Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225818
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114225818.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: Z. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XX, C., právne zastúpenej JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanjému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, o bezdôvodné obohatenie a neprijateľnosť zmluvných podmienok,
takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa zmenu žaloby v jej petite č. I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
262,74 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 262,74 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Určuje, že zmluvná podmienky nachádzajúca sa v Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky č. zmluvy
7029465 v bode 9 v znení:

„Svojím podpisom prejavujem súhlas tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať pôžičku
v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, aby
Consumer Finance Holding a.s. bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky
zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky Consumer Finance
Holding a.s. voči mne. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto zmluva
súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia v prospech jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka vo výške 383,89 € a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 29.09.2014 sa žalobkyňa domáhala

I. aby mu žalovaný zaplatil sumu 262,74 € (pôvodne 235,75 €),

II. aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach k zmluve č. 7029465 v časti
IX. Klient v znení:„Svojím podpisom prejavujem súhlas tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať pôžičku
v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, aby
Consumer Finance Holding a.s. bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky

zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky Consumer Finance
Holding a.s. voči mne. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto zmluva
súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

Vychádzala z toho skutkového stavu, že ako dlžníčka uzavrela so žalovaným ako veriteľom dňa
19.07.2007 zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma vo výške
663,88 €.
Žalobkyňa má za to, že vyššie uvedená zmluva o pôžičke majúca charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v rozpore s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neobsahovala uvedenie

úrokov, ktoré je žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť.
Žalobkyňa má zároveň za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podrobne podaním doručeným súdu dňa 14.11.2014, v ktorom uviedol, že:
- povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo uvedenie RPMN a nie úrokov,

- podmienky k zmluve o pôžičke sú vyhotovené v štandardnom fonde a veľkosti písma, a sú čitateľné,
- úrok, ktorý je odplatou za poskytnutý spotrebiteľský úver je súčasťou RPMN,
- súčasťou splátky je okrem istiny aj príslušná časť úroku,
- dohoda o zrážkach zo mzdy bola v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere štandardným
zabezpečovacím inštitútom podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, z ktorých zistil nasledujúce:

Zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky uzavretej dňa 19.07.2007 vyplynulo, že žalovaný poskytol
žalobkyni pôžičku vo výške 20 000,- Sk, ktorá mala byť splatená 42 mesačnými splátkami vo výške

779,- Sk. V časti IX. tejto zmluvy s názvom Klient je uvedený text dohody o zrážkach zo mzdy v znení
nachádzajúcom sa vo výroku č. II. tohto rozsudku.

Súčasťou zmluvy o pôžičke mali byť Podmienky k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky 250-C ako aj
Všeobecné obchodné podmienky.

Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 15.12.2014 vyplynulo, že na predmetnú pôžičku žalobkyňa
zaplatila sumu 926,62 €, o čom predložil prehľad splátok a úhrad, a zároveň uviedol, že potvrdenie o
doručení splátkového kalendára žalobkyni k dispozícii nemá.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa§4ods.5zákonač.258/2001Z.z.-Odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V prejednávanom prípade súd nesúhlasí s vysvetlením podaným žalobcom s tým, že RPMN bola
vyjadrením úroku a že uvedenie úrokovej sadzby v zmluve nebolo povinné.

V prvom rade súd poukazuje na to, že § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. obsahujúci náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, tieto uvádza slovom „najmä“. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy môžu byť uvedené nielen v tomto ustanovení ale aj ustanovení inom. Príkladom toho je aj
vyššie citovaný § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorého výkladom treba dospieť k záveru, že aj
vyjadrenie úroku (či už jeho vyčíslenie alebo uvedenie úrokovej sadzby) má byť súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, sankciou za nedostatok ktorého je nemožnosť priznania úroku dodávateľovi,

resp. to, že dodávateľovi tento úrok nepatrí.
Ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001, tak treba vykladať spoločne s § 4 ods. 2 písm.c) a písm.1),
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
- cenu tovaru alebo poskytnutej služby,- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

V prejednávanej veci výška úroku/úrokovej sadzby nie je uvedená v zmluve a ani vo Všeobecných

obchodných podmienkach, ktoré však vzhľadom na ich vizuálne vyhotovenie treba považovať za
nezrozumiteľné.
Úrok je síce zrejmý zo splátkového kalendára, pričom však v zmluve absentuje inkorporačná doložka,
že tento je jej súčasťou a jeho doručenie žalovanej nebolo ani preukázané.

Pri odpovedi na otázku uvedenia úroku v Zmluve treba vychádzať z toho, že v spotrebiteľských
vzťahoch sa poskytuje spotrebiteľovi zvýšená ochrana. Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany
je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšie poznanie práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových

zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva a to formou
obmedzenia autonómie vôle.
V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z
vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu

k spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí
sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému
konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a

logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem
nepodstatného charakteru.

Súd zastáva názor v súlade so smernicou (v zmysle, ktorej treba vykladať ustanovenia OZ znamenajúce

transpozíciu smernice), že cena plnenia má byť naviac vyjadrená jednoduchým zrozumiteľným jazykom.
Keďže v prejednávanej veci cena plnenia vo forme úrokov nebola vyjadrená žiadnym spôsobom, tak z
dôvodu kogentného ustanovenia § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z.z. táto cena žalobcovi nepatrí.

Priznané plnenie.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa§451ods.2OZ-Bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods.1 veta prvá OZ - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalovanej bola poskytnutá suma 663,88 € a táto do rozhodovania
súdu vrátila čiastku 926,62 €. Suma 262,74 € tak zodpovedá bezdôvodnému obohateniu žalovaného
plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalobkyni vrátiť.

Neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

V prejednávanej veci ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorá vyžaduje pre jej
meritórne prejednanie, aby na požadovanom určení bol daný naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o

naliehavý právny záujem, k tomu súd uvádza nasledujúce:
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tuje (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu

alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],

nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Naliehavosť právneho záujmu vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky je uľahčená tým,
že je daná priamo § 53 Občianskeho zákonníka. Otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky by síce

mohla byť riešená v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ako otázka predbežná ale vzhľadom
na ex offo povinnosť súdu uvedenú v § 153 ods.4 O.s.p. nemožno uprieť naliehavý právny záujem na
požadovanom určení aj priamemu návrhu žalobcu.

Otázka naliehavého právneho záujmu v obdobnej veci bola riešená už aj v uznesení Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 1Co/27/2013 zo dňa 28.3.2013, kde tento uviedol, že naliehavý právny záujem pri určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo zákona a to z § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa (Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

zodpovedá.).

Podľa § 153 ods.4 O.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskom

úvere - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka - Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné

Je už notorietou súdnych rozhodnutí záver, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho
nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov.
Systém ochrany zavedený smernicou 93/13, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z

myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k
podmienkam vopred vytvoreným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah.V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich
z princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi

bude chovať v obecnej polohe poctivo.
Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a

logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú
dojem nepodstatného charakteru.

Netransparentná doložka o zabezpečovacom inštitúte je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom

ako okolitý text. K tomu záveru pristúpil súd z dôvodu, že práve takáto doložka môže privodiť závažné
následky pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie
písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym
písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžaduje sa pomôcka (lupa, pravítko a pod.), práve
menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy.

V prejednávanej veci je doložka o zabezpečovacom inštitúte - Zrážkach zo mzdy uvedená v časti zmluvy
s nič nehovoriacim označením „IX. Klient“. Veľkosť písma tejto časti zmluvy je 1 mm a bez čítacích
pomôcok je text takmer nečitateľný, pričom jeho prečítanie je únavné a spojené so značne zvýšeným
úsilím.

V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie „Finančného arbitra ČR - 76/SU/2012“ -
„Nemožnosť určitý text prečítať bez vynaloženia zvláštneho úsilia a bez využitia zvláštnych pomôcok
by bola sama o sebe dostačujúcim dôvodom pre konštatovanie neplatnosti Zmluvy o úvere pre
jej nezrozumiteľnosť, preto platí, že právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej
stránke nedosiahol v dôsledku vadného či iného sprostredkovania (v skúmanom prípade vizuálneho

spracovania) jasného vyjadrenia vôle.“

Je treba zdôrazniť, že spotrebiteľská zmluva a jej dodávateľom zvolené členie a vizuálne spracovanie
nesmú slúžiť k tomu, aby do nej často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej
forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že

pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom
vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Výsledkom vyššie uvedenej tvorby formy spotrebiteľských zmlúv dodávateľmi je sofistikované
vnucovanie zmluvných podmienok spotrebiteľom a záver, že zmluvná sloboda sa stáva fiktívnou
kulisou pre výkon neoficiálnej nadvlády nad inými prostredníctvom súkromného práva a dokonca

sa prostredníctvom vyjadrení uvedených právnických osôb konštatuje, že sa to robí pod zámienkou
racionalizácie právnych vzťahov a za súhlasu spotrebiteľov, čo vedie k tomu, že sa už v žiadnej dôležitej
oblasti neuplatňuje slobodné sebaurčenie prostredníctvom zmluvy.
Na základe vyššie uvedeného je tak nevyhnutné urobiť záver, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre
absolútny nedostatok jej transparentnosti neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal v konaní
úspešnej žalobkyni.
Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia:

Podľa § 13 ods2 AT - Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej
z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá

by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
V konaní išlo o spojenie dvoch vecí
a) o vec s neurčitou hodnotou - určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo predstavuje podľa AT za
jeden úkon právnej služby odmenu 61,87 ,b) o zaplatenie 235,75 eura, čo predstavuje podľa AT za jeden úkon právnej služby odmenu 21,58 eura.

Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 61,87 € + 7,19 € (21,58 eura : 1/3 = 7,19 €), spolu

69,06 € a 8,04 € ako režijný paušál - týka sa úkonov právnej služby vykonaných v roku 2014.
Odmena za jeden úkon právnej služby, predstavuje 64,54 € + 7,19 € (21,58 eura : 1/3 = 7,19 €), spolu
71,73 € a 8,39 € ako režijný paušál - týka sa úkonov právnej služby vykonaných v roku 2015.

Úkony právnej služby:

? prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou - 69,06 € + 8,04 €
? žaloba - 69,06 € + 8,04 €
? zast. pri pojednávaní 29.1.2015 (nemeritórny) - 17,93 € + 8,39 €
? zast. pri pojednávaní 21.9.2015 - 71,73 € + 8,39 €

Odmena spolu (bez DPH): 260,64 €

Žalobcovi ďalej patrí náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu a náhrada za premeškaný čas.

Cesta vykonaná motorovým vozidlom Škoda Fabia, EČ: PO 914 BC, dňa 29.01.2015 na pojednávanie

na OS Prešov, zo Svidníka do Prešova, a späť 120 km á 0,26 eura/km = 31,20 € (účtovaná
1/3) ......................................................................................... 10,40 €,
k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny á 13,98 eura = 55,92 € (účtovaná
1/3) ..............................................................18,64 €....................

Cesta vykonaná motorovým vozidlom Škoda Fabia, EČ: PO 914 BC, dňa 21.09.2015 na pojednávanie
na OS Prešov, zo Svidníka do Prešova, a späť 134 km á 0,25 eura/km = 33,50 € (účtovaná
1/3) ......................................................................................... 11,17 €,
k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 5 polhodín á 13,98 eura = 69,90 € (účtovaná
1/3) .......................................................................................... 18,64 €

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Fábia, EČ: PO 914 BC:

- dňa 29.1.2015

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 29.1.2015 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ........................................................ 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,369 eura/
l .........0,07 eura/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,07 eura/km) ..................... 0,253 eura/km, a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002
Z. z.) ............ 0,26 eura/km

- dňa 21.9.2015

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 21.9.2015 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ........................................................ 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa

technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,069 eura/
l .........0,06 eura/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,06 eura/km) ..................... 0,243 eura/km, a po zaokrúhlení (§ 9 zák. č. 283/2002 Z.

z.) ...................... 0,25 eura/km.

Hotové výdavky spolu (bez DPH): ........................................ 58,85 €.Trovy konania spolu: 260,64 € 58,85 € = ............................. 319,49 eura
DPH 20 % ......................................................63,90 eura..............

Trovy konania spolu (aj s DPH): ........................................ 383,39 eura

Náhradu trov konania môže žalovaný zaviazaný zaplatiť na účet právneho zástupcu vo VÚB Prešov,
JUDr. Igor Šafranko, č. ú.: SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 41414.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3

vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.