Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313215506
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313215506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom
Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1/ P. Q., A.. XX.X.XXXX, W. O. A. I., H.
XXX/XX, 2/ Y. I., A.. XX.X.XXXX, W. F., X. XXXXX/XX, zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 15.818,- eur
s prísl., na odvolanie žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 30.4.2015
pod č. k. 5C/109/2014-147, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.

rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu týchto účastníkov.

Priznáva žalobcovivovzťahukžalovanejv2.radenároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkomuložilpovinnosťžalovanýmv1.a2.radezaplatiťžalobcovispoločneanerozdielne15.632,24
eur, úrok z úveru zo sumy 11.000,- eur vo výške 11,9 % ročne od 16.10.2013 do zaplatenia, úrok z
omeškania zo sumy 11.000,- eur vo výške 9,25 % ročne od 16.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania

zo sumy 3.049,96 eur vo výške 9,25 % ročne od 16.10.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od jeho
právoplatnosti. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 937,50 eur,
taktiež do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade, aby
spoločne a nerozdielne mu uhradili sumu 15.632,24 eur, úrok z úveru vo výške 11,9 % ročne zo sumy
11.000,- eur od 16.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.000,-

eur od 16.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.049,96 eur od
16.10.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného v 1. rade na
zaplatenie sumy 185,76 eur s debetným úrokom vo výške 25 % ročne od 1.10.2013 do zaplatenia a k
náhrade trov konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o Č. spotrebiteľskom úvere
zo dňa 14.11.2011 č. XXXXXXXXXR (ďalej len „zmluva“) poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške
úverového limitu 11.000,- eur. Žalovaní porušili podmienky splácať úver a dostali sa do omeškania s
vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Preto žalobca

vyhlásil splatnosť celého úveru dňa 15.5.2012. Ku dňu 15.10.2013 dlh žalovaných predstavuje sumu
15.632,24 eur (istina úveru 11.000 eur, úroky z úveru 2.961,96 eur, úroky z omeškania 1.582,28 eur a
poplatky 88,- eur), pričom istina úveru vo výške 11.000,- eur sa ďalej úročí úrokom z úveru vo výške
11,9 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne, a to až do zaplatenia. Súčasne zo sumy3.049,96 eur (úroky z úveru 2.961,96 eur a poplatky 88,- eur) požadoval úrok z omeškania vo výške
9,25 % ročne naďalej až do zaplatenia. Na zaplatenie uvedených súm žiadal zaviazať oboch žalovaných
spoločne a nerozdielne. Ďalej žalobu zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o bežnom účte a balíku

produktov a služieb Č. F. zo dňa 14.11.2011 (ďalej len „ZoBÚ“) pre žalovaného v 1. rade zriadil a vedie
bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ku dňu 30.9.2013 bol na tomto bežnom účte nepovolený debetný
zostatok vo výške 185,76 eur, ktorý sa úročí debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Č., t.j. 25 %.
Suma 185,76 eur s debetným úrokom vo výške 25 % od 1.10.2013 do zaplatenia predstavuje výlučne
dlh žalovaného v 1. rade.

3) Proti vydanému platobného rozkazu podala odpor iba žalovaná v 2. rade, ktorá žiadala vo vzťahu
k nej žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu F. zo dňa 5.6.2013 sp. zn. 24P/116/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2013
a vykonateľnosť dňa 23.7.2013. Rozvodom manželstva tak zaniklo bezpodielového spoluvlastníctvo
manželov - žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade. Dňa 9.10.2013 došlo medzi rozvedenými

manželmi k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM po rozvode, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 1. rade v
celom rozsahu na seba prevzal povinnosť splácať záväzky, ktoré vyplývajú zo žaloby v tomto konaní. Na
základe vyjadrení žalovaného v 1. rade žalobca v celom rozsahu akceptoval dohodu o vyporiadaní BSM
aoznámilmu,žesastávavýlučnýmdlžníkomúveru.Žalovanáv2.radesúčasnenamietalavýškuúrokov
z úveru a výšku úrokov z omeškania, ktoré považuje za neadekvátne vysoké. Na základe uvedeného

žalovaná v 2. rade má za to, že nárok žalobcu voči jej osobe nie je opodstatnený a z tohto dôvodu
žiadala, aby konanie voči nej bolo zastavené.

4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 708 ods. 1, 2 Obch. zákonníka a ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, uzavrel, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako
manželmi a spoludlžníkmi bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bol im poskytnutý úver na nákup
nábytku vo výške 11.000,- eur pri úroku 11,9 % ročne a RPMN 13,48 %. Tento úver sa zaviazali splatiť
žalobcovi 120 mesačnými anuitnými splátkami, splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, s dátumom prvej
splátky 15.12.2011 a poslednej splátky 15.11.2021, pričom prvá až predposledná anuitná splátka bude

predstavovať 157,18 eur a posledná anuitná splátka bude vypočítaná na základe priebehu splácania
úveru. Splatenie pohľadávky banky a jej príslušenstva bolo v čase podpisu zmluvy zabezpečené
dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže v čase uzavretia zmluvy žalovaný v 1. rade bol zamestnancom
spoločnosti P.-I. F., X..H..E... Neobstojí preto námietka žalovanej v 2. rade, že žalobca neskúmal
dostatočne situáciu oboch žalovaných, čím porušil ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., následkom čoho

by mal byť úver bez úrokov a poplatkov. Taktiež neobstojí obrana žalovanej v 2. rade, ktorá sa vyjadrila,
že neporozumela podmienkam zmluvy. Ak táto žalovaná uzatvárala a podpisovala úverovú zmluvu bez
toho, aby si ju prečítala a venovala jej náležitú pozornosť s odôvodnením, že verila žalovanému v 1. rade
a že pri podpise zmluvy mala so sebou plačúce dieťa, toto nemožno pripočítať na ujmu žalobcovi. Taktiež
na jeho ujmu nemožno pripočítať, že žalovaná v 2. rade sa následne nezaujímala, či úver bol čerpaný

a či sa spláca. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní poskytnutý úver vyčerpali dňa
15.11.2011, avšak nedodržali platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazali v zmluve, a napokon žalobcovi
uhradili len sumu 213,84 eur (dňa 15.12.2011 vo výške 1,10 eur a dňa 16.1.2012 vo výške 212,74 eur).
Z tohto dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.5.2012 v súlade s ust. § 565 Obč.
zákonníkaabodom9.1Obchodnýchpodmienok,čoboložalovanýmoznámenélistomzodňa16.5.2012,

ktorý bol žalovanému v 1. rade doručený dňa 23.5.2012 a žalovanej v 2. rade dňa 24.5.2012. Ešte pred
zosplatnením úveru, listami zo dňa 30.12.2011 a 30.1.2012 žalobca vyzýval aj žalovanú v 2. rade na
zaplatenie dlžných splátok úveru, a to na adresu F., X. XX. Preto neobstojí ani jej obrana, že nevedela
o tom, že úver nebol splácaný, ba dokonca, že nebol ani vyčerpaný.

5) Dlh žalovaných titulom spotrebiteľského úveru ku dňu 15.10.2013 predstavuje sumu 15.632,24 eur
(istina úveru 11.000,- eur, úroky z úveru 2.961,96 eur, úroky z omeškania 1.582,28 eur, poplatky 88,-
eur). Aj keď žalovaný v 1. rade na pojednávaní tvrdil, že uhradil žalobcovi dve splátky, toto nepreukázal
anijedenzožalovaných.Pretookresnýsúdžalobevyhovelazaviazalžalovanýchnazaplateniečerpanej
a neuhradenej istiny 11.000,- eur. Súčasne ich zaviazal aj na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z úveru

ku dňu 15.10.2013 vo výške 2.961,96 eur (ktoré boli vypočítané úrokovou sadzbou 11,9 % ročne), ako
aj úroku z úveru vo výške 11,9 % ročne zo sumy 11.000,- eur naďalej do zaplatenia, keďže táto výška
sadzby úroku bola dohodnutá v úverovej zmluve v bode IV.. Žalovaná v 2. rade namietala, že uvedená
výška úroku je neprimerane vysoká. Ani táto jej obrana však neobstojí. Podľa priemerných úrokovýchmier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD,
priemernáúrokovámierazúverovnad5rokovvčaseuzavretiazmluvykudňu14.11.2011bolavhodnote
13,89 % ročne. Taktiež uložil žalovaným aj povinnosť uhradiť poplatky v zmysle Sadzobníka vo výške

88,- eur.

6) Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto žalobca
má nárok aj na úrok z omeškania. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1, 2
Obč. zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z.. Ku dňu 15.10.2013 kapitalizovaný úrok z omeškania predstavuje sumu 1.582,28
eur. Súčasne žalobca má nárok aj na úrok z omeškania naďalej od 16.10.2013 vo výške 9,25 % ročne
z istiny 11.000,- eur, úrokov 2.961,96 eur a poplatkov 88,- eur.

7) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Tieto pozostávajú zo
súdneho poplatku vo výške 937,50 eur.

8) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v 2. rade odvolanie, ktorým žiadala zrušiť
rozsudok voči nej a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne voči nej žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania z titulu jej právneho zastúpenia. Žalovaný v 1.
rade rozsudok odvolaním nenapadol. Žalovaná v 2. rade odvolanie právne zdôvodnila ust. § 53 ods. 1, §

53bods.1Obč.zákonníka,ďalej§4ods.1písm.f/ag/,§4ods.2,§9ods.2písm.i/,j/,o/,p/ay/,§7ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej dôvodila tým, že na základe vykonaných dôkazov
okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru a napadnutý rozsudok je potom nepreskúmateľný.
V tomto prípade pri rozhodovaní mal súd zohľadniť tieto objektívne skutočnosti:

1.1. V čase, kedy žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver, žalovaná v 2. rade bola na materskej
dovolenke a podľa jej informácie, žalovaný v 1. rade bol nezamestnaný. Preto žalovaná v 2. rade sa
nemôže stotožniť s tvrdením súdu, že žalovaný v 1. rade v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru mal
byť zamestnaný v obchodnej spoločnosti P.-I., F., X..H..E... Na odstránenie týchto nezrovnalostí mal si

prvoinštančný súd vyžiadať správu, či už od P.-I., F., X..H..E.., alebo od Sociálnej poisťovne, čo však
prvoinštančný súd neurobil.

1.2. Pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, žalobca mal povinnosť v súlade s § 4 a násl. zákona č.
129/2010 Z.z. v platnom znení (ďalej len „zákon“) poskytnúť spotrebiteľom, t.j. žalovanej v 2. rade

informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Túto povinnosť si žalobca podľa žalovanej
žiadnym spôsobom nesplnil. Žalovaná v 2. rade má za to, že žalobca jej neposkytol žiadne informácie
o úrokovej sadzbe, ročných percentuálnych nákladov, poplatkov za vedenie účtu a pod..

1.3. Podľa žalovanej v 2. rade, žalobca žiadnym spôsobom neposudzoval schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver v súlade s § 7 zákona. V čase poskytnutia spotrebiteľského úveru, podľa
vedomosti žalovanej v 2. rade, žalovaný v 1. rade mal na svoje meno i ďalšie úvery, nemal stály príjem,
mal vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, nemal žiadny nehnuteľný majetok. Žalovaná v 2. rade
v tom čase bola na materskej dovolenke, nemala žiadny iný príjem, a potom žalobca z týchto dôvodov
ani nemal žalovaným poskytnúť spotrebiteľský úver.

1.4. V zmluve o spotrebiteľskom úvere taktiež absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
súlade s § 9 a nasl. zákona, a potom aj tieto skutočnosti je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí vo veci.

1.5. Žalovaná v 2. rade tvrdí, že všetky skutočnosti uvádzané vyššie namietala pred prvoinštančným

súdom, avšak tento sa s nimi relevantným spôsobom nevysporiadal. Pretože žalobca nepostupoval
dôsledne pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potom prvostupňový súd pri rozhodnutí vo veci
mal postupovať v súlade s § 11 zákona a zaviazať žalovaných na zaplatenie len istiny bez akéhokoľvek
úroku a bez poplatkov, resp. žalobu žalobcu zamietnuť, nakoľko v prípade porušenia § 9 a nasl. zákona,
žalobca ani nemá právo vyžadovať od žalovaných jednorázové splatenie ich záväzku.

2. Žalovaná v 2. rade tvrdí, že prvoinštančný súd nesprávne postupoval i v prípade, keď žalobcovi
priznal 9,25 % úrok z omeškania ročne, zo sumy 3.049,96 eur počnúc od 16.10.2013 do zaplatenia.
Dôvodom tohto tvrdenia je tá skutočnosť, že predmetná suma pozostáva z úrokov z úveru v sume2.961,96 eur a poplatkov v sume 88,- eur. Podľa žalovanej v 2. rade, ďalšie zúročenie úrokov z úveru
je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podľa žalovanej v 2. rade, úroky nie je možné úročiť ďalšími
úrokmi z omeškania. Opačný výklad bol v hrubom rozpore s § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Žalovaná v

2. rade má za to, že v tomto prípade ide o neprijateľné podmienky, pretože v tomto prípade sankcie za
omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa sú neprimerané.

3.Žalovanáv2.rademázato,žežalobcasivrozpore§52vspojenís§53banasl.OZuplatňujesankcie
za omeškanie s plnením záväzku. Podľa žalovanej v 2. rade žalobca si v rozpore s hore uvedenými

ustanoveniami Obč. zákonníka uplatňuje:

a./ zo sumy 11.000,- eur úrok z úveru vo výške 11,9 % ako i úrok z omeškania vo výške 9,25 % - v
tomto prípade podľa úrokových sadzieb ECB úrok z omeškania má byť maximálne 8,5 %, nakoľko ku
dňu 8.5.2013 sadzba hlavných refinančných operácii bola 0,5 %,
b./ úrok z omeškania zo sumy 3.049,96 eur (úroky z úveru + poplatky) vo výške 9,25 % p.a. od

16.10.2013,
c./ sumu 3.049,96 eur žalobca dodnes konkrétne nedefinoval, z akých konkrétnych úrokov z omeškania
a poplatkov táto suma pozostáva.

4. Tvrdenia žalovanej v 2. rade jednoznačne podporuje i súčasná judikatúra súdov SR, ako napr. konanie

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/253/2011.

9) Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade zo dňa 13.8.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu
prvej inštancie vo vzťahu k nej ako vecne správny. Uviedol, že táto žalovaná v odvolaní uvádza opätovne
skutočnosti, ktoré viackrát namietala aj v rámci konania a s ktorými sa prvoinštančný súd dostatočne

vysporiadal. Preto zastáva názor, že táto žalovaná neuviedla, z akých právnych dôvodov sa dovoláva
zrušenia rozsudku okresného súdu, v akom rozsahu ho napadá, ani v čom toto rozhodnutie považuje
za nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 205 ods. 1, 2 a § 221 ods. 1 O.s.p.. Trvá na tom, že
ani jeden z dôvodov zrušenia rozhodnutie podľa vyššie uvedených ustanovení nebol v danom prípade
naplnený. Taktiež má za to, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p..

10) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal podané odvolanie
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovanej v 2. rade bolo

podané ešte pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa
doterajších právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej
právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil
odvolanie žalovanej v 2. rade v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

11) Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu vo vzťahu k obom žalovaným v celom rozsahu vyhovel, v tejto
súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje
na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

12) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovanej v 2. rade
odvolací súd dopĺňa:

13) Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovaným v 1. a 2. rade na plnenie spoločne a

nerozdielne, a to z titulu neplnenia zmluvy a ZoBÚ z dôvodu ich nesplácania a následne toho, že žalobca
vyhlásil splatnosť celého úveru dňa 15.5.2012. Súd prvej inštancie ako už bolo vyššie uvedené, návrhu
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

14) Čo sa týka dôvodov odvolania uvedených pod bodmi 2, 3, 4, 5 a 6, v súvislosti s nimi odvolací súd

uvádza, že s týmito všetkými dôvodmi sa v podstate náležitým spôsobom vysporiadal súd prvej inštancie
nielen vykonaným dokazovaním, ale v odôvodnení rozsudku. Pokiaľ žalovaná v 2. rade namieta jeho
nepreskúmateľnosť, v tejto súvislosti odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom
rozsudok odôvodnil tak, ako to predpokladá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a v tomto smere mu nemožnonič vytknúť. Na vecnej správnosti rozsudku nič nemení ani žalovanou v 2. rade uvedené tvrdenie, že
s bývalým manželom (žalovaným v 1. rade) uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM, a to vo vzťahu k
žalobcovi. Žalobca, podľa názoru odvolacieho súdu, pri poskytnutí úveru žalovaným postupoval v súlade

so zákonom č. 129/2010 Z.z., pričom správne vypočítal aj dlh žalovaných k 15.10.2013. Zmluva a ZoBÚ
boli platne uzavreté, opak žalovaná v 2. rade počas celého konania nepreukázala. To isté sa týka aj
výroku o trovách prvoinštančného konania.

15) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§

219 ods. 1 O.s.p.).

16) O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 2 CSP, keď úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).