Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cb/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218629
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112218629.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:
Mestská časť Košice - Šaca so sídlom Železiarenská 9, 040 15 Košice-Šaca, IČO: 00 691 054, zast.
IURISTICO s.r.o. so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: RZBAC,
s.r.o. v likvidácii so sídlom Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 35 784 229 o zaplatenie 11 000,-
EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11 000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 11 000,- EUR od 11.04.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1 336,33
EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 08.06.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.06.2012 sa žalobca domáhal, aby
mu žalovaný zaplatil sumu 11 000,- EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj trovy konania. Žalobca

svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzatvorená Zmluva č. 57/2009, ktorou sa
žalovaný zaviazal vypracovať a dodať „Lokálnu stratégiu komplexného prístupu v Mestskej časti Košice
Šaca“ podľa špecifikácie uvedenej v predmetnej zmluve tak, že dielo mala byť dodané žalobcovi do
31.08.2009. Podľa zistenia kontrolóra žalobcu dielo nebolo dodané ani do momentu vykonania kontroly
teda do novembra 2011. Podľa ustanovení podmienok zmluvy, odmena za vykonanie diela v sume 11
000,- EUR bola zaplatená vopred žalovanému. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote službu

neposkytol, v dôsledku čoho žalobca od predmetnej Zmluvy č. 57/2009 odstúpil ku dňu 15.07.2009.
Po ukončení zmluvného vzťahu žalovaný prijatú odmenu za dielo, ktoré nevykonal nevrátil žalobcovi.
Žalobca preukázal zaplatenie odmeny výpisom z účtu žalobcu.

Súd na základe predložených listinných dokladov vydal dňa 30.08.2012 platobný rozkaz v č.k.
32Rob/122/2012. Žalovaný podal v zákonnej lehote odpor voči uvedenému platobnému rozkazu, čím

sa platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj ako „OSP“) zrušil. Odpor žalovaný odôvodnil tak, že žaloba je nedôvodná, nakoľko
dielo - Projekt Lokálnej stratégie komplexného prístupu v mestskej časti Košice - Šaca bol predložený
štatutárny orgánom žalobcu na Úrade vlády Slovenskej republiky. Uvedené osvedčuje oznámenie
žalovaného zo dňa 21.03.2012 doručené žalobcovi. Zároveň namieta, že nie je právne prípustné
odstúpenie od zmluvy po tom, ako bola odstupujúcej strane doručená správa o splnení záväzku. V

závere navrhol platobný rozkaz zrušiť.

K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo doručeným súdu 02.11.2012 v ktorom popieral
tvrdenie žalovaného o splnení povinnosti. Predloženie projektu na Úrade vlády SR, na ktoré sa odvoláva
žalovaný nie je pravdivé. Dielo nebolo vykonané zo strany žalovaného, čo potvrdila aj kontrola u žalobcu.
Na základe uvedeného nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalobca mal odstúpiť od zmluvy po splnení

povinnosti žalovaného.Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 29.01.2016, na ktorom sa zúčastnil iba právny
zástupca žalobcu. Žalovaný mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie na deň 12.01.2016
podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OSP, teda v lehote podľa ustanovenia § 115 ods. 2 OSP. Žalovaný

sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnili ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd
pojednávalvneprítomnostižalobcuaprávnehozástupcužalobcupodľaustanovenia§101ods.2OSP.V
rámci pojednávania súdu vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, neuviedol žiadne nové právne alebo vecné
skutočnosti.

Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Zmluva č. 57/2009, Správa o výsledku kontroly prípravy a
spracovania žiadosti o čerpanie finančných zdrojov na projekty lokálnej stratégie komplexného prístupu,
Výzva na plnenie - pokus o zmier, Odstúpenie od zmluvy. výpis z účtu žalobcu z 11.08.2009, 18.03.2011,

Platobný rozkaz, Odpor, Vyjadrenie k odporu, informatívny výpis z obchodného registra žalovaného
takto:

Zo Zmluvy č. 57/2009
v ustanovení čl. 2. bol dohodnutý predmet spolupráce poskytnutie služby, za vykonanie ktorej sa žalobca
ako objednávateľ zaviazal zaplatiť odmenu.

z ustanovenia čl. 4 vyplynula dohoda o výške odmeny 11 000,- EUR s DPH a splatnosti odmeny v dvoch

rovnakých splátkach každá 5 950,- EUR s DPH splatná po podpísaní zmluvy a druhá splátka po dodaní
diela. Žalobca druhú splátku v zmysle priloženého výpisu uhradil skôr 18.03.2011, teda bez splnenia
podmienky dodanie diela. Toto však vysvetlil tým, že k úhrade došlo pod tlakom možného súdneho
sporu- uvedené vo vyjadrení právneho zástupcu žalobcu č.l. 47.

Zo Správy o výsledku kontroly - kontrolované obdobie 2009, 2010, 2011 bolo preukázané, že dielo
resp. služba poskytnutá nebola, odmena bola i keď v rozpore so zmluvným dojednaním vyplatená a bolo
konštatované aj pochybenie zo strany žalobcu avšak len čo sa týka interných postupov ako aj postupu
voči žalovaného ako dodávateľovi služby.

Z výpisov z bankového účtu žalobcu bolo preukázané uskutočnenie prevodov na účet žalovaného ako
dve splátky po á 5 950,- EUR, dňa 11.08.2009, 18.03.2011.

Z podania žalobcu zo dňa 29.03.2012 bolo osvedčené ukončenie zmluvy odstúpením podľa ustanovenia
§ 344 ObZ. Voči uvedenému právnemu úkonu žalobcu, žalovaný nenamietal v čase jeho učinenia, až

v podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu namietal nemožnosť odstúpenia pre prípad, že
dodávateľ svoj záväzok splnil.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,

nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku.

Zistený skutkový stav posudzoval súd podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) „Právne
vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa

týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva
tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,9 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona M., a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku M.,, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku G. a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako

typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 344 ObZ „Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva
alebo tento alebo iný zákon.“

Podľa ustanovenia § 345 ObZ „(1) Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená
podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to
oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. (2) Na
účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia
zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej

obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na
plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy
nie je podstatné. (3) Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi,
že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku
1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej

povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto
lehoty.“

Podľa ustanovenia § 346 ods. 1 ObZ „Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v

omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.“

Podľa ustanovenia § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) „(1) Kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
Podľa ustanovenia § 456 OZ „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“
Podľa ustanovenia § 458 OZ „(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.“
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“)
„Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 ObZ „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
(2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po
uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o

plnenie požiadal.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 ObZ cit: „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. (2) Úroky z omeškania sa
stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa

stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku
dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.“

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.”

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.“(1) Výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.”
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti na základe citovaných právnych predpisov
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného
nároku. Súd má za to, že právny titul nároku je daný predmetným záväzkovým vzťahom, práva

a povinnosti účastníkom sú jasne a zrozumiteľne a určito vymedzené, v súlade s aplikovateľnými
právnymi predpismi. Pre súd bolo nesporné na základe preukázaných skutočností, že účastníci prejavili
slobodnú a vážnu vôľu spolupracovať na základe nepomenovanej zmluvy podľa ustanovenia § 269
ods. 2 ObZ., predmetom ktorej bolo poskytnutie služby - vypracovanie Lokálnej stratégie komplexného
prístupu v mestskej časti Košice Šaca. Sporné bolo v danom konaní, či žalovaný uvedenú službu

vykonal teda, či predmetné dielo odovzdal žalobcovi. Uvedená skutočnosť, napriek tvrdeniu žalovaného
preukázaná nebola, naopak dôkazy predložené žalobcom osvedčovali zaplatenie odplaty za poskytnutie
služby, čo ani žalovaný nerozporoval a výstup z kontroly potvrdil nesplnenie záväzku zo strany
žalovaného. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o odovzdaní diela. Bezdôvodné obohatenie
je záväzkový vzťah medzi tými, kto sa na úkor iného obohatil a tým na koho úkor sa niekto obohatil.

Právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku predstavuje komplexnú právnu úpravu, ktorá sa
aplikuje tak na občianskoprávne ako aj obchodnoprávne záväzkové vzťahy. Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného prospechu majetkovej povahy u
obohateného, pritom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s dôvodmi uznávanými platným právom.
Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je teda zodpovednosť povinného subjektu, ale

vznik konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou spája zákon vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného
obohatenia. Ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, je podľa zákona povinný ho vydať. Zákon pritom
neberie ohľad na to, či získaním tohto majetkového prospechu vznikla niekomu škoda, komu vznikla
a aká bola jej výška. Rovnako ako môže poškodený žiadať od škodcu náhradu škody bez ohľadu
na to, či sa škodca obohatil alebo nie, môže sa aj poškodený bezdôvodným obohatením domáhať

jeho vydania, aj keď získaním tohto prospechu nevznikla nikomu škoda. Podľa konštantnej judikatúry -
rozsudku NS ČR sp.zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008 „Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho
zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol“. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4
Cdo 46/09 zo dňa 30.06.2010 ...“osobou s povinnosťou vydať majetkový prospech získaný plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované.“ Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný prijal plnenie od žalobcu, bez protiplnenia v zmysle zmluvného dojednania.
Okamihom odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, ktoré nebolo zo strany žalovaného rozporované,
a podľa ustanovenia § 346 ods. 1 ObZ žalobca vykonal úkon- výzvu s poskytnutím dodatočnej lehotyna plnenie (list z 05.03.2012 na základe čoho, súd považuje tento právny úkon za nesporný a platný.
Týmto momentom odstúpenia od zmluvy vznikol na strane žalovaného majetkový prospech, ktorý mu
neprislúchaatedajepovinnýhovydať.Súdposúdilkonaniežalovanéhotak,žebolvomeškanísplnením

svojej povinnosti riadne a včas vyplatiť žalobcovi dlžnú sumu ako uplatnený nárok a z dôvodu porušenia
jehozákonnejpovinnostiprislúchažalobcovinároknasankciuvoformeúrokovzomeškania.Keďžeúrok
z omeškania pre prípad oneskoreného plnenia nebol zmluvnými stranami dohodnutý, súd priznal úrok z
omeškania v zákonom stanovej výške, dňom nasledujúci po vyhotovení výzvy na úhradu dlžnej sumy.
Účastníci zmluvného vzťahu nenamietali existenciu záväzkového vzťahu, bolo preukázané porušenie

povinností zo strany žalovaného riadne zaplatiť/vrátiť prijatú sumu odmeny za činnosť ktorý vykonal a
pre ukončenia zmluvného vzťahu ani nebolo možné činnosť vykonať. V danom prípade je zmyslom a
účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods.
1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči
žalovanému vyhovel v celom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému,
ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov konania žalobcu pozostávala náhrady trov právneho zastúpenia
podľa ustanovenia § 10 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 1336,33 EUR ako 4 úkony

právnej pomoci á 270,54 EUR (prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba a
vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 29.01.2016) a 2 x režijný paušál á 7,41 EUR, 1x režijný
paušál á 7,81 EUR a 3x režijný paušál á 7,63 EUR plus DPH a 1x režijný paušál á 8,58 EUR plus DPH.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.