Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115210989
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115210989.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou, v právnej veci

žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005,
proti žalovanému JUDr. Matúšovi Boľošovi, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správcovi
konkurznej podstaty úpadcu BISKA, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Švermova 49B, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 717 789, o určenie právneho dôvodu pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobca má v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 2K/10/2014 pohľadávku proti podstate vo výške 1.592,87 Eur z titulu preddavkov na zdravotné
poistenie za mesiac august 2014.

Žalobca má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobca,pôvodneoznačenýakoVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomvBratislave,IČO:35
937 874, sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 12. 2014 domáhal určenia právneho dôvodu pohľadávky
proti podstate, uplatnenej v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 2K/10/2014 proti úpadcovi BISKA, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Švermova 49B, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 717 789, a to v celkovej výške 1.592,87 Eur z titulu neodvedeného a nezaplateného
preddavku na zdravotné poistenie za mesiac august 2014. Žalobný nárok odôvodnil tým, že po vyhlásení

konkurzu na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/10/2014 zo dňa 01.
04. 2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 67/2014 dňa 07. 04. 2014, si pôvodný žalobca
prihláškou, doručenou žalovanému dňa 28. 11. 2014, uplatnil u správcu konkurznej podstaty pohľadávku
proti podstate vo výške 1.592,87 Eur z titulu neodvedeného poistného na zdravotné poistenie za mesiac
august 2014. Žalovaný neuznal právny dôvod vzniku pohľadávky proti podstate uplatnenej žalobcom z
dôvodu, že pohľadávka nespĺňa všetky zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm.
i) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), pretože podnik úpadcu nebol

v roku 2014 po vyhlásení konkurzu prevádzkovaný a pohľadávka nevznikla v súvislosti s prevádzkou
podniku. Žalobca nestotožňujúc sa s názorom žalovaného dôvodil, že uplatnená pohľadávka proti
podstate vznikla na základe ustanovenia § 16 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré
stanovuje povinnosť platiteľovi poistného vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet
príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci, pričom výška preddavku je stanovená
na základe úpadcom predloženého mesačného výkazu, v ktorom tento uviedol celkovú výšku príjmu, na
vyplatenie ktorého vznikol jeho zamestnancom nárok. Poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 64Cbi/11/2013 zo dňa 31. 01. 2014, v skutkovo obdobnej veci, potvrdený rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/18/2014 zo dňa 19. 06. 2014, žalobca uviedol, že
úpadca po vyhlásení konkurzu mal svojich zamestnancov, vzťah medzi zamestnávateľom a zdravotnou
poisťovňou je verejnoprávnym vzťahom, na základe zákonného oprávnenia má preto žalobca zákonnýnárok na zaplatenie preddavku na zdravotné poistenie za zamestnancov, pričom zákonnú požiadavku,
že ide o pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku, je potrebné vykladať extenzívne tak, že ak v
rozhodnom období mal úpadca zamestnancov, je potrebné mať za to, že títo boli u úpadcu zamestnaní

na prevádzkovanie podniku, a to bez ohľadu na to, či prípadne vykonávali aj aktívnu činnosť súvisiacu
s prevádzkovaním podniku.

2/ Žalovaný nepopieral vznik pohľadávky z titulu neodvedenia poistného na zdravotné poistenie voči
žalobcovi po vyhlásení konkurzu a nerozporoval ani jej výšku. Nesúhlasil s právnym posúdením

uplatnenej pohľadávky. Mal za to, že ustanovenie § 87 a nasl. ZKR obsahuje taxatívny výpočet
pohľadávok proti podstate a predmetnú normu nemožno za účelom uznania čo najširšieho okruhu
pohľadávok ako pohľadávok proti podstate, vykladať extenzívne. Súdu potvrdil, že po vyhlásení
konkurzu správca konkurznej podstaty úpadcu skončil pracovné pomery so zamestnancami, ktoré boli
ukončené uplynutím výpovednej doby dňa 31. 08. 2014. Žalovaný však poukázal na to, že okrem
podmienky vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu musí dôjsť aj ku splneniu ďalšej podmienky a to,

že pohľadávka vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, alebo súvisí so správou
a speňažovaním majetku. Úpadca nemal majetok, ktorý by vyžadoval správu alebo speňažovanie, na
ktoré by bolo potrebné zamestnávať ďalších zamestnancov a podnik neprevádzkoval už v čase pred
vyhlásením konkurzu. Mal za to, že táto podmienka teda nebola splnená, preto žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaný za účelom preukázanie svojich tvrdení navrhol súdu vykonať dôkaz výsluchom svedkov P..

S. K. B. E. K..

3/ V priebehu konania došlo na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
27Cbi/19/2015-83 zo dňa 19. 08. 2016 k zmene subjektu na strane žalobcu zo Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s., Bratislava, IČO: 35 937 874 na Slovenskú konsolidačnú, a.s., Bratislava, IČO: 35 776

005. Žalobca zotrval na právnych názoroch svojho právneho predchodcu uvádzaných v jeho písomných
podaniach a predložil súdu i ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzovali jeho právne závery ohľadne tej
skutočnosti, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, a to rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 63Cbi/19/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 03. 2016, predmetom ktorého bolo určenie
právneho dôvodu pohľadávky proti podstate, uplatnenej v totožnom konkurznom konaní vedenom

tunajším súdom na majetok úpadcu pod sp. zn. 2K/10/2014 z rovnakého právneho titulu za obdobie
apríl až júl 2014, ako aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43CoKR/18/2014 zo dňa 19. 06.
2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27. 10. 2015 a uznesenie Najvyššieho
súdu SR č. k. 2M Cdo/30/2012 zo dňa 14. 08. 2013.

4/ Z v konaní predložených listinných dôkazných prostriedkov súd zistil, že podaním doručeným
správcovidňa28.11.2014sižalobcauplatnilužalovanéhoakosprávcukonkurznejpodstatypohľadávku
proti podstate v celkovej výške 1.592,87 Eur, a to z titulu neodvedenia preddavku na poistného na
verejné zdravotné poistenie za mesiac august 2014, keď táto vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná
v priebehu konkurzu. Podaním zo dňa 09. 12. 2014, doručeným žalobcovi dňa 11. 12. 2014, žalovaný

žalobcovi oznámil, že neuznáva právny dôvod uplatnenej pohľadávky proti všeobecnej podstate v
celkovej výške 1.592,87 Eur z titulu neodvedenia poistného na zdravotné poistenie za mesiac august
2014 s odôvodnením, že správca môže za pohľadávku proti podstate uznať len takú pohľadávku, ktorá
je uvedená v § 87 ZKR a zároveň spĺňa zákonné podmienky uvedené v predmetnom ustanovení.
Pohľadávky z titulu poistného na zdravotné poistenie sú definované ako pohľadávky proti podstate v §

87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR, pričom správca nepopiera skutočnosť, že povinnosť odviesť preddavky
na zdravotné poistenie, ktoré súviseli s trvaním pracovného pomeru bývalých zamestnancov v čase
plynutia výpovednej doby jednotlivým zamestnancom, vznikla v čase po vyhlásení konkurzu, čím došlo
k naplneniu časovej podmienky vzniku pohľadávky, avšak v danom prípade neboli kumulatívne splnené
ďalšie zákonné podmienky, pretože vznik pohľadávky nesúvisel v prevádzkovaním podniku, keď podnik

úpadcu nebol prevádzkovaný počas celého roka 2014 a nesúvisel ani so správou a speňažovaním
majetku,keďsúpismajetkuúpadcujetvorenýnajmäpeňažnýmipohľadávkami,pričomúpadcanevlastní
žiadne nehnuteľnosti, stroje, zásoby, či iný majetok, vyžadujúci si ochranu pred stratou, poškodením,
resp. pravidelnú údržbu, na základe čoho správca na správu a k speňažovaniu majetku úpadcu žiadnu
pracovnú silu nepotreboval a rozviazal pracovný pomer so všetkými zamestnancami úpadcu. Súčasne

žalovaný v súlade s § 87 ods. 8 ZKR vyzval žalobcu, aby sa najneskôr v lehote do 15 dní od doručenia
predmetného listu žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod pohľadávky
proti podstate s upozornením, že v prípade zmeškania lehoty na podanie žaloby sa na pohľadávku protipodstate, v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu nebude
prihliadať.

5/ Z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Banská Bystrica nachádzajúcej sa na č. l. 1 spisu tohto
súdneho konania súd zistil, že žaloba bola súdu osobne doručená prostredníctvom podateľne tunajšieho
súdu dňa 16. 12. 2015.

6/Nazákladevýzvysúduvzmysle§120ods.1poslednávetaObčianskehosúdnehoporiadku,účinného

do 30. 06. 2016, aby žalovaný preukázal, akých zamestnancov mal úpadca v mesiaci august 2014 a
kedy a akým spôsobom bol s nimi pracovný pomer ukončený, žalovaný ako dôkaz predložil zoznam
6 zamestnancov úpadcu, spolu s rozhodnutím zamestnávateľa (správcu) o organizačných zmenách
spočívajúcich v zrušení všetkých pracovných miest bez náhrady v dôsledku konkurzu vyhláseného
na majetok zamestnávateľa s účinnosťou odo dňa 16. 05. 2014, keď s každým zamestnancom bol
pracovný pomer ukončený výpoveďou úpadcu písomným úkonom doručeným každému zamestnancovi

dňa 19. 05. 2014. Žalovaný predložil súdu aj predmetné výpovede z pracovného pomeru, spolu
s potvrdením ich prevzatia jednotlivými zamestnancami úpadcu, na základe čoho pracovný pomer
všetkých 6 zamestnancov úpadcu skončil dňa 31. 08. 2014 uplynutím výpovednej doby.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,

pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej
podstate.

Podľa § 87 ods. 2 písm. i), písm. k) Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty

v tomto poradí:
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne

poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

Podľa § 87 ods. 7 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva

právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

Podľa § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu
vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi

domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch
zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v
ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky
proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky
už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
správcasodbornoustarostlivosťouzhodnotímožnosťpokračovaťvprevádzkovanípodnikupovyhlásení
konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku
v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní podniku môže správca

pokračovať, len ak
a) je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i); súd
na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie
podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace po lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok
proti podstate,

b) v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej podstaty;
súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie
podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty ac) v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok,
ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný
rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 580/20004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, platiteľ
poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej
poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent
nadol.

Podľa § 16 ods. 2 písm. c) Zákona č. 580/20004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov, preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje
inak, zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z príjmu každého
zamestnanca podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 580/20004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov,
zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný
kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné (ďalej len
"mesačný výkaz"). V mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na
ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, a vymeriavací základ preddavku na poistné podľa §

16. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej
poisťovni výlučne elektronicky.

7/ V konaní nebola sporná skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/10/2014
zo dňa 01. 04. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 67/2014 dňa 07.04. 2014, bol na majetok

úpadcu vyhlásený konkurz a žalovaný bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Súd vyhodnotil
ako nespornú i skutočnosť, že písomným úkonom doručeným žalovanému dňa 28. 11. 2014, si žalobca
u žalovaného ako správcu uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 1.592,87 Eur titulom poistného
na zdravotné poistenie za mesiac august 2014. Sporná nebola tiež skutočnosť, že písomným úkonom
zo dňa 09.12.2014, doručeným žalobcovi dňa 11. 12. 204, žalovaný ako správca konkurznej podstaty

neuznal právny dôvod uplatnenej pohľadávky proti podstate a žalobcu ako veriteľa vyzval, aby sa
najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil
právny dôvod pohľadávky proti podstate v rozsahu, v ktorom ju neuznal. Nesporná bola i skutočnosť, že
žalobabolaosobnepodanádopodateľneOkresnéhosúduBanskáBystricadňa16.12.2014,nazáklade
čoho súd považoval za preukázané, že žalobca si uplatnil svoje právo domáhať sa určenia pohľadávky

proti podstate v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 87 ods. 8 ZKR, t.j. 15 dní od doručenia výzvy
žalovaného. Medzi stranami sporu nebola napokon sporná ani výška uplatnenej pohľadávky, keďže
žalovaný sám vyhotovil mesačný výkaz, z ktorého mu následne vyplynula povinnosť zaplatiť žalobcovi
preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac a tiež skutočnosť, že sa jednalo o pohľadávku
vzniknutú po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

8/ Predmetom sporu bolo určenia právneho dôvodu pohľadávky proti podstate uplatnenej z titulu
preddavkov na zdravotné poistenie za mesiac august, v ktorom pracovný pomer zamestnancov úpadcu
ešte trval, kde žalobca tvrdil, že ide o pohľadávku proti podstate vzhľadom na zákonnú povinnosť
zamestnávateľa zaplatiť a odviesť poistné za svojich zamestnancov vo výške a v lehotách, stanovených

zákonom. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádzal, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate,
lebo nesúvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu, keďže podnik nebol v celom roku
prevádzkovaný a úpadca nevlastní žiaden majetok. Spornou medzi stranami konania bola teda len
otázka, či uplatnená pohľadávka spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, teda či išlo o pohľadávku,
ktorá súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu s poukazom na ustanovenie § 87 ods. 2 písm.

i) ZKR, resp. o pohľadávku súvisiacu so správou a speňažovaním majetku úpadcu s poukazom na
ustanovenie § 87 ods. 2 písm. k) ZKR.

9/ V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení medzi pohľadávky proti podstate patria aj
pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, avšak na to, aby pohľadávky na poistnom na zdravotné

poistenie mohli byť zaradené medzi pohľadávky proti podstate, je potrebné, aby súčasne spĺňali dve
kritériá, jednak časové kritérium - vznik až po vyhlásení konkurzu a jednak vecné kritérium - musia
súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, resp. so správou a speňažovaním majetku úpadcu.
Za pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie je potrebné na základe Zákona č. 580/2004 Z. z. ozdravotnom poistení považovať aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie z titulu preddavku na
poistné, keďže Zákon č. 580/2004 Z. z. ustanovuje jednak podmienky vzniku preddavku na zdravotné
poistenie,akoajjehosplatnosť.Platiteľzdravotnéhopoistnéhojetakpovinnývypočítať,platiťaodvádzať

preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci (§ 16
ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z. z.). Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať aj
zamestnávateľ, a to vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého
v príslušnom kalendárnom mesiaci (§ 16 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 580/2004 Z. z.). Zamestnávateľ je
pritom povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárni

mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné, a to vo forme tzv.
mesačného výkazu, v ktorom je povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol
zamestnancovi nárok a vymeriavací základ preddavku s tým, že ak má zamestnávateľ najmenej troch
zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky (§ 20 ods.
1 Zákona č. 580/2004 Z. z.).

10/ Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že po vyhlásení konkurzu správca skončil pracovný
pomer so všetkými zamestnancami úpadcu, kde u šiestich zamestnancov pracovný pomer skončil až
uplynutím mesiaca august ku dňu 31. 08. 2014, t. j. po uplynutí zákonnej výpovednej doby. Potom dňom
nasledujúcim po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku mal súd
za preukázané, že mesačné výkazy za týchto zamestnancov vyhotovil žalovaný, ktoré zaslal žalobcovi

a následne mu z nich vyplynula povinnosť zaplatiť preddavky na poistné za príslušný kalendárny
mesiac. Keďže tieto vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, ide o pohľadávky na poistnom na
zdravotné poistenie po vyhlásení konkurzu, na základe čoho mal súd preukázané splnenie časového
kritéria.

11/ Pokiaľ ide preukázanie vecného kritéria pre zaradenie uplatnenej pohľadávky medzi pohľadávky
proti podstate, súd konštatoval, že povinnosť zamestnávateľa vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na
zdravotné poistenie vzniká zo zákona z dôvodu, že má zamestnancov a tomuto zamestnancovi vznikol
nárok na príjem, ktorého výška je súčasne podkladom pre vymeriavací základ preddavku. Aj keď v čase
po vyhlásení konkurzu už všetkým zamestnancom úpadcu plynula výpovedná doba, stále sa jednalo

o zamestnancov a každému zamestnancovi vznikol teda nárok na príjem. Povinnosť vypočítať, platiť a
odvádzať preddavok na poistné zamestnávateľovi vzniká z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z hľadiska vzniku zákonnej povinnosti zamestnávateľa platiť
preddavok na zdravotné poistenie je teda rozhodujúca skutočnosť, že jeho zamestnancovi v príslušnom
kalendárnom mesiaci vznikol nárok na príjem, teda zamestnanec príjem dosiahol a je pritom irelevantné,

čisizamestnávateľajsplnilsvojupovinnosťvočizamestnancoviriadneavčasmupríjemvyplatiť.Akteda
úpadca mal po vyhlásení konkurzu svojich zamestnancov a vzťah medzi zamestnávateľom a zdravotnou
poisťovňou je verejnoprávnym vzťahom na základe zákonného oprávnenia zdravotnej poisťovne,
súd mal za to, že z hľadiska zákonného nároku zdravotnej poisťovne na zaplatenie preddavku na
zdravotné poistenie za zamestnancov je potrebné zákonnú požiadavku, že ide o pohľadávku súvisiacu s

prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vykladať extenzívne tak, že v ak rozhodnom období úpadca
mal ešte zamestnancov, títo boli u úpadcu zamestnaní na prevádzkovanie podniku, a to bez ohľadu
na to, či prípadne vykonávali aj aktívnu činnosť, súvisiacu s prevádzkovaním podniku úpadcu, resp. či
im správca prácu prideľoval. Súd v tomto smere poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 43CoKR/18/2014 zo dňa 19. 06. 2014, ktorý sa stotožnil s vysloveným názorom Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní 64Cbi/11/2013, ako aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 63Cb/19/2015 zo dňa 15. 02. 2016, t. j. rozhodnutie v obdobnej veci, že pohľadávka
uplatnená žalobcom na zaplatenie preddavku na poistné patrí medzi pohľadávky proti podstate tak, ako
to definuje ustanovenie § 87 ods. 2 ZKR a je právne irelevantné, či vznikla v súvislosti s prevádzkovaním
podniku úpadcu, pretože veriteľ, ktorý má pohľadávku proti podstate vyplývajúcu mu zo zákona o

zdravotnej starostlivosti, nie je zbavený práva domáhať sa v priebehu konkurzu jej úhrady, a to aj
keď už úpadca žiadnu prevádzkovú činnosť nevykonáva. Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s
argumentáciou žalovaného, že v danom prípade nie sú splnené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii
stanovené predpoklady a že by žalobcom uplatnená pohľadávka nespĺňala predpoklady pohľadávky
proti podstate len z toho dôvodu, že sa podnik úpadcu neprevádzkuje, resp. že úpadca nemá majetok.

12/ Súčasne súd poukazuje i na citáciu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 1Sžso/37/2014 zo dňa
27. 10. 2015 ohľadne výkladu ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, v ktorom poukazuje na striktnú
ochranu zamestnanca garantovanú Zákonníkom práce. Pokiaľ správca ukončil pracovnoprávne vzťahyso zamestnancami úpadcu tým spôsobom, že títo boli nútení v nich zotrvať až do ukončenia plynutia
výpovednej lehoty, potom je irelevantné, či im mala alebo vôbec mohla byť prideľovaná práca. Slovné
spojenie „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať aj na účely

konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Najvyšší súd SR v tomto
rozhodnutípoukázalnaustanovenie§5Obchodnéhozákonníka,vzmyslektoréhosapodnikomrozumie
súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na
svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. I na základe tohto rozhodnutia mal súd za preukázané, že nárok

žalobcu je dôvodný. Keďže sa súd stotožnil s vyslovenými názormi vyšších súdov vo vyššie uvedených
rozhodnutiach, rozhodol potom tak, že žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a určil, že žalobca má
v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/10/2014 pohľadávku
vo výške 1.592,87 Eur z titulu preddavkov na zdravotné poistenie za mesiac august 2014.

13/ Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu v danom prípade spočívalo len v posúdení právneho dôvodu

pohľadávky, kde spornou bola otázka, či uplatnená pohľadávka spĺňa všetky zákonom stanovené
podmienky, pričom súd túto otázku vyhodnotil ako otázku právnu, dôkaz navrhovaný žalovaným, a to
výsluch svedkov P.. S. K. B. E. K. za účelom preukázania skutkových tvrdení žalovaného, či došlo k
prevádzkovaniu podniku úpadcu súd nevykonal, považujúc ho pre účely tohto konania za nadbytočný
a nehospodárny.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady
úspechu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému

žalovanému v plnom rozsahu, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.