Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 15, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/122/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105214615
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5105214615.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

A. N., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. X, XXXX H., F. F., Š. P. F. F., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s. r. o., so sídlom Tolstého 20/1201, 010 01 Žilina, IČO: 36 864
455, proti odporcovi: F. S., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX C. C. Č.. XXX, Š. P. Z., právne zastúpený JUDr.
Václavom Jaroščiakom, advokátom s miestom výkonu činnosti M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o zaplatenie
8.300,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.292,79 eur spolu s úrokmi s omeškania vo
výške 7 % zo sumy 8.292,79 eur od 02.04.2006 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 7,61 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 16,5 % zo sumy 8.300,40 eur od 09.07.2002 do 01.04.2006,
- vo výške 16,5 % zo sumy 7,61 eur od 02.04.2006 do zaplatenia a
- vo výške 9,5 % zo sumy 8.292,79 eur od 02.04.2006 do zaplatenia,
z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 368.961,- Sk (po prepočte kurzom NBS 1,- euro : 44,451 Sk
platným ku dňu 09.07.2002 tak v sume 8.300,40) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 16,5 % ročne
zo žalovanej sumy od 09.07.2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že odporca na základe navrhovateľom vystaveného
plnomocenstva uzatvoril za navrhovateľa v právnom postavení kupujúceho kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v čl. 1. kúpnej zmluvy. Zmluvné strany stanovili v čl. 3.
zmluvy kúpnu cenu dohodou vo výške 120.000,- Sk. Napriek tomuto dojednaniu odporca oznámil
navrhovateľoviinúvýškukúpnejcenyatútopožadovalpoukázaťnasvojbankovýúčet.Navrhovateľtakto
poukázal na bankový účet odporcu sumu vo výške 11.000,- EUR ako úhradu kúpnej ceny. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že žalovaná istina tak predstavuje rozdiel medzi výškou skutočne zmluvne dojednanej
kúpnej ceny za predaj dotknutých nehnuteľností (120.000,- Sk) a sumou, ktorú navrhovateľ poukázal
odporcovi na jeho požiadanie ako úhradu kúpnej ceny, a to po prepočte na slovenské koruny podľa

kurzového lístka NBS podľa kurzu platného k prvému dňu omeškania odporcu, t. j. ku dňu 09.07.2002
(488.961,- Sk). Na základe uvedeného si tak navrhovateľ uplatňoval voči odporcovi svoj nárok z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca
podľa navrhovateľa nepochybne nekonal dobromyseľne a tak si v zmysle ust. § 458 ods. 2 v spojení sust. § 517 Občianskeho zákonníka uplatnil voči odporcovi aj nárok na vydanie úžitkov z bezdôvodného
obohatenia v podobe úroku z omeškania zo žalovanej istiny.
Súd vydal dňa 06.10.2005 platobný rozkaz č. k. 6RO/214/2005-12, ktorým v plnom rozsahu vyhovel

návrhu navrhovateľa.
Proti platobnému rozkazu podal odporca dňa 03.04.2006 v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že
nemá vedomosť, že by sa obohatil na úkor navrhovateľa a preto považuje návrh za bezdôvodný, ktorý
nemá oporu v skutkovom stave. Ďalej žiadal súd, aby po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania. V dôsledku podaného odporu došlo

v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. ex lege k zrušeniu vydaného platobného rozkazu.
Dňa 09.08.2006 podal súdu navrhovateľ vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedol, že tvrdenie odporcu
uvedené v odpore je účelové a nedôvodné, pričom poukázal na skutkový stav, ktorý uviedol v samotnom
návrhu. Ďalej uviedol, že svoje tvrdenia doložil listinnými dôkazmi preukazujúcimi ich pravdivosť.
Vzhľadom k tomu považoval navrhovateľ dôvody odporu za nedôvodné a v plnom rozsahu zotrval na
svojom návrhu.

Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 30.03.2007 a 08.06.2007, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením s účastníkmi predloženými listinnými dôkazmi, ako aj zabezpečenými dôkazmi na návrh
účastníkov a výsluchom účastníkov a svedkov V. N., A. S. a W. Š..
Po uvedenom dokazovaní návrh navrhovateľa rozsudkom č. k. 6C/122/2006-59 zo dňa 08.06.2007
zamietol v celom rozsahu a navrhovateľa súčasne zaviazal odporcovi nahradiť trovy konania.

Súd svoje rozhodnutie súd odôvodnil zásadne tým, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že to bol práve odporca, ktorý by sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, teda
navrhovateľ nepreukázal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu odporcu. Pokiaľ aj bolo preukázané, že
na základe prevodného príkazu navrhovateľa boli pripísané na bankový účet A. S., t. j. brata odporcu,
finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa navrhovateľ domáhal, nebolo preukázané, že tieto sa následne

aj dostali do faktickej dispozície samotného odporcu. Na preukázanie, že došlo k tejto navrhovateľom
tvrdenej okolnosti, však nepostačuje iba jej možnosť.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal navrhovateľ odvolanie, v zmysle ktorého žiadal odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Navrhovateľ
v podanom odvolaní namietal to, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho aj vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že
z vykonaného dokazovania - výpovede navrhovateľa, predložených listinných dôkazov jednoznačne
vyplynulo, že navrhovateľ zaplatil na devízový účet A. S. dňa 07.10.2002 sumu vo výške 11.000,- eur
z dôvodu kúpy nehnuteľnosti - Grudkauf, čo bolo len tri dni pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi
ním a W. Š.. Mal za to, že poskytol taktiež hodnoverné vysvetlenie toho, prečo plnil na devízový účet

A. S. a nie na účet jeho brata F. S., t. j. odporcu, ktorý bol pre neho splnomocnený zmluvu uzatvoriť.
Dôvodom bolo jednak to, že odporca v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy vlastným devízovým
účtom nedisponoval a jednak to, že on sám mu povedal, že má plnenie poskytnúť na účet jeho brata
z dôvodu, že je to ich spoločný účet. Naproti tomu A. S. sa nepodarilo hodnoverne preukázať iný
dôvod, pre ktorý by mal navrhovateľ poskytnúť plnenie na jeho účet, pričom vysvetlenie, že išlo o

vrátenie zálohy poskytnutej na kúpu ojazdeného nákladného automobilu, sa javí ako pochybné z toho
dôvodu, že nebolo preukázané, že by A. S. v minulosti nejakú zálohu navrhovateľovi poskytol ani
to, že by si vôbec niekedy nejaké zálohy vzájomne poskytovali. Toto vysvetlenie A. S. navrhovateľ
označil za účelovo vykonštruované. Z okolností poukázania peňazí vyplýva, že odporca špekulatívnym
spôsobom využil dôverčivosť navrhovateľa, aby od neho získal peňažné prostriedky na súkromné účely.

Navrhovateľ peniaze na tento účel poskytol v dobrej viere, že s nimi bude realizovaná kúpna zmluva a
s poukázaním na uvedené skutočnosti je zrejmé, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa ust. §
451 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca získal peňažné prostriedky bezdôvodným obohatením
bez právneho dôvodu. Navyše navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne preskúmal, z
akých zdrojov odporca uspokojil nárok W. Š. pri uzatváraní kúpnej zmluvy, pretože podľa jeho názoru sa

peňažné prostriedky ním poskytnuté na devízový účet A. S. dostali do sféry dispozície odporcu, ktorý ich
do výšky 120.000,- Sk poskytol W. Š. pri uzatváraní kúpnej zmluvy a zvyšok použil na súkromné účely.
Prvostupňový súd taktiež dostatočne nepreskúmal nehodnovernosť tvrdení A. S. o vrátení poskytnutej
zálohy, napríklad to, ako získal A. S. prostriedky na poskytnutie údajnej zálohy.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal pritom na dôvody samotného napadnutého
rozhodnutia, najmä na to, že navrhovateľ nepreukázal to, že by sa odporca na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Konaním bolo nepochybne preukázané to, že finančné prostriedky, ktoré mali predstavovaťbezdôvodné obohatenie, boli poukázané na bankový účet tretej osoby, ktorá jediná mala dispozičné
právo s finančnými prostriedkami na tomto bankovom účte nakladať.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o podanom odvolaní uznesením č. k. 8Co/285/2007-86 zo dňa

29.01.2008 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že z dosiaľ vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom má za preukázané, že medzi
navrhovateľom a W. Š. bola dňa 10.07.2002 uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva o podiele 1/1 k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na

pozemku parcela č. XXX a pozemkov parcela č. XXX a parcela č. XXX, nachádzajúcim sa v kat. území
Z., zapísaným na LV č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Žilina. V článku 3 zmluvy si
zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 120.000,- Sk. Zo znenia kúpnej zmluvy ako aj z výpovedí
účastníkov konania bolo preukázané, že navrhovateľ bol pri právnom úkone zastúpený odporcom na
základe udeleného plnomocenstva. Z výpovede odporcu, svedkyne W. Š. ako aj zo znenia článku 3
zmluvy bolo preukázané, že k vyplateniu kúpnej ceny 120.000,- Sk došlo v hotovosti pred podpisom

kúpnej zmluvy. Z potvrdenia banky navrhovateľa zo dňa 08.07.2002, ďalej z potvrdenia ČSOB, ako
aj výpovedí navrhovateľa, svedkyne V. N. a A. S. bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 08.07.2002
poukázal zo svojho bankového účtu sumu 11.000,- eur na bankový účet A. S. č. XXXXXXXX/XXXX
vedený v ČSOB a.s. a táto suma bola aj na uvedený účet A. S. dňa 10.07.2002 pripísaná. Po preskúmaní
obsahu spisu odvolací súd ďalej dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a to najmä v

tých bodoch, v ktorých vytýkal prvostupňovému súdu, že nedostatočne skúmal hodnovernosť tvrdení
svedka A. S. ako aj v tom, z akých zdrojov odporca upokojil nárok predávajúcej a napokon v tom,
že neprehliadal aj na okolnosti samotného prípadu. Odvolací súd predovšetkým prvostupňový súd
upozornil na to, že odôvodnenie rozsudku nie je dostatočným spôsobom presvedčivé, zrozumiteľné
ohľadomvyhodnoteniavykonanýchdôkazov.Záveryprvostupňovéhosúdusúpodľanázoruodvolacieho

súdu protirečivé, resp. nelogické a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Prvostupňový súd v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia na jednej strane uviedol, že z výpovede svedka A. S. zistil, že
navrhovateľ dostával peniaze, províziu v hotovosti pri osobnom stretnutí. Sám pritom vozidlá nekupoval,
len ich vyhľadával. K takémuto záveru by zodpovedalo aj konštatovanie o nepreukázaní toho, že sumu
vo výške 11.000,- eur A. S. obdržal práve titulom vrátenia poskytnutej zálohy na nákup ojazdeného

motorového vozidla. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však už nevednom titulom čoho teda
A. S. obdržal sumu vo výške 11.000,- eur. Pokiaľ aj prvostupňový súd nepovažoval za rozhodujúcu
skutočnosť, že na platobnom príkaze je uvedený ako dôvod prevodu peňazí kúpa nehnuteľností, je
zasa otázne, či svedok A. S. mohol túto sumu riadne zaúčtovať a či to obstojí z hľadiska vedenia
účtovníctva. Bolo preto potrebné vzhľadom na rozporuplné vyjadrenie sa svedka A. S. ako aj odporcu

riadnesazaoberaťpôvodomnavrhovateľomzaslanýchpeňazí.Podľanázoruodvolaciehosúdujepritom
ale potrebné vychádzať z toho, že táto suma svedkovi nepatrí titulom vrátenia zálohy poskytnutej na
kúpu ojazdeného motorového vozidla, pričom odvolací súd poukázal na výpoveď svedka A. S.. Tento
záver napokon korešponduje aj s už vysloveným záverom prvostupňového súdu, a to najmä preto, lebo
nebolo preukázané, že by A. S. túto sumu navrhovateľovi bol predtým poskytol. V ďalšom tak uložil

prvostupňovému súdu povinnosť, aby v ďalšom konaní prihliadol aj na okolnosti prejednávanej veci, a
to najmä na to, že kúpna zmluva bola podpísaná dňa 10.07.2002 a peniaze zo strany navrhovateľa boli
odoslané dňa 08.07.2002. Z daného stavu odvolací súd konštatuje, že tvrdenie prvostupňového súdu,
že navrhovateľ nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu odporcu, je predčasné. Navyše sa nemožno
stotožniť aj s tým, na základe čoho v podstate prvostupňový súd návrh zamietol, a síce, že iba možnosť

odporcu disponovať s uvedenými finančnými prostriedkami pre vzťah k príjemcovi je nepostačujúca. Je
potrebné si uvedomiť, že odporca je k svedkovi v príbuzenskom vzťahu a navyše je potrebné prihliadnuť
ajnaužspomínanéokolnostiprípaduvyplývajúcezvýpovedíjednotlivýchúčastníkovkonaniaasvedkov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň odvolací súd prvostupňovému súdu uložil nanovo rozhodnúť aj o náhrade trov prvostupňového

aj odvolacieho konania.
V ďalšom konaní tak súd na pojednávaniach dňa 06.10.2009, dňa 27.11.2009, dňa 18.02.2011
a napokon dňa 06.05.2011 vec opätovne prejednal, doplnil dokazovanie v zmysle intencií daných
odvolacím súdom, ako aj podľa návrhov účastníkov a následne vo veci dňa 27.05.2011 v súlade su st.
§ 156 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok č. k. 6C/122/2006-216, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi sumu 1.400,40 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7 % zo sumy 1.400,40 eur od
02.04.2006 do zaplatenia a v ostatnej časti návrh zamietol.
Súd svoje rozhodnutie zo dňa 27.05.2011 odôvodnil tým, že v konaní považoval medzi účastníkmi za
nesporné a rovnako vyplývajúce aj z vykonaných dôkazov (výsluchu účastníkov, svedkyne W. Š., ako ajkúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2002 uzavretej medzi navrhovateľom a W. Š.), že navrhovateľ ako kupujúci
splnomocnil odporcu uzavrieť v jeho mene a na jeho účet kúpnu zmluvu, ktorej premetom bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na pozemku

parc. KN-C č. XXX a pozemkov parc. KN-C č. XXX - zastavaná plocha o výmere 464 m2 a parc. KN-C
č. XXX - záhrady o výmere 787 m2, nachádzajúcim sa v k. ú. Z., zapísaným na LV č. XXX Katastrálneho
úradu v Žiline, Správa katastra Žilina (nehnuteľnosti vymedzené v čl. 1. zmluvy). Ďalej mal súd za
preukázané, že jednania o uzavretí zmluvy prebiehali bez účasti navrhovateľa len medzi svedkyňou Š.
a odporcom. Ďalej mal súd za preukázané, že k rozhodnutiu Správy katastra Žilina o povolení vkladu

vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa k prevádzaným nehnuteľnostiam došlo dňa 30.07.2002.
Ďalej z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy, ako aj tvrdení účastníkov konania a svedkyne W. Š. mal
súd za preukázané, že v danom prípade bola dohodnutá kúpna cena vo výške 120.000,- Sk (čl. 3.
zmluvy). Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 30.03.2007, z výpovede svedkyne W. Š. obsiahnutej
v zápisniciach Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, spis. zn.:
ČVS:ORP-634/OEK-ZI-2005, o výpovedi svedka v trestnom konaní pre trestný čin podvodu podľa ust.

§ 250 ods. 1, ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon zo dňa 09.09.2005 a 28.11.2005 a z jej
svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 08.06.2007 a dňa 27.11.2009, že k vyplateniu kúpnej ceny
120.000,- Sk došlo zo strany odporcu k rukám predávajúcej svedkyne W. Š. v hotovosti pri podpise
predmetnej zmluvy tak, ako to bolo dohodnuté v čl. 3. bod 3 kúpnej zmluvy. V ďalšom súd považoval
medzi účastníkmi za nesporné a vyplýva to aj z predloženého prevodného príkazu navrhovateľa zo dňa

08.07.2002 (č. l. 4 spisu) a ďalej z potvrdenia Československej obchodnej banky a. s. o uskutočnení
finančnej transakcie zo dňa 10.07.2002, že navrhovateľ dňa 08.07.2002 poukázal zo svojho bankového
účtu č. X.XXX.XXX vedeného v Raiffeisenbank Vöcklaubruck und Umgebung reg. Gen.m.b.H. sumu
11.000,- eur na bankový účet svedka A. S. č. XXXXXXXX/XXXX vedený v Československej obchodnej
banke, a. s. a táto suma bola aj na uvedený účet svedka A. S. aj dňa 10.07.2002 pripísaná. Z prevodného

príkazu ďalej vyplynulo, že ako účel platby bol navrhovateľom uvedená „kúpa pozemku“. Z hľadiska
vedomosti navrhovateľa o uvedenom bankovom účte svedka A. S., súd považuje za nepochybné, že
navrhovateľ v čase uskutočnenia prevodného príkazu mal vedomosť o skutočnosti, že bankový účet č.
XXXXXXXX/XXXX vedený v Československej obchodnej banke, a. s. patrí svedkovi A. S., čo vyplýva
z obsahu prevodného príkazu, keďže na tomto sa nachádza údaj o oprávnenom (beguenstigter) k

uvedenému bankovému účtu príjemcu, a to A. S., D. XX, XXX XX Ž., Z.. Taktiež mal súd z obsahu spisu
Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, spis. zn.: ČVS:ORP-634/
OEK-ZI-2005, za preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úradu justičnej a
kriminálnej polície PZ zo dňa 29.11.2005 bolo zastavené trestné stíhanie vo veci podozrenia z trestného
činu podvodu podľa ust. § 250 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon zo dňa 09.09.2005,

ktoré ho sa mal dopustiť odporca tak, že dňa 08.07.2002 ako splnomocnenec navrhovateľa na kúpu
nehnuteľností zámerne uviedol nesprávnu kúpnu cenu nehnuteľnosti kupujúcemu a následne si od
neho nechal poukázať finančné prostriedky vo výške 488.961,- Sk na bankový účet v ČSOB a. s. č.
XXXXXXXX/XXXX, avšak hodnota nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2002 predstavovala
výšku 120.000,- Sk, pričom vzniknutý rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti a poukázanými finančnými

prostriedkami odporca nevrátil, čím svojím konaním mal uviesť do omylu navrhovateľa a spôsobiť mu tak
škodu vo výške 368.961,- Sk, nakoľko tento skutok trestným činom nie je a nebol dôvod na postúpenie
veci. Súd však nebol viazaný týmto rozhodnutím v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p., a preto vychádzal
pri svojich úvahách z obsahu listinných dôkazov založených v tomto vyšetrovacom spise len tak a v
rozsahu, ako to bolo uvedené odôvodnení rozsudku. Súd ďalej v konaní nepovažoval za preukázanú ani

skutočnosť, ktorú vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol svedok p. A. S., rovnako ako aj v priebehu
spomínanéhotrestnéhokonania,žepredmetnúsumu11.000,-EURobdržalodnavrhovateľanasvojúčet
ztituluvráteniaposkytnutejzálohynanákupojazdenéhonákladnéhomotorovéhovozidla.Vtomtosmere
zaujal obdobný záver aj odvolací súd, ktorý výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia - uznesenia č. k.
8Co/285/2007-86 zo dňa 29.01.2008 uviedol, že je potrebné vychádzať z toho, že táto suma svedkovi

A. S. nepatrí titulom vrátenia zálohy poskytnutej na kúpu ojazdeného nákladného motorového vozidla.
Súd nedospel k inému záveru ani po doplnenom dokazovaní, a to opätovným výsluchom účastníkov,
svedka A. S. a svedkyne R. N.. Súd pri tomto konštatovaní vychádzal jednak z nesporných tvrdení
účastníkov, že navrhovateľ síce vykonával pre A. S. a odporcu činnosť spočívajúcu v sprostredkovaní
nákupu ojazdených nákladných motorových vozidiel, avšak navrhovateľ rozhodne popieral, že by za

týmto účelom preberal či už od A. S. alebo odporcu peňažné zálohy na zaplatenie kúpnej ceny za
tieto vozidlá (výpovede navrhovateľa na pojednávaniach dňa 08.06.2007 a dňa 27.11.2009, ako aj v
priebehu konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Žiline, Úradu justičnej a kriminálnej polície
PZ, spis. zn.: ČVS:ORP-634/OEK-ZI-2005). Súd nepovažoval za relevantný dôkaz na preukázanie tejtoskutočnosti ani potvrdenie Československej obchodnej banky a. s. o výbere sumy 11.500,- EUR z
účtu p. A. S. zo dňa 11.02.2002, nachádzajúci sa na č. l. 57 spisu Okresného riaditeľstva PZ v Žiline,
Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, spis. zn.: ČVS:ORP-634/OEK-ZI-2005, pretože skutočnosť, že

svedok A. S. v tej dobe dotknutou finančnou hotovosťou disponoval priamo nedokazuje skutočnosť, že
uvedené finančné prostriedky boli následne aj prijaté ako záloha navrhovateľom. V tomto kontexte súd
poukázal aj na výpoveď A. S. na pojednávaní dňa 27.11.2009, kedy tento uviedol, že peniaze vybrala
R. N. zrejme na to, aby poplatila to, čo mala, ak by bolo treba dať peniaze šoférom v hotovosti na
cesty. Rovnako z výpisov z bankového účtu navrhovateľa č. X.XXX.XXX z roku 2002 (prílohová obálka

na č. l. 187), ako aj potvrdenia Raiffeisenbank Region Vöcklabruck reg. GmbH zo dňa 29.12.2009,
nevyplýva pripísanie akejkoľvek finančnej sumy v období od 01.01.2002 do 08.07.2002 na odporcom
tvrdenom skutkovom základe. Na tento bankový účet navrhovateľa boli pripísané len nasledovné platby:
dňa 22.02.2002 vo výške 4.056,- eur, dňa 07.03.2002 vo výške 3.357,60 eur, dňa 18.04.2002 vo výške
3.008,95 eur, dňa 31.05.2002 vo výške 3.183,38 eur, dňa 04.07.202 vo výške 3.902,91 eur, a to všetky
od subjektu: Salzkammergut Bäckerei GmbH a následne ešte dňa 05.07.2002 vo výške 10.692,- eur,

ktorá bola rovnakého dňa prevedená z bankového účtu č. X.XXX.XXX vedeného v Raiffeisenbank
Region Vöcklabruck reg. GmbH (čo potvrdzuje výpis z bankového účtu č. X.XXX.XXX na č. l. 139 spisu
vystavený bankou na meno navrhovateľa a jeho manželky V. N.). Ako vyplýva z ďalšieho potvrdenia
Raiffeisenbank Region Vöcklabruck reg. GmbH, navrhovateľovi s manželkou V. N. bol touto bankou v
roku 2002 poskytnutý úver vo výške 11.000,- eur na úverový účet č. X.XXX.XXX, pričom po zrazení

jednorazových poplatkov za úver boli dňa 05.07.2002 pripísané na účet navrhovateľa č. X.XXX.XXX. Z
uvedených kladných pohybov na bankovom účte navrhovateľa vyplýva aj odpoveď na otázku pôvodu
finančných prostriedkov vo výške 11.000,- eur zaslaných navrhovateľom na bankový účet A. S.. Ak
aj odporca a súčasne svedok A. S. tvrdili, že predmetná záloha mala byť navrhovateľovi vyplatená
v hotovosti, odporca na preukázanie tohto tvrdenia však neprodukoval žiaden dôkaz okrem svojej

výpovede a výpovede svedka A. S., ktorá sa však javila súdu ako nedôveryhodná, a to z dôvodu, že
svedok A. S. nevedel uviesť ani kedy a ani v akej výške a na aká vozidlo vlastne mala byť takáto záloha
vyplatená a nevedel si ani spomenúť na iné ďalšie okolnosti ohľadom týchto svojich skutkových tvrdení.
Rovnako výpoveď svedkyne R. N. na pojednávaní dňa 06.05.2011 tieto skutkové tvrdenia odporcu
nepotvrdila,keďžesvedkyňauviedla,žepriodovzdanípeňazínavrhovateľoviosobnenebola,keďžetieto

veci si vždy odporca s A. S. riešili sami. Z výpisu č. X/XXXX z bankového účtu subjektu A. S. - Doprava
č. XXXXXXXX vedeného v ČSOB, a. s. na č. l. 122 spisu vyplýva, že počiatočný stav v mesiaci júl 2002
na tomto účte bol ku dňu 01.07.2002 vo výške 30,35 eur a konečný stav ku dňu 31.07.2002 vo výške 8,-
eur, pričom na účet boli pripísané: suma 11.000,- eur dňa 10.07.2002 (finančné prostriedky prevedené
navrhovateľom) a suma 14.000,- eur dňa 22.07.2002 a z účtu boli vybraté peňažné prostriedky: dňa

10.07.2002 v sume 6.900,- eur (výber disponenta R. N. - potvrdenie o výbere z účtu na č.l. 103 spisu)
a dňa 11.07.2002 v sume 4.100,- eur (výber odporcom prostredníctvom vystaveného šeku odporcom -
potvrdenie o výbere z účtu na č. l. 179 spisu).
Z hľadiska právneho posúdenia ďalej súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že si navrhovateľ uplatnil v
konaní nárok, vyplývajúci z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 456 a § 458 ods.

1 Občianskeho zákonníka, ktorý majetkový prospech zodpovedajúci tomuto bezdôvodnému obohateniu
mal odporca nadobudnúť plnením bez právneho dôvodu (ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka),
a to na skutkovom základe tvrdenom navrhovateľom, t. j., že odporca mal prijať na vyplatenie kúpnej
ceny podľa zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a svedkyňou W. Š. dňa 10.07.2002 peňažnú sumu
11.000,- eur, pričom zaplatená kúpna cena bola len vo výške 120.000,- Sk. Rozdiel medzi poukázanou

peňažnou sumou a vyplatenou kúpnou cenou tak mal predstavovať bezdôvodné obohatenie odporcu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľom poukázaná finančná
suma 11.000,- eur na bankový účet A. S. bola účelovo určená na zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a W. Š. dňa 10.07.2002. Uvedené vyplýva nielen z účelu platby
uvedeného na prevodnom príkaze „kúpa pozemku“, ale aj zo záveru súdu o tom, že v konaní nevyšlo

najavo, že by navrhovateľ týmto spôsobom plnil nejaký záväzok, ktorý mu vznikol či už voči A. S.,
alebo odporcovi. S poukazom na uvedené sa tak pre rozhodnutie súdu javila ako zásadná otázka,
či sa navrhovateľom poukázané finančné prostriedky dostali do dispozičnej sféry odporcu, keďže pri
bezdôvodnom obohatení musí dôjsť u subjektu povinného na jeho vydanie k nárastu stavu v jeho
majetkovej sfére, príp. nie k poklesu tohto stavu, ku ktorému by inak došlo nebyť bezdôvodného

obohatenia. Uvedená skutočnosť musí byť navrhovateľom pre jeho úspešnosť v konaní bezpečne
preukázaná. Z vykonaného dokazovania podľa súdu vyšlo najavo, že z celkovej sumy finančných
prostriedkov zaslaných navrhovateľom dňa 08.07.2002 na bankový účet A. S. vo výške 11.000,- eur
sa dostala do dispozičnej sféry odporcu len peňažná suma 4.100,- eur, a to dňa 11.07.2002, t. j. deňnasledujúci po tom, ako došlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy a súčasnému vyplateniu kúpnej
ceny odporcom predávajúcej W. Š.. Z hľadiska tejto sumy zo strany odporcu nebol produkovaný žiadny
relevantný dôkaz o účele použitia týchto finančných prostriedkov, odporca len tvrdil, že tieto finančné

prostriedky boli použité za účelom hradenia peňažných záväzkov súvisiacich s podnikaním jeho brata
A. S.. Na podporu tohto tvrdenia odporcu sa mohli javiť výpovede svedkov A. S. a R. N., ktorí obaja
zhodne potvrdzovali uvedené skutkové tvrdenia odporcu. Tieto svedecké výpovede však súd považoval
za nepresvedčivé a nedôveryhodné, a to s poukazom na to, že obaja svedkovia nevedeli uviesť presný
účel použitia finančných prostriedkov poukázaných navrhovateľom na bankový účet A. S.. Rovnako

svedkovia udávali viaceré možné spôsoby účelového využitia týchto prostriedkov. Svedok A. S. najskôr
na pojednávaní dňa 27.11.2009 vo svojej výpovedi uviedol, že si nespomína, akým spôsobom bola
prijatá platba uvedených finančných prostriedkov zúčtovaná a uviedol len, že ekonómka R. N. tieto
použila na to, na čo mala. Neskôr v písomnom podaní zo dňa 22.02.2010 (č. l. 154 spisu) uviedol, že
peniaze boli po ich následnom vybratí z bankového účtu príjmom euro-pokladne, pričom boli vyplatené
ako zálohy pre vodičov kamiónov a na výdavky v krajinách Eurozóny. Pripustil však aj to, že boli použité

aj na jeho súkromné účely avšak v súlade s účtovnými predpismi. V podaní zo dňa 05.01.2011 (č. l.
174 spisu) v ďalšom uviedol popri už uvedených spôsoboch použitia aj to, že peňažné prostriedky v
euromene mohli byť vymenené za slovenské koruny a následne použité na úhradu tuzemských faktúr
a iných platieb v hotovosti. Svedkyňa R. N. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2011 najskôr
uviedla, že tieto finančné prostriedky mali byť použité ako záloha na kúpu ojazdeného motorového

vozidla vyplatená navrhovateľovi. Následne po tom, ako bola oboznámená s avízom ČSOB a.s. zo
dňa 10.07.2002 na č.l. 44 spisu, že zmenila svoju výpoveď a uviedla, že si len pamätala, že sa dávala
navrhovateľovi záloha. Myslela si, že peniaze im vrátil navrhovateľ späť už za mesiac alebo dva po
tom, ako mu ich A. S. s odporcom poskytli niekedy v zimných mesiacoch roku 2002, ale vrátil to zrejme
až v mesiaci júl. Potom finančné prostriedky z výberu dňa 10.07.2002, ktorý realizovala, boli použité

na naftu a prevádzku kamiónov v zahraničí. Napokon súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že po celú
dobu od pojednávania dňa 27.11.2009 A. S. nepredložil súdu svoje účtovné doklady z obdobia roku
2002, o ktorých na pojednávaní tvrdil, že ich musí mať. Neskôr začal produkovať spolu s odporcom
tvrdenia, že jeho účtovné doklady z daného obdobia sa nachádzajú v spise Okresného súdu Žilina spis.
zn. 5T/198/2002. V uvedenom spise sa však nenachádzajú. Súd tak mal za to, že v odporcovej sfére

nastal prírastok, teda došlo u neho k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa a to vo výške
1.400,40 eur [suma 4.100,- eur prepočítaná kurzom NBS k 11.07.2002 (č. l. 7 spisu), kedy sa peniaze
dostali do dispozičnej sféry odporcu, teda 1:44,490, zodpovedá sume 182.409,- Sk, pričom berúc do
úvahy, že odporca nepochybne uhradil za navrhovateľa kúpnu cenu vo výške 120.000,- Sk, zostatok zo
sumy 4.100,- eur po odrátaní tejto úhrady je vo výške 62.409,- Sk, teda po spätnom prepočte uvedeným

kurzom vo výške 1.402,76 eur; vychádzajúc však z rozsahu uplatneného nároku (§ 153 ods. 2 O.s.p.)
vo výške 368.961,- Sk po prepočte navrhovateľom použitým kurzom NBS k 09.07.2002 1:44,451 vo
výške 8.300,40 eur, zostatku sumy 4.100,- eur po odpočítaní sumy 120.000,- Sk pri kurze použitom
navrhovateľom, t. j. 1:44,451 sumy 2.699,60 eur zodpovedá len suma 1.400,40 eur; uvedený spôsob
výpočtu je podľa názoru súdu logicky správny s poukazom na to, že ak by u odporcu bol zohľadnený

kurz k 11.07.2002 1:44,490 a u odporcu by došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške rozdielu sumy
celých 11.000,- eur po prepočte týmto kurzom 489.390,- Sk a sumy 120.000,- Sk, t. j. v sume 369.390,-
Sk, táto suma by potom pri spätnom prepočte týmto kurzom 1:44,490 zodpovedala sume 8.302,76 eur,
čo by bolo viac ako si navrhovateľ uplatňoval].
Súd sa zaoberal otázkou odporcom vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku, ktorý tvrdiac,

že navrhovateľovi sa predmetná kúpna zmluva dostala do dispozície niekedy počas roku 2002, z ktorej
obsahu musel nadobudnúť vedomosť o výške kúpnej ceny a vedomosť o ním tvrdenom bezdôvodnom
obohatení odporcu, namietal ku dňu podania návrhu 10.06.2005 uplynutie subjektívnej premlčacej
doby podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca rovnako poukazoval na vedomosť
navrhovateľa o bezdôvodnom obohatení, ako aj osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila aj vzhľadom

na verejnosť údajov katastra nehnuteľností, teda že navrhovateľ mal možnosť si takúto skutočnosť
zistiť aj skôr, ako tvrdil, že k tomu došlo až niekedy v júli roku 2004 (list navrhovateľa zo dňa
06.02.2005 na č. l. 45 spisu), a to aj s poukazom na to, že bol účastníkom konania o vklade jeho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa predmetnej kúpnej zmluvy. Ani z výpovedí svedkyne W. Š.
na pojednávaniach dňa 08.06.2007 a dňa 27.11.2009, ktorá ohľadom skutkového tvrdenia odporcu, že

s navrhovateľom telefonoval a oznámil mu výšku kúpnej ceny 120.000,- Sk počas jednaní o uzavretí
kúpnej zmluvy, uviedla, že z témy telefonického rozhovoru odporcu usúdila, že odporca telefonoval s
navrhovateľom, avšak ona osobne s navrhovateľom netelefonovala, pričom odporca sa v telefonickom
rozhovore rozprával o hotovosti 120.000,- Sk ako o kúpnej cene, čo v telefonáte odznelo viac krát(neskôr na pojednávaní dňa 27.11.2009 uviedla, že nevie s kým odporca telefonoval, pričom oznámil
volanému len sumu 120.000,- Sk), nemožno bezpochybne vyvodiť záver, že odporca volal práve s
navrhovateľom, a teda že by už v tomto čase navrhovateľ vedel o výške kúpnej ceny (obzvlášť, keď W.

Š. uviedla, že o osobe kupujúceho sa mala dozvedieť až pri samotnom podpise zmluvy). Zo samotného
znenia ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že u oprávneného subjektu musí ísť o
nadobudnutú vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,
teda nestačí len možnosť oprávneného subjektu takúto vedomosťou mať (v takomto prípade by v ust. §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca na miesto slova „dozvie“ použil slovné spojenie „mohol

dozvedieť“). Odporca však na preukázanie skutkového tvrdenia, že navrhovateľ mal skôr uvedenú
vedomosť, ako niekedy v roku 2004, neprodukoval iné relevantné dôkazy a neuniesol tak dôkazné
bremeno. Čo sa týka uplynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá plynie bez ohľadu na vedomosť
oprávneného subjektu o bezdôvodnom obohatení a osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila, je zrejmé,
že do podania návrhu na súde dňa 10.06.2005 neuplynula, a to vychádzajúc v zmysle skutkových
tvrdení navrhovateľa z toho, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu mohlo dôjsť najskôr dňa

10.07.2002, kedy boli poukázané peňažné prostriedky vo výške 11.000,- eur pripísané na účet A. S..
Uplatnené právo navrhovateľa tak súd nepovažoval za premlčané.
S poukazom na uvedené návrhu navrhovateľa súd vyhovel v časti o zaplatenie istiny čo do sumy
1.400,40 eur. Vo zvyšnej časti o zaplatenie istiny návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by sa peňažná suma 6.900,- eur, ktorú z bankového účtu A. S. dňa

10.07.2002 vybrala R. N. dostala do dispozície odporcu, čím by u neho došlo k nárastu rozsahu jeho
majetkovej sféry. Aj keď výpovede R. N. a A. S. z hľadiska ich tvrdení o účele použitia týchto finančných
prostriedkov neboli presvedčivé, nebolo možné podľa súdu však z tohto dôvodu bez ďalších dôkazov a z
nich objektívne zistených skutkových okolností len v spojitosti so skutočnosťou súrodeneckých vzťahov
medzi odporcom, A. S. a R. N. tvrdiť, že aj táto peňažná suma sa dostala do dispozície odporcu.

Tvrdeniu navrhovateľa, že do dispozície odporcu sa dostala celá žalovaná istina však podľa súdu logicky
nenasvedčovalaaniskutočnosť,ktorábolabezpochybnepreukázaná,žesuma11.000,-eurbolavybratá
z účtu A. S. na dva krát, a to dňa 10.07.2002 vo výške 6.900,- eur R. N. a dňa 11.07.2002 vo výške
4.100,- eur odporcom. Súd považoval za nelogické, ak by sa mala celá suma 11.000,- eur dostať k
odporcovi na jeho súkromné účely, prečo by tento nerealizoval výber celej tejto sumy sám, prípadne

by jednorázovo nevybrala pre neho celú sumu jeho sestra R. N.. Navrhovateľ tak v konaní neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie odporcu ohľadom tejto časti návrhu.
Z hľadiska uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 16,5 % zo žalovanej istiny od 09.07.2002
do zaplatenia, súd návrh o tomto nároku v časti týkajúcej sa istiny 6.900,- eur zamietol z dôvodu
zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie samotnej istiny. Ak nemá odporca, ako bolo uvedené,

povinnosť zaplatiť istinu, nemohol sa dostať s úhradou tejto ani do omeškania. Čo sa týka uplatneného
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 16,5 % z priznanej sumy 1.400,40 eur od 09.07.2002
až do zaplatenia, súd tento nárok posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008. Pokiaľ ide o otázku počiatku
omeškaniasúdnedalzapravdunavrhovateľovi,žekomeškaniupovinnostiodporcupodľaust.§451ods.

1 Občianskeho zákonníka došlo deň nasledujúci po poukázaní peňažných prostriedkov navrhovateľom,
t. j. dňa 09.07.2002. V uvedenom čase ešte ani vôbec nemohlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu
dôjsť, keďže peňažné prostriedky boli v prospech účtu Petra Valka pripísané až dňom 10.07.2002. Súd
všakpoukazujenato,žeObčianskyzákonníkneobsahuježiadneustanovenieočaseplnenia(splatnosti)
nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi účastníkmi o tomto

čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporca tak v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka bol
povinný plniť navrhovateľovi deň po tom, čo ho tento o plnenie požiadal. Navrhovateľ okrem výzvy zo
dňa 06.02.2005 neprodukoval v konaní iný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že odporcu vyzval na plnenie
skôr, ako bol odporcovi doručený návrh v tomto konaní, t. j. dňa 31.03.2006 spolu s platobným rozkazom
(doručenka na č. l. 13). V uvedenej výzve zo dňa 06.02.2005 však navrhovateľ odporcu nevyzval na

zaplatenie žalovanej sumy, vyzval ho len na predloženie všetkých dokumentov a účtov, čo sa týka
kúpy pozemku. Preto tak za výzvu navrhovateľa odporcovi na plnenie podľa ust. § 563 Občianskeho
zákonníka považoval súd v zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. až samotný návrh navrhovateľa. Odporca tak
bol povinný plniť navrhovateľovi deň po doručení návrhu, t. j. dňa 01.04.2006. Teda až dňom 02.04.2006
sadostalodporcasplnenímsvojhodlhuvovýške1.400,40eurdoomeškania.Súdmalzúradnejčinnosti

vedomosť o tom, že k prvému dňu omeškania bola základná úroková sadzba NBS vo výške 3,5 % (zdroj:
www.nbs.sk ). Navrhovateľovi tak v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškaniavo výške 7 % zo sumy 1.400,40 eur od 02.04.2006 do zaplatenia, pričom v tomto rozsahu súd návrhu
vyhovel a vo zvyšku návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol.
Čo sa týka konania Okresného súdu Žilina vedeného pod spis. zn. 6C/183/2005, z návrhu, na základe

ktorého sa začalo toto konanie, podaného na súde dňa 12.05.2005, vyplýva, že odporca sa ako
navrhovateľ domáhal proti navrhovateľovi ako odporcovi zaplatenia sumy 300.000,- Sk s úrokmi z
omeškania vo výške 16,5 % z tejto sumy od 01.09.2002 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe,
že ako veriteľ poskytol navrhovateľovi dňa 19.06.2002 na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalovanú
sumu s lehotou splatnosti do 31.08.2002. Pôžička bola poskytnutá tak, že navrhovateľ prevzal od neho

osobne čiastku 180.000,- Sk v hotovosti dňa 19.06.2002 a zostatkom poskytnutej pôžičky 120.000,- Sk
uhradil kúpnu cenu podľa predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.07.2002 medzi navrhovateľom
a W. Š.. Konanie v tejto veci bolo uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 6C/138/2005-86 zo dňa
14.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Žiline č. k. 9Co/283/2010-104 zo dňa 30.08.2010, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového
súdu, zastavené, a to z dôvodu nedostatku právomoci súdu podľa ust. § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v

spojení s nariadením Rady (ES) č. 44/2001. (pripojený spis Okresného súdu Žilina spis. zn. 6C/138/2005
- listiny na č. l. 1, 86 a 104) Z hľadiska významu tohto konania pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci,
mal súd za to, že v kontexte s dôvodmi jeho rozsudku bolo toto konanie bezvýznamné. Skutkové tvrdenia
produkované odporcom v predmetnom návrhu neboli v prejednávanej veci vykonaným dokazovaním
preukázané. Pre úplnosť dôvodov rozsudku súd považoval za potrebné uviesť dôvod, pre ktorý

nevykonal odporcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka F. C., a to, že výpoveď svedka bola
navrhnutá na preukázanie skutkového tvrdenia odporcu spočívajúceho v tom, že navrhovateľ mal brať
od iných ľudí zálohy, pričom im ich nevracal a taktiež sa zapieral. a že navrhovateľ so svojou manželkou
mu ukradol doklady, ktoré ak by produkoval, mohli by viesť až k trestnému stíhaniu navrhovateľa. Súd
považoval vykonanie takéhoto dôkazu za nedôvodné, keďže skutkové tvrdenia, ktoré mal tento dôkaz

preukázať, nesúvisia s prejednávanou vecou. Ak by aj mal navrhovateľ záväzky voči iným osobám z
uvedeného titulu, takéto záväzky nemajú súvis s prejednávanou vecou a nemohli by viesť ani k zisteniu
iného skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, ako bol vo vyššie
uvedenom vykonanom dokazovaní zistený. To isté platí aj vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam odporcu o
tom, že navrhovateľ mu mal odcudziť bližšie nešpecifikované doklady.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku č. k. 6C/122/2006-216 zo dňa 27.05.2011 podal odvolanie tak navrhovateľ, ako aj
odporca.
Navrhovateľ v podanom odvolaní zo dňa 10.06.2011 odvolací súd žiadal, aby rozsudok prvostupňového

súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku jeho návrh zamietol zrušil a vec mu vrátil na ďalšieho konanie.
V prvom rade vytýkal prvostupňovému súdu, že aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo
strany odvolacieho súdu svoje rozhodnutie opätovne nedostatočne odôvodnil. Rozhodol spôsobom,
ktorý vôbec nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd sa dopustil rovnakých chýb a
nejasností ako v predchádzajúcom rozhodnutí, pričom aj napadnuté rozhodnutie možno hodnotiť

ako nezrozumiteľné, nepresvedčivé a najmä nelogické, postrádajúce akúkoľvek oporu vo vykonanom
dokazovaní. Prvostupňový súd síce vykonal dokazovanie v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu,
avšak následne rozhodol tak, ako by právny názor nadriadeného súdu vôbec nebral do úvahy, ani ho
nerešpektoval. Prvostupňový súd hodnotil vykonané dokazovanie rigorózne, len z hľadiska preukázania
dôkazného bremena, pričom zásadu spravodlivého súdneho procesu (§ 18 O. s. p.) vôbec nezobral do

úvahy. Z tohto dôvodu navrhovateľ pociťuje rozhodnutie nielen ako nesprávne a nedôvodné, ale aj najmä
ako nespravodlivé. Navrhovateľ pritom predložil súdu všetky ním navrhované dôkazy. Z týchto dôkazov,
predovšetkým listinných a ďalej výpovedí účastníkov i svedkov vyplynulo, že navrhovateľ uhradil na
devízový účet A. S. dňa 07.10.2002 sumu 11.000,- eur, a to z dôvodu kúpy nehnuteľnosti, pričom
toto bolo len tri dni pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi W. Š. a navrhovateľom. Navrhovateľ na

vykonanie tohto úkonu splnomocnil odporcu. Logické a časové skutočnosti okamihu poukazu 11.000,-
eur z F. a účelové vymedzenie "Grundkauf" v písomnom príkaze banky na úhradu na účet A. S. presne
zodpovedajú časovému okamihu následnej úhrady kúpnej ceny. Pre prvostupňový súd sa ako zásadnou
javila otázka, či sa navrhovateľom poukázané finančné prostriedky dostali do dispozičnej sféry odporcu.
Ďalej konštatoval, že pokiaľ na bankový účet A. S. prišla suma vo výške 11.000,- eur, tak do dispozičnej

sféry odporcu sa dostala len peňažná čiastka 4.100,- eur, a to dňa 11.07.2002, ktorú osobne vybral,
pričom ďalšiu časť zo zaslanej sumy vo výške 6.900,- eur z bankového účtu A. S. dňa 10.07.2002 vybrala
R. N.. Z toho súd vyvodil záver, že odporca sa obohatil len o časť peňažnej sumy vo výške 4.100 eur,
odpočítavajúc od nej kúpnu cenu nehnuteľnosti a vo zvyšku návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľnepreukázal pasívnu legitimáciu odporcu v konaní. S uvedeným názorom nemožno súhlasiť, pretože je
nevyhnutné všetky vykonané dôkazy hodnotiť jednotlivo a následne všetky je potrebné hodnotiť v ich
súhrne, aby voľným hodnotením dôkazov mohol súd prísť k správnej úvahe. Dispozičné právo k účtu

A. S. mal nielen odporca, ale i R. N.. Je teda zrejmé, že tieto tri osoby mohli akýmkoľvek spôsobom
nakladať a disponovať s vybratými finančnými prostriedkami. Záviselo len na ich vnútornej dohode, ako
s finančnými prostriedkami naložia. Odporca sám, ani prostredníctvom „svojich svedkov“ nepreukázal,
že by finančnými prostriedkami, ktoré mu zaslal na účet A. S. navrhovateľ nedisponoval, resp. že tieto
stratil zo svojej dispozičnej či majetkovej sféry. Práve naopak, celé toto konanie navrhovateľa utvrdzuje

v hodnotení, že všetky účelové tvrdenia používa na ochranu finančných prostriedkov, ktoré sa dostali
do jeho dispozičnej sféry. Prvostupňový súd vôbec nevyhodnotil skutočnosť, že navrhovateľ ako prvý
právny krok, keď sa dozvedel o sprenevere svojich peňazí, podnikol to, že ešte v roku 2005 podal trestné
oznámenie majúc za to, že odporca spáchal trestný čin sprenevery, pretože tento mu zamlčal vyplatenú
skutočnú výšku kúpnej ceny, na ktorú ho splnomocnil a zvyšnú časť peňazí si ponechal pre seba.
Len v dôsledku nedostatočnej dôkaznej situácie nedošlo k vzneseniu obvinenia, a preto sa následne

navrhovateľ so svojím podaním obrátil na súd. V ďalšej časti podaného odvolania navrhovateľ poukázal
na vzťah v konaní vypočutých svedkov A. S., R. N. k odporcovi, ktorí sú jeho súrodencami. Títo navyše
spolu pracovali v jednej spoločnosti, a preto je nevyhnutné prihliadať aj z tohto pohľadu na ich výpovede,
ktoré boli v celom dokazovaní veľmi rozporné. Napr. A. S. tvrdil, že z peňazí navrhovateľa zaslaných na
jeho účet uhradil navrhovateľovi zálohu na auto, ktorá skutočnosť mala byť uvedená v jeho účtovníctve.

Účtovníctvo však počas konania súdu nepredložil. Následne uviedol, že peniaze použila R. N. na to, na
čo mala. Neskôr, že boli po vybratí z bankového účtu vložené do europokladne, pričom boli vyplatené
ako zálohy pre vodičov kamiónov. Pripustil aj to, že boli použité na jeho súkromné účely, dokonca aj
na úhradu tuzemských faktúr a iných platieb v hotovosti. Svedkyňa R. N. uviedla, že tieto finančné
prostriedky mali byť použité ako záloha na kúpu ojazdeného auta vyplatená navrhovateľovi. Následne

zmenila svoju výpoveď a uviedla, že si len pamätá, že peniaze dávala navrhovateľovi ako zálohu, že
peniaze boli použité na naftu a prevádzku kamiónov. Odporca tvrdil, že tieto finančné prostriedky boli
použité za účelom hradenia peňažných záväzkov súvisiacich s podnikaním jeho brata PI. S.. Všetky
uvedené a sčasti popísané spôsoby tvrdení odporcu a svedkov na čo použili finančné prostriedky od
navrhovateľa možno hodnotiť len ako nepravdivé výpovede a zavádzanie, aby sa nepreukázalo, že

finančné prostriedky sa dostali do dispozičnej sféry odporcu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že takéto
výpovede nemôžu byť na ujmu navrhovateľovi, ktorý nemá žiaden spôsob a ani reálnu možnosť, aby
preukázal skutočnosť, či došlo pri bezdôvodnom obohatení u odporcu k nárastu v jeho majetkovej sfére,
a to zvlášť po logickom zhodnotení vyššie uvedených výpovedí. Práve spôsob uvedených výpovedí
potvrdzuje tú skutočnosť, že svedkovia všemožnými prostriedkami marili možnosť preukázať, že došlo k

prisvojeniu finančných prostriedkov na strane odporcu, čo nemôže byť kladené na ujmu navrhovateľovi.
Práve zavádzajúce a klamlivé výpovede by mal súd vyhodnotiť jednotlivo, ako i súhrnne, dopracovať sa
takklogickémuzáveru,žeodporcaasvedkovia,sktorýmijevpríbuzenskompomere,marilidokazovanie
z dôvodu, aby navrhovateľ nemohol preukázať, že finančné prostriedky, ktoré zaslal navrhovateľ na
účet A. S. sa nemohli dostať do dispozičnej sféry odporcu. Súd však tieto dôkazy vyhodnotil bez

ďalšieho v neprospech navrhovateľa. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že pasívne legitimovaný vo veci je len
označený odporca. Za podstatné je potrebné vyhodnotiť, že navrhovateľ poskytoval plnenie odporcovi.
Odporca sám označil účet, na ktorý mu má finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti
zaslať. Odporca v konaní nepreukázal, že by on sám alebo A. S., či R. N. mali voči navrhovateľovi
pohľadávku, či iný právny vzťah. Za týchto okolností neuniesol práve odporca dôkazné bremeno, ktoré

bolo na neho prenesené v dôsledku jeho vlastných tvrdení. Z tohto dôvodu je úplne irelevantné, do
majetkovej sféry ktorej osoby, ktoré disponovali s účtom A. S., sa dostali finančné prostriedky zaslané
navrhovateľom na kúpu nehnuteľnosti. Dôležité je teda uvedomiť si komu boli zaslané, s kým bol
navrhovateľ v právnom vzťahu a v ďalšom už je nepodstatné kto tieto peniaze vybral, či nimi a akým
spôsobomdisponoval.Súdmusívedieťdôkazyajformálne-logickytriediťavyhodnocovať.Nesprávnea

nelogické bolo vyhodnotenie vykonaného dôkazu oboznámiac sa so spisom Okresného súdu Žilina pod
sp. zn. 6C/183/2005 ako bezvýznamného pre rozhodnutie v prejednávanej veci. V predmetnom konaní
sa odporca ako navrhovateľ domáhal proti navrhovateľovi ako odporcovi zaplatenia sumy 300.000,- Sk
s príslušenstvom. V skutočnosti sa jednalo o fiktívnu žalobu na navrhovateľa, aby si mohol odporca
uplatniť započítacím prejavom sumu, ktorá nebola navrhovateľovi ako zvyšok kúpnej ceny vrátená,

a to so zlým úmyslom. Odporca ako navrhovateľ tvrdil o existencii ústnej zmluvy o pôžičke, avšak
žaloba bola nejasná a neboli k nej pripojené žiadne dôkazy. Z uvedeného dôvodu je preto uvedený
dôkaz dôležitým z hľadiska vyskladania celého reťazca dôkazov smerujúcich k preukázaniu nároku
navrhovateľa a nejedná sa o konanie bezvýznamné, tak ako to vyhodnotil prvostupňový súd. V záverepodaného odvolania navrhovateľ prvostupňovému súdu vytkol spôsob výpočtu žalovanej sumy, ktorý
označilzalogickynesprávny,nezrozumiteľnýaodsaméhozákladuzlý.Súdnesprávnerozhodolajpokiaľ
ide o otázku uplatneného nároku na úroky z omeškania. Odporca použil peniaze v rozpore s účelovým

určením peňažnej sumy zaslanej mu na účet A. S.. Za týchto okolností bol nárok správne uplatnený.
Odporca v podanom odvolaní zo dňa 13.06.2011 odvolací súd žiadal, aby rozsudok prvostupňového
súdu vo výroku, ktorým ho zaviazal na zaplatenie sumy 1.400,40 eur s príslušenstvom zmenil a návrh
navrhovateľa aj v uvedenej časti zamietol. Prvostupňovému súdu vytýkal to, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci.

Vyslovil presvedčenie, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jeho plnenie bolo plnením majetkového
prospechubezprávnehodôvodu,tedažejehoplneniebolobezdôvodnýmobohatením.Jehotvrdenie,že
na bankový euroúčet vedený na majiteľa A. S. poukázal navrhovateľ čiastku 11.000,- eur ako kúpnu cenu
za pozemok je z hľadiska kvality a preukázanosti dokazovania iba tvrdením, ktoré nie je preukázané.
Tvrdenie, že účel platby preukazuje údaj „Grundkauf“ uvedený na príkaze, je účelová kombinácia, s
ktorou navrhovateľ počítal už pri vypisovaní bankového príkazu na poukázanie finančných prostriedkov.

Navrhovateľ nevie posúdiť komu údaj na príkaze je určený ako informácia, banke platiteľa, banke
príjemcu alebo príjemcovi alebo všetkým. Podľa jeho tvrdenia to mal byť zrejme príjemca. Potom je
namieste otázka, prečo je to uvedené v nemčine, keď veľmi dobre vedel (lebo v F. viackrát tlmočil), že ani
majiteľ účtu A. S., ani odporca F. S. nevedia po nemecky. Nehovoriac o tom, že príjemca prostriedkov sa
predovšetkým zaujíma od koho boli peniaze poukázané a či boli poukázané v správnej výške. To A. S.

posúdiť vedel a z údajov zo svojej banky zistil čo ho zaujímalo - A. N. mu na jeho výzvu (výzvy) poukázal
11.000,- eur, ktoré mu v minulosti poskytol ako zálohu na obchodné prípady a že ich poukázal v správnej
a zodpovedajúcej výške. Obdobné poukazovanie na zdroj týchto prostriedkov - bankový úver na kúpu
pozemku - preukazuje iba takt, že poskytnutie tohto úveru v rakúskej banke bolo účelovo označené ako
kúpapozemku.Vybavovanieúverunavrhovateľomodôvodňujecca2-mesačnéomeškanienavrhovateľa

svrátenímposkytnutejzálohy-prosteposkytnutúzálohupoužilpresvojuinúpotrebu,abyjumoholvrátiť,
musel to riešiť cez preúverovanie. Potom možno uvedenie údaju „Grundkauf“ v nemčine na príkaze
bolo potrebné pre navrhovateľovu úverujúcu banku, ktorým jej navrhovateľ preukazoval účel poskytnutia
úveru. Navrhovateľ tvrdí, že ním poskytnuté prostriedky sú poukázaním kúpnej ceny za pozemok. A.
S. tvrdí, že je to poukázanie - vrátenie v minulosti poskytnutej zálohy. Z tohto pohľadu je to tvrdenie

proti tvrdeniu. Odporca vie, že pravdu má jednoznačne A. S., pretože jemu je navrhovateľ dlžný čiastku
300.000,- Sk na istine pôžičky, ktorú mu poskytol jednak na zaplatenie kúpnej ceny a jednak pre osobnú
potrebu, zaplatenia ktorej sa domáhal žalobou na Okresnom súde Žilina a na ktorú v konaní poukázal.
Odporca tiež zastáva názor, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jeho plnením sa obohatil odporca.
V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ finančné prostriedky poukázal na bankový účet

vedený v ČSOB, a. s., že tento účet v čase pripísania spornej čiastky patril podnikateľskému subjektu A.
S. - autodoprava a jedinou osobou s právom disponovať s finančnými prostriedkami uloženými na tomto
účte bol vlastník účtu. Pripísaním na účet sa finančné prostriedky stávajú súčasťou obchodného majetku
podnikateľského subjektu, ktorý jediný je oprávnený s týmto obchodným majetkom bez obmedzenia
nakladať. Svedecké výpovede svedka A. S. a R. N. (účtovníčky) preukazujú, že tieto prostriedky boli

použité iba na účely podnikateľského subjektu s obchodným menom A. S. - fyzickej osoby, a to tak,
že boli z účtu vybrané a cez hotovostné operácie pokladne použité na pokrytie výdavkov podnikania
A. S.. Bezdôvodným obohatením v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je iba taký zisk
majetkového prospechu, ktorý ten kto sa obohacuje, majetkový prospech dostane do svojej výlučnej
dispozície s možnosťou taký majetkový prospech iba podľa svojich ničím a nikým neobmedzených

rozhodnutí konzumovať, či s ním nakladať. Táto skutočnosť musí byť podľa názoru odporcu v konaní
preukázaná. V konaní bolo preukázané, že odporca na základe šeku vystaveného vlastníkom účtu A.
S. vybral z účtu A. S. čiastku 4.100,- eur. Týmto sa tieto prostriedky nesporne dostali do jeho dispozície.
Nie však do výlučnej dispozície, ale iba do dispozície jemu zverených prostriedkov, s ktorými môže a
je povinný nakladať podľa pokynov vlastníka účtu, a to po ich vybratí šekom z účtu nakladať s nimi v

súlade s potrebami podnikateľskej činnosti podnikateľského subjektu A. S.. Teda takej dispozície, akú
mala pri výbere dňa 10.07.2002 ekonómka R. N.. Potom by sa dalo výkladom per analogiam povedať,
že aj R. N. sa bezdôvodne obohatila. Podstatnou skutočnosťou by malo byť preukázanie vedomostí
odporcu, že prostriedky, ktoré vybral na základe šeku, sú peniaze poukázané A. S. navrhovateľom ako
kúpna cena za pozemok. Taká vedomosť odporcu v konaní preukázaná nebola. Sám nemal k dispozícii

možnosť kontrolovať bankové doklady A. S. a informácia „Grundkauf“ sa k nemu dostala až v tomto
konaní. Odporcovi nemôže byť v tomto konaní na ťarchu skutočnosť, že podnikateľský subjekt A. S. má
neporiadok v archivácii svojho účtovníctva, resp. nemá prehľad komu, kde, či kedy dal svoje účtovníctvo,
resp. nevie presne uviesť, ako pri výkone svojej podnikateľskej činnosti naložil s prostriedkami vo výške11.000,- eur, ktoré mu boli na účet poukázané navrhovateľom v júli 2002. Ak by teda vo veci bolo
poukázanie časti z poukázanej sumy 11.000,- eur navrhovateľom na účet A. S. plnením bez právneho
dôvodu, tak to bude vždy neoprávneným plnením iba A. S., iba on mohol a iba on tieto prostriedky dostal

do výlučnej dispozície a iba on s nimi mohol podľa svojej vôle nakladať, aj s nimi nakladal. Teda aj
výber čiastky 4.100,- eur na podklade vystaveného šeku odporcom bolo zasa len výlučným nakladaním
s týmito prostriedkami A. S.. Ak sa teoreticky pripustilo, že s nimi odporca pri výbere nenakladal ďalej tak
ako mal, teda napr. si ich privlastnil (spreneveril), tak z tejto právnej skutočnosti nevzniká zodpovednosť
voči navrhovateľovi, ale iba voči A. S.. Ak nie potom A. S. by po takej sprenevere nemohol byť nositeľom

aktívnej legitimácie na prípadné vymáhanie spreneverou spôsobenej škody.
Odporca v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 20.07.2011 zopakoval skutočnosti
už raz uvádzané v podanom odvolaní, pričom zdôraznil, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení o jeho bezdôvodnom obohatení. Pre úspešné uplatnenie svojho nároku
pred súdom mal navrhovateľ preukázať, že jeho plnenie bolo plnením, ktorým iný získal majetkový
prospech bez právneho dôvodu, a tento majetkový prospech získal odporca. Navrhovateľ na jednej

strane poukazuje cez spravodlivý súdny proces na rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní,
požiadavku kontradiktórnosti konania a pod., na druhej starne sa dožaduje takého hodnotenia dôkazov,
ktoré rovnosť účastníkov a kontradiktórnosť konania popiera. Za nesprávne označil konštatovanie, že
mal dispozičné právo k účtu A. S.. Toto tvrdenie nemá oporu v dôkaznom ani skutkovom stave veci.
Dispozičné právo k účtu mal jeho majiteľ A. S. a jeho ekonómka R. N.. Tvrdenie, že „záviselo len na ich

vnútornej dohode ako s finančnými prostriedkami naložia“, je právne irelevantné, pretože právo ako s
finančnými prostriedkami naloží, je výlučným právom podnikateľského subjektu - majiteľa účtu (A. S., ale
nie jeho zamestnanca, ktorý má dispozičné - podpisové právo N. R.) či inej osoby, ktorá z neho vyberie
- čerpá finančné prostriedky na základe majiteľom účtu vystaveného šeku (odporca) s povinnosťou
vybrané finančné prostriedky odovzdať do pokladne podnikateľského subjektu - a to bez ohľadu v akom

sú príbuzenskom stave. Ak by to tak nebolo, znamenalo by to, že peniaze podnikateľa, fyzickej osoby,
ktorá je bratom odporcu, sú tiež peniazmi odporcu.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku prvostupňového
súdu č. k. 6C/122/2006-216 zo dňa 27.05.2011 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok s
odkazom na ust. § 221 ods. 1 a 2 O. s p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie

odvolací súd odôvodnil nasledovne.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie v zmysle intencií a pokynov
uvedených v uznesení č. k. 8Co/285/07-85 zo dňa 29.01.2008, pričom dospel k záveru, že
navrhovateľom poukázaná finančná suma 11.000,- eur na bankový účet A. S. bola účelovo určená na
zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a W. Š. dňa 10. 07. 2002,

s ktorým konštatovaním sa odvolací súd stotožnil. Tiež mal za to, že uvedený záver vyplýva nielen z
účelu platby uvedeného na prevodnom príkaze „kúpa pozemku“, ale aj z ďalších vykonaných dôkazov
najmä svedeckých výpovedí, ale i listinných dôkazov. Inak povedané o tom, že peniaze zaslané na
účet brata odporcu A. S. (v konaní vystupujúceho v postavení svedka), menovanému nepatrili, svedčili
aj meniace, protirečivé a rozporuplné vyjadrenia tohto svedka, ako aj jeho účtovníčky R. N., na ktorú

skutočnosť správne v podanom odvolaní poukázal navrhovateľ (ale i prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia). Napokon aj odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí
prvostupňovému súdu naznačil, že pri rozhodovaní je potrebné prihliadať na okolnosti spornej veci,
vyplývajúce z výpovedí jednotlivých účastníkov konania a svedkov a brať do úvahy aj isté časové
následnosti a z toho vyplývajúce logické závery. Odvolací súd výslovne uviedol, že suma 11.000,- eur,

ktorú navrhovateľ zaslal na účet brata odporcu, menovanému nepatrí titulom vrátenia zálohy poskytnutej
na kúpu ojazdeného motorového vozidla z dôvodu nepreukázania toho, že by A. S. (ktorý sa takto vo
svojej výpovedi vyjadril) túto sumu navrhovateľovi bol predtým poskytol. Taktiež odvolací súd považoval
za správny záveru prvostupňového súdu, že navrhovateľ poskytnutím plnením nesplnil záväzok, ktorý
mu mal vzniknúť či už voči A. S. alebo odporcovi z dôvodu nepreukázania takýchto tvrdení. Za právne

významné odvolací súd nepovažoval to, že navrhovateľ ako účel platby pri zasielaní peňazí na účet A.
S., t. j. brata odporcu, uviedol slovný výraz v nemčine a nie v slovenčine. Pre odvolací súd uvedená
skutočnosť nebola zarážajúca, keďže navrhovateľ poukazoval peniaze z účtu vedeného v rakúskej
banke, ktorá vo svojom platobnom styku používa bezpochyby nemčinu.
Ďalšie či už skutkové, resp. právne závery, ktoré z vykonaného dokazovania vyvodil prvostupňový súd,

odvolací súd považoval za nesprávne. Pokiaľ totiž v konaní vyšlo najavo, že navrhovateľom poukázaná
finančná suma 11.000,- eur na bankový účet A. S. bola účelovo určená na zaplatenie kúpnej ceny
nehnuteľností, ktoré mal v mene navrhovateľa kúpiť odporca, logicky z toho vyplýva, že na takomto
postupe (spôsobe zaslania peňazí) sa navrhovateľ s odporcom musel dohodnúť. Zostalo potom už lenotázne, či odporca mal reálnu možnosť s peniazmi poslanými mu navrhovateľom na účet jeho brata A. S.
nakladať. Dispozičné právo odporcu k účtu jeho brata by bolo skutočnosťou samou o sebe postačujúcou
pre prijatie uvedeného záveru. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že k účtu svedka A. S. mala

zriadené dispozičné právo jedine jeho sestra, svedkyňa R. N.. Na druhej strane však v konaní vyšlo
najavo tiež to, že odporca výber peňazí z účtu svedka realizoval prostredníctvom vystaveného šeku,
z čoho aj prvostupňový súd vyvodil záver o tom, že odporca mal reálnu možnosť disponovať len s
finančnými prostriedkami v sume 4.100,- eur, a preto vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu čo do zvyšku uplatnenej sumy zamietol.

S uvedeným názorom sa odvolací súd nestotožnil. Mal za to, že odporca musel vedieť o tom, že
navrhovateľ na účet jeho brata poslal sumu 11.000,- eur, a preto mal aj reálne možnosť, a to na základe
bratom vystaveného šeku, uvedené peniaze vybrať. Sám však realizoval len výber sumy 4.100,- eur.
O tom, že peniaze boli na účet Petra Valka zaslané svedčí jednoznačne ten fakt, že odporca kúpu
nehnuteľností pre navrhovateľa zrealizoval. Inak povedané, v prípade ak by odporca nemal vedomosť o
tom, že navrhovateľ zaslal na účet jeho brata peniaze, kúpa nehnuteľností by sa neuskutočnila, pretože

odporca by jednoducho nemal na ňu peniaze. Je nelogické, aby kupoval nehnuteľnosti za vlastné
peniaze bez toho, aby mal následne možnosť ich vrátenia. Podľa názoru odvolacieho súdu odporca mal
vedomosť nielen o tom, že navrhovateľ peniaze na účet jeho brata poslal, ale aj o ich výške. To, že v
skutočnosti vybral z účtu svojho brata na základe vystaveného šeku sumu nižšiu svedčí len o tom, že s
predávajúcou bol už vopred dohodnutý na kúpnej cene nižšej ako boli navrhovateľom zaslané finančné

prostriedky.
Ďalej v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania správne prvostupňový súd konštatoval ohľadom
určeniapočiatkuplynutiasubjektívnejpremlčacejlehoty,žeuoprávnenéhosubjektunestačílenmožnosť
mať vedomosť o tom kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, ale musí ísť o nadobudnutú vedomosť
(§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Táto z výpovede svedkyne W. Š. nevyplýva. S poukazom na

uvedené preto správne prvostupňový súd konštatoval, že návrh navrhovateľa nebol premlčaný, pretože
o tom kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel najskôr v júli 2004 (viď. list navrhovateľa
zo dňa 06.02.2005). Návrh na súde bol podaný dňa 10. 06. 2005, teda v rámci plynutia tak subjektívnej,
ako aj objektívnej premlčacej lehoty.
Odvolací súd napokon uviedol, že zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu

majúc za to, že oba jeho výroky sú od seba závislé, keď navyše aj spôsob výpočtu žalovanej sumy
prezentovaný prvostupňovým súdom považoval za nezrozumiteľný. Odvolací súd zastáva to stanovisko,
že pokiaľ navrhovateľ zaslal odporcovi peniaze na euro účet A. S., vedený v mene euro, žalovaná suma
sa mala vypočítať po odrátaní kúpnej ceny predávaných nehnuteľností znejúcej na menu Sk po prepočte
na menu euro. Pokiaľ totiž raz odporca mal možnosť disponovať s navrhovateľom zaslanými finančnými

prostriedkami v sume 11.000,- eur, z čoho použil preukázateľne 2.699,60 eur po prepočte podľa vtedy
platného kurzu NBS, nič mu nebránilo, aby v tej istej mene vrátil navrhovateľovi poskytnuté a nepoužité
peniaze za účelom kúpy nehnuteľností.
Na záver odvolací súd uložil prvostupňovému súdu v novom rozhodnutí taktiež nanovo rozhodnúť aj o
náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3 O. s. p.).

Súd tak následne po rozhodnutí odvolacieho súdu vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa
15.02.2013, pričom doplnil dokazovanie výsluchom odporcom navrhnutého svedka A. F..
Navrhovateľ v zásade zotrval aj po zrušení v plnom rozsahu na svojej skutkovej a právnej argumentácii
už v spore produkovanej, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnom
prednese na pojednávaní dňa 15.02.2013 len doplnil, že má za to, že uniesol dôkazné bremeno

na svojej strane počas vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa týka samotnej výpovede, resp. obsahu
výpovede svedka F., z ktorého mala vyplynúť prípadná obrana odporcu, z opatrnosti namieta premlčanie
akejkoľvek námietky, resp. obrany, ktorú by takýmto spôsobom odporca mohol v ďalšom konaní
produkovať. Navrhovateľ tak žiadal návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporcu nahradiť mu
trovy konania.

Odporca taktiež v zásade zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii obrany v spore
produkovanej počas celého konania, ktorú zhrnul v záverečnom prednese jeho právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 15.02.2013. Uviedol, že odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 6C/122/2006-216 zo
dňa 27.05.2011 vyslovil určitý právny názor, ktorý je svojim spôsobom proti jeho strane. S týmto právnym
názorom sa však nestotožňuje, pretože je založený na určitých predpokladoch, ktoré nie sú preukázané.

Poukázal príkladom na citáciu z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu: „O tom, že peniaze boli
na účet A. S. zaslané, svedčí jednoznačne ten fakt, že odporca kúpu nehnuteľnosti pre navrhovateľa
zrealizoval. Inak povedané, v prípade, ak by odporca nemal vedomosť o tom, že navrhovateľ zaslal na
účet jeho brata peniaze, kúpa nehnuteľnosti by sa neuskutočnila, pretože odporca by jednoducho nemalna ňu peniaze.“. Pre takéto tvrdenie odvolací súd však nemal oporu vo vykonanom dokazovaní, a to ani
v čase, keď tento názor vyslovil, ani po doplnení dokazovania prvostupňovým súdom po vrátení veci na
ďalšie konanie. Nehnuteľnosti boli kúpené a zaplatené ešte predtým, než boli poukázané peniaze alebo

než prišli peniaze na účet A. S.. Je to podstatná skutočnosť a už toto svedčí tomu, že odvolací súd sa
zrejme dobre nevysporiadal s časovými hľadiskami tejto skutočnosti. Navrhovateľ uplatňuje svoje právo
na základe alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Odporca ďalej uviedol, že trvá stále na svojom
názore, že nie je nositeľom pasívnej legitimácie. Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto sa
obohatil na úkor iného. On nie je tým, kto by sa obohatil, pretože žiadne peniaze zo sumy 11.000,- eur,

ktoré poslal navrhovateľ na účet A. S., sa nedostali do jeho dispozície v takom rozsahu alebo v takej
kvalite, aby s nimi mohol nakladať ako vlastník, a to ani pri sume 4.100,- eur, ktoré vybral na základe
šeku A. S. vystaveného A. S., majiteľom účtu. Peniaze vybral a odovzdal ich do dispozície A. S.. To, že
ich neodovzdal, nie je v tomto konaní preukázané a dokázané. Iba v takom prípade, že by navrhovateľ
preukázal, že suma 4.100,- eur sa nedostala do dispozície A. S. ako majiteľa účtu, by sa dalo hovoriť
o tom, že sa ako odporca v tejto veci o túto sumu obohatil. To, že niekto vyberie z bankového účtu

na základe šeku vystaveného majiteľom bankového účtu nejaké peniaze, neznamená, že sa s týmito
peniazmi obohatil. Príkladom uviedol, že ak by jeho právny zástupca dostal tento šek od A. S. a vybral
ich, tak sa obohatil on. V ďalšom uviedol, že má za to, že začína byť už druhý krát postihnutý v tomto
vzťahusnavrhovateľom.SvedokF.preukázal,žemupožičal300.000,-Sk.Preukázalsvojouvýpoveďou,
že týchto 300.000,- Sk bolo ďalej posunutých ako pôžička ním (odporcom) navrhovateľovi. Navrhovateľ

ich v celom rozsahu dostal do dispozície, v celom rozsahu ich minul a v celom rozsahu mu ich nevrátil.
Navrhovateľovi požičal sumu 300.000,- Sk dňa 19.06.2002. Bolo to v deň, keď mu navrhovateľ podpísal
plnú moc na to, aby ho zastupoval pri kúpe pozemku. To je to, čo spomínal svedok, že čosi si účastníci
pred ním podpisovali alebo pri ňom zapisovali. Túto skutočnosť potvrdzuje aj jeho právny zástupca
nepriamo tým, že v ten deň mu, dá sa povedať ako právnikovi, s ktorým spolupracuje, telefonoval, že čo

by mala taká plná moc obsahovať a v podstate mu on skutočnosti, ktoré by mala obsahovať, nadiktoval.
Svedok F. dosvedčil dostatočne, že navrhovateľ dňa 19.06.2002 nesporne vedel, za čo sa pozemok
kupuje, že je to 120.000,- Sk a že tieto peniaze, týchto 120.000,- Sk je časť zo sumy 300.000,- Sk, ktoré
dostal a ktoré si ponechal odporca a ktoré potom použil na zaplatenie kúpnej ceny predávajúcej. Kúpna
zmluva bola podpísaná, uzavretá a kúpna cena bola vyplatená dňa 10.07.2002 a pokiaľ môže nepriamo

potvrdiť aj jeho právny zástupca, bolo to v jeho kancelárii, kde sa táto zmluva dopracovala a v podstate
od neho odchádzali s predávajúcou kúpnu zmluvu podpísať k notárovi alebo kde išli overiť podpisy a až
potom dňa 11.07.2002 boli pripísané peniaze na účet A. S.. Mal tak k dispozícii zo sumy 300.000,- Sk,
ktorú si požičal sám od svedka F., iba 120.000,- Sk a týchto 120.000,- Sk aj zaplatil, čo bolo preukázané
výsluchom svedkyne Š.. Bohužiaľ stalo sa to, že navrhovateľ zneužil situáciu, kedy na účet A. S. splnil

svoje finančné povinnosti, tým, že to spojil s cenou za pozemok. Zneužil to aj tým, že do toho účelu
napísal po nemecky kúpna cena alebo cena za pozemok a aj v tejto časti nemôže súhlasiť so záverom
odvolacieho súdu, ktorý hovorí, že je normálne, ak sa peniaze poukazovali v rakúskej banke, že táto
banka používa v platobnom styku bezpochyby nemčinu. Banka síce používa nemčinu, ale údaje do tohto
platobného príkazu vpisuje platiteľ a píše tam údaje bez ohľadu na to, v akej banke peniaze platí, pretože

ide o údaje, ktoré sú určené pre príjemcu, nie pre banku. Z tohto pohľadu použitie nemčiny zo strany
navrhovateľa s uvedením účelu bolo tiež zrejme asi len účelové a z tohto vychádzal, že zrejme príjemca
nebude vedieť, čo to vlastne znamená, keďže dobre vedel, že A. S., ani on (odporca) nepoznajú alebo
nevedia po nemecky. Z hľadiska týchto skutočností tak nie je preukázané, že by sa obohatil a získal na
úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie tak, ako si to v uplatňuje navrhovateľ. Preto navrhol návrh

navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa nahradiť mu trovy konania.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnejsadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenska(od01.01.2003základnejúrokovejsadzbyNBS)
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd tak pri svojom novom rozhodnutí vychádzal z rovnakých jednotlivých skutkových zistení
vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, ako boli už uvedené v odôvodnení rozsudku č. k. 6C/122/2006-216
zo dňa 27.05.2011. Pokiaľ sa však týka formulovania skutkových záverov vyplývajúcich z jednotlivých
skutkových zistení súdu, ako aj z týchto skutkových záverov prameniacich právnych záverov, súd si
osvojil, s vedomím svojej viazanosti názorom odvolacieho súdu podľa ust. § 226 O.s.p., právne závery

vyslovené odvolacím súdom v uznesení č. k. 8Co/277/2011 zo dňa 31.05.2012, a to s poukazom na to,
že v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 31.05.2012, nedospel na základe jediného
dôkazu, ktorým doplnil vo veci dokazovanie (výsluch svedka F.), k takým skutkovým zisteniam, ktoré by
vyvrátili (príp. spochybnili) odvolacím súdom vyslovený právny názor o tom, že odporca mal možnosť
dispozície s finančnými prostriedkami vo výške 11.000,- eur poukázanými navrhovateľom na bankový

účet A. S., z čoho vyplýva, že na strane odporcu tým došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške
rozdielu sumy 11.000,- eur a zaplatenej kúpnej ceny vo výške 120.000,- Sk.
Výpoveď A. F. ako dôkazný prostriedok (povinnosť dôkazu podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.) navrhoval v
konaní vykonať odporca na preukázanie svojho skutkového tvrdenia (povinnosť tvrdenia podľa ust. §
101 ods. 1 O.s.p.), že navrhovateľovi poskytol ako veriteľ dňa 19.06.2002 na základe ústnej zmluvy o

pôžičke peňažnú pôžičku vo výške 300.000,- Sk, pričom časť z tejto peňažnej pôžičky v sume 180.000,-
Sk odovzdal v hotovosti navrhovateľovi a zo zostatku tejto peňažnej pôžičky následne zaplatil kúpnu
cenu 120.000,- Sk dňa 10.07.2002 predávajúcej W. Š..
SvedokA.F.napojednávanídňa15.02.2013vypovedal,ženavrhovateľavideldvakrátvživote.Odporcu
pozná dlhé roky, jednak cez šport, ako aj cez nejaké ich spoločné veci. Je s ním v priateľskom vzťahu.

Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol, že je to už 10 alebo 11 rokov dozadu, čo k nemu asi v
mesiaci máj 2002 do jeho kancelárie na prízemí v Dome techniky v Žiline došiel odporca a predstavil
mu navrhovateľa, o ktorom uviedol, že žije dlhšie v Rakúsku a že by si potrebovali vyriešiť nejaké veci,
že majú akúsi dobrú kúpu pozemku. Jednali vtedy o sume 300.000,- Sk alebo 320.000,- Sk, to už si
presne nepamätá, ohľadom kúpy pozemku. Následne asi o dva mesiace neskôr prišli k nemu po druhý

krát, opätovne do tej istej kancelárie, pre peniaze. Odovzdal teda v obálke sumu 300.000,- Sk alebo
320.000,- Sk, bližšie sa vyjadriť nevie, ako pôžičku priamo odporcovi, vzhľadom k tomu, že navrhovateľa
nepoznal. Odporca obálku otvoril, pričom z tejto vybral sumu 120.000,- Sk a dal ju navrhovateľovi na
kúpu pozemku, pričom o tejto sume sa hovorilo ako cene za pozemok. Zvyšok peňažnej sumy v obálke
si zobral odporca s tým, že mu bolo povedané, že je to na nejaké súvisiace výdaje. Nevie však ako boli

dohodnutí. Spolu niečo pri tom účastníci spisovali, možno nejaké plnomocenstvo, ale čo presne, ťažko
mu povedať. Pamätá si, že akurát bol potom problém pri vrátení peňazí, pričom odporca mu tieto vrátil
až o nejaký čas neskôr po dohodnutom termíne. Bolo to na tri razy. Chcel ísť za navrhovateľom, v snahe
dozvedieť sa od neho, ako je to vlastne s tým pozemkom, pričom odporca mu volal, vyhováral sa kvôli
tomu a chcel tak vlastne zistiť, že čo je navrhovateľ zač, ale tento sa schovával a dostával informácie,

že je v F..
Súd tak poukazuje na to, že svedok A. F. nepotvrdil skutkové tvrdenia odporcu, keďže uviedol, že
požičal peňažnú sumu cca 300.000,- až 320.000,- Sk odporcovi, ktorý z tejto sumy odovzdal sumu
120.000,- Sk na kúpu pozemku priamo navrhovateľovi a zvyšok zo sumy cca 300.000,- až 320.000,- Sk
siponechal.Naprotitomuodporcaprodukovalskutkovétvrdenia,žeprávezvyšokzosumycca300.000,-

až320.000,-Skpoodrátanísumy120.000,-Sk,ktorúsiponechal,abytakmoholzanavrhovateľavyplatiť
predávajúcej W. Š. kúpnu cenu, odovzdal navrhovateľovi. Je teda možno konštatovať, že skutkový
dej tvrdený odporcom výpoveďou svedka nebol potvrdený. Rozpor medzi skutkovým opísaním týchto
udalostí odporcom (ako boli uvedené v návrhu odporcu zo dňa 12.05.2005 na č. l. 1 pripojeného spisuOkresného súdu Žilina spis. zn. 6C/138/2005) a skutkovým opísaním týchto udalostí svedkom, vyvolal
nastranesúduvážnepochybnostijednakovierohodnostisvedkaA.F.ajednakvôbecotom,čisanejaké
stretnutie účastníkov konania so svedkom v roku 2002 uskutočnilo. Uvedené rozpory medzi skutkovými

tvrdeniami navrhovateľa svedka F., nemohli byť odstránené ani následnou snahou odporcu o vysvetlenie
výpovede svedka, že svedok sa pomýlil v číslach (teda miesto sumy 120.000,- Sk, ktorú si ponechal
odporca, svedok uviedol, že odporca si ponechal zvyšok zo sumy v obálke po odrátaní sumy 120.000,-
Sk, ktorú dal navrhovateľovi), a to z dôvodu, že svedok uviedol aj účel navrhovateľovi odovzdanej sumy
120.000,- Sk, a to ako kúpna cena za pozemok. Napokon s poukazom na to, že výsluch svedka F. po

celú dobu konania od jeho začiatku dňa 10.06.2005 až do pojednávania súdu dňa 09.11.2012, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, odporca vykonať nenavrhol, takýto dôkazný návrh odporcu až po
tak dlhej dobe konania v spojitosti s priateľským vzťahom medzi odporcom a svedkom tiež vyvoláva
na strane súdu dôvodné pochybnosti o vierohodnosti svedka, o ktorom sa navrhovateľ vyjadril, že ho
nepozná. Súd tak z výpovede tohto svedka s poukazom na vyslovené pochybnosti o jeho vierohodnosti
pri svojom rozhodovaní nevychádzal.

Pokiaľ sa týka odporcom ďalej navrhovaných dôkazov, a to výsluchom svedka F. C. a rekonštrukciou
účtovníctva A. S. na základe určitých účtovných dokladov, súd výsluch navrhovaného svedka F. C.
nevykonal ani v ďalšom konaní, a to z rovnakých dôvodov, ako boli tieto uvedené v odôvodnení
rozsudku č. k. 6C/122/2006-216 zo dňa 27.05.2011 a dôkaz rekonštrukciou účtovníctva A. S. na
základe určitých účtovných dokladov, ktoré neboli odporcom produkované, z dôvodov jednak neurčitosti

navrhovaného spôsobu vykonania takéhoto dôkazu, ako aj rozsahu takéhoto dokazovania a jednak z
dôvodu objektívnej nemožnosti vykonania takéhoto dôkazu súdom.
Ako už bolo vyššie uvedené súd vychádzal z názorov odvolacieho súdu vyslovených v uznesení č. k.
8Co/277/2011 zo dňa 31.05.2012, pričom tak dospel na základe a v súlade s týmito k právnemu záveru,
že na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu sumy 11.000,- eur

pripísanej na účet A. S. dňa 10.07.2002 a sumy 120.000,- Sk zaplatenej odporcom titulom kúpnej ceny
predávajúcej W. Š., a to ako majetkového prospechu získaného odporcom bez právneho dôvodu (ust. §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ tak ako subjekt na úkor, ktorého došlo k uvedenému
bezdôvodnému obohateniu, tak v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu podľa ust. § 456
Občianskeho zákonníka a rovnako preukázal aj pasívnu vecnú legitimáciu odporcu ako povinného

subjektu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
tak návrh navrhovateľa aj s poukazom na právny záver vyslovený ešte v rozsudku 6C/122/2006-216
zo dňa 27.05.2011 a potvrdený odvolacím súdom v uznesení č. k. 8Co/277/2011 zo dňa 31.05.2012, o
neopodstatnenosti odporcom vznesenej námietke premlčania, považoval za dôvodný.
Pokiaľ sa týka presnej výšky navrhovateľovi súdom priznaného nároku a jej výpočtu súd pri tomto

výpočte zhodne s názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení č. k. 8Co/277/2011 zo dňa
31.05.2012 vychádzal zo sumy poukázanej navrhovateľom na bankový účet vedený na Petra Valka a
na tento účet pripísanej v eurách, t. j. zo sumy 11.000,- eur. Ďalej súd vychádzal z toho, že odporca
zaplatil kúpnu cenu v sume 120.000,- Sk predávajúcej W. Š. dňa 10.07.2002 a že na bankový účet A.
S. došlo k pripísaniu tejto sumy tiež týmto dňom. Pokiaľ tak, ako to aj vyslovil odvolací súd, je potrebné

pri výpočte žalovanej sumy vychádzať z rozdielu poskytnutej sumy v eurách (t. j. 11.000,- eur) a sumy
zaplatenej kúpnej ceny odporcom znejúcej na menu Sk (120.000,- Sk) po prepočte na euro, súd vykonal
prepočet sumy 120.000,- Sk na euro podľa kurzu NBS platného v deň zaplatenia tejto kúpnej ceny
odporcom predávajúcej (tento deň bol zároveň aj dňom pripísania sumy 11.000,- eur na bankový účet A.
S.). Použitie kurzu NBS ku dňu poukázania sumy 11.000,- eur navrhovateľom, t. j. ku dňu 08.07.2002,

nie je logicky možné už len z toho dôvodu, že v tento deň tieto peňažné prostriedky jednak bezpochybne
v dispozičnej sfére odporcu neboli, ako aj jednak z dôvodu toho, že v tento deň nebola ešte ani vyplatená
kúpna cena vo výške 120.000,- Sk predávajúcej. Dňa 10.07.2002 bol kurz NBS mien euro a Sk 1:44,326.
Sumu 120.000,- Sk. Súd sumu zaplatenej kúpnej ceny 120.000,- Sk prepočítal na euro týmto kurzom,
pričom na základe tohto prepočtu tak sume 120.000,- Sk zodpovedá suma 2.707,21 eur (120.000,- Sk /

44,326 = po zaokrúhlení na eurocenty 2.707,21 eur). S poukazom na záver súdu o výške bezdôvodného
obohatenia odporcu, ako rozdielu medzi poskytnutou sumou v eurách, t. j. sumou 11.000,- eur a sumou
zaplatenej kúpnej ceny odporcom znejúcej na menu Sk (120.000,- Sk) po prepočte na euro, t. j. sumou
2.707,21 eur, tak súd stanovil výšku bezdôvodného obohatenia odporcu v sume 8.292,79 eur. V tomto
rozsahu tak súd návrhu v časti o zaplatenie istiny vyhovel a vo zvyšnom rozsahu 7,61 eur návrh v časti

o zaplatenie istiny zamietol.
Z hľadiska návrhom uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 16,5 % zo žalovanej istiny od
09.07.2002 do zaplatenia, súd návrh o tomto nároku v časti týkajúcej sa istiny 7,61 eur zamietol z dôvodu
zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie samotnej istiny. Ak nemá odporca, ako bolo uvedené,povinnosť zaplatiť istinu, nemohol sa dostať s úhradou tejto ani do omeškania. Čo sa týka uplatneného
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 16,5 % z priznanej sumy 8.292,79 eur od 09.07.2002
až do zaplatenia, súd tento nárok posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008. Pokiaľ ide o otázku počiatku omeškania súd
opätovne nedal za pravdu navrhovateľovi, že k omeškaniu povinnosti odporcu podľa ust. § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka došlo deň nasledujúci po poukázaní peňažných prostriedkov navrhovateľom, t.
j. dňa 09.07.2002. V uvedenom čase ešte ani vôbec nemohlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu
dôjsť, keďže peňažné prostriedky boli v prospech účtu A. S. pripísané až dňom 10.07.2002. Súd však

poukazuje na to, že Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti)
nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi účastníkmi o tomto
čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporca tak v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka bol
povinný plniť navrhovateľovi deň po tom, čo ho tento o plnenie požiadal. Navrhovateľ okrem výzvy
zo dňa 06.02.2005 neprodukoval v konaní iný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že odporcu vyzval na
plnenie skôr, ako bol odporcovi doručený návrh v tomto konaní, t. j. dňa 31.03.2006 spolu s platobným

rozkazom (doručenka na č. l. 13). V uvedenej výzve zo dňa 06.02.2005 však navrhovateľ odporcu
nevyzval na zaplatenie žalovanej sumy, vyzval ho len na predloženie všetkých dokumentov a účtov,
čo sa týka kúpy pozemku. Preto tak za výzvu navrhovateľa odporcovi na plnenie podľa ust. § 563
Občianskeho zákonníka považoval súd v zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. až samotný návrh navrhovateľa.
(k uvedenému právnemu posúdeniu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005

zodňa01.05.2006vzmyslektoréhoprávnejvety:„keďževObčianskomzákonníkuprinárokunavydanie
bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom,
čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované
požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“)

Odporca tak bol povinný plniť navrhovateľovi deň po doručení návrhu, t. j. dňa 01.04.2006. Teda až dňom
02.04.2006 sa dostal odporca s plnením svojho dlhu vo výške 8.292,79 eur do omeškania. Súd má z
úradnej činnosti vedomosť o tom, že k prvému dňu omeškania bola základná úroková sadzba NBS vo
výške 3,5 % (o tomto má súd vedomosť zo svojej činnosti § 121 O.s.p. a zároveň z verejne dostupných
informácií na www.nbs.sk ). Navrhovateľovi tak v zmysle citovaných ust. § 517 ods.

2 O.s.p. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 7 % zo sumy 8.292,79 eur od 02.04.2006 do zaplatenia, pričom v tomto rozsahu
súd návrhu vyhovel a vo zvyšku návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 8.292,79 eur
zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).