Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212134
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713212134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne B. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, C., právne zastúpená JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, proti
žalovaným: 1/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.Y. XXX/XX, W., 2/ Okresnému stavebnému bytovému
družstvu Poprad, so sídlom Moyzesova 3368, Poprad, IČO: 36 168 815, 3/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. W. XX, W., 4/ W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, W., o určenie, že žalobkyňa
je členka OSBD Poprad s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
7C/184/2013-203 zo dňa 6.4.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Účastníkom konania náhradu trov
konania nepriznal.
Prvoinštančnýsúdtakrozhodoložalobe,ktorousažalobkyňadomáhalavočižalovanejv1/radeurčenia,
že je členkou OSBD Poprad a že je nájomkyňou jednoizbového družstevného bytu č. 24 na prízemí

bytového domu Záhorie, súp. č. 37 - 166/37 na ul. 29. augusta v Poprade. V priebehu konania rozšírila
konanie o žalovaného v 2/, 3/ a 4/ rade a žiadala naviac určiť aj to, že OSBD Poprad je vlastníkom
jednoizbového družstevného bytu č. 24 na prízemí bytového domu Záhorie súp. č. 37-166/37 v Poprade,
na ul. 29. augusta.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom OSBD, ktorej
platnosť má byť posúdená ako prejudiciálna otázka k uplatnenému nároku, je absolútne neplatným
právnym úkonom, pretože je v rozpore so zákonom. Bola uzatvorená na základe spáchania prečinu

podvodu žalovaným v 3/ rade a je v rozpore s dobrými mravmi.
Prvoinštančný súd vo veci rozhodol prvším rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 7C 184/2013-144
zo dňa 5.11.2014. Tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 185/2015-172
zo dňa 26.11.2015 zrušený a vec bola vrátená na nové konanie a prejednanie, keď podľa právneho
názoru odvolacieho súdu vyjadreného v tomto zrušujúcom rozsudku je v súvislosti s vyhodnotením
platnosti právneho úkonu, ktorý namietala žalobkyňa potrebné vychádzať zo skutočností, že žalovaný v
3/ rade Q. K. bol rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 4T 112/2011-406 zo dňa 24.3.2015 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3To 28/2015-436 zo dňa 8.10.2015 uznaný vinným z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pričom rozhodujúcou časťou skutku, za ktorý
bol odsúdený, je zmluva podpísaná so B. T. zo dňa 30.9.2008 a z 2.10.2008. Prvoinštančný súd v tom
časetútookolnosťnevyhodnotil,tátookolnosťmázásadnývýznampreposúdenieabsolútnejneplatnostiprávnych úkonov, ktoré namieta žalobkyňa. Odvolací súd vtedy vyjadril názor, podľa ktorého právny
úkon, ktorý je rozhodujúcou časťou skutku odsúdeného žalovaného v 3/ rade, za ktorý bol žalovaný v
3/ rade ako účastník zmluvného vzťahu uznaný právoplatne vinným zo spáchania prečinu podvodu, je

neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd na takýto úkon a takúto okolnosť
musí prihliadať ex offo. Prvoinštančný súd rozhodol o veci skôr, ako mal zistené všetky okolnosti dôležité
pre posúdenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol namietaný žalobkyňou. Preto odvolací
súd uložil prvoinštančnému súdu pripojiť si trestný spis, vykonať dôkaz jeho rozsudkami a s poukazom
na právny názor odvolacieho súdu prejudiciálne vyhodnotiť otázku absolútnej neplatnosti namietaných

právnych úkonov a rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobkyne.
Podľa pokynov odvolacieho súdu prvoinštančný súd doplnil dokazovanie v prejednávanej veci a
opätovne dospel k záveru, podľa ktorého nárok žalobkyne je potrebné zamietnuť.
Skutkovo vec prvoinštančný súd odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je členkou
OkresnéhostavebnéhobytovéhodružstvaPopradanájomkyňoujednoizbovéhodružstevnéhobytuč.24
na prízemí bytového domuP. a že Okresné stavebné bytové družstvo Poprad je vlastníkom predmetného

bytu.
Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že od roku 2007 sa stala členkou Okresného stavebného
bytového družstva v Poprade a nájomkyňou predmetného bytu, kde členstvo v bytovom družstve
nadobudla dedením po poručiteľke S. Q..
Dňa 30.9.2008 žalobkyňa a žalovaný v 3/ rade uzatvorili zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala previesť členské práva a povinnosti vo vzťahu k predmetnému bytu
v lehote do 30 dní na žalovaného v 3/ rade. Žalovaný v 3/ rade zmluvne prehlásil, že v lehote 30 dní odo
dňa, keď sa stane vlastníkom predmetného bytu, vyplatí žalobkyni sumu 600.000 Sk. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že suma 600.000 Sk žalobkyni nebola vyplatená a žalobkyňa tvrdila,
že táto nebola vyplatená ani čiastočne. Žalovaný však tvrdil, že žalobkyni vyplatil približne 100.000 Sk

postupne v hotovosti a vo forme vecných plnení.
Následne dňa 2.10.2008 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dohodu o prevode práv a povinností spojených
s členstvom v Okresnom stavebnom bytovom družstve a to vo vzťahu k predmetnému bytu. V dohode
nebola dohodnutá odplata za prevod členských práv.
Následne zmluvu o prevode vlastníctva družstevnému bytu žalovaný v 2/ rade previedol na žalovaného

v 3/ rade vlastníctvo k tomuto bytu. Vklad bol povolený dňa 27.10.2008.
Dňa 22.1.2009 žalovaný v 3/ rade uzatvoril so žalovaným v 4/ rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k bytu. Dohodnutá kúpna cena bola 23.000 eur. Z dohodnutej kúpnej ceny
podľa žalovaného v 3/ rade mu mala byť vyplatená iba suma 10.000 eur.
Následne dňa 7.4.2009 žalovaný v 4/ a žalovaná v 1/ rade uzatvorili zámennú zmluvu, predmetom ktorej

bola zámena predmetného bytu a bytu, ktorého výlučnou vlastníčkou bola pôvodne žalovaná v 1/ rade.
Prvostupňový súd ďalej zistil, že na Okresnom súde Poprad sa viedlo konanie proti žalovanému v 3/
rade pod sp. zn. 4T/11/2011 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Rozsudkom
Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 4T 112/2011 z 24.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove z 8.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2015, súd uznal žalovaného v 3/

rade vinným z prečinu podvodu. Vo výroku rozsudku okrem iného uložil žalovanému v 3/ rade povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 19.916,35 eur. Žalovaný v 3/ rade bol uznaný vinným z
prečinu podvodu, pretože dňa 30.9.2008 v Martine podpísal so B. T., nar. 20.8.1990, bytom B. XXX/XX,
C. zmluvu, na základe ktorej sa B. T. ako členka OSBD Poprad a užívateľka jednoizbového bytu č. 24,
nachádzajúceho sa naXX, zaviazala sa previesť členské práva a povinnosti k tomuto družstevnému bytu

v lehote 30 dní od podpísania zmluvy na Q. K. a Q. K. sa zaviazal v lehote do 30 dní od nadobudnutia
predmetnéhodružstevnéhobytudoosobnéhovlastníctvauhradiťB.T.sumu600.000Sk(19.916,35eur),
na základe čoho následne dňa 2.10.2008 uzatvoril Q. K. so B. T. dohodu o prevode práv a povinností
spojených s členstvom v OSBD Poprad vo vzťahu k jednoizbovému bytu č. 24, nachádzajúcu sa na
prízemí obytného bloku č. XXX/XX, na ul. XX. P. v W. a ešte toho dňa, t.j. 2.10.2008, uzavrel ako kupujúci

sOSBDPopradakopredávajúcimzmluvuoprevodevlastníctvapredmetnéhodružstevnéhobytusprísl.,
ktorého vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený Správou katastra Poprad dňa 27.10.2008 pod č.
V5108/2008, čím nadobudol predmetný byt do osobného vlastníctva, avšak v dohodnutej lehote a ani
dosiaľB.T.neuhradildohodnutúsumu600.000Sk,pričomužpriuzatváranízmluvydňa30.9.2008vedel,
že dohodnutú sumu nevyplatí, čím svojim konaním uviedol do omylu B. M., rod. T., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C., A. XXX/X, prechodne bytom C., T. č. XX a spôsobil jej škodu vo výške 19.916,35
eur (600.000 Sk). Teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.Prvoinštančný súd po takto doplnenom skutkovom stave aplikujúc ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ďalej ust. §
39 Občianskeho zákonníka, § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka, aj s použitím § 101 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal pritom na rozsudok, kde bol

žalovaný v 3/ rade uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu s tým, že žalobkyni v trestnom
rozsudku bolo priznané právo na náhradu škody vo výške 19.916,35 eur, ktorá suma predstavuje sumu
dohodnutúmedzižalobkyňouažalovanýmv3/radenazákladenepomenovanejzmluvyz30.9.2008,kde
mal žalovaný v 3/ rade zaplatiť žalobkyni v lehote 30 dní po tom, ako sa stane užívateľom predmetného
bytu, uvedenú sumu. Rozsudok prvostupňového súdu v trestnom konaní je právoplatný dňom 8.10.2015

a je aj vykonateľný. Podľa § 41 Exekučného poriadku je aj exekučným titulom, teda žalobkyňa disponuje
exekučným titulom na vymoženie sumu 19.916,35 eur, preto žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na podanej určovacej žalobe. Kladné rozhodnutie vo veci by podnietilo vznik ďalších súdnych sporov,
pričom by sa žalobkyni obnovil nájomný a členský vzťah k bytu, na základe exekučného titulu má však
právo na vymoženie priznanej sumy za prevod členských práv a povinností. Naliehavý právny záujem je
daný v prípade, pokiaľ sa rozhodnutím súdu odstráni stav právnej neistoty a práve kladným rozhodnutím

v prejednávanej veci by nastal stav právnej neistoty. Preto žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu prvoinštančný súd zamietol.
Okrem toho prvoinštančný súd sa zaoberal aj v zmysle pokynov odvolacieho súdu platnosťou právneho
úkonu uzatvorené medzi účastníka konania vo vzťahu k atypickej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovaným v 3/ rade zo dňa 30.9.2008. Prvoinštančný súd uviedol, že táto zmluva aj napriek právnemu

názoru odvolacieho súdu je platná, pretože pokiaľ by išlo o neplatnosť, ide len o relatívne neplatný
právny úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka, keď ho žalobca urobil v omyle, vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá bola pre ňu a pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon
určený o omyle musela vedieť. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo 806/2005 z 18.4.2006
konštatoval, že zmluva pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so

zámerom, aby tým vyvolal u druhé účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle, alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jednej zo zmluvných strán pri jej uzavretí je dôvodom
neplatnosti zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ktorej sa môže úspešne dovolať iba druhá
zmluvná strana (§ 42a Občianskeho zákonníka). Preto keďže nie je absolútne neplatný prvý pôvodný

úkon uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným v 3/ rade a následne úkon v súvislosti s prevodom
členských práv a povinností vo vzťahu k OSBD Poprad, aj ďalšie dispozičné úkony medzi účastníkmi
konania nemajú charakter absolútne neplatných právnych úkonov. Sú platné právne úkony. Žalovaná v
1/ rade sa na základe platne uzatvorenej zmluvy stala výlučnou vlastníčkou uvedeného bytu.
Žalovaný v 1/, 2/, 4/ rade v konaní vzniesli námietku premlčania na vyslovene relatívnej neplatnosti

právneho úkonu z 30.9.2008, na ktorú prvoinštančný súd prihliadal. Právo domáhať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu je premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keď žaloba bola
podaná 26.8.2013 a žalobkyňa sa pred týmto dátumom nedovolala relatívnej neplatnosti sporných
právnych úkonov.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 150 O.s.p.

Úspešným žalovaným v 1/ až 4/ rade náhradu trov konania nepriznal s poukazom na dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktorá je t.č. na materskej dovolenke, je osamelá matka troch
detí. Poberá iba rodičovský príspevok. Nie je schopná uhradiť žalovaným v 1/ až 4/ rade trovy konania
bez toho, aby vážnym spôsobom bolo zasiahnuté do zabezpečenia základných potrieb žalobkyne aj
maloletých detí.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaných na náhradu trov konania. Uviedla, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
V prejednávanej veci už bol vyslovený právny názor odvolacím súdom Krajským súdom v Prešove pod
sp.zn.17Co185/2015,kedyodvolacísúdzaujalprávnynázorvosvojomzrušujúcomuznesení,zktorého
vyplýva, že právny úkon, ktorý je rozhodujúcou časťou skutku odsúdeného žalovaného v 3/ rade, za
ktorý bol tento obžalovaný ako účastník zmluvného vzťahu uznaný právoplatne vinným zo spáchania

prečinu podvodu je neplatný pre rozpor so zákonom, podľa § 39 OZ. Aj napriek tomuto právnemu
názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o relatívnu
neplatnosť právneho úkonu, naviac, žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe. Pritom žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 30Cdo 2705/2006, z ktoréhovyplýva, že právny úkon, ktorý je rozhodujúcou časťou skutku, za ktorý bola osoba, ktorá ho vykonala,
uznaná právoplatným rozsudkom v trestnom konaní vinnou zo spáchania trestného činu podvodu, je
neplatný pre rozpor so zákonom. Táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona už v čase jeho vykonania

a na túto absolútnu neplatnosť je potrebné prihliadať ex officio. Preto bolo úlohou prvoinštančného súdu
prejudiciálne riešiť túto otázku v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaní v 1/, 2/ a 4/ rade, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil a uplatnili si náhradu trov odvolacieho

konania.
Žalovaní poukázali na skutočnosť, že uvedený právny názor aj v odvolacom konaní aj v odvolaní
žalovanej proti ďalšiemu rozsudku prvoinštančného súdu bol prelomený rozhodnutiami Veľkého senátu
Najvyššieho súdu ČR. Ide o rozhodnutia R36/2008 a R70/2011. Na základe týchto judikátov vyplýva, že
pri podvodnom konaní žalovaného v 3/ rade právom musí byť chránený druhý účastník zmluvy a len na
ňom môže závisieť, či sa dovolá omylu, ktorý u neho podvodne jednajúci účastník pri uzatváraní zmluvy

vyvolal alebo ktorého podvodne konajúci účastník pri uzatváraní zmluvy využil a či si uplatní tzv. relatívnu
neplatnosť zmluvy podľa § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka. Takáto zmluva však nie je neplatná
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom.

4. Odvolací súd musí konštatovať, že rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo vydané v čase platnosti
a účinnosti pôvodného procesného predpisu a to Občianskeho súdneho poriadku, zák. č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol ustanovením § 473 zák. č. 160/2015 Z.z. zrušený. Od
1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii

konania, ak by boli v neprospech strany.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je potrebné pri zrušení starého procesného predpisu
a nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu vychádzať z princípu okamžitej aplikability novej
procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)
predpisov. Okrem toho platí aj tzv. princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého platí,

že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania (súdu a sporových strán) vykonané počas
platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou
pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Platí, že následky úkonu sa
uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta.
Ookiaľ platí princíp okamžitej aplikability a justifikácie účinkov procesných úkonov je vylúčená

ultraaktivita procesných predpisov, ktorá spočíva v tom, že v istých špecifických prípadoch alebo zo
špecifických obzvlášť zreteľa hodných dôvodov aktivizuje sa starý procesný režim na konania za tohto
starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového procesného režimu.
Preto odvolací súd v danom prípade aj keď prvoinštančný súd vychádzal zo zásad a z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, aplikoval z procesného hľadiska nový procesný predpis Civilný sporový

poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z.).

5. Odvolací súd v rámci kompetencií, ktoré vyplývajú z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného
sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a z istil, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je správne.
Na to, aby bolo možné zákonným spôsobom o uplatnených právach žalobkyne v prejednávanej veci
rozhodnúť a posúdiť neplatnosť právnych úkonov ako prejudiciálnej otázky a od ktorej absolútnej
neplatnosti odvodzuje žalobkyňa svoje uplatnené práva v žalobnom návrhu, je potrebné vychádzať zo
základnej otázky spočívajúcej v tom, či právne úkony a to zmluvy podpísané B. T. dňa 30.9.2008 a

dňa 2.10.2008 ako nepomenovaná zmluva na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala previesť členské
práva a povinnosti k tomuto bytu do 30 dní na žalovaného v 3/ rade za odplatu 600.000 Sk je platným
právnym úkonom. Pokiaľ je táto zmluva platným právnym úkonom, následne aj všetky ďalšie zmluvy,
ako dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom OSBD Poprad, ako aj všetky ďalšiekúpne a zámenná zmluva, závisia od posúdenia prejudiciálnej otázky, ktorá otázka má zásadný právny
význam na tom, aby bolo možné zákonným spôsobom o uplatnenom nároku rozhodnúť.

6. Odvolací súd Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č.k. 17Co 185/2015-172 podľa § 226 O.s.p.
v tom čase platnom pre prvoinštančný súd vyjadril právny názor, podľa ktorého, ak rozhodujúcou časťou
skutkužalovanéhov3/rade,ktorýbolprávoplatneodsúdenýpretrestnýčinpodvoduaktorýakoúčastník
zmluvného vzťahu so žalobkyňou bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu a tento
právny úkon je rozhodujúcou časťou skutku žalovaného v 3/ rade, potom takýto porávny úkon je neplatný

pre rozpor so zákonom. Na takúto absolútnu neplatnosť právneho úkonu je potrenbé prihliadať z úradnej
povinnosti.
Odvolací súd nariadil prvoinštančnému súdu ešte doplniť dokazovanie listinami z trestného spisu.
Prvoinštančný súd dokazovanie náležitým spôsobom doplnil a opätovne rozhodol o tom, že v takomto
prípade nejde o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale tento právny úkon má charakter relatívnej
neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka a § 49a Občianskeho zákonníka, ktorej relatívnej

neplatnosti sa žalobkyňa v trojročnej premlčacej lehote nedovolala.

7. Práve žalobkyňa v odvolaní proti tomuto rozsudku poukazovala na to, že prvoinštančný súd záväzný
právny názor o absolútnej neplatnosti právneho úkonu neakceptoval, preto je potrebné rozsudok
prvoinštančného súdu zrušiť.

Tu odvolací súd však musí uviesť a nakoniec tento postup vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR z
3.9.2013 pod sp. zn. III.ÚS 46/2013-40, že pre odvolací súd nevyplýva podľa § 226 O.s.p. (aktuálne
§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku) jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Odvolací súd
môže svoj skorší záväzný právny názor pod vplyvom iných právnych názorov meniť. Potvrdzuje to aj
súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj

predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie prvoinštančného súdu,
ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval.
Je pravdou, že zmena skoršieho, pre súd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu,
je v zásade nežiadúca, ale nie je možné ju považovať za nepatričnú predovšetkým s ohľadom na ústavný
princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Opodstatneným dôvodom

odlišného právneho názoru okrem iného môže byť aj ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou
vyšších súdov alebo ústavného súdu.

8. V danom prípade je možné konštatovať, keď v pôvodnom svojom rozhodnutí č.k. 17Co 185/2015-172
odvolací súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2705/2006, kde práve

táto právna veta bola základom tohto rozhodnutia, pričom právny úkon, ktorý bol rozhodujúcou
súčasťou skutku, za ktorý bola osoba, ktorá ho vykonala, uznaná právoplatným rozsudkom v trestnom
konaní vinnou zo spáchania trestného činu podvodu, je neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka.
Takéto riešenie právnej otázky, ktorá má zásadný význam pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne

je však už prekonané, čo potvrdzuje aj vývoj ďalšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ČR,
Ústavného súdu ČR a nakoniec aj právne názory a právna prax na území Slovenska. Zásadné
stanovisko zaujal Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 18.4.2006 pod sp. zn. 21Cdo 826/2005, ktorý bol
neskôr zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č. 36/2008 a
Veľký senát Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4.11.2009 pod sp. zn. 31Cdo 135/2007, ktoré rozhodnutie bolo

publikované pod R 28/2010. Boli prijaté aj ústavné rozhodnutia Českého Ústavného súdu pod sp. zn.
I.ÚS 384/2005 a ďalšie. Práve v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 30Cdo 3445/2011 je konštatované,
že rozsudok Najvyššieho súdu pod sp. zn. 30Cdo 3705/2006, kde sa konštatuje rozpor so zákonom v
takomtoprípadepodľa§39Občianskehozákonníka,vybočujezexistujúcejsúdnejpraxearozhodovacej
činnosti vyšších súdov, preto sa vecou zaoberal Veľký senát občianskoprávneho a obchodného kolégia

v rozhodnutí R 36/2008 Najvyššieho súdu ČR, kde bolo ujednotené v rámci tzv. teórie prejavu vôle,
ktorá sa vyvinula z tzv. teórie vôle a bola prijatá právna veta, podľa ktorej zmluva, ktorú uzatvoril
jeden z účastníkov a ktorý úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého
účastníka omyl, alebo aby tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka
pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, pretože

podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatvorení je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa
§ 49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 42a
Občianskeho zákonníka).Tento záver vyplýva aj zo skutočností, že v priebehu konania síce bolo preukázané a vyšlo najavo, že
žalovaný v 3/ rade ako účastník zmluvy so žalobkyňou bol usvedčený z trestného činu podvodu, čo
však nie je dostatočným záverom na to, či konanie žalovaného v 3/ rade v čase uzatvárania právneho

úkonu a to zmluvy zo dňa 30.9.2008, bolo žalobkyni alebo muselo byť žalobkyni známe ako druhému
účastníkovi zmluvy a že pri uzatváraní zmluvy nepredstavovalo len žalovaným v 3/ rade neprejavenú
pohnútku, poprípade vnútornú výhradu.

9.Kzákladnýmznakomprávnehoštátupatríprincípprávnejistotyaochranydôveryúčastníkovprávnych

vzťahov v právo. Súčasťou právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v právo je aj
rešpektovanie zásady pacta sunt servanda. Vyhlásenie takejto zmluvy za absolútne neplatný právny
úkon pre rozpor so zákonom by bolo v rozpore s citovanými princípmi. Preto žalobkyňa musí byť ako
druhýúčastníkzmluvnéhovzťahuchránenáalennanejjerozhodnutie,čisadovolárelatívnejneplatnosti
právneho úkonu, ktorú relatívnu neplatnosť vyvolal žalovaný v 3/ rade ako podvodne konajúci účastník
priuzatváranízmluvy.Žalobkyňavšakrelatívnuneplatnosťprávnehoúkonuneprejavila,vsúčasnejdobe

už by takýto nárok bol premlčaný, preto správne postupoval prvoinštančný súd, pokiaľ žalobu žalobkyne
zamietol.
Naviac, je potrebné poukázať na to, že pokiaľ žalobkyni vznikla ujma v súvislosti s podvodným konaním
žalovaného v 3/ rade, správne poukázal prvoinštančný súd na existenciu exekučného titulu, kde bol
žalovaný v 3/ rade zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 19.916,35 eur, ktorá predstavuje sumu, na ktorú

sa v zmluve vo vzťahu k žalobkyni žalovaný zaviazal splniť svoj záväzok. V rámci právnej istoty všetkých
zmluvných strán je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nebola na svojich právach žiadnym spôsobom
ukrátená a uvedený právny úkon nie je možné považovať za absolútne neplatný. Tento právny úkon je
platný, pretože nebolo dovolané sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zákonom stanovenej lehote
a preto všetky nasledujúce právne úkony od toho sa odvíjajúce sú platné. Platne boli vykonané prevody

vlastníctva bytu na žalovaného v 3/ rade, na žalovaného v 4/ rade a nakoniec v súvislosti so zámenou
na žalovanú v 1/ rade.
Preto odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 Civilného sporového poriadku
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 Civilného sporového poriadku v

spojení s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V konaní boli úspešní žalovaní, preto im
priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP prvoinštančným súdom.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.