Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206879
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715206879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne X.. Ľ. Š., C.., B.
B., B. XXXX/XX, zast. Mgr. Petrom Šmehýlom, advokátom, AK Praha, Politických věznů 912/10, proti
žalovaným 1/ K. U., Z.. X.XX.XXXX, B. X., Š. XXXX/XX a 2/ P. A., Z.. XX.X.XXXX, B. X., E.. Q. XXXX/XX,
zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, AK Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, o neplatnosť darovacej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Darovacia zmluva uzavretá dňa 13.11.2012 medzi žalovanou v 1. rade ako darujúcou a žalovanou v 2.
rade ako obdarovanou, ktorou žalovaná v 1. rade previedla na žalovanú v 2. rade vlastnícke právo k

spoluvlastníckemu podielu 7/128 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 720, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 4426 m2,
spoluvlastníckemu podielu 7/128 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 721, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 1316 m2,

spoluvlastníckemu podielu 3/64 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 714/1, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 3993 m2,
spoluvlastníckemu podielu 3/64 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 714/2 k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 3859 m2,
spoluvlastníckemu podielu 3/64 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 714/3, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 13 m2,

spoluvlastníckemu podielu 3/64 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 756, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 3281 m2,
spoluvlastníckemu podielu 3/64 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 757, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 4136 m2,
spoluvlastníckemu podielu 3/64 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 870, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 6622 m2,
spoluvlastníckemu podielu 1/256 z celku na pozemku, parcele registra „C“, p. č. 1782, k. ú. Q. Q., druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
160 m2,
spoluvlastníckemu podielu 5/32 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 639, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 3008 m2,
spoluvlastníckemu podielu 5/32 z celku na pozemku, parcele registra „C“, p. č. 1781, k. ú. Q. Q., druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere

113 m2,
spoluvlastníckemu podielu 1/16 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 2028, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 3271 m2,
spoluvlastníckemu podielu 1/16 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 2029, k. ú. Q. Q., druh
pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 308 m2,
spoluvlastníckemu podielu 1/16 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 2031, k. ú. Q. Q., druh
pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 683 m2,spoluvlastníckemu podielu 1/16 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 2032, k. ú. Q. Q., druh
pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 234 m2,
spoluvlastníckemu podielu 1/16 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 2033, k. ú. Q. Q., druh

pozemku orná pôda o výmere 2688 m2,
spoluvlastníckemu podielu 7/128 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 2036, k. ú. Q. Q., druh
pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 1241 m2,
spoluvlastníckemu podielu 1/4 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 130, k. ú. Q. Q., druh
pozemku záhrady o výmere 162 m2,

spoluvlastníckemu podielu 1/4 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 1402, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 59 m2,
spoluvlastníckemu podielu 1/8 z celku na pozemku, parcele registra „E“, p. č. 2160, k. ú. Q. Q., druh
pozemku orná pôda o výmere 4506 m2,

na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Správou katastra Poprad pod sp. zn. V. XXXX/

XX, je n e p l a t n á .

Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 99,50 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 1.612,25 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 9.6.2015 žiadala, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi

žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, uzavretá dňa 13.11.2012
je neplatná. Žalobkyňa uviedla, že je jednou z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, ku
ktorým žalovaná v 1. rade previedla uvedenou darovacou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel
na žalovanú v 2. rade. Žalobkyňa namietala, že pred uzavretím darovacej zmluvy žalovaná v 1.
rade nerešpektovala zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka a neponúkla ostatným

podielovým spoluvlastníkom spoluvlastnícke podiely k nadobudnutiu. Keďže touto zmluvou došlo
k porušeniu jej predkupného práva, listom zo dňa 28.4.2015 sa dovolala relatívnej neplatnosti
predmetného úkonu. V súvislosti s námietkami žalovanej v 2. rade ohľadom nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe poukázala na doterajšiu rozhodovaciu prax.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že nechcela nikomu poškodiť, a preto by bola najradšej keby sa darovacia
zmluva zrušila. Darovaciu zmluvu uzavrela na podnet B. E. Š., ktorý jej navrhol, či sa nechce zbaviť
spoluvlastníckych podielov k týmto nehnuteľnostiam. Nemala záujem o tieto pozemky, preto s tým
súhlasila, pričom nevedela, že treba najskôr osloviť ostatných spoluvlastníkov. Žalovaná v 1. rade
potvrdila, že po uzavretí zmluvy jej žalovaná v 2. rade vyplatila finančnú čiastku, aj keď sa už nepamätala

v akej výške. Určite nemala záujem zbaviť sa týchto pozemkov v prípade, ak by za nich nič nedostala,
pretože pozemky prevádzala na cudziu osobu.

Žalovaná v 2. rade namietala, že pri bezodplatnom prevode sa nevyžaduje splnenie ponukovej
povinnosti voči ostatným podielovým spoluvlastníkom a v tomto smere poukázala na Judikatúru

Najvyššieho súdu ČR ako aj Ústavného súdu ČR. Namietala taktiež nedostatok naliehavého právneho
záujmu zo strany žalobkyne na určovacej žalobe, pretože žalobkyňa sa mohla domáhať uzavretia
darovacej zmluvy za rovnakých podmienok, čo nevyužila, a preto je toho názoru, že v danej veci nie je
naliehavý právny záujem. Taktiež uviedla, že v čase uzavretia darovacej zmluvy už bola tiež podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, pretože dňom 5.12.2012 bol povolený vklad ohľadom

spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého na základe inej zmluvy.

Z výpovedí účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu výpisov z listov
vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XX, XXXX, darovacej zmluvy z 13.11.2012,
rozhodnutia správy katastra, listu z 28.4.2015, súd zistil nasledovný skutkový stav:Dňa 13.11.2012 uzavreli žalovaná v 1. rade ako darkyňa a žalovaná v 2. rade ako obdarovaná darovaciu
zmluvu, na základe ktorej žalovaná v 1. rade previedla na žalovanú
v 2. rade spoluvlastnícke podiely k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Vklad do katastra nehnuteľností

bol povolený rozhodnutím Správy katastra Poprad č. V. XXXX/XX zo dňa 10.12.2012.

Žalobkyňa je taktiež podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, čo vyplýva z
predložených výpisov z listu vlastníctva. Listom zo dňa 28.4.2015 žalobkyňa namietla relatívnu
neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy z dôvodu, že nebolo rešpektované jej zákonné predkupné

právo ako podielovej spoluvlastníčky k nehnuteľnostiam. Tento list bol obom žalovaným doručený dňa
30.4.2015.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 41a, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými v 1. a 2. rade dňa 13.11.2012, a to z dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle

§ 40a Obč. zákonníka. Keďže ide o určovaciu žalobu, jedným zo základných predpokladov úspešného
uplatnenia žaloby je v zmysle § 80, písm. c/, O.s.p., preukázanie naliehavého právneho záujmu na
takomto určení. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe naliehavý právny záujem je v zásade daný
vždy, ak určenie má vplyv na právne postavenie žalobcu, alebo bez takéhoto určenia by sa právne
postavenie žalobcu stalo neistým. Žalovaná v 2. rade namietala nedostatok naliehavého právneho

záujmu zo strany žalobkyne, pričom poukazovala na to, že aj v prípade kladného určenia by sa právne
postavenie žalobkyne nezmenilo a naďalej by jej zostalo zachované buď predkupné právo alebo by
sa mohla domáhať prevodu spoluvlastníckych podielov od nadobúdateľa za rovnakých podmienok. V
súvislosti s námietkami žalovanej v 2. rade súd poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 4CdO/334/2009, sp. zn. 7CdO/46/2013), v rámci ktorej už

Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že pri žalobe na určenie neplatnosti právneho
úkonu na základe dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem je daný.
Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že priamo z ust. § 40a Obč. zákonníka vyplýva
ako jedna z možností podielového spoluvlastníka domáhať sa aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
pokiaľ nebolo rešpektované jeho zákonné predkupné právo. Je pravdou, že osoba, ktorej predkupné

právo nebolo rešpektované, má aj iné možnosti vyplývajúce z ust. § 603, ods. 3, Obč. zákonníka, avšak
ide o nároky, ktoré sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnená osoba sa musí rozhodnúť, ktorý
z nich si uplatní. V prípade, že si zvolila možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je
vylúčená možnosť, aby oprávnená mohla uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle § 603, ods.
3, Obč. zákonníka. Najvyšší súd SR už viackrát konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti právneho

úkonu pre porušenie predkupného práva môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu i vtedy,
ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho
úkonu je listinou, na základe ktorej je možné v katastri nehnuteľností vyznačiť formou záznamu stav pred
týmto právnym úkonom, čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu. S poukazom na
uvedené súd dospel k záveru, že na predmetnej určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi žalovanými
v 1. a 2. rade došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva k
spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je aj žalobkyňa,ktorá z tohto dôvodu má v zmysle § 140 predkupné právo k nehnuteľnostiam. Vo vzťahu medzi
žalovanou v 1. a 2. rade nejde o vzťah blízkych osôb, čo vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila
aj samotná žalovaná v 1. rade, teda v konaní bolo potrebné riešiť otázku, či žalovaná v 1. rade

mala pred uskutočnením prevodu ponúknuť prevod spoluvlastníckeho podielu aj žalobkyni, prípadne
ostatným spoluvlastníkom. Žalovaná v 2. rade namietala, že táto povinnosť sa vzťahuje iba na prípady
odplatného prevodu vlastníckeho práva a poukázala v tomto smere na rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR a Ústavného súdu ČR.

Otázkou, či ponuková povinnosť podielového spoluvlastníka, alebo či ostatným podielovým
spoluvlastníkom, má byť splnená aj v prípade bezodplatného prevodu, sa už zaoberala aj rozhodovacia
prax súdov Slovenskej republiky, ktoré k tejto otázke zaujali opačný názor. Pokiaľ podielový
spoluvlastník chce spoluvlastnícky podiel previesť na inú ako blízku osobu, musí rešpektovať predkupné
právo podielových spoluvlastníkov a teda ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel najprv ostatným
spoluvlastníkom, a pokiaľ spoluvlastníci neakceptujú ponuku na prevod, až v takom prípade môže

podielový spoluvlastník previesť svoj podiel na tretiu osobu. Z ust. § 140 Obč. zákonníka vyplýva,
že predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu, pričom cit. zák. ustanovenie
nerozlišuje medzi prevodom odplatným a bezodplatným, teda ani v prípade darovacej zmluvy nie je
vylúčené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Obdobným spôsobom je riešená táto otázka aj
v doterajšej judikatúre (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdO/102/2005). Taktiež Ústavný

súd SR v Náleze sp. zn. II ÚS 186/2012 konštatoval, že aj výklad v zmysle vyššie uvedenej judikatúry sa
javí ako legitímny a ústavne konformný. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že aj
v prípade bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu je potrebné rešpektovať predkupné právo
ostatných podielových spoluvlastníkov a v prípade nesplnenia tejto podmienky a následného dovolania
sa a následného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je napadnutý úkon neplatný.

Z vykonaného dokazovania však vyplynuli aj ďalšie skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že v danom
prípade nedošlo k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, ale že
predmetná darovacia zmluva je simulovaným právnym úkonom a v skutočnosti napĺňa pojmové znaky
kúpnej zmluvy. Základným pojmovým znakom darovacej zmluvy v zmysle § 628, ods. 1, Obč. zákonníka,

je predovšetkým bezodplatnosť prevodu predmetu právneho úkonu. Z vyjadrenia žalovanej v 1. rade
vyplýva, že žalovaná v 2. rade jej za prevod spoluvlastníckych podielov vyplatila finančnú čiastku, aj keď
si už nepamätala v akej výške. Žalovaná v 1. rade tiež výslovne uviedla, že nemala záujem previesť
spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam bezodplatne na žalovanú v 2. rade, pretože ide o cudziu
osobu. Keďže sa v právnych veciach nevyzná a uzavretie darovacej zmluvy jej odporučil aj bratanec,

myslela si, že je to v poriadku. Zo strany žalovanej v 2. rade tieto tvrdenia vyvrátené neboli, preto
súd dospel k záveru, že uvedenou darovacou zmluvou sa iba zastieral skutočný úmysel účastníkov
zmluvného vzťahu uzavrieť kúpnu zmluvu, a teda v danom prípade išlo o prevod odplatný, ktorému
nesporne mala predchádzať ponuka na odkúpenie spoluvlastníckych podielov ostatným podielovým
spoluvlastníkom.

Námietku zo strany žalovanej v 2. rade, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bola taktiež podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, súd považuje za právne irelevantnú. Predovšetkým v
zmysle § 133, ods. 2, Obč. zákonníka, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom
do katastra nehnuteľností. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá dňa 13.11.2012 a ako vyplýva

z predložených výpisov z listov vlastníctva, vklad vlastníckeho právo k spoluvlastníckemu podielu
žalovanej bol povolený až dňom 5.12.2012. Avšak aj v prípade, že by žalovaná v 2. rade v čase
uzavretia darovacej zmluvy už bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, nezbavuje to žalovanú v
1. rade povinnosti ponúknuť prevod spoluvlastníckeho podielu žalobkyne aj ostatným spoluvlastníkom a
v prípade, ak by sa spoluvlastníci nedohodli o výkone predkupného práva, mali by právo vykúpiť podiel

pomerne podľa veľkosti podielov.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade boli preukázané dôvody
relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Obč. zákonníka, a preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade rozhodol súd v zmysle § 142,
ods. 1, O.s.p. tak, že zaviazal žalovanú v 2. rade na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa bola
v konaní v celom rozsahu úspešná. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v sume 99,50 eur ztitulu zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 1.612,25 eur. Pri určení výšky
odmeny za 1 úkon právnej služby súd v zmysle § 10, ods. 2, Vyhl. č. 655/2004 Z. z., vychádzal z hodnoty
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Právny zástupca

žalobkyne vo vyčíslení trov uviedol, že hodnota spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam je vo
výške 8.091,30 eur a následne podaním zo dňa 6.11.2015 zaslal súdu presnú špecifikáciu výpočtu, na
základektorejbolaustálenáhodnotaspoluvlastníckychpodielovnasumu7.033,80eur.Právnyzástupca
tiež predložil stanovisko realitnej kancelárie, ktorá u nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX bola
stanovená v rozpätí 60,-- eur až 100,-- eur za m2 a u ostatných nehnuteľností bola stanovená v rozpätí

1,-- euro až 3,-- eurá na m2. Na základe tohto ocenenia potom právny zástupca vychádzal z priemeru
hodnoty u jednotlivých nehnuteľností tak, že u nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX vychádzal
z hodnoty v sume 80,-- eur za m2 a u ostatných nehnuteľností vychádzal z ceny 2,25 eur za m2. Súd
dospel k záveru, že hodnota predmetu sporu bola dostatočným rozsahom preukázaná, a preto pri určení
výšky odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal zo spresnenej hodnoty spoluvlastníckych podielov
v sume 7.033,80 eur.

Vzmysle§10,ods.1,cit.vyhlášky,privyššieuvedenejhodnotenehnuteľnostíodmenaza1úkonprávnej
služby je 237,34 eur. Súd priznal odmenu za 3 úkony (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a
zastupovanie na pojednávaní dňa 14.10.2015), t. j. spolu v sume 712,02 eur. K týmto úkonom súd priznal
aj režijný paušál 3 x 8,39 eur, t. j. v sume 25,17 eur. V súvislosti so zastupovaním na pojednávaní si

právny zástupca uplatnil aj náhradu za stratu času s tým, že jednu cestu z Prahy do Popradu absolvoval
do6hodín,tedanáhraduzastratučasusiuplatnilza12polhodínzajednucestuaspoluza24polhodín,t.
j. v sume 335,52 eur. Za deň 14.10.2015 súd priznal právnemu zástupcovi aj náhradu hotových výdavkov
z titulu cestovného v sume 259,73 eur, ktorá pozostáva z náhrady za použitie vozidla v sume 203,13
eur (0,183 x 1.110 km) a z náhrady za PHM v sume 56,60 eur

(1.110 km x 4,7 l/100 km x 1,085 eur/l - priemerná cena PHM). Vzhľadom na uvedené súd priznal
právnemu zástupcovi odmenu a náhradu výdavkov v celkovej výške 1.332,44 eur. Keďže právny
zástupca preukázal, že je platiteľom DPH, súd v zmysle § 18, ods.3, cit. vyhlášky, priznal aj DPH, čo
predstavuje sumu 279,81 eur.

Vo vzťahu náhrady trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade súd dospel k záveru, že je daný
dôvodpreaplikáciuust.§150O.s.p.Vzmyslecit.zák.ustanoveniamôžesúdvovýnimočnýchprípadoch
celkom alebo sčasti nepriznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý by inak na náhradu trov konania
mal nárok. Uvedené zákonné ustanovenie umožňuje zohľadniť výnimočné okolnosti prípadu a zmierniť
tak nepriaznivý dopad noriem týkajúcich sa náhrady trov konania na účastníka konania. Predpokladom

aplikácie tohto ustanovenia je však existencia výnimočných okolností, ktoré možno charakterizovať ako
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Zatakétookolnostisúdpovažovaljednakosobnéamajetkovépomery
žalovanej v 1. rade, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 467,-- eur mesačne, z ktorého
len za bývanie uhrádza sumu cca 175,-- eur mesačne. Súd však vzal do úvahy aj postoj žalovanej v 1.
rade, ktorá od počiatku konania akceptovala dôvodnosť žaloby, avšak bez súčinnosti žalovanej v 2. rade

nebolo možné mimosúdne vyriešiť spor. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd aplikoval ust. § 150 O.s.p.
a náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).