Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230027
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114230027.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: V. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX H. R. T., právne zastúpeného GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná č. 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564 proti odporcovi: SLAVIA
GRATINGS s.r.o., so sídlom Ku Surdoku 8484, 080 01 Prešov, IČO: 45 236 054, právne zastúpeného
JUDr. Martin Šaffa, Advokátska kancelária, so sídlom Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou,
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. O náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 14.11.2014 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného mu dňa 18.09.2014 žalovaným ako zamestnávateľom.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
Súd vo veci opakovane pojednával a vykonal dokazovanie ohľadom porušení pracovnej disciplíny, ktoré
mali byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný však opakovane namietal platnosť pracovnej zmluvy žalobcu, preto súd vykonal dokazovanie
aj ohľadne tejto otázky. Keďže súd dospel k záveru, že pracovná zmluva žalobcu je neplatná,

neprichádza do úvahy skončenie neexistujúceho právneho pomeru a preto súd žalobu zamietol.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu sa teda bude venovať otázke (ne)platnosti pracovnej zmluvy žalobcu a
nie dôvodom (ne)platnosti skončenia jeho pracovného pomeru.
Z vykonaných dôkazov, tak predmetom záujmu súdu je predovšetkým pracovná zmluva žalobcu.
Žalobca dňa 27.02.2013 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na druh práce: manažér. Pracovná
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a na týždenný úväzok v rozsahu 20 hodín. Bližšie určenie rozvrhu
pracovného času žalobcu a ani jeho pracovná náplň vyhotovené neboli.

Podľa Slovníka cudzích slov je význam slova manažér - riadiaci pracovník. Synonymom slova manažér
sú výrazy riaditeľ, obchodný vedúci a pod.
Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že žalobca bol u žalovaného v čase od 01.03.2012
do 07.08.2014, teda aj v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy konateľom.
Podľa § 7 ods.3 Zákonníka práce - So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny

orgán ustanovila.
Podľa § 42 ods.1 Zákonníka práce - Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.Podľa § 46 Zákonníka práce - Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.
Podľa § 66 ods.3 Obchodného zákonníka - Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti

alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o
mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona
nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí
ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky

spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena
predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Podľa § 133 ods.1 Obchodného zákonníka - Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 134 Obchodného zákonníka - Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do

pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet
hlasov.
Konateľ spoločnosti je jedným z jej orgánov. Je to výkonný orgán, ktorého právom a povinnosťou je riadiť
spoločnosť a za spoločnosť konať. Osobitnú pozornosť treba venovať obchodnému vedeniu spoločnosti
- rozhodovaniu o bežných záležitostiach spoločnosti.

Obchodný zákonník tento pojem zvlášť nedefinuje, aj keď ho používa. Môžeme však povedať, že pod
obchodným vedením spoločnosti treba rozumieť rozhodovanie akéhokoľvek
druhu o veciach konkrétnej spoločnosti. Jedná sa teda o rozhodovanie o všetkých otázkach
organizačného charakteru, o technických otázkach, veciach vnútornej prevádzky, vedení účtovníctva,
obchodnej taktike, príprave obchodných zmlúv či personálnej politike spoločnosti. Náš OBZ nikde

nedefinuje pojem obchodné vedenie spoločnosti. Tu by si bolo možné vypomôcť dôvodovou
správou k českému zákonu 370/2000 Sb., ktorým bol novelizovaný český obchodný zákonník, podľa
ktorého obchodným vedením je „prevádzkovanie základnej hospodárskej činnosti a rozhodovanie o
záležitostiach vo vnútri spoločnosti“.
JUDr. Štenglová definuje obchodné vedenie ako „riadenie spoločnosti, t.j. hlavne organizovanie a

riadenie je podnikateľskej činnosti vrátane rozhodovania o podnikateľských
zámeroch (Štenglová, I., Plíva, S., Tomsa, M. a kol.: Obchodní zákoník komentář, 9. vydání, Praha,
C.H.Beck, 2004, s. 421).
JUDr. Eliáš uvádza, že obchodné vedenie zahrňuje predovšetkým rozhodovanie o prevádzkových
záležitostiach spoločnosti vôbec, t. j. po stránke organizačnej, technickej, výrobnej, ekonomickej,

obchodnej, personalistickej a pod. V tejto činnosti je ťažisko kompetencií štatutárneho orgánu, pretože
tieto rozhodnutia reprezentujú obsahový podklad pre právne úkony robené spoločnosťou voči tretím
osobám.

NS SR už v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo/92/97 uviedol - Funkciu konateľa obchodnej spoločnosti s ručením

obmedzeným nemožno vykonávať v pracovnom pomere. Vykonávanie funkcie člena štatutárneho
orgánu nie je výkonom práce v pracovnom pomere.
Tento názor sa následne ustálil aj v rozhodovaní všeobecných súdov. Napr. OS Bratislava IV. sp. zn.
25C/331/2010 - Vzhľadom na to, že vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu, ktorým je konateľ
v danom prípade konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je výkonom práce v pracovnom

pomere (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 1997, sp.zn. 5 Cdo 92/97)
nevznikol medzi účastníkmi pracovný pomer podľa § 42 ods. 1 ZP, a preto nemohlo dôjsť ani k jeho
zániku okamžitým zrušením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 ZP, a teda neprichádza do úvahy
rozhodovanie o platnosti skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie súd
nevykonal ďalšie dôkazy zaoberajúce sa existenciou dôvodov skončenia pracovného pomeru a ani jeho

mzdovými nárokmi, pretože vykonávanie týchto dôkazov je nadbytočné.
Otázka nemožnosti súbehu funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a pracovnej zmluvy
s náplňou práce zodpovedajúcej činnosti tohto orgánu bola podrobnejšie rozpracovaná v českej
judikatúre. Z dôvodu podobnosti právnych úprav, súd komparatívne poukazuje na jej závery, ktoré cituje
v širšom rozsahu.

NS ČR sp. zn. 21 Cdo/313/2007 - Podle ustálené judikatury soudů (srov. například rozsudek Vrchního
soudu v Praze ze dne 21. 4. 1993, sp. zn. 6 Cdo 108/92, který byl uveřejněn pod č. 13 ve Sbírce soudních
rozhodnutí a stanovisek, roč. 1995) činnost statutárního orgánu společnosti s ručením omezeným
nevykonává fyzická osoba v pracovním poměru, a to ani v případě, že není společníkem, neboť funkcestatutárního orgánu společnosti není druhem práce ve smyslu ustanovení § 29 odst. l písm. a) zák.
práce a vznik a zánik tohoto právního vztahu není upraven pracovněprávními předpisy a řídí se obsahem
společenské smlouvy. Právní předpisy ani povaha společnosti s ručením omezeným však nebrání

tomu, aby jiné činnosti pro tuto obchodní společnost vykonávali občané (fyzické osoby) na základě
pracovněprávníchvztahů,pokudnáplnípracovníhopoměru(nebojinéhopracovněprávníhovztahu)není
výkon činnosti statutárního orgánu.
V projednávané věci je nepochybné, že smlouvou ze dne 1. 12. 2000 označenou jako pracovní smlouva
na dobu určitou se žalobce zavázal pracovat ve funkci generálního ředitele na plný pracovní úvazek.

Protože generální ředitel žalované byl jejím statutárním orgánem, nesměřovala smlouva ze dne 1. 12.
2000 k založení pracovního poměru (jiného pracovněprávního vztahu), jehož náplní by byl výkon jiné
činnosti, než činnosti statutárního orgánu žalované, jak vyplývá zejména z popisu pracovní činnosti ,
který je dodatkem I. k pracovní smlouvě na dobu určitou ze dne 1. 12. 2000, ale v rozporu se zákonem
k tomu, aby žalobce vykonával činnost statutárního orgánu žalované (jejího jednatele) v pracovním
poměru. Uvedená smlouva je tak ve smyslu ustanovení § 242 odst. 2 písm. a) zák. práce neplatným

právním úkonem a nemohl podle ní vzniknout mezi žalobcem a žalovanou platný pracovní poměr nebo
jiný pracovněprávní vztah. Úvaha odvolacího soudu, že mezi žalobcem a žalovanou vznikl pracovní
poměr ústně nebo konkludentně je nesprávná, a to jednak proto, že v řízení žádný z účastníků neuvedl
skutkové okolnosti o tom, že by mezi účastníky byl sjednán pracovní poměr jinak, než na základě
smlouvy ze dne 1. 12. 2000, jednak z důvodu, že na výkon funkce statutárního orgánu jednatele nemohl

být vůbec jak uvedeno výše platně uzavřen pracovní poměr.
Nevznikl-li (a ani nemohl vzniknout) mezi žalobcem a žalovanou pracovní poměr, nepřichází ani v úvahu,
aby takový neexistující pracovní poměr byl rozvazován některým ze způsobů uvedených v zákoníku
práce.
NS ČR sp. zn. 21 Cdo/963/2002 - Správně proto odvolací soud vycházel z toho, že jednatel společnosti s

ručením omezeným nemůže mít uzavřenu pracovní smlouvu, případně být jmenován do funkce, jestliže
nevykonává jiný druh práce, než vyplývající přímo z práv a povinností jednatele.
NS ČR sp. zn. 26 Cdo/781/2005 - V daném případě dospěl odvolací soud ke skutkovému závěru, že
náplní funkce ředitele provozovny byla organizace práce, zajišťování zákazníků, materiálu na opravy,
starost o ekonomiku provozovny, naopak náplní této funkce dle závěru odvolacího soudu nebylo

samotné autoopravárenství. Pokud s ohledem na takto zjištěný skutkový stav dospěl odvolací soud k
závěru,žepředmětnádohodaopracovníčinnostijeneplatnápodleust.§242odst.1písm.a)zák.práce,
neboť obsah činnosti žalobce ve funkci ředitele provozovny nepředstavuje jiný druh práce, než obsah
funkce jednatele, nelze tomuto posouzení vytýkat, že by bylo v rozporu s hmotným právem či judikaturou
(srov. např. rozsudek Vrchního soudu v Praze ze dne 21.4.1993, sp.zn. 6 Cdo 108/92, uveřejněný pod č.

13 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1995, rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze
dne4.11.2004,sp.zn.21Cdo1634/2004,usneseníNejvyššíhosouduČeskérepublikyzedne15.1.2003,
sp.zn. 21 Cdo 963/2002).
NS ČR sp. zn. 21 Cdo/2687/2014 - V projednávané věci měl žalobce jako manažer pro komunikaci s
veřejností vykonávat na základě pracovní smlouvy uzavřené s Pražským stavebním bytovým družstvem

dne 31. 12. 2003 a doplněné dodatkem k pracovní smlouvě ze dne 18. 12. 2008 činnosti, které
spočívaly jak bylo soudy zjištěno například v kontrole majetku, kontrole uživatelů bytů a nebytových
prostor užívaných nečleny družstva, kontrole nahlášených oprav, vyhotovování protokolů o kontrole,
vyhledávání listin pro podávání žalob v archivu, přípravě podkladů pro podávání žalob, správě
počítačové sítě, digitalizaci dokumentů, činnosti směřující k uzavírání nájemních smluv, analýzách

událostí v družstvu, pořizování fotodokumentace pro potřeby zástupců družstva nebo v účasti na
soudních jednáních. Tyto činnosti, které soud prvního stupně charakterizoval jako činnosti podpůrné,
pomocné, technické a administrativní, jež nutně vyžadovala běžná správa tak velkého družstva, není
možné též s přihlédnutím k tomu, že soudy nebylo zjištěno, že by v pracovní smlouvě nebo ve
vnitřních předpisech družstva bylo specifikováno, jaké činnosti je žalobce jako manažer pro komunikaci s

veřejností povinen vykonávat oddělovat od řízení činnosti družstva a rozhodování o jeho záležitostech, v
nichž spočívala podstata funkce člena představenstva Pražského stavebního bytového družstva, kterou
žalobce zároveň vykonával. Také těmito činnostmi se žalobce podílel na organizování činnosti družstva
a na rozhodování o jeho záležitostech. Od činností spadajících do výkonu funkce člena statutárního
orgánu družstva nelze oddělovat ani činnosti vykonávané žalobcem v rámci správy počítačové sítě ,

kteréodvolacísoudoznačilzačinnostitechnickyspecifické,atoisohledemnaskutečnost,žezezjištění
soudů nevyplývá, že by se jednalo nikoli o jednorázové (nahodilé), ale o rozsáhlejší, soustavně nebo
pravidelněji vykonávané činnosti. Jde-li o kontrolní, administrativní a jiné podobné úkony prováděnéžalobcem, nelze přehlédnout, že bez takových činností se do určité míry neobejde žádná organizační a
řídící činnost, a tedy ani výkon funkce člena představenstva družstva.
Protože žalobce měl na základě pracovní smlouvy uzavřené s Pražským stavebním bytovým družstvem

dne 31. 12. 2003 a doplněné dodatkem k pracovní smlouvě ze dne 18. 12. 2008 jako zaměstnanec
v pracovním poměru vykonávat činnost člena statutárního orgánu (představenstva) tohoto družstva,
kterou v pracovním poměru vykonávat jak vyplývá z výše uvedeného nelze, je uvedená pracovní
smlouva podle ustanovení § 242 odst. 1 písm. a) zák. práce [nikoli podle ustanovení § 39 zákona č.
40/1964 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů, účinného do 31. 12. 2013, které na

pracovněprávní úkony nedopadá (srov. například rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 20. 9. 2001 sp. zn.
21 Cdo 2708/2000, který byl uveřejněn pod č. 69 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2002)]
neplatným právním úkonem a mezi Pražským stavebním bytovým družstvem a žalobcem proto na jejím
základě nemohl vzniknout platný pracovní poměr nebo jiný pracovněprávní vztah. Závěr odvolacího
soudu,žežalobcemávůčižalovanémuprávonazaplacenímzdysjednanévuvedenépracovnísmlouvě,
proto není správný.

NS ČR sp. zn.: 21 Cdo 2831/2015 - Poskytování poradenských služeb klientům společnosti v
oblasti daňové, účetní, společenstevní a manažerské, vyjednání s novými klienty o uzavření smluv
a zpracovávání cenové nabídky, dozírání na každodenní chod společnosti včetně administrativních
činností není možné oddělovat od řízení činnosti společnosti a rozhodování o jejích záležitostech, v
nichž spočívala podstata funkce jednatele společnosti Baker Tilly Czech Republic, spol. s r. o., kterou

žalobce zároveň vykonával.
V prejednávanej veci bolo o pracovnej náplni žalobcu zistené nasledujúce:
Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2015 žalobca uviedol - bol som zamestnaný ako manažér. Staral
som sa o firemný účet, kontroloval som platby, ktoré z neho odchádzali a ktoré prichádzali, zabezpečoval
som nových zákazníkov, nakupoval som suroviny a pod.

Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2016 žalobca uviedol - zabezpečoval som pre firmu suroviny,
vyclievanie tovaru a pod.
Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2016 K.. K. K. (konateľka, ktorá v mene žalovaného uzavrela
pracovnú zmluvu so žalobcom a zároveň matka žalobcu) k pracovnej náplni žalobcu uviedla -
išlo pracovnú pozíciu manažér, teda riadiaci pracovník. Do jeho pracovnej náplne patrila logistika,

zabezpečovanie nových klientov, vybavovanie colnice, obchodnej komory, práca s účtom a pod.. Ďalej
uviedla, že zabezpečoval podpisovanie dokumentov, konanie s orgánmi štátnej správy ako s požiarnikmi
a pod.. Zaoberal sa teda vedením firmy.

Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2016 V. W. (otec žalobcu) uviedol - že jeho syn mal zmluvu na

polovičný úväzok, na funkciu manažér, čiže riadiaci pracovník. Vzhľadom na to, že svedok cestoval ako
obchodný manažér po celej Európe, tak riadenie firmy bolo na žalobcovi. Ten mal na starosti logistiku,
vybavovanie úradov, vybavovanie zákazníkov, dodávateľov a pod..

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že činnosť žalobcu v pracovnej pozícii sa v celom

rozsahuprekrývalastým,čopatrídofunkciekonateľas.r.o.,ktorúfunkciutiežzastával.Tomuzodpovedá
aj „voľnosť“ žalobcu spočívajúca v organizácii pracovného času a používaní služobného motorového
vozidla.
Slovenský právny poriadok nezakazuje, aby konateľ s.r.o. nemohol byť zároveň aj zamestnancom
tejto s.r.o. Druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve však nesmie byť totožný s činnosťou, ktorá

podľa Obchodného zákonníka patrí konateľovi. V prejednávanej veci tomu tak bolo. V rámci zisťovania
pracovnej náplne žalobcu, ako tento tak aj svedkovia (jeho rodičia) ako náplň činnosti žalobcu uviedli
výslovne činnosti, ktoré patria do obchodného vedenia s.r.o. Uzavretá pracovná zmluva je tak podľa § 39
Občianskeho zákonníka (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.) neplatným právnym úkonom a keďže nevznikol

medzi účastníkmi pracovný pomer podľa § 42 ods. 1 ZP, tak nemohlo dôjsť ani k jeho zániku okamžitým
zrušením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 ZP, a teda neprichádza do úvahy rozhodovanie o
platnosti skončenia pracovného pomeru a jeho ďalšom trvaní.

Neplatnosť pracovnej zmluvy je však daná aj z iného dôvodu. Podľa § 7 ods.3 ZP - So zamestnancom,

ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43
ods. 1 v pracovnej zmluve orgán
alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.Je teda zrejmé, že podmienky pracovnej zmluvy u zamestnanca, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom
- konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným na výkon práce inej ako je činnosť konateľa môže
dohodnúť len orgán, ktorý štatutárny orgán - konateľa ustanovil a to je v prípade spoločnosti s ručením

obmedzeným Valné zhromaždenie. Uvedené pri prejednávanom pracovnom pomere splnené nebolo,
čo opäť spôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy.
Vzhľadom na prijatý záver súdu, tento vykonanie ďalšieho dokazovania vo vzťahu k tvrdenému
porušeniu pracovnej disciplíny, výsluchom p. Š., ako nadbytočný zamietol.
O náhrade trov konania sa rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§

151 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.