Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5T/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010496
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Golian PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1113010496.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Golianom, PhD., na hlavnom

pojednávaní dňa 10. 10. 2016 v Bratislave, v trestnej veci obžalovanej G. N., pre prečin zatajenia veci
podľa § 236 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

obžalovaná

G. N., narodená XX. XX. XXXX, H. R.
trvale bytom Bratislava, H. X

sa podľa § 285 písm. c) Tr. por

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I. zo dňa 06. 06. 2013 č. k. 2 Pv 714/12 - 19,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala

dopustiť na tom skutkovom základe, že

27. 10. 2012 v čase okolo 04:15 hodine v Bratislave na Námestí SNP číslo 24, v priestoroch podniku ”Z.
G. W.” počas upratovania uvedených priestorov našla voľne položenú tašku na notebook značky Calvin
Klein v hodnote 60,- € s obsahom 1 kusu notebooku značky HP EliteBook 8460P v hodnote 978,48-
€, 1 kusu SSD disku OCZ Vertex v hodnote 93,50- €, 3 kusov USB kľúčov Patriot Xporter XT RAGE
16 GB v celkovej hodnote 38,15- €, 1 kus USB kľúča Western Digital 2,5 500 GB v hodnote 45,72- €,
kľúčov od zamestnania a modrej šiltovky v hodnote 20,- €, všetko patriace poškodenému A. V., ktorý

si uvedenú tašku aj s vyššie popísaným obsahom predtým v tomto podniku zabudol položenú na zemi,
pri stole kde sedel pričom túto si obvinená následne prisvojila, čím takto poškodenému A. V. spôsobila
škodu vo výške 1.235,85- €

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkazuje poškodeného A. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX,

N.Á. M. so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. na základe podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I.
č. k. 2 Pv 714/12 - 19, viedol konanie voči obžalovanej, pričom najskôr vo veci vydal Trestný rozkaz
5T/42/2013 - 86, ktorým uznal obžalovanú za vinnú v zmysle obžaloby a vymeral jej trest odňatia slobodyvo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Rovnako súd trestným rozkazom
zaviazal obžalovanú uhradiť poškodenému sumu 1.235,85- €, ako škodu spôsobenú trestným činom.
Voči tomuto trestnému rozkazu podala včas obžalovaná odpor, pričom v odpore svoju vinu v plnom

rozsahu popierala a poukázala primárne na dôkaznú situácia, podľa ktorej nie je žiadnym dôkazom
usvedčovaná, že by žalovaný skutok spáchala. Trestný rozkaz bol podľa názoru obžalovanej vydaný
na základe jej údajného priznania pred viacerými osobami, pričom poukázala na skutočnosť, že sa v
žiadnom štádiu trestného konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní ani pred súdom ku skutku
nedoznala a jeho spáchanie popiera v plnom rozsahu.

Súd následne vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a to výsluch obžalovanej
G. N., ďalej výsluch poškodeného - svedka A. V. a výsluchom svedkov M. H., G. Ď., K. Q., N. Q.išťákovej,
vykonaním vecného dôkazu prehratím obrazovo-zvukového záznamu, a vykonaním listinných dôkazov
a to znalecký posudok 039/10/2013 (č.l. 48), odborné vyjadrenie (č.l. 47), faktúra (č.l. 46), záznam o
prezretí kamerového záznamu + fotografie (č.l. 40), výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 62)

a odpis z registra trestov GP SR (č.l. 186). Počas konania došlo k zmene zákonného sudcu pričom
procesné strany súhlasili so zmenou zákonného sudcu, ktorý následne postupom podľa § 277 ods.
5, oboznámil s podstatným obsahom zápisníc o hlavnom pojednávaní, ktoré vykonal predchádzajúci
zákonný sudca a pokračoval vo vykonávaní dokazovania v zmysle návrhov procesných strán v konaní.

Obžalovaná G. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. O možnosti
vykonať jedno z troch zákonom predpokladaných vyhlásení, vykonala vyhlásenie podľa § 257 ods.
1, písm. a) Tr. por. teda, že sa cíti byť nevinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Pri
svojom následnom výsluchu uviedla, že v priestoroch vinárne G. W. pri jej upratovaní nič nenašla.
Zároveň poukázala na nezrovnalosť, ktorá sa mala podľa nej nachádzať v skutkovej vety obžaloby,

kedy sa jej kladie za vinu, že skutok bol spáchaný v čase 04:15, pričom ona začala upratovať až
v čase približne 06:00. Zároveň uviedla, že ak niečo pri upratovaní nájde, vždy takúto vec odovzdá
prevádzkarovi. Z vinárne mala odchádzať v čase medzi 09:00 - 10:00, pričom z práce ju odvážal jej
syn, ktorý je taxikárom. Obžalovaná zároveň uviedla, že v inkriminovaný deň bol v prevádzke od 08:00
prítomný prevádzkar vinárne, pričom vždy keď odchádza z pracoviska ju vyprevádza práve prevádzkár.

Obžalovaná zároveň uviedla, že je síce pravdou, že sa poškodenému ospravedlnila, avšak vykonala tak
výlučne na základe žiadosti prevádzkara a myslela to tak, že sa ospravedlnila poškodenému za stratu
notebooku v priestoroch jej zamestnania, pričom mu namieste uviedla, že s tým nemá nič spoločné.
Obžalovaná tiež uviedla, že jej syn nikdy nie je prítomný, keď upratuje predmetné priestory. Obžalovaná
ďalej uviedla, že poškodený so svojou priateľkou mali na ňu vyvíjať nátlak a triasť ňou aby vrátila

peniaze, pričom jej syn, ktorý bol stretnutia prítomný mal poškodeného a svedkyňu Q. kričať, aby nechali
obžalovanú na pokoji.

Svedok poškodený A. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne, ako v
prípravnom konaní a uviedol, že dňa 27. 10. 2012 v ranných hodinách sedel so svojím kamarátom N.

H. v podniku G. W., pričom on prišiel so svojím notebookom zn. HP Elite Book 8460P, ktorý mal spolu s
príslušenstvom uložený v taške na notebook zn. Calvin Klein, kde mal okrem predmetného notebooku
aj niekoľko USB kľúčov. V predmetnom podniku boli spolu s kamarátom približne od 03:00 do 04:30
pričom tašku s notebookom, ktorú mal položenú z vnútornej strany stola si tam poškodený zabudol.
Uvedenú skutočnosť zistil, až na druhý deň ráno a to o približne o 15:00 hodine. Následne teda išiel

do podniku kde si tašku zabudol pričom zistil, že ho v daný večer nikto nenašiel teda ani barman ani
osoby, ktoré mali v ten večer po uzavretí podniku tento upratovať. Svedok poškodený následne požiadal,
keďže mal vedomosť o tom, že sa v podniku G. W. nachádzajú bezpečnostné kamery, aby bol prehratý
záznam z tohto večera. Prevádzkarom mu bolo oznámené, že takéto prehranie kamerových záznamov
môže byť vykonané výlučne zo súhlasom majiteľa. Po dohode s majiteľom došlo dňa 31. 10. 2012 k

prehraniu kamerového záznamu, ktorého sa okrem jeho a majiteľa zúčastnili ešte dve jemu neznáme
osoby. Z prehraného kamerového záznamu bolo podľa zrejmé, ako jedna z upratovačiek, ktorú majiteľ
nazval “G.” sa zohla pri stole, pri ktorom v ten večer sedel s kamarátom. Následne malo dôjsť k prekrytiu
kamery a na zábere z inej kamery už je vidieť dotyčnú upratovačku, ako nesie veľké čierne igelitové
vrece na odpadky, kde mala byť zrejmá silueta notebookovej tašky. Podľa vyjadrenia poškodeného po

prezretí tohto videozáznamu sa mala obžalovaná ku skutku poškodenému priznať, pričom mala uviesť,
že notebook predala za sumu 250,- € jej neznámemu taxikárovi a ponúkla poškodenému, že mu škodu
po splátkach uhradí čo poškodený odmietol.Svedok M. H. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, ako v prípravnom
konaní a uviedla, že dňa 31. 10. 2012 bola v dennej službe, do ktorej nastúpila v čase 07:30 do 19:30 na
ObvodnomoddeleníPZStaréMesto-stred,ORPZBratislavaI.Včaseokolo10:00bolaspoluskolegom

velená na preverenie oznámenia na Námestí SNP v Bratislave. Priamo na mieste sa skontaktovala s
poškodeným, ktorý jej uviedol, že si na tomto mieste pred pár dňami zabudol notebook, pričom tento
mala nájsť obžalovaná. Táto sa mala k tomuto na mieste aj priznať, avšak potom na miesto dorazila
iná neznáma osoba, ktorá obžalovanej uviedla, aby už s políciou nekomunikovala čo aj obžalovaná na
mieste vykonala. Svedkyňa zároveň uviedla, že predmetný kamerový záznam priamo nevidela a ani toto

nežiadala. Tiež uviedla, že obžalovaná sa nikomu neospravedlňovala.

Svedok G. Ď. je prevádzkarom podniku u G. W. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že si vzhľadom na odstup času na presné okolnosti nepamätá pričom uviedol, že takéto
skutočnosti boli v danom podniku G. W. na “dennom poriadku”. Súd teda pristúpil k postupu podľa §
264 ods. 1 Tr. por. a prečítal podstatný obsah výpovede svedka z prípravného konania, pričom svedok

v danej výpovedi uviedol, že ho 27. 10. 2012 o 14:00 zavolal jemu neznámy pán, ktorý mu uviedol,
že si v podniku zabudol na stole odložený notebook. Svedok však o ničom nevedel, pretože mu zo
strany zamestnancov nebola akákoľvek strata hlásená. Následne mal poškodený požiadať o možnosť
prezrieť si kamerový záznamy s prevádzky na čo svedok informoval poškodené, že táto možnosť je tu
iba po príchode šéfa reštaurácie a za jeho prítomnosti. Následne došlo dňa 30. 10. 2012 k prehratiu

týchto kamerových záznamov, pričom bolo z nich zrejmé, že dňa 27. 10. 2012 okolo 05:00 odchádza
poškodený z reštaurácie, pričom zo záznamu je zrejmé, že so sebou neniesol žiadnu tašku. Následne si
na totožné miesto sadla neznáma žena, ktorá tam sedela len chvíľu, avšak nebolo vidieť, či táto žena od
stola niečo odniesla. Ďalej bolo prehrané, ako čašníci upratujú stoly a obžalovaná utierala dlážku, pričom
následne došlo k vypnutiu svetla v reštaurácii, toto mala, vypnúť podľa vyjadrenia svedka obžalovaná.

Na ďalšom kamerovom zázname zo spodnej časti reštaurácie bolo viditeľné, ako obžalovaná prešla do
druhej miestnosti pričom, ako prechádzala mala v ruke čierne platové vrece. Z tejto časti záznamu bolo
zrejmé, že sa v tomto na smeti nachádzajú nejaké veci, avšak svedok nevedel ani potvrdiť ani vyvrátiť, že
by sa v tomto vreci mala nachádzať silueta notebookej tašky. Po tomto prezretí si kamerového záznamu
svedok zavolal obžalovanej, aby na druhý deň prišla do reštaurácie a dohodla sa s poškodený. Na druhý

deň 31. 10. 2016 aj obžalovaná skutočne prišla, pričom sa s poškodeným hádala, že nič nezobrala,
avšak následne potvrdila, ž predmetný notebook zobrala a predala ho taxikárovi. Svedok výslovne pri
svojom výsluchu uviedol, že výslovne počul, ako sa obžalovaná ku skutku priznala.

Svedok K. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že poškodeného osobne pozná

a práve on ju informoval, že v reštaurácii G. W. si zabudol notebook. Hneď na druhý deň mal podľa
svedkyne ísť poškodený na miesto zisťovať, či sa taška nenašla. V tom čase svedkyňa nebola spolu s
poškodeným. Následne v pondelok mal poškodenému zavolať prevádzkar podniku, ktorý mu mal uviesť,
že sa taška našla a môže si ju prísť vyzdvihnúť. Z tohto dôvodu na druhý deň išla svedkyňa spolu
s poškodeným a svojou dcérou do predmetného podniku G. W. pre túto tašku. Prevádzkar následne

zavolal obžalovanú, ktorá sa však vykrúcala a mala uviesť, že notebook nemôže vrátiť, pretože ho dala
nejakému taxikárovi. Poškodený mal následne privolať políciu pričom podľa vyjadrenia svedkyne sa
mala obžalovaná priznať zo spáchania skutku priamo aj policajtovi, že predmetný notebook z vinárne G.
W. vzala. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaná sa mala vyjadriť, že notebook predala za sumu 200,-
€. Zároveň malo byť na videozázname zrejmé, ako obžalovaná vkladá notebook do vreca na odpadky,

avšak svedkyňa inkriminované video nevidela. K poškodenému sa rovnako vyjadrila, že tento nepije.

Svedok N. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že jej poškodený, ktorý je jej
priateľom uviedol, že bol v podniku kde si zabudol tašku, v ktorej mal okrem iného notebook a rôzne
iné veci. Na druhý deň teda išla spolu s ním do uvedeného podniku, kde však bol prítomný iba čašník.

Tento privolal prevádzkára, ktorý im oznámil, že keď príde majiteľ tak si prehrajú kamerové záznamy a
dajú vedieť poškodenému ďalší postup. V pondelok nasledujúci mali poškodenému z podniku volať, že
si môže prísť prezrieť kamerový záznam a neskôr v stredu mu volali, že si má prísť pre tašku. Pre tašku
išla svedkyňa spolu s poškodeným a svojou mamou, aby mal poškodený svedkov pri tomto rokovaní.
Po príchode na miesto bolo privolaná obžalovaná, ktorá oznámila, že tašku nemá s tým, že tvrdila, že ju

dala nejakému taxikárovi. Prevádzkar sa mal snažiť obžalovanú následne prehovoriť, aby zavolal tomuto
taxikárovi. Po tomto mala obžalovaná uviesť, že nevie o koho sa jedná a nemá žiadne peniaze, ktorými
by mohla uhradiť škodu. Následne poškodený privolal príslušníkov polície, ktorým mala obžalovanápotvrdiť to isté, teda že tašku dala taxikárovi a nemá peniaze na úhradu škody. Svedkyňa kamerový
záznam nevidela.

Z vykonaného dôkazu a to prehranie audiovizuálneho záznamu z miesta činu vykonaného podľa §
270 Tr. por. v inkriminovanej dobe bolo zistené, že sa obžalovaná v deň zabudnutia si notebooku
poškodeným na pracovisku nachádzala priestory upratovala. Z prehraného kamerového záznamu však
nebolo úplne zrejmé, čo sa nachádzalo v čiernom igelitovom vreci, ktoré obžalovaná niesla.

Z vykonaného listinného dôkazu odpis z registra trestov bolo zistené, že obžalovaná nebola doposiaľ
súdne trestaná.

Z vykonaného listinného dôkazu výpis z ústrednej evidencie priestupkov bolo zistené, že obžalovaná
nebola doposiaľ priestupkovo riešená.

Ostatné listinné dôkazy a to záznam o prezretí kamerového záznamu spolu s fotografiami, faktúra
za notebooky a príslušenstvo, odborné vyjadrenie ohľadom hodnoty časti odcudzených vecí, ako aj
znalecký posudok č. 039/10/2013, nemali relevantný vplyv na rozhodovanie súdu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym záverom a úvahám

relevantných pre posúdenie a rozhodnutie vo veci.

Obžalovaná počas celého konania spáchanie skutku popierala pričom vykonala v tomto smere na
hlavnom pojednávaní aj vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. a to, že sa cíti byť nevinnou zo
spáchania skutku, ktorý sa jej kladie obžalobou za vinu. Súd následne vykonal komplexné dokazovanie

vo veci pričom je potrebné poukázať primárne na skutočnosť, že nebol v konaní pred súdom ako ani
v prípravnom konaní produkovaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovanú, že skutok
spáchala tak, ako je uvedené v obžalobe. Samotná obžalovaná jednoznačne poprela, že by sa v čase
uvedom v skutkovej vete obžaloby vôbec nachádzala v podniku a túto skutočnosť v konečnom dôsledku
potvrdil aj priamo poškodený, ktorý jednoznačne uviedol, že sa v deň, kedy si zabudol predmetnú tašku

v podniku G. W. tam pobudol do 4:30 hod. Z uvedeného je zrejmé, že v čase kedy si mala obžalovaná
prisvojiť vec sa v danom podniku nachádzal priamo poškodený a sedel pri svojej taške.

Súd si uvedomuje skutočnosť, že predmetný čas uvedený v obžalobe môže byť aj pisárskou chybou
a nemôže byť jediným dôvodom na postup podľa § 285 Tr. por. Vykonaním svedeckého dokazovania

bolo zistené, že neexistuje ani jeden svedok, ktorý by sa v čase údajného zatajenia veci nachádzal
na mieste činu a mohol osvedčiť a popísať skutok na základe vlastného vnímania. Všetci svedkovia,
ktorí boli v konaní vypočutí vypovedali o okolnostiach, ktoré sa dozvedeli z počutia od iných osôb a
to prevažne od prevádzkara podniku G. W. a obžalovanej samotnej. Obe tieto osoby boli priamo na
hlavnom pojednávaní vypočuté pričom ich výpovede sa od prípravného konania menili len minimálne a

uvedené výpovede majú medzi sebou právne významné rozpory spočívajú v skutočnosti, že obžalovaná
po celý čas popierala, že by sa priznala (v tomto kontexte súd poukazuje aj na skutočnosť, že sa
nepriznala ani pri jednom z výsluchov či už pred vznesením obvinenia, ani po vznesení obvinenia a ani
v konaní pred súdom). na druhej strane prevádzkar predmetného podniku G. W. tvrdil, že obžalovaná
tvrdila, že žiadny notebook nezobrala a mala sa o tejto skutočnosti hádať s poškodeným, až následne

mala uviesť, že teda notebook vzala a dala nejakému taxikárovi. Aj z predmetnej výpovedi je zrejmé, že
obžalovaná spáchanie skutku popierala pričom okolnosti za akých sa mala údajne priznať poškodenému
sú nejasné a takéto priznanie nemôže slúžiť, ako jediný dôkaz o vine obžalovanej, najmä ak je v príkrom
rozpore s vyjadrením obžalovanej samotnej, ktorá akékoľvek priznanie v akomkoľvek štádiu trestného
konania odmietla

Z hľadiska hodnotenia svedeckej výpovede poškodeného, tento primárne poskytoval opätovne iba
nepriamy dôkaz o vine obžalovanej a to jej údajné priznanie, ktoré mala uskutočniť pri vzájomnej
komunikácii v priestoroch reštaurácie G. W., ako aj následne pred privolanou hliadkou príslušníkov
polície, ktorí boli na miesto vyslaní, ako po tom, ako boli volaní zo strany poškodeného. Svedok

poškodený rovnako vypovedal, že identifikoval obrysy notebookovej tašky v čiernom vreci na odpadky,
ktoré niesla obžalovaná. Táto časť jeho výpovede je pritom v rozpore s výpoveďou prevádzkara podniku
G. W. - svedka G. Ď., ktorý uviedol, že podľa jeho názoru nebolo možné z predmetného videozáznamu
nie je možné jednoznačne ustáliť, že sa v tomto čiernom vreci nachádzala notebooková taška. Ďalšouosobou, ktorá mala počuť údajné priznanie obžalovanej je svedkyňa M. H., ktorá uviedla, že bola
jedným zo zasahujúcich príslušníkov PZ, ktorí boli na miesto činu privolaní poškodeným. Z jej výpovedi
vyplynulo, že polícia dorazila v čase, kedy už dochádzalo k slovnej roztržke medzi obžalovanou,

poškodeným a svedkyňami Q.. Napriek tomu mala obžalovaná uviesť, že tašku zobrala. Z jej výpovedi
je však zrejmé, že prišla v čase kedy medzi sebou obžalovaná, poškodený a svedkyne dlhšiu dobu
komunikovali, pričom z týchto výpovedí je zrejmé, že evidentne boli tieto osoby vo vzájomnom konflikte.
Aj bez toho by však išlo o osvedčenie údajného priznania ktoré obžalovaná po celý čas popierala a z
hľadiska právnej relevancie takéhoto dôkazu je potrebné konštatovať, že sa nemôže jednať o ťažiskový

dôkaz, ktorý by mal usvedčovať obžalovanú zo spáchania skutku.

Z hľadiska výpovedí svedkýň K. K. N. Q. a ich výpovedí je zrejmé, že mali osvedčiť údajné priznanie
obžalovanej avšak výslovné priznanie uviedla na hlavnom pojednávaní iba svedkyňa K. Q., pričom
uviedla, že sa obžalovaná priznala aj pre nimi aj pred príslušníkmi PZ, ktorí boli na miesto volaní.
Svedkyňa N. Q. na hlavnom pojednávaní primárne uviedla, že obžalovaná sa mala vyjadriť, že notebook

nemôže vrátiť, keďže ho má nejaký taxikár. Výslovne sa však neuviedla, že by sa mala obžalovaná
vyjadriť, že tašku z notebookom zobrala ona. Opätovne je možné konštatovať, že aj tieto svedecké
výpovede sú výlučne nepriameho charakteru pričom sú vo vážnom rozpore s vyjadrenia obžalovanej
a najmä neosvedčujú skutkový dej spáchaného trestného činu, ale len sled následných udalostí, ktoré
po skutku nasledovali.

Z hľadiska hodnotenia svedeckých výpovedí súd ešte poukazuje na skutočnosť, že z výpovede svedka
G. Ď. - prevádzkara podniku G. W. je zrejmé, že po odchode poškodeného z miesta pri ktorom aj s
notebookovou taškou sedel, sa na toto isté (totožné miesto) posadila neznáma žena. pri ktorej nebolo
vidieť, že by s niečím odchádzala. Táto skutočnosť však za žiadnych okolností nevylučuje dôvodné

podozrenie, či predmetnú tašku nezobrala s podniku iná osoba.

Pri vyhodnocovaní audiovizuálneho záznamu z miesta trestného činu považuje súd za potrebné
poukázať na skutočnosť, že prehratím tohto záznamu sa nepotvrdili skutočnosti uvedené vo svedeckých
výpovediach, teda, že je zrejmý v čiernom vreci na odpadky obrys notebookovej tašky. Skôr sa jeho

prehraním potvrdila výpoveď svedka Ď., podľa ktorého sa nedá jednoznačne určiť, aký predmet sa v
čiernom vreci nachádza. Na základe prehraného záznamu je zrejmé, že obžalovaná v daný deň bola v
priestoroch podniku G. W., tieto priestory aj riadne upratovala, pričom v jednom momente kamerového
záznamu je zrejmé, že nesie čierne vrece na odpadky. Na základe prehrania tohto záznamu, súd toto
vyhodnotilvprospechobžalovanej,pretožepredmetnýaudiovizuálnyzáznamnepotvrdil,žebysaskutku

dopustila obžalovaná.

V kontexte audiovizuálneho záznamu, ktorý má osvedčiť neoprávnené nakladanie s cudzou vecou
považuje súd za potrebné poukázať aj na kvalitu takéhoto dôkazu a jeho právnu relevanciu. Predmetný
kamerový záznam má osvedčovať skutočnosť, že obžalovaná niesla čierne plastové vrece, v ktorom mal

byť zrejmý obrys notebookovej tašky, teda mal byť nasvedčovať tomu, že túto zobrala práve obžalovaná.
Súd v tomto kontexte poukazuje na skutočnosť, že keby sa aj toto tvrdenie preukázalo, teda že vo
vreci sa nachádzal predmet podobajúci sa na notebookovú tašku, nepovažoval by to súd za dôkaz,
ktorý by s ostatnými vykonanými dôkazmi jednoznačne a bez najmenších pochybností preukazoval
vinu obžalovanej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať primárne na skutočnosť, že vrece na odpadky

bolo nepriehľadné. Teda ak by aj bol tento obrys zjavne viditeľný (čo sa v konaní nepotvrdilo) stále
by existovala dôvodná pochybnosť či sa v predmetnom vreci nachádza notebooková taška, alebo
akýkoľvek iný predmet, ktorý by ju svojím tvarom mohol pripomínať. Z videozáznamu nie je zrejmé,
ako je predmetné vrece na odpadky napĺňané. Ak by bolo z audiovizuálneho záznamu zrejmé, že
obžalovaná notebookovú tašku do tohto vreca vložila, predstavovalo by to priamy a nespochybniteľný

dôkaz o tom, že je páchateľkou predmetného žalovaného skutku. Avšak v takomto prípade ak mal byť
viditeľný výlučne obrys notebookovej tašky to z pohľadu súdu predstavuje jednoznačnú a nevyvrátiteľnú
pochybnosť o tom, či sa v predmetnom vreci takáto taška vôbec nachádzala.

Súd považuje za potrebné rovnako poukázať na skutočnosť, že skutok bol zo strany orgánov činných v

trestnom konaní nesprávne právne kvalifikovaný. Obžaloba kládla obžalovanej za vinu prečin zatajenia
veci podľa § 236 Tr. zák. Súd v tomto kontexte poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej je zrejmé,
že sa nemôže jednať o prečin zatajenia veci, pretože za vec stratenú, alebo zabudnutú nie je možné
považovať, ktorá je ešte v dosahu oprávnenej osoby, alebo ak takáto osoba vie v akom okruhu vec môžehľadať (R 31/1987, R 35/1987). Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že predmetom nálezu pri trestnom
čine zatajenia veci je stratená vec, ktorá je na mieste doterajšiemu držiteľovi (vlastníkovi) neznámom,
alebo neprístupnom. Správne mal byť skutok právne kvalifikovaný, ako prečin krádeže podľa § 212 Tr.

zák. Uvedená právna úvaha však nič nemení na záveroch súdu, teda že sa nepodarilo obžalovanej bez
najmenších pochybností preukázať, že spáchala skutok, tak ako je uvedené v obžalobe.

Súd teda aplikoval v prípade obžalovanej zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech
obvineného), ktorá je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania, pričom táto

zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako táka neoddeliteľne spätá so
zásadou prezumpcie neviny, ktorá má pre trestný proces zásadný význam. Pokiaľ existujú o otázke
viny obžalovaného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné
rozhodnúť v jej prospech (oslobodiť ju spod obžaloby). Uvedené pravidlo sa však uplatní len pokiaľ
ide o skutkové zistenia (otázky skutkového charakteru) a nemožno ho vzťahovať na právne otázky,
nakoľko súd je povinný aplikovať zásadu „iura novit curia" (súd pozná právo). Súd si pritom uvedomuje

skutočnosť, že pochybnosti musia spočívať v skutkovom stave veci a musia mať určitý logický základ
a musí ísť o také rozumné a dôvodné pochybnosti, pre existenciu ktorých nemožno spoľahlivo uznať
obžalovanú za vinnú. V prípade, ak nastane takýto právny stav, teda že pochybnosti o určitej skutkovej
otázke (ktorá je pre posúdenie viny obvineného právne významnou) nemožno odstrániť (vyplniť) inými
dostupnými dôkazmi, je nevyhnutné, aby súd rozhodol v prospech obžalovaného. Pre úplnosť je

potrebné dodať, že použitie zásady „in dubio pro reo" je prípustné až vtedy, keď pochybnosti, ktoré
vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných
dôkazov. Za takéto pochybnosti súd považuje, že sa nepodarilo jednoznačne a bez najmenších
pochybností v konaní pred súdom preukázať, že poškodený utrpel poranenie ústnej dutiny pri incidente
s obžalovaným, alebo pri následnej autonehode, ktorú spôsobil poškodený. Súd pritom v tomto kontexte

poukazuje na skutočnosť, že stačí mať o tejto otázke dôvodné pochybnosti, ktoré sa nepodarilo v konaní
pred súdom vykonaným dokazovaní potvrdiť, alebo vyvrátiť.

Súd teda pri aplikácii už pretraktovanej zásady "in dubio pro reo" obžalovaného spod obžaloby oslobodil
a to podľa § 285 ods. 1 písm. c) Tr. Por., pretože vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že

sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná a pre ktorý bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou
Bratislava I. na G. N.. Súd na základe týchto skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Z hľadiska výroku o náhrade škody súd postupoval spôsobom, ktorý je predpokladaný v § 288 ods. 3,

Tr. zák. Keďže bola obžalovaná spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava I. v celom rozsahu
oslobodená súd rešpektoval a postupoval podľa § 288 ods. 3 a odkázal poškodeného so svojím nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu

Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.

rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1, Trestného poriadku.