Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213413
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114213413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX, právne zastúpenej S.. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7,
proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009
Paríž, Francúzsko, právne zastúpenému Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Ružinovská 42, v konaní o zaplatenie 1 081,04 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 23.5.2016 č.k. 25C/384/2014 - 125 takto

r o z h o d o l :

Vkonanísapokračuje sBNPPARIBASPERSONALFINANCESA,sosídlomBoulevardHaussmann

1, 75009 Paríž, Francúzsko ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.
081,04 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 888,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 27.11.2001 uzatvorila
žalobkyňa so žalovaným úverovú zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 165,81 Eur. Poskytnuté finančné
prostriedky mala splácať v mesačných splátkach, pričom tento svoj záväzok riadne a včas splnila.
Súčasťou formulára o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola v časti C aj žiadosť o zaradenie do
zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. Na základe tohto jej bola zaslaná úverová karta
a bol jej poskytnutý úverový rámec vo výške 20.000 Sk, teda 663,87 Eur. Výška mesačnej splátky bola
33,19 Eur.

3. Podľa listinných dôkazov predložených žalovaným žalobkyňa prostredníctvom úverovej karty
vyčerpala sumu 2.851,37 Eur. Následne žalobkyňa zaplatila žalovanému v splátkach sumu 3.932,41
Eur. Rozdiel medzi týmito sumami je 1.081,04 Eur. Splátky žalobkyňa splácala mesačne od 10.12.2003
do 27.04.2011.

4. Vo veci 17C 148/2013 prebiehalo na Okresnom súde Prešov konanie, v ktorom sa žalovaný domáhal

od žalobkyne zaplatenia sumy 1.128,06 Eur s príslušenstvom z titulu nesplatenia záväzku z úverovej
zmluvy uzatvorenej v časti C zmluvy riadne a včas. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že pri uzatváraní
zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná písomná forma a pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bol žalobkyni vnútený aj ďalší právny úkon, a to žiadosť o úverovú kartu, pričom skutočná vôľažalobkyne smerovala iba k zakúpeniu tovaru. Ak teda žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky
a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, tento právny vzťah medzi účastníkmi
je len v režime bezdôvodného obohatenia. Proti rozhodnutiu vo veci samej odvolanie podané nebolo a

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2014.

5. Už v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere osobitný právny predpis a to zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 1 vyžadoval pod sankciou neplatnosti
písomnú formu pri zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto zákonom vyžadovaná písomná forma zmluvy

zo strany žalovaného vôbec dodržaná nebola. Žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom
trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodržal predpísanú
písomnú formu zmluvy, preto jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného úkonu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže
spôsobiť uzatvorením absolútne neplatnej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol

uzrozumený. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa tak vychádzalo z 10-ročnej objektívnej premlčacej
doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže u žalobkyne bola zachovaná
subjektívnalehotaaspoukazomnanutnosťaplikácie10-ročnejobjektívnejlehoty,ktoráešteneuplynula,
žaloba bola podaná včas. Námietka premlčania vznesená žalovaným je tak nedôvodná. Súd prvej
inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že dňa 27.11.2001 bola medzi žalobkyňou a žalovaným
uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Proces uzatvorenia tejto zmluvy bol v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi proces uzatvárania zmlúv, vrátane
zmlúv spotrebiteľských. K uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere došlo v písomnej
forme, a to na základe písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa 27.11.2001 a akceptácie tejto žiadosti

žalovaným písomným oznámením zo dňa 20.03.2002. Konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere pre nedodržanie písomnej formy právneho úkonu nie je správne.
Ak už súd posúdil úverovú zmluvu ako neplatný právny úkon z dôvodu absencie jej písomnej formy,
bol povinný aplikovať ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu

neplatného len pre nedostatok formy. Ak zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sa posúdila
ako neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy, je nepochybné, že plnenie žalobkyne
žalovanému nie je bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa sa preto nemôže domáhať voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia, a to preto, lebo plnenie poskytnuté žalobkyňou sa za bezdôvodné
obohatenie nepovažuje. Súd predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil. Odôvodnenie rozsudku nedáva účastníkom konania jasnú a zrozumiteľnú
odpoveď na relevantnú otázku - prečo na daný prípad nebolo aplikované ustanovenie § 455 ods. 1
OZ. Úmyselné zavinenie obsahuje zložku vedomostnú, ako aj vôľovú a môže mať podobu priameho
úmyslu alebo nepriameho úmyslu. V priamom úmysle je akcent na vôľovej zložke, ale nepopiera sa tým
vedomostná zložka. Vôľu nemožno izolovať od vedomia, pretože je vždy spojená so sledovaným cieľom

či zámerom, a preto jej musí predchádzať uvedomenie si tohto cieľu či zámeru. Pri nepriamom úmysle
je zoslabená vôľová zložka. Ide najmä o prípady, keď osoba chce spôsobiť určitý následok, uvedomujúc
si, že popri ňom alebo namiesto neho môže spôsobiť iný následok. Uzrozumenie osoby vyjadruje
aktívny vôľový vzťah osoby k spôsobenému následku, čím je mienená vôľa, ktorá sa prejavila navonok
správaním tejto osoby. Žalovaný ako poskytovateľ úverov je dlhodobo etablovaný na trhu, koná vždy s

odbornou starostlivosťou, na základe zákonov platných v čase uzatvárania úverových zmlúv a z tohto
dôvodu nemá ani potrebu bezdôvodne sa obohacovať. Žiadnym spôsobom ani dôkazným prostriedkom
nebol preukázaný úmysel sa bezdôvodne obohatiť. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa je
dôležitý znak naplnenia úmyslu, ktorý v tejto veci je jasne absentujúcim. Táto podstatná náležitosť k
aplikácii ustanovenia o 10-ročnej premlčacej dobe z úmyselného bezdôvodného obohatenia nebola

preukázaná, práve naopak, žalovaný preukázal, že nemal tento úmysel. Navyše zodpovednosť k
získaniu bezdôvodného obohatenia je objektívneho charakteru. Jej predpokladom nemôže byť právny
úkon, ale samotný stav momentu vzniku bezdôvodného obohatenia.8. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku

preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. V priebehu odvolacieho konania pôvodne označený žalovaný CETELEM Slovensko a. s. zanikol
zlúčením so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Odvolací súd preto v súlade s
ustanovením § 64 CSP rozhodol , že v konaní bude pokračovať s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE

SA, ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na vec
17C/148/2013 Okresného súdu Prešov, v ktorej došlo k zamietnutiu žaloby žalovaného na zaplatenie
finančnéhoplneniavyplývajúcehozozmluvyorevolvingovomúverezdôvoduabsolútnejneplatnostitejto

zmluvy pre nedodržanie zákonom predpísanej formy. Aj keď Občiansky zákonník v ustanovení § 455
ods. 1 za bezdôvodné obohatenie, nepovažuje prijatie plnenia dlhu neplatného len pre nedostatok formy,
uvedené zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci nemá. Dôvodom zamietnutia žaloby žalovaného v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/148/2013 totiž nebolo iba nedodržanie zákonom
predpísanej formy. Ďalším dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby vyplývajúcim z odôvodnenia

rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.11.2011 č.k. 17/148/2013 - 112 bolo aj to, že pri uzatváraní
zmluvy o revolvingovom úvere chýbala vôľa žalobkyne takúto zmluvu uzatvoriť.

13. V súvislosti s nedostatkom vôle žalobkyne je potrebné poukázať na samotný obsah zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2001 ( č.l. 7 spisu). Podľa tohto obsahu úver poskytnutý

žalobkyni mal slúžiť na nákup presne označeného tovaru a to videa. Je teda zrejmé, že úmyslom
žalobkyne bolo získanie úveru na nákup spotrebného tovaru. Inú vôľu žalobkyňa v čase uzatvorenia
zmluvy nemala a teda nebolo jej cieľom uzatvoriť i ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere. Dôkazom toho
je i to, že k prvému čerpaniu peňažných prostriedkov žalobkyňou došlo až dňa 24.11.2003, teda skoro po
dvoch rokoch od uzatvorenia zmluvy. Uvedené je zrejmé z potvrdenia zo dňa 20.11.2014 ( č.l. 28 spisu).

14. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
to, aby právny úkon sa urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny
úkon neplatný.

15. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto
niet ani právneho úkonu.

16. Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver na nákup tovaru.
Touto zmluvou však v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v
danom okamihu vo sfére jej záujmu a to získanie úveru na nákup tovaru. Ako vyplýva z predtlače
úverovej zmluvy žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísala aj pod tú

časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, pričom tento mal vzniknúť až v
budúcnosti. Teda, ak chcela žalobkyňa získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou
k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač
listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať
na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako

bol primárne vo sfére jeho záujmu.

17. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy žalobkyňa inú vôľu než tú, ktorá smerovala k získaniu úveru
na nákup konkrétneho spotrebného tovaru nemala. Nedostatok vôle žalobkyne uzatvoriť zmluvu orevolvingovom úvere spôsobuje teda absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ustanovenia §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere má navyše znaky
nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa ustanovenia § 6 tohto právneho
prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa
na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe, a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

22. Úverová zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie, ako
keby jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia uvedeného výrazným

tmavým písmom na bielom podklade. Až na pravej strane pretlačeného formulára zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru v časti C je na desiatich riadkoch drobným písmenom spomenutá ďalšia zmluva
a to zmluva o revolvingovom úvere. V prípade dvoch alebo viacerých úverov obsiahnutých v jednej listine
by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu
úverov zvýrazniť. Žalovaný túto pluralitu poskytnutých úverov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal

dojem, ako keby žalobkyni mal byť poskytnutý iba úver jeden. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi
a zvyklostiam odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom
je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

23. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.3.2015 ( č.l. 55 až 58 spisu) poukázal na

skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 15.11.2011 č.k. 14C/86/2011 - 77 bolo okrem
iného určené, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C , ktorou
spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci
žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového
rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno je neprijateľná. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.5.2012 vo veci 9Co/37/2012.

24. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o nemožnosti aplikácie 10 - ročnej
premlčacej objektívnej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri
posudzovaní žalobou uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Už v čase, kedy

malo dôjsť k uzatvoreniu tohto právneho úkonu osobitný právny predpis a to zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 1 vyžadoval pod sankciou neplatnosti písomnú formu
pri zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rovnako ďalší osobitný právny predpis a to zákon č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 6 zakazoval
konať v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za nedodržanie písomnej formy

zmluvy a za konanie odporujúce dobrým mravom nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia
iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech
žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa
treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnomtrhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov v rozpore so zákonom nedodrží predpísanú
písomnú formu zmluvy a nerešpektuje predpisy na ochranu spotrebiteľa jeho konanie nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho

úkonu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť,
aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť poskytnutím finančných prostriedkov žalobkyni
na základe absolútne neplatnej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Pri
posudzovaní uplatneného nároku sa tak správne vychádzalo z 10 - ročnej objektívnej premlčacej doby
upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

25. V prípade poskytnutia finančných prostriedkov z neplatnej zmluvy povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť
žalovanémulennímreálneposkytnutúčiastku,ktorápredstavujesumu2.851,37Eur.Žalobkyňauhradila
žalovanému sumu 3.932,41 Eur a rozdiel vo výške 1.081,04 Eur je bezdôvodným obohatením získaným
žalovaným plnením z neplatného právneho úkonu. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

26. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa
v odvolacom konaní mala plný úspech.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).