Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Nds/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201041
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4016201041.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
Jasenova 16, Žilina, IČO: 35 945 044, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček,
s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100302/1/35244/2015/5060 zo dňa 21. januára 2015, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Nitre

s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Nitre s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
5S 82/2015 j e d ô v o d n ý .

Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. 5S 82/2015-44 zo dňa 25.10.2016, právoplatným dňa
04.11.2016, v súvislosti s účinnosťou nových procesných kódexov a s poukazom na § 491 ods. 1, §
10, § 13 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)
postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Nitre s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave nie
je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci, pretože v prvom stupni rozhodoval Daňový úrad
Nitra (§ 13 ods. 1 SSP).

2. Krajský súd v Nitre, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu SR, pretože nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou, keďže predmetná vec
napadla na Krajskom súde v Bratislave dňa 31.03.2015, teda v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

3. Podľa názoru Krajského súdu v Nitre, pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti sú až do skončenia
konania rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú v čase začatia konania a trvajú až do jeho skončenia.
Uvedené vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti určenej až do
skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti
rozhodné. Z uvedeného potom vyplýva, že určovanie miestnej príslušnosti súdu je ovládané zásadou
perpetuatio fori, podľa ktorej pre učenie miestnej príslušnosti je rozhodujúci stav v čase začatia konania

a miestna príslušnosť trvá až do skončenia sporu, a to aj vtedy, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti
počas konania zmenili.

4. Krajský súd v Nitre bezpochyby konštatoval, že v čase začatia predmetného konania bol na konanie
vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave a konanie sa teda začalo na vecne a miestne
príslušnom krajskom súde a mal zato, že zmena právnej úpravy v priebehu (resp. po začatí) súdneho

konania nemôže spôsobiť zmenu miestnej príslušnosti súdu, ak to nový zákon výslovne neupravuje. I
keď sa na konanie v predmetnej veci od 01.07.2016 vzťahuje Správny súdny poriadok, ktorý miestnupríslušnosť súdu upravuje (§ 13 ods. 1 SSP) iným spôsobom ako bola upravená v OSP do 30.06.2016
(§ 246a OSP), je potrebné podľa Krajského súdu v Nitre poukázať na § 9 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého
sa príslušnosť určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

5. Miestne príslušným krajským súdom v čase začatia predmetného konania bol teda s poukazom na
sídlo žalovaného Krajský súd v Bratislave a táto jeho príslušnosť podľa názoru Krajského súdu v Nitre
stále trvá, v spojení s prechodným § 491 SSP účinného od l. júla 2016, nakoľko i v zmysle § 9 ods.
1 veta druhá SSP sa príslušnosť určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až

do jeho skončenia.

6. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.

7. Podľa § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

8. Podľa § 246a ods. 1 OSP, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán,
ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s

pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne
príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

9. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

10. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej
inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na
rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

11. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo
kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola

Krajskému súdu v Nitre postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský
súd v Bratislave.

13. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 491 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého teda
postupoval podľa ustanovení nového procesného kódexu - Správneho súdneho poriadku. V prípade

miestnej príslušnosti však z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 SSP vyplýva, že príslušnosť (či už
miestna, vecná alebo kauzálna) sa skúma a určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania
a trvá až do jeho skončenia.

14. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 31.03.2015, t. j.

predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti OSP. Aj v prípade aplikácie ustanovenia § 491
ods. 1 SSP je nevyhnutné v prejednávanej veci posudzovať miestnu príslušnosť podľa ustanovení OSP,
nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 SSP sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatie
konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a
účinným procesným kódexom OSP, a teda najvyšší súd dospel k záveru, že miestnu príslušnosť je

potrebné v prejednávanej veci posudzovať podľa ustanovení OSP.

15. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 OSP zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre
určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.

16. V zákonnom ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej sa má konanie uskutočňovať na tom
súde, ktorý je vecne o miestne príslušný. Znamená to, že zákon trvá na dodržiavaní kritérií stanovených
v § 9 pre založenie vecnej príslušnosti a v § 84 - 89b pre založenie miestnej príslušnosti. Rozhodnutie, naktorý súd podať žalobu, teda neponecháva na voľnú úvahu účastníka. Pre založenie vecnej a miestnej
príslušnosti súdu sú však rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t. j. v deň
doručenia žaloby na súd alebo v deň, keď bolo vydané uznesenie o začatí konaniu bez návrhu (§ 82

ods. 1). Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto
súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo
perpetiatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre
určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného
do konania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už

raz založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú
alebo miestnu nepríslušnosť podľa § 104a, resp. § 105. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti
možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia
vecne alebo miestne príslušný. (Števček. M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár -
I. diel, 2. Vydanie, C. H. Beck, 2012).

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za rozhodujúce dodržanie vyššie uvedenej a popísanej
zásady perpetuatio fori, ktorá bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale má svoje
vyjadrenie aj Správnom súdnom poriadku, v § 9 ods. 1 veta druhá. V zmysle dodržania tejto zásady
teda najvyšší súd konštatuje, že v prejedávanej veci sa konanie začalo na miestne príslušnom súde -
Krajskom súde v Bratislave a jeho miestna príslušnosť trvá až do skončenia veci. V čase podania žaloby

na krajský súd (dňa 31. marca 2015) mal žalobca sídlo v Bratislave, Na Hrebienku 30.

18. Najvyšší súd považoval za nevyhnutné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že Krajský súd v
Bratislave, predtým, ako postúpil vec Krajskému súdu v Nitre, vykonal v prejednávanej veci procesné
úkony (výzva na vyjadrenie, výzva na predloženie administratívneho spisu, výzva na úhradu súdneho

poplatku a pod.), čím taktiež nesporne došlo k založeniu miestnej príslušnosti. Za zmienku rozhodne
stojí i skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave pristúpil k postúpeniu veci po viac ako roku od začatia
konania, pričom medzičasom vykonal aj spomínané procesné úkony. Takýto postup je nielen v rozpore
so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, ale taktiež v neprospech strán zúčastnených na konaní.

19. Podľa § 25 ods. 1 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o
intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje
primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

20. Podľa § 44 ods. 3 CSP na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.

21. Podľa § 46 ods. 1 CSP senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

22. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené
zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň
vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve
päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b/ SSP vo veciach uvedených v § 11
písm. a/ - g/ SSP t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho

súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 SSP, čo znamená, že najvyšší súd tu
nerozhoduje ako súd prvej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený
z predsedu senátu a dvoch sudcov.

23.VzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiNajvyššísúdSRrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovej

časti tohto uznesenia.

24. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.