Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1009201796.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom
Tupého 25/A, Bratislava, v zastúpení JUDr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom Národného
oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.
septembra 2009 a rozhodnutia č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, o odvolaní

žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. septembra 2014 č. k.
2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. septembra 2014
č. k. 2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.09.2014 č. k. 2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73 uložil

povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi po 1/ náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo
výške 66,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a po 2/ náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 304, 02 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania fiktívneho
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009

zo dňa 28. septembra 2009, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií č.
KM-935-7/SI-2009 zo dňa 28.08.2009, ktorým podľa ustanovenia § 18 ods. 2 v spojení s ustanovením §
11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií sa nevyhovelo žiadateľovi poskytnúť informáciu uvedenú
v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.2S/237/2009-49,
2S/331/2010-49 zo dňa 15.02.2012 konanie o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa

24.09.2009 zastavil a rozhodnutie žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 zrušil podľa §
250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Účastníkom konania náhradu trov nepriznal.
Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sži/9/2012 zo dňa 29.05.2013 rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15.02.2012 zrušil v

napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73 zo dňa 10.09.2014
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1) náhradu trov konania vo výške 66,00 Eur za zaplatený súdny
poplatok a 2) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 304,02 Eur.
Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní krajský súd priznal žalobcovi náhradu trov konania

čiastočne, teda žalobcovi priznal náhradu trov konania v polovičnej výške. Krajský súd v Bratislave
pri výpočte náhrady trov konania v prejednávanej veci vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhláškyč. 655/2004 Z.z. podľa ktorého, ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo
ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Výpočtovým základom sa v zmysle ustanovenia

§ 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Krajský súd priznal žalobcovi
trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, pričom vychádzal z nasledovných výpočtových
základov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré následne vydelil dvoma vzhľadom na čiastočný úspech
žalobcu v konaní (t.j. 304,02 Eur) a súdny poplatok v plnej výške (t.j. 66,00 Eur).

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v časti II. výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil
a priznal mu náhradu trov celého konania v zmysle predloženého vyčíslenia. Žalobca v dôvodoch
odvolania vytýkal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie jeho úspechu v konaní, keď jeho úspech
v konaní posúdil ako čiastočný. Uviedol, že žalobou napádal dve rozhodnutia, pričom de iure išlo o dva

samostatné žalobné návrhy spísané na jednej listine a keďže s jedným žalobným návrhom v celom
rozsahu uspel, mala mu za tento žalobný návrh byť priznaná plná náhrada trov konania. Konanie o
druhom žalobnom návrhu bolo zastavené, takže nemožno naň prihliadať pri posudzovaní mieru úspechu
žalobcu.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný. Žalovaný
v odvolaní poukázal na to, že nakoľko bolo konanie zastavené s poukazom na skutočnosť, že žalobný
návrh ako celok bol podaný oneskorene, tak žalovaný má za to, že v takomto prípade mal v konaní
plný úspech a nie čiastočný, ako to vyplýva z uznesenia krajského súdu sp. zn. 2S/237/2009-73,
2S/331/2010-73 zo dňa 10.09.2014. Podľa žalovaného v tomto prípade neboli splnené zákonné

predpoklady pre priznanie čiastočnej náhrady trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ale malo byť
aplikované ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Okrem uvedeného žalovaný uviedol, že ustanovenie § 142
ods. 2 O.s.p. hovorí o tom, že súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom krajský súd v zmysle
napadnutého uznesenia mu uložil zaplatiť celý súdny poplatok a vôbec to neodôvodnil. Žalovaný má
za to, že v prípade priznania plnej náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok s poukazom na

ust. § 142 ods. 2 O.s.p. by malo byť takéto priznanie riadne odôvodnené a protistrane by malo byť
z takéhoto odôvodnenia jasné, prečo súd pristúpil k plnej náhrade trov konania za zaplatený súdny
poplatok i napriek tomu, že druhý účastník konania mal mať vo veci len čiastočný úspech (i keď s týmto
právnym názorom súdu sa žalovaný nestotožňuje a má za to, že konajúci súd vec nesprávne právne
posúdil a že žalovaný mal v konaní plný úspech). Takéto odôvodnenie však v uznesení krajského súdu

podľa žalovaného absentuje. Podľa žalovaného absencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia vedie
k neúplnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a vedie k porušeniu práva
na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojeníbs § 246c ods.
1) preskúmal rozhodnutie krajského súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
oboch účastníkov (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.b§ 246c ods. 1 a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského
súdu v napadnutej časti nie je možné potvrdiť a ani zmeniť.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ktorým krajský súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi po 1/ náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,00 Eur do 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia a po 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 304,02 Eur k

rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd preskúmal
uznesenie krajského súdu v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho
pohľadu, ako sa krajský súd vysporiadal so žalobnými námietkami žalobcu, a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil úspešnosť žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutých
rozhodnutí žalovaného.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250k ods. 1, 2 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu
zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež
rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej
žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom
rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu
orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri

preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu
nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom
k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho
prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Posudzuje splnenie zákonných podmienok pre súdny prieskum v zmysle § 248 O.s.p. v spojení s §

250d ods. 2, 3 O.s.p. Výsledkom súdneho prieskumu v merite veci je rozhodnutie súdu rozsudkom tak,
že žalobu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1, 2, 3
O.s.p.). V rozhodnutí vo veci samej spravidla súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania
postupom podľa § 250k ods. 1, 2 O.s.p.

Povinnosťou súdu je rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157
ods. 2 tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých
dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych

okolností namietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal
sa s námietkami oboch účastníkov konania. Takéto odôvodnenie sa týka všetkých výrokov rozhodnutia
súdu. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia.

Najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania dospel k záveru, že krajský súd náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
keď z odôvodnenia uznesenia krajského súdu týkajúceho sa náhrady trov konania nevyplýva, v akom
rozsahu krajský súd posudzoval úspešnosť žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutýchrozhodnutí žalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci, keď v odôvodnení rozhodnutia
uviedol bez ďalšieho zdôvodnenia, že žalobca má právo na náhradu za celý zaplatený súdny poplatok.

Najvyšší súd v rozhodnutí č. k. 6Sži/9/2012 zo dňa 29.05.2013 už raz rozhodol v danej veci, kde
zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.02.2010 č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,
v ktorom poukázal, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania je nezrozumiteľné, nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobilo jeho

nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Senát najvyššieho súdu dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky otázkam týkajúcim sa
nutnosti náležitého odôvodnenia rozhodnutia (a to všetkých jeho výrokov) už venoval značnú pozornosť
vo svojej rozsiahlej judikatúre (napr. sp. zn. I. ÚS 243/07, sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 36/2010,
sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. II. ÚS 174/04, sp. zn. III. ÚS 117/07, sp. zn. III. ÚS 332/09).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci.Procesnoprávnyrámecpredstavujúpredovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesuako
vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl.
46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov
svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), spôsobom zakotveným
v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej, pritom súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre súčasne konštatuje, že súd by mal vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda

na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli
pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky

odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd musí súčasne vychádzať z toho,
že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonností tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).

Taktiež Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú pozornosť

problematike náležitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval, že z práva na spravodlivé súdne
konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi strán (Kraska c.
Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
Povinnosť súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň považuje za potrebné dodať,

že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v
zmysle príslušnej právnej úpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať
prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, keďže z odôvodnenia uznesenia krajského súdu, týkajúceho sa náhrady
trov konania, nevyplýva ako súd posudzoval úspešnosť žalobcu vzhľadom k rozsahu a dôvodom
žaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu žalovaného
správneho orgánu, keď v odôvodnení uznesenia neodôvodnil, prečo žalovaného zaviazal k povinnosti

zaplatiť žalobcovi celý súdny poplatok. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu tak v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok je nezrozumiteľné, nepresvedčivé a
zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Keďže výrok
o povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok úzko súvisí spovinnosťou zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia, bolo nevyhnutné zrušiť napadnuté uznesenie
v plnom rozsahu, t.j. v oboch bodoch výroku.

Uvedené skutočnosti viedli najvyšší súd k rozhodnutiu, ktorým napadnuté uznesenie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a

odstrániť vytýkané nedostatky, zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobcu, vrátane
odvolacích námietok oboch účastníkov, znovu rozhodnúť o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie
aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.