Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201820
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114201820.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu v 1. rade: Q. M.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, R., a žalobkyne v 2. rade: S.. F. M., rod. S., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom D. X. XXX, obaja zastúpení JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou so sídlom Hlavná 44,
Trnava, proti žalovanému v 1. rade: Q. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, R., zastúpený
JUDr. Jánom Foltánom, advokátom so sídlom SNP 708, Galanta, a žalovanému v 2. rade: Z. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, o určenie neplatnosti zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Notárska zápisnica č. H Nz XXXX/XXXX zo dňa 26.1.2011 a Zmluva o pôžičke zo dňa
26.1.2011 sú neplatné.

Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom náhradu trov konania a právneho
zastúpenia vo výške 537,74 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, k rukám
JUDr. Barbory Šrutekovej, právnej zástupkyne žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojim návrhom došlým dňa 23.1.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil
že zmluva o pôžičke a Notárska zápisnica uzatvorená medzi zmluvnými stranami je neplatná. Uviedli
že dôvodom na podanie žaloby je sfalšovanie podpisu žalobkyne v 2. rade, uvedenej ako dlžník v
Zmluve o pôžičke ktorá je súčasťou Notárskej zápisnice - tam uvedená suma nebola nikdy prevzatá

dlžníkmi (žalobcami); z uvedeného dôvodu žalobcovia podali trestné oznámenia za spáchanie podvodu
na žalovaného v 1. rade, ktoré vyšetruje kriminálna polícia v Trnave a Okresná prokuratúra v Trnave.
Zmluva o pôžičke a Notárska zápisnica uzatvorená medzi zmluvnými stranami je neplatná z dôvodu
sfalšovania podpisu žalobkyne v 2. rade, pričom finančné prostriedky uvedené v zmluve nikdy neboli
žalobcom zo strany žalovaného v 2. rade odovzdané, neboli žalobcami nimi prevzaté; žalobcovia sa
nikdy so žalovaným v 2. rade nestretli (u notára bol prítomný žalovaný v 1. rade).
K návrhu priložili žalobcovia Notársku zápisnicu napísanú dňa 26.1.2011 notárkou JUDr. Ivetou

Vaškovou č. N XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalovaným v 2. rade a
žalobcami dňa 26.1.2011.

Žalovaný v 2. rade sa k návrhu vyjadril podaním došlým súdu dňa 14.4.2014 v ktorom uviedol že
žalobcom na základe zmluvy pôžičke zo dňa 26.1.2011 požičal peňažné prostriedky vo výške 30.000,00
€, pričom na odovzdanie peňazí splnomocnil žalovaného v 1. rade - tento mal zabezpečiť aby zmluva o
pôžičke bola podpísaná oboma dlžníkmi, a aby bola o nej vyhotovená notárska zápisnica. Vzhľadom k

tomu že neprišlo k plneniu dlhu žalobcami podal žalovaný v 2. rade návrh na začatie exekúcie; požičané
peniaze mu doposiaľ neboli vrátené.Žalovaný v 1. rade sa k návrhu vyjadril podaním došlým súdu dňa 5.5.2014 v ktorom uviedol že peniaze
podľa zmluvy o pôžičke žalobcom odovzdal, spolu so zmluvu o pôžičke s tým, že táto bola podpísanú
žalovaným v 2. rade; následne so žalobcami išiel na notársky úrad, kde spísali notársku zápisnicu.

Žalobca v 1. rade sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 12.6.2014 v ktorom uviedol že žiadne finančné
prostriedky od žalovaných on ani jeho manželka (žalobkyňa v 2. rade) nikdy neprevzali, preto im
ani nemajú čo vrátiť; v uvedenej veci žalobcovia podali trestné oznámenie za podvod. Poukázal
na skutočnosť že koncom roka 2010 oslovil žalobcu v 1. rade žalovaný v 1. rade s ponukou na

vybavenie eurofondov z MF SR, pričom suma 30.000.00 € mala byť použitá na vybavenie eurofondov
- žiadne peniaze žalobcovia teda neprevzali, naviac podpis žalobkyne v 2. rade na zmluve o pôžičke
je sfalšovaný.

Žalobkyňa v 2. rade sa vo veci vyjadrila podaním zo dňa 19.6.2014 v ktorom uviedla že žalovaného v
1. rade nikdy nevidela a nestretla sa s ním, je vylúčené že by s ním išla na notársky úrad - na notársky

úrad notárky JUDr. Vaškovej išla s manželom (žalobca v 1. rade) , kde zápisnicu podpísali (žalovaný v
1. rade tam nebol). Žalobkyňa v 2. rade zápisnicu podpísala po telefonickom zastrašovaní žalovaného
v 1. rade (že udá jej manžela), a po naliehaní zo strany manžela (že nepodpísaním zápisnice zmarí ich
„započatý biznis“). Žalovaný v 1. rade využil nevedomosť žalobkyne v 1. rade, a vedel že ak vyvinie na
ňu a jej manžela rýchly a účinný nátlak, zo strachu podpíše zápisnicu. Zdôraznila že nikdy neboli jej

ani jej manželovi žalovaným v 1. rade odovzdané žiadne peniaze, žalovaného v 2. rade nikdy nevidela
ani sa s ním nestretla.

Žalovaný v 2. rade sa k návrhu vyjadril prednesom pred súdom dňa 22.9.2014 v ktorom uviedol že
peniaze vo výške 30.000,00 € odovzdal žalovanému v 1. rade, ktorý ich mal dať žalobcovi v 1. rade;

žalovaný v 1. radu následne priniesol žalovanému v 2. rade podpísanú zmluvu o pôžičke a notársku
zápisnicu.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej text uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
15CoE/147/2010 zo dňa 31.8.2010, text notárskej zápisnici, spis KR PZ v Trnave č. KRP-262/2-Vys-

TT-2014.

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 právna zástupkyňa žalobcov uviedla že žiada aby súd návrhu
vyhovel, nakoľko zmluva o pôžičke, ako aj následná notárska zápisnica sú neplatné. Pri zmluve o
pôžičke sa má jednať o reálny kontrakt, avšak pri jej uzatváraní v súdenom prípade chýba podmienky

reálneho odovzdania peňazí, takisto nie je zrejmé kto zo žalovaných mal uzavrieť pôžičku - z uvedeného
treba vyvodiť že zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne; poukázala tiež na skutočnosť že podpis na
uvedenej zmluve nie je podpisom žalobkyne v 2. rade (je pravdepodobne sfalšovaný). Ďalej poukázala
na skutočnosť že neplatná je aj notárska zápisnica, nakoľko táto nadväzuje na neplatný právny úkon -
zmluvu o pôžičke, a naviac bola spísaná v ten istý deň ako zmluva o pôžičke, pričom v zmysle ustálenej

judikatúry takáto notárska zápisnica nemôže byť platná.
Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol že žiada návrh
zamietnuť, nakoľko zmluva o pôžičke aj notárska zápisnica boli platne uzavreté, a žalovaný v 1. rade
reálne žalobcom sumu pôžičky vo výške 30.000,00 € odovzdal.
Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 žalovaný v 2. rade uviedol že žalobcovi v 1. rade aj predtým

požičal peniaze - keďže všetko dobre prebehlo, bol ochotný mu požičať aj druhy krát, pričom sa jednalo
o sumu 30.000,00 €. Všetky záležitosti vybavoval žalovaný v 1. rade, teda ak niekto sfalšoval podpis na
zmluve mohol to byť buď žalobca v 1. rade alebo žalovaný v 1. rade. Peniaze žalovaný v 2. rade dal
žalovanému v 1. rade s tým, že keď bude podpísaná zmluva o pôžičke, a zároveň notárska zápisnica
ako exekučný titul, môže ich dať žalobcovi v 1. rade.

Na pojednávaní konanom dňa 20.4.2016 právna zástupkyňa žalobcov uviedla že žiada aby súd určil,
že zmluva o pôžičke a notárska zápisnica zo dňa 26.1.2011, ktoré boli uzavreté medzi žalobcami ako
dlžníkmi a žalovaným v 2. rade ako veriteľom, sú neplatné. Dôvodom neplatnosti notárskej zápisnice
je skutočnosť, že táto bola spísaná v rovnaký deň ako údajná zmluva o pôžičke, pričom nie je možné

aby notárska zápisnica bola exekučným titulom zo zmluvy o pôžičke, z ktorej ešte nevznikla splatnosť,
zmluvaopôžičkenebolapodpísanážalobkyňouv2.rade,pretonemôžebyťplatná.Finančnéprostriedky
ktoré sa uvádzajú v zmluve o pôžičke, neboli žalovaným v 2. rade odovzdané, a žalobcami prevzaté.
Žalobcovia boli uvedení do omylu, konali v nedostatku slobodnej vôle.Napojednávaníkonanomdňa20.4.2016žalobcav1.radeuviedolževseptembrialebovoktóbri2010ho
na ulici oslovil žalovaný v 1. rade (jeho sused), ktorý mu ponúkol spoluprácu pri podnikaní s tým, že pre
neho vybaví poskytnutie prostriedkov z eurofondov pre obchodnú spoločnosť, ktorej jediným vlastníkom

a konateľom je žalobca v 1. rade (J a R Group, s.r.o.) - žalobca v 1. rade dôveroval žalovanému v 1. rade,
ktorý mu vysvetlil, že podmienkou poskytnutia eurofondov je zaplatenie záloh napr. za vypracovanie
projektu a pod., preto je potrebná suma cca. 30.000,00 €, ktorú žalovaný v 1. rade ponúkol vybaviť
formou pôžičky od žalovaného v 2. rade. V januári 2011 prišlo k podpísaniu dokladu nazvaného ako
zmluva o pôžičke - pôžička bola odôvodnená tým, že je potrebné vyplatiť úradníkom z ministerstva

zálohy v súvislosti s poskytnutím eurofondov - z tohto dôvodu sa dohodli, že žalovaný v 1. rade vybaví
pôžičku od žalovaného v 2. rade, z ktorej budú uvedené potreby financované, a následne keď prídu
peniaze z eurofondov, žalobca v 1. rade pôžičku vráti.
Na otázky sudcu žalobca v 1. rade uviedol že zmluvu o pôžičke zo dňa 26.1.2001 podpísal len on
na notárskom úrade JUDr. Vaškovej, žalobkyňa v 2. rade (jeho manželka) tam nebola; následne v
poobedných hodinách na notársky úrad prišli obaja žalobcovia, a podpísali notársku zápisnicu (táto bola

už pripravená). Z titulu zmluvy o pôžičke nedostali žalobcovia žiadne finančné prostriedky - dohoda
znela tak, že z tejto zmluvy zaplatí žalobca v 1. rade údajný dlh z pôžičky žalovanému v 2. rade keď
prídu peniaze z eurofondov.
Na otázky žalovaného v 2. rade žalobca v 1. rade uviedol že ráno pri podpise zmluvy o pôžičke žalovaný
v 1. rade predložil žalobcovi v 1. rade nepodpísané vyhotovenie zmluvy o pôžičke, ktoré žalobca v 1.

radepodpísal;surčitosťouhonepodpisovalzažalobkyňuv2.rade.Keďžalobcoviapodpisovalinotársku
zápisnicu, táto už bola pripravená, žalobca v 1. rade nekontroloval či na zmluve o pôžičke pri mene
žalobkyne v 2. rade bol podpis. Uviedol ďalej že aj v minulosti mali vzťahy so žalovaným v 2. rade -
na žiadosť žalovaného v 1. rade mal zaplatiť 4.000,00 €, a keďže ich nemal založil svoje motorové
vozidlo žalovanému v 2. rade - žalovaný v 1. rade peniaze asi neodovzdal žalovanému v 2. rade, nakoľko

žalobca v 1. rade o auto prišiel.
Žalovaný v 2. rade uviedol že žalobca v 1. rade bol u neho, vyplatil mu 4.200,00 € - on roztrhal
plnomocenstvo na prepis a auto vrátil.
Žalovaný v 1. rade potvrdil verziu tvrdenú žalovaným v 2. rade; následne však žalobca v 1. rade
potreboval peniaze, vypožičal si od žalovaného v 1. rade 4.500,00 €, keď založil auto - keďže peniaze

nevrátil, motorové vozidlo ostalo žalovanému v 1. rade.
Napojednávaníkonanomdňa20.4.2016žalobkyňav2.radeuviedlažeonaovzťahochžalobcuv1.rade
so žalovanými nevedela do začiatku roku 2011 - žalobca v 1. rade jej o svojich obchodných aktivitách
nerozprával, vedela však že z nejakého dôvodu prišiel o auto, resp. vyplácal finančné prostriedky
žalovanému v 1. rade. Krátko pred podpisom notárskej zápisnice jej žalobca v 1. rade vysvetlil, že

potrebuje finančné prostriedky pre biznis so žalovaným v 1. rade; v deň keď sa mala podpisovať notárska
zápisnica najskôr v čase obednej prestávky na notársky úrad išla, ale keďže sa jej celá situácia zdala
neštandardnou, keďže mala podpísať pôžičku na 30.000,00 €, z notárskeho úradu odišla bez toho,
aby čokoľvek podpísala. Následne za ňou opäť prišiel žalobca v 1. rade, ktorý jej uviedol že na neho
žalovaný v 1. rade robí nátlak - telefonicky sa spojila so žalovaným v 1. rade, ten jej povedal že notársku

zápisnicu musí podpísať, v opačnom prípade žalobcu v 1. rade udá finančnej polícii z dôvodu zmarenia
poskytnutých prostriedkov z eurofondov. Následne, keďže žalobkyňa v 2. rade sa bála žalovaného v 1.
rade opäť išla na notársky úrad, a notársku zápisnicu podpísala.
Na otázky sudcu žalobkyňa v 2. rade uviedla že podpísala len jeden dokument, a to notársku zápisnicu.
Sumu 30.000,00 €, ani žiadnu inú sumu od žalovaného v 1. rade ani v 2. rade žalobcovia nedostali, a

to ani ona ani žalobca v 1. rade, ani prostredníctvom inej osoby.
Súd predložil žalobkyni v 2. rade k nahliadnutiu zmluvu o pôžičke zo dňa 26.1.2011 - žalobkyňa v 2. rade
uviedla že podpis na doklade s určitosťou nie je jej podpisom, nevie koho podpis by to mohol byť; pri
podpise notárskej zápisnice jej zmluva o pôžičke nebola predložená.
Na pojednávaní konanom dňa 20.4.2016 žalovaný v 1. rade uviedol že žalobca v 1. rade obchodoval

na burze prostredníctvom serveru Forex, a z uvedeného dôvodu žalobca v 1. rade oslovil v priebehu
roka 2010 žalovaného v 1. rade, ktorý mu požičal sumu okolo 119.000,00 až 123.000,00 €, z ktorej mu
žalobca v 1. rade vrátil 60.000,00 €. Žalobca v 1. rade tvrdil že obchodovanie je veľmi výnosné, či nemá
žalovaný v 1. rade známeho, ktorý by chcel investovať - žalovaný v 1. rade preto oslovil žalovaného v
2. rade; tento súhlasil, dal žalovanému v 1. rade podpísanú zmluvu o pôžičke na sumu 30.000,00 €,

zároveň aj sumu 30.000,00 € v hotovosti. Následne žalovaný v 1. rade išiel za žalobcom v 1. rade s tým,
aby zabezpečil podpísanie zmluvy o pôžičke a následne notárskej zápisnice. Z uvedeného je zrejmé že
sa nejednalo o žiadny biznis s eurofondami, ale o investovanie na burze.Na otázky sudcu žalovaný v 1. rade uviedol že zmluvu o pôžičke podpísal priamo pred ním žalobca v 1.
rade - vtedy mu žalovaný v 1. rade odovzdal do ruky 30.000,00 € (v bankovkách po 500,00 €); podpis
žalobkyne v 2. rade na zmluve v tom čase ešte nebol (nevie kedy žalobkyňa v 2. rade zmluvu podpísala),

žalovaný v 1 rade dostal potom už iba oboma žalobcami podpísanú notársku zápisnicu (odovzdal mu
ju žalobca v 1. rade).
Na otázky právnej zástupkyne žalobcov žalovaný v 1. rade uviedol že osobne sa so žalobkyňou v 2.
rade nestretol, ani s ňou netelefonoval. So žalovaným v 2. rade žalobcovia neboli.
Na pojednávaní konanom dňa 20.4.2016 žalovaný v 2. rade uviedol že so žalobcom v 1. rade mal

obchodný vzťah už v minulosti keď mu požičal peniaze - tieto žalobca v 1. rade vrátil. V januári 2011
za žalovaným v 2. rade prišiel žalovaný v 1. rade s tým, že žalobca v 1. rade potrebuje peniaze,
jednalo sa o sumu 30.000,00 € - keďže žalovaný v 2. rade so žalobcom v 1. rade mal dobrú skúsenosť
s pôžičkou súhlasil, jeho podmienkou bolo že žalobcovia musia zmluvu podpísať, a zároveň musia
podpísať notársku zápisnicu. V deň pred podpisom zmluvy prišiel za žalovaným v 2. rade žalovaný
v 1. rade ktorému odovzdal finančnú hotovosť - nezaujímal sa o dôvod na ktorý žalobcovia peniaze

potrebujú, trval však na tom, aby pôžička bola zabezpečená notárskou zápisnicou; ráno v deň podpisu
zmlúv odovzdal peniaze žalovanému v 1. rade, dal mu ním podpísanú zmluvu o pôžičke, večer prišiel
žalovaný v 1. rade aj s podpísanou notárskou zápisnicou a zmluvou.
Na otázky právnej zástupkyne žalobcov žalovaný v 2. rade uviedol že so žiadosťou o pôžičku prišiel za
ním žalovaný v 1. rade, so žalobcom v 1. rade sa o tejto záležitosti nerozprával. Dlžnú sumu 30.000,00

€ od žalobcov vymáha žalovaný v 2. rade formou trestného oznámenia a exekúcie, ktorej titulom je
notárska zápisnica.

Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2016 svedok K. M. (otec žalobcu v 1. rade) uviedol že o požičaní sumy
30.000,00 € žalobcovi v 1. rade nevedel, o okolnostiach podpisu zmluvy o pôžičke nič nevie. Žalobca v

1. rade mu hovoril, že od žalovaných nedostal žiadne peniaze, ale aj napriek tomu „mal ich vrátiť“ keď
pre neho žalovaný v 1. rade vybaví prostriedky z eurofondov. Svedok spolu so žalobcom v 1. rade išli
za žalovaným v 2. rade ktorý tvrdil, že on peniaze dal žalovanému v 1. rade, tento ich pravdepodobne
následne nedal žalobcovi v 1. rade.
Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2016 žalovaný v 2. rade na otázky právnej zástupkyne žalobcov

uviedol že sumu 30.000,00 €, ktorú poskytol žalobcom, mal v hotovosti, časť mal doma a časť (17.000,00
€) si požičal od brata (ktorý práve vtedy predal dom), o uvedenej pôžičke doklad nemá.
Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2016 právna zástupkyňa žalobcov uviedla že vo veci neprišlo k
reálnemu odovzdaniu finančnej čiastky 30.000,00 € žalobcom, preto nemohlo prísť ani k vzniku zmluvy
o pôžičke, preto by mal súd určiť že táto zmluva je neplatná. Rozporuje pravosť podpisu žalobkyne v 2.

rade - ak sa preukáže že zmluvu nepodpísala žalobkyňa v 2. rade je potrebné ju považovať za neplatnú.
Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2016 žalovaný v 2. rade uviedol že podpis žalobkyne v 2. rade je
iný ako jej podpisy na ostatných dokumentoch, aj súdny znalec potvrdí že na zmluve o pôžičke sa
nenachádza podpis žalobkyne v 2. rade (znalecké dokazovanie je zbytočné); výslovne uznáva, že
zmluvu o pôžičke nepodpísala žalobkyňa v 2. rade.

Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2016 žalovaný v 1. rade, po vzhliadnutí notárskej zápisnice a zmluvy o
pôžičkeuviedolžejezrejmé,žepodpisynanichsúrôzne,niejepotrebnévykonaťznaleckédokazovanie.

Právna zástupkyňa žalobcov v záverečnej reči uviedla že v konaní bolo preukázané, že na zmluve o
pôžičke nie je podpis žalobkyne v 2. rade, táto zmluvu nepodpísala, takisto poukázala na skutočnosť

že splatnosť pôžičky nastala v ten istý deň ako bola spísaná notárska zápisnica, čo v zmysle judikatúry
robí notársku zápisnicu neplatnou. V konaní tiež nebolo preukázané že žalovaný v 2. rade by reálne
odovzdal finančné prostriedky žalobcom - ak ich mal odovzdať žalovaný v 1. rade, neexistuje medzi
žalovanými žiadny právny úkon, ktorý by ho na to splnomocňoval.
Žalovaný v 1. rade v záverečnej reči uviedol že on odovzdal finančné prostriedky žalobcovi v 1. rade, a to

na základe ústneho poverenia od žalovaného v 2. rade; podpísanú notársku zápisnicu mu pri odovzdaní
peňazí dal žalobca v 1. rade, podrobnosti resp. podpisy na nej žalovaný v 1. rade neskúmal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a ich právnej zástupkyne, žalovaného v 1. rade
a jeho právneho zástupcu, žalovaného v 2. rade, výsluchom svedka K. M., oboznámil sa s návrhom,

vyjadreniami účastníkov, s obsahom spisu KR PZ v Trnave č. E.-26X/X-Vys-TT-XXXX, a s listinnými
dôkazmi uvedenými vyššie, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:Žalobcovia (ako dlžníci, povinná osoba) podpísali dňa 26.1.2011 na notárskom úrade notárky JUDr.
Ivety Vaškovej vyhlásenie o uznaní dlhu, ktorým potvrdili že dňa 26.1.2011 uzavreli so žalovaným v 2.
rade zmluvu o pôžičke, z ktorej práva a povinnosti sú opísané v zmluve o pôžičke (táto tvorí prílohu

notárskej zápisnice).
Zmluva o pôžičke bola / mala byť uzavretá dňa 26.1.2011, a to medzi žalovaným v 2. rade ako veriteľom
a žalobcami ako dlžníkmi. Podľa vyjadrenia žalobkyne v 2. rade (ako jednej z účastníčok zmluvy o
pôžičke) ju táto nepodpísala; uvedené tvrdenie, t.j. že predmetnú zmluvu o pôžičke žalobkyňa v 2. rade
nepodpísala, potvrdili aj žalovaní, táto skutočnosť teda medzi účastníkmi nebola sporná.

V priebehu konania nebolo preukázané, že by prišlo k faktickému a reálnemu odovzdaniu sumy
30.000,00 € žalovaným v 2. rade (ako veriteľom), ani žalovaným v 1. rade (ako „splnomocneným
zástupcom“ žalovaného v 2. rade) žalobcom.

Podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35, ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40, ods. 1, a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú

vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,
nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Podľa Z IV (s. 176) ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v
zmysle ustanovenia § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku treba preukázať naliehavý právny
záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov.

Podľa R 33/1975 Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči záujmom spoločnosti (dobrým mravom), je od počiatku absolútne neplatná; nie je
rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.

Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti

odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená,
že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu (najmä
peniaze), a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu;
pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť ústne i konkludentne.
Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú a) prenechanie vecí na voľné nakladanie, b) druhovo (genericky)určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e) obvykle aj doba
splatnosti jej vrátenia.
Ak súd posudzuje platnosť právneho úkonu, jeho účinky, dôsledky a pod., kľúčový význam má vyriešenie

základnej otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu - ak zo skutkových okolností nemožno usúdiť na
právny úkon, potom nemožno uvažovať ani o dôsledkoch takéhoto úkonu, ktoré inak objektívne právo s
takým úkonom spája, teda ak nebol právny úkon urobený vôbec alebo ak nebol urobený platne, nemôžu
nastať právne následky ktoré sa ním zamýšľali. Právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním
tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo vyvolaním iných právnych

následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú, resp. vznikom alebo zánikom právnych
vzťahov, pričom ťažiskom pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle - musí jestvovať jednota
vôle a jej prejavu, obe zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne, nakoľko inak
niet právneho úkonu (kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu - non negotium). Prejav vôle je
akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, musí však byť poznateľná inými osobami. Skúmanie
platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu - ak potom prejav vôle

nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný (nullum negotium).
Ak právny úkon trpí vadami vôle alebo trpí vadami prejavu vôle, je absolútne neplatný, pričom právne
úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo
povinností; každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa neplatnosti dovolávať.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcov je dôvodný.
Žalobcovia (ako dlžníci, povinná osoba) podpísali dňa 26.1.2011 na notárskom úrade notárky JUDr. Ivety
Vaškovej vyhlásenie o uznaní dlhu - týmto „potvrdili“ že dňa 26.1.2011 uzavreli so žalovaným v 2. rade
zmluvu o pôžičke, z ktorej práva a povinnosti sú opísané v zmluve o pôžičke; táto zmluva o pôžičke tvorí
prílohu notárskej zápisnice.

Zmluva o pôžičke, na ktorú sa odkazuje v notárskej zápisnici (a ktorá tvorí jej prílohu), mala byť uzavretá
dňa26.1.2011,atomedzižalovanýmv2.radeakoveriteľomažalobcamiakodlžníkmi.Keďžežalobkyňa
v 2. rade (ako jedna z účastníčok údajnej zmluvy o pôžičke) ju úplne zrejme nepodpísala, pričom
uvedené tvrdenie potvrdili aj žalovaní (táto skutočnosť teda medzi účastníkmi nebola sporná), neprišlo
vôbec k právnemu úkonu, ktorý by mal mať nejaké dôsledky - ak teda zo skutkových okolností nemožno

usúdiťnaprávnyúkon,potomnemožnouvažovaťaniodôsledkochtakéhotoúkonu(ktoréinakobjektívne
právo s úkonom spája), teda ak nebol právny úkon urobený vôbec nemôžu nastať právne následky ktoré
by sa ním zamýšľali.
Následne, keďže notárska zápisnica sa odvoláva na „zmluvu o pôžičke“, t.j. právny úkon ktorý nikdy
nevznikol a neexistoval, a táto neexistujúca zmluva tvorí prílohu uvedenej notárskej zápisnice, nemôže

byťaninotárskazápisnicaplatná.Vkonaníneboloanipreukázané,žebyzmluvaopôžičkebolauzavretá
ústne,alebokonkludentne,nakoľkožalovanýmsanepodarilopreukázať,žebyžalobcom(resp.jednému
z nich) odovzdali z titulu zmluvy o pôžičke (uzavretej písomne, ústne alebo konkludentne) faktické a
reálne plnenie, t.j. že by im odovzdali sumu 30.000,00 € (pri spoľahlivom preukázaní tejto skutočnosti by
súd mohol usudzovať na uzavretie takejto zmluvy - pri zmluve o pôžičke sa má jednať o reálny kontrakt,

avšak v súdenom prípade chýba podmienka reálneho odovzdania peňazí, pričom jedným z pojmových
znakov zmluvy o pôžičke je práve prenechanie vecí na voľné nakladanie).
Dôvodom neplatnosti notárskej zápisnice by bola tiež skutočnosť, že táto bola spísaná v rovnaký deň,
ako údajná zmluva o pôžičke - nie je možné, aby notárska zápisnica bola exekučným titulom zo zmluvy
o pôžičke (ak by aj bola platne uzavretá!), z ktorej ešte nevznikla splatnosť.

S poukazom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda
určil že Notárska zápisnica č. H Nz XXXX/XXXX zo dňa 26.1.2011 a Zmluva o pôžičke zo dňa 26.1.2011
sú neplatné.
Súdrozhodolonáhradetrovkonaniavzmysleustanovenia§142,ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 1, § 10, § 11, § 14 a § 16 vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania v
sume 537,74 €, a to ako náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 €, z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške 438,24 € keď vychádzal pri určení trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
pomoci z hodnoty 61,84 € platná pre rok 2014, z hodnoty 64,53 € platná pre rok 2015, a z hodnoty 66,00
€ platná pre rok 2016 (v zmysle § 11, ods. 1, písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko nebolo

možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, pričom právna zástupkyňa žalobcov zastupovala
dvoch žalobcov, avšak hodnota právneho úkonu sa v súlade s § 13, ods. 2 fakticky nezvýšila; nesprávne
si potom vyúčtovala právna zástupkyňa žalobcov trovy právneho zastúpenia pre každého zo žalobcov
zvlášť), a to za jeden právny úkon po 61,84 €, za dva právne úkony po 15,46 € (1/4-na zo sumy 61,84€) , za šesť právnych úkonov po 16,13 € (1/4-na zo sumy 64,53 €) , za jeden právny úkon po 16,50 € (1/4-na zo sumy 66,00 €), za dva právne
úkony po 66,00 € , 3x režijný paušál po 8,04 € , 6x režijný paušál po 8,39 € , 3x režijný paušál po 8,58 € , proti procesne neúspešným žalovaným.
Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcov trovy právneho zastupovania za právny úkon „pojednávanie
dňa 27.1.2016“ účtovaný vo výške 2x 8,25 € + paušálna náhrada, nakoľko právna zástupkyňa žalobcov
sa na tomto pojednávaní nezúčastnila.

Iné trovy právneho zastupovania, resp. v inej výške si právna zástupkyňa žalobcov neuplatnila a
neúčtovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.