Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225393
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka

Košča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne U. Y., nar. X.X.XXXX, bývajúca v V., Ul. W.
X, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31
340 890, zastúpená AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, IČO: 47 257 024, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
9C/404/2015-23 zo dňa 22.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne, vyslovil, že táto nemá právo
na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 421,52 eur ako
bezdôvodného obohatenia zo vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
19.8.2010. Žalobkyňa uviedla, že na základe predmetnej zmluvy zaplatila žalovanému sumu 2.421,52
eur, ale keďže je úver pre vady zmluvy bezúročný a bez poplatkov, zaplatiť mala iba poskytnutú istinu

2.000,- eur.

2. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú z toho dôvodu, že zmluva má všetky náležitosti stanovené
zákonom.

3.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdzistilskutkovýstav,podľaktoréhodňa19.8.2010bolamedzi
žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podliehajúca režimu

spotrebiteľského úveru. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 2.000,- eur.

4. V ďalšom texte odôvodnenia súd citoval ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Ďalejvsúvislostisaplikácioutohtoustanoveniapoukázal
na závery Krajského súdu v Trnave, Prešove a v Trenčíne. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 10Co/158/2013 zo dňa 18.2.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž okrem všeobecných
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; treba mať za to, žetakéto náležitostí sú obligatórnymi, s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver
bezúročný a bez poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci

bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu
právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods.
2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom

a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže urobiť zadosť zmluva
neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je navzdory odchylnosti
takejto práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by takto nemal byť pri
rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude
schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej, a teda i celková cena, za
ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

5. V rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014 bolo uvedené,
že jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená
len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver
sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Tieto zistenia zo strany žalovaného v jeho opravnom
prostriedku vôbec spochybnené neboli. Preto aj za predpokladu platného dojednania výšky úrokov

pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovanej ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z. žalovanému nevzniklo právo na úroky dohodnuté v zmluve. Ak žalobca zaplatil i úroky, na ktoré
žalovanému právo nevzniklo, na strane tohto účastníka minimálne vzniklo bezdôvodné obohatenie
plnením bez právneho dôvodu podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ.

6. Z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE/313/2010 súd prvej inštancie uviedol
záver, podľa ktorého každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami suma, počet a termíny splátok sa
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež prípadne iným poplatkom. Je teda zrejmé, že predložená
úverová zmluva žiadne takéto rozčlenenie neobsahuje, preto aj z tohto dôvodu je táto úverová zmluva

bezúročná a bez poplatkov.

7. Z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/523/2014 poukázal na záver, podľa
ktorého účelu úpravy spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška,

počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom
a tiež k poplatkom. Uvedený účel nespĺňa zmluva, ktorá neobsahuje aj vyčíslenie výšky splátok istiny,
výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov. Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel
spotrebiteľského práva, ktorý spočíva vo zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa.

8. Vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., Okresný
súd Dunajská Streda položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky týkajúce sa Smernice
2008/48/ES transpozícia, ktorá bola vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z., pričom vec je vedená pod
sp.zn. C - 42/15. V uvedenom konaní Slovenská republika uviedla, že vzhľadom na vyššie uvedené
možno dospieť k záveru, že čl. 10 ods. 2 písm. h) v spojení s písm. i) Smernice 2008/48/ES sa majú

vykladať v tom zmysle, že nevyžadujú, aby bola amortizačná tabuľka súčasťou zmluvy o úvere. Podľa
názoru Slovenskej republiky je možné odpoveď na túto otázku dôvodiť z jasnej formulácie v čl. 10 ods. 2
písm. i), ktorý stanovuje, že zmluva o úvere musí stručne a zrozumiteľne uvádzať v prípade amortizácie
istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Smernica

2008/48/ES teda naopak neustanovuje povinnosť zahrnúť amortizačnú tabuľku priamo do zmluvy o
úvere.9. V uvedenom konaní Európska komisia uviedla: „Na oboch miestach sa uvádza iba povinnosť uviesť
výšku, počet a frekvenciu splátok, bez ďalších detailnejších požiadaviek. Preto podľa názoru Komisie zo
Smernice 2008/48/ES nevyplýva požiadavka uviesť presný dátum splatnosti každej jednotlivej splátky,

ale postačuje informácia o výške, počte a frekvencii splátok. Podľa názoru Komisie sa amortizačná
tabuľka poskytuje spotrebiteľovi na žiadosť, kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, preto amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.

10. Z hľadiska objektívnosti ďalej súd uviedol, že podľa neho správne názory Slovenskej republiky, ako

aj Európskej komisie sa menšinovo uplatňovali aj na Krajskom súde v Prešove, napr. 13Co/111/2014.

11. Vyššie uvedené názory Slovenskej republiky a Európskej komisie považoval súd za správne aj s
nasledujúcim odôvodnením:

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) uvedeného zákona, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu

určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 9
ods. 5 uvedeného zákona, amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť,
a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak
úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu

zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len
do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa legislatívnych pravidiel má zákon rovnaké skutočnosti pomenovávať rovnakými pojmami. Ak

teda zákon č. 129/2010 Z.z. pozná v § 9 ods. 5 pojem rozpis splátky a uvádza, čo sa tým myslí, nemožno
§ 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona obsahujúci slovné spojenie „zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ vykladať tiež ako rozpis
splátok, a to naviac ako rozpis splátok, ktorý musí byť v zmluve uvedený povinne.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., a to so zreteľom na rozhodovaciu prax
slovenských krajských súdov.

15. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla tento zmeniť a žalobe
vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila aj

náhradu trov konania. S poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 19.8.2010, a to na § 9
ods. 2 písm. k), písm. l) a písm. m), ďalej § 9 ods. 3 až 5 a § 11 ods. 1 písm. a) mala za to, že zákon pozná
spotrebiteľské úvery s amortizáciou istiny a úvery bez amortizácie istiny. Amortizačná tabuľka v nijakom
prípade nepatrí k povinným náležitostiam zmluvy. Na rozdiel od výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktoré informácie zmluva obsahovať musí, amortizačnú tabuľku takáto zmluva

obsahovať nemusí, a to ani pri úveroch, pri ktorých sa istina amortizuje. Zákon dáva spotrebiteľovi
len právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku a neukladá povinnosť vkladať do textu zmluvy amortizačnú
tabuľku ako povinnú náležitosť. Súd prvej inštancie v duchu pripomienok vo veci C-42/15 čiastočne
zamieňa, čiastočne nahrádza a čiastočne stotožňuje znenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona a znenie § 9 ods.
2 písm. l) zákona, aj keď tieto normy sledujú rozdielne ciele. S týmto jej konštatovaním konvenuje znenie

§ 11 ods. 1 písm. a) zákona, podľa ktorého len absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, nie aj absencia náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona. Nedostatok amortizačnej tabuľky, bezúročnosť a bezpoplatkovosť
nespôsobuje, nakoľko takáto povinnosť nie je zákonodarcom uložená. Súd prvej inštancie povinnú
náležitosť, rozpis splátky, nahrádza nepovinnou náležitosťou, amortizačnou tabuľkou a zo zámeny preto

robí nesprávne právne závery. Takáto konštrukcia v zákone oporu nemá. Cieľom a podstatou rozpisu
splátok je informovanosť spotrebiteľa, koľko zo sumy splátky pripadá na istiny, koľko na úrok a koľko na
prípadný poplatok, čo sa zmestí na polovicu riadku listu A4. Cieľom a podstatou amortizačnej tabuľky
je aktuálny zostatok istiny úroku a prípadného poplatku, alebo zostatok kedykoľvek počas splácaniaúveru. Rozpis splátky a amortizácia úveru sú dva rozdielne inštitúty, aj keď majúce svoj základ v tom
istom úvere.

16. Odvolací súd odvolanie žalobkyne v zmysle § 470 ods. 2 CSP prejednal podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobkyne bolo podané 5.4.2016. S ohľadom na
princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd odvolanie žalobkyne prejednal

podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a teda podľa právnej úpravy účinnej v
čase podania odvolania. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok
je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe
dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý

v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže
ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

17. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne podľa § 212 ods.
1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací
súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov a na zdôraznenie ich správnosti uvádza tieto ďalšie dôvody:

19. V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zmluva o úvere musí uvádzať iba
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účel splatenia. Z čl. 10
ods. 2 písm. i) a čl. 10 ods. 3 uvedenej Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ
povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej

tabuľky. Uvedené rozhodnutie však rieši aj otázku neuvedenia niektorých informácií, ktoré sa týkajú
podmienok vrátenia poplatkov spojených s úverom v zmluve o úvere s tým, že Súdny dvor tiež rozhodol,
že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný Smernicou Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej Smernicou 98/7/ES Európskeho parlamentu a Rady

zo 16.2.1998 v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi
umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, čl. 4 uvedenej Smernice
vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho
záväzku, pričom porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte Smernice 2008/48
môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky

a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti ako je
ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvencia splátok, ako aj prípadná existencia notárskych
poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenie. Keďže neuvedenie týchto náležitosti v zmluve o
úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v
zánikunárokuveriteľanaúrokyapoplatkystanovenávovnútroštátnejprávnejúpravesamusípovažovať

za primeranú v zmysle čl. 23 Smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku. Za
primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie
takejto sankcie vyvolá voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí
spomedzi náležitostí upravených v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať
vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Za týchto okolností potom súd uviedol, že

čl. 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.

20. Odvolací súd so zreteľom na uvedené rozhodnutie má za to, že predmetná zmluva o úvere mala
všetky náležitosti v zmysle zákona, na základe ktorých žalobkyňa mohla posúdiť rozsah svojho záväzku,
a preto nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli rozčlenené na splátky istiny, úrokov a inýchpoplatkov.Ztýchtodôvodovodvolacísúdpodľa§219ods.1O.s.p.potvrdilrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny.

21. V odvolacom konaní žalovanému trovy nevznikli, a preto mu ich náhrada priznaná nebola, a to so
zreteľom na ustanovenie § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tých istých dôvodoch,
ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

22. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).