Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205626
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3612205626.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. Č.25, 811 09 Bratislava, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421 so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 5C/99/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 5C/104/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 6C/102/2012 z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde Partizánske pod

číslom konania 5C/99/2012, 5C/104/2012, 6C/102/2012 spojených pod číslom konania 5C/99/2012 n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 375eur z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 1187,54eur pod sp.
zn. 5C/99/2012, návrhom doručeným dňa 27.9.2012 v konaní 5C/99/2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 261,85 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní
5C/104/2012 majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy 608,52 eur, návrhom podaným
dňa 27.9.2012 v konaní 6C/102/2012 sa domáhal majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej

ujmy v sume 317,17 eur. Súd spojil na spoločné konanie podľa §112 ods.2 OSP právne veci tunajšieho
súdu vedené pod sp. zn. 5C/99/2012, 5C/104/2012, 5C/75/2012, 6C/102/2012, pod spisovou značkou
5C/99/2012.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim nelegálnym konaním /
nesprávnym úradným postupom/ vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania

zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny
exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému
súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vecním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu na rozhodnutie súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia

žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní sp. zn.
5C/99/2012 súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 26.1.2011
pričom konanie začalo dňa 6.9.2010 a súd vydal rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia po
zákonom stanovenej lehote s omeškaním 142 dní, v konaní sp. zn. 5C/104/2012 navrhovateľ namietal,
že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.5.2012 / konanie

začalo dňa 9.6.2011/ a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom /stanovenej doby / omeškanie viac
ako 330 dní, v konaní pod sp. zn. 6C/102/2012 navrhovateľ namietal, že súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011/ konanie sa začalo 11.8.2010/ a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 172 dní. Ďalej uviedol, že v exekučnom

konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľnérozhodnutierozhodcovskéhosúdu.Nesprávnyúradnýpostupcharakterizovala/nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a
b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Uviedol že exekučný súd tým,

že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom
ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre

uplynutie lehoty ust. § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je
z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne
rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd

povinný prihliadať ex offo. Uviedol, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu
rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom
konaní. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že
správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných

krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.

V návrhu uviedol, že majetková škoda v celkovej výške 375 eur /125+125+125=375 eur predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím

všeobecného súdu a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a
prísl. zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v
sume 1187,54 eur/261,85+608,52+317,17/, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie
za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur a
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo si uplatnil sumu po 125 eur za
každú zo spojených vecí a táto suma by nevznikla ak by exekučný súd postupoval správne. Navrhovateľ

si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v príčinnej súvislosti snesprávnym postupom exekučného súdu. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom
55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie
uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov =55 eur za mesiac omeškania. .

V zmysle § 101 ods. 2 OSP súd pojednával v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali doručenie predvolania
riadne vykázané.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu 5C/99/2012 - návrhu čl. 1-4,

Spis 5C/99/2012návrh čl. 1 - 4,rozhodnutia KS v Trenčíne čk.17NcC/589/2012-12 24.10.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, vyjadrenia odporcu, návrhu na spojenie
veci čl. 27,uznesenie o spojení veci na spoločné konanie čl. 36,vyjadrenia odporcu k návrhu zo
dňa 3.1.2014 čl. 43 - 48,prílohy čl. 49 - 52,stanoviska navrhovateľa k vyjadreniu odporcu čl. 60
- 66,znaleckého posudku čl. 1/2014 ktorý sa týka vyčíslenia majetkovej škody čl. 68a,námietky
zaujatosti sudcu čl. 76 - 82 spisu, rozhodnutia KS v Trenčíne 6NcC/11/2014/96 zo dňa 31.3.2014 čl.

96,ospravedlnenia neúčasti odporcu na pojednávaní čl. 103,sťažnosti na porušovanie práva vrátane
návrhu zo dňa 13.6.2014 čl. 105 - 110 spisu, úradného záznamu čl. 111,pripojeného exekučného
spisu 6Er/588/2010, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čl. 1 doručenej tunajšiemu
súdu dňa 25.11.2010, návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 6.9.2010 čl. 2,zmluvy o úvere zo dňa
15.1.2009 čl. 4 spisu vrátane všeobecných podmienok, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spisová

značka SR 05487/10 zo dňa 12.7.2010 čl. 5 - 6 spisu, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.7.2010 a
vykonateľnosť dňa 29.7.2010,výpisu z obchodného registra oprávneného čl. 7,uznesenia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 26.11.2010 čl. 9 ktorý nadobudol právoplatnosť
25.5.2011,odvolania oprávneného čl. 10 - 14 proti uzneseniu, rozhodnutia KS v Trenčíne o odvolaní
oprávneného spisová značka 6CoE/102/2011 - 30 zo dňa 30.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

25.5.2011,
uznesenia o zastavení exekúcie zo dňa 6.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.8.2011 čl. 36,
spisu tunajšieho súdu 5C/104/2012,návrhu čl. 1 - 4,uznesenia KS v Trenčíne, ktorý rozhodol o
námietke zaujatosti sudcu spisová značka 4NcC 590/2012 -16 zo dňa 22.10.2012 čl. 16, ktorý
nadobudol právoplatnosť 7.2.2013,návrhu odporcu na spojenie veci čl.28,uznesenia 5C/99/2012-36

zo dňa 17.12.2013, ktorý sa týka spojenia veci na spoločné konanie pod sp.zn. 5C/99/2012,k spisu
pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisová značka 3Er/512/2011,žiadosti o udelenie
poverenia vykonania exekúcie zo dňa 15.8.2011 čl. 1,návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 9.6.2011
čl. 2,zmluvy o úvere zo dňa 17.7.2010 čl. 3 vrátane všeobecných podmienok, zmenky čl. 4,rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu SR02860/11 zo dňa 9.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.5.2011

a vykonateľnosť 2.6.2011 čl. 6 - 7,výpisu z obchodného registra oprávneného čl. 8,zmluvy o úvere
č.l.12,stanoviska súdneho exekútora čl. 13 - 16,výpisu zo živnostenského registra povinného čl.
16,predvolania povinného na pojednávanie čl. 17,úradného záznamu zo dňa 29.3.2012 čl. 18, mailu
povinného čl. 19,úradného záznamu čl. 20,výzvy povinného na vyjadrenie čl. 21,vyjadrenia povinného
č.l.22,ospravedlnenia povinného čl. 23,úradného záznamu čl. 24,zápisnice o výsluchu povinného čl. 25

zo dňa 9.4.2012,uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia čl. 26 zo dňa
25.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.7.2012,odvolania oprávneného čl. 28 - 33,rozhodnutia KS
v Trenčíne o potvrdení napadnutého uznesenia zo dňa 19.7.2012 čl. 42 ktoré nadobudlo právoplatnosť
30.7.2012reklamácie zásielky čl. 50 - 51,zastavenie exekučného konania zo dňa 9.10.2012 čl. 53
spisu, ktoré nadobudlo právoplatnosť13.12.2012spisu tunajšieho súdu 6C/102/2012 návrhu čl. 1 -

4,rozhodnutia odvolacieho súdu o námietke zaujatosti sudcu čl. 16 zo dňa 24.10.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 7.2.2013 čl. 16,návrhu odporcu na spojenie veci čl. 27,uznesenia o spojení veci čl. 36
zo dňa 17.12.2013,pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu 5Er/508/2010,žiadosti o udelenie
poverenia doručená dňa 20.10.2010 čl. 1,
návrhnavykonanieexekúciez11.8.2010čl.2,zmluvyoúverezodňa27.3.2009čl.4vrátaneobchodných

podmienok, rozsudku stále rozhodcovského súdu SR05437/10 zo dňa 6.7.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 26.7.2010 a vykonateľnosť 29.7.2010 čl. 5 - 6,výpisu z obchodného registra oprávneného
čl. 7,rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 22.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.12.2010 čl. 9,odvolania oprávneného čl. 10 -
14,späťvzatia odvolania čl. 27,uznesenia KS v Trenčíne o zastavení odvolacieho konania čl. 31 zo dňa

28.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.3.2011,uznesenia OS Partizánske čl. 36 zo dňa 6.4.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.7.2011o zastavení exekúcie a ostatného spisového materiálu a zistil
tento skutkový a právny stav:Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 27.1.2014, v ktorom žiadal návrh zamietnuť .
Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na
konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na

náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch
v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné
prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca
nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že navrhovateľ podal prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012, pričom už dňa 27.9.2012 boli súdu doručené všetky

žaloby v spojenej veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
ale skôr. K samotnému postupu súdu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučný titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré

sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia,
ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny

úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá
mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo

o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti. Uviedol, že postúpenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu
k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazilo v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie
je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by

mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázal aj na to, že 15-dňová lehota
uvedená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zo samotnej dikcie zákona vyplýva, že lehota 15 dní
sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale 15
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. K výške majetkovej
škody uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie

toho, čoho sa domáha. Okrem toho nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom .Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae
pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul a

to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou
nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Navrhovateľ tak nepreukázal ani vznik
škody, ani jej výšku. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím je potrebné preukázať existenciu škody a úvaha pri stanovení výšky škody pri
paušálnych sumách za každý rok prieťahov v konaní, ktoré si navrhovateľ uplatňuje sú len hypotetické,
ďalej je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom , ktorý
toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zrušil. Táto podmienka v prípade zamietnutia žiadosti o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdom nie je splnená. Odporca mal za to, že navrhovateľ

nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda. K nemajetkovej ujme uviedol, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, lebo
nie je podložená akýmkoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má ten účastník konania, ktorému

vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. V závere poukázal na to, že práve
praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany právo spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnejmoci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúce neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Táto skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného
posúdenia nesprávneho úradného postupu, lebo súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na

vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je
spojená vyššie časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. V závere odporca konštatoval,
že navrhovateľ nepreukázal , že by činnosťou súdu došlo k namietanému nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že súd rozhodol po uplynutí 15- dňovej lehoty a uplatnenou

majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Listinným dôkazom - znaleckým posudkom č.1/2004 navrhovateľ preukazuje svoje mzdové náklady,
náklady na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému podľa jednotlivých
typov žalôb.

Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6NcC/11/2014-96 zo dňa 31.3.2014 vyplýva, že zákonná
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania tejto veci.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn. č. k.
6Er/588/2010 vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná 25.11.2010,

pričom uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo súdom vydané dňa 26.11.2010 teda
jeden deň po podaní žiadosti o vydanie poverenia, preto tvrdenie navrhovateľa o nedodržaní 15 dňovej
lehoty je úplne zavádzajúce.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/512/2011 vyplýva, že žiadosť o vydanie

poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011, dňa 16.9.2011 bol oprávnený vyzvaný na
zaslanie rozhodcovskej doložky, ktorú doručil tunajšiemu súdu 4.10.2011. Následne bol zisťovaný pobyt
povinného a bolo zistené, že povinný žije v Českej republike , tento sa dostavil dňa 19.4.2012 na súd a
vyjadril sa k okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere dňa 25.4.2012 súd vydal uznesenie, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. Na odvolanie oprávneného odvolací súd uznesením

sp. zn. 2CoE/199/2011-42 zo dňa19.7.2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu
vyplýva, že súd vo veci systematicky konal. Aj keď nebola v tomto prípade dodržaná 15 dňová lehota,
táto na vydanie poverenia neplatila s poukazom na to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa
9.6.2011, teda za účinnosti ustanovenia § 44 ods.2 EP účinného od 1.6.2011, pričom táto 15 dňová
lehota neplatila, lebo išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. d/ EP, keď exekučným titulom bol

vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu tak, ako to bolo v tomto prípade.

Zo spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/508/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 20.10.2010 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia bolo zamietnuté dňa 22.10.2010, teda dva dni po podaní žiadosti čo vylučuje

akékoľvek pochybenie súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich

mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný, a preto ho zamietol.

K námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh predčasne súd udáva, že navrhovateľ sa na odporcu
obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.4.2012, pričom podal
návrh na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti /27.9.2012 /.Aj keď návrh
bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo

zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo
vyplynulo aj z vyjadrenia odporcu a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota
uplynula, teda návrh už nemožno považovať za predčasne podaný .

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo
v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne

právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup
a formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom
ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej

resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. Z hľadiska posúdenia lehoty na rozhodnutie súd zistil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora v primeranej lehote a to v dvoch veciach jeden a dva dni po podaní žiadosti o vydanie
poverenia oprávneným, teda pred uplynutím 15-ich dní a v treťom prípade v primeranej lehote, lebo
povinný žije v Českej republike, teda súd musel zistiť jeho pobyt a pre správne posúdenie veci súd

zisťoval aj okolnosti uzavretia zmluvy a posudzoval rozhodcovskú doložku, ktorú oprávnený zaslal súdu
až na jeho výzvu. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. bolo v čase podania žiadosti
o udelenie poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa

navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
novelou účinnou od 01.06.2011. Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o
exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval
podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej

od 01.06.2011 k zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku
došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Zák. č. 144/2010
Z. z., ktorý novelizoval exekučný poriadok, sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto
zákona ( ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre
výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe
knovele§ 41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku.Súdďalejudáva,žezoslovnéhoalogickéhovýkladu
uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku súd dospel k názoru, že lehota 15 dní sa vzťahuje len na
rozhodnutiesúdu,ktorýmpoverísúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie.Vďalšejvetejeuvedené,že

ak zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, žiadosť zamietne, kde však už
nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie. Súd vo všetkých troch spojených veciach zamietol žiadosť
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do dvoch dní po podaní žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a v treťom prípade bol návrh na vykonanie exekúcie podaný za účinnosti novely
EP účinnej od 1.6.2011, kde 15 dňová lehota pre prípad, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora

na udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom podľa § 41 ods.2 písm. d/ EP neplatila.
Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so
zákonom, táto rozhodovacia činnosť si vyžaduje jednak zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj
dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie, prípadne
aj vyjadrenie povinného.

Vtomtoprípadevovšetkýchtrochveciachpoverenievydanéneboloabolažiadosťoudelenie poverenia
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie zamietnutá súdom, pričom vydanie tohto uznesenia
nie je viazané na žiadnu lehotu. Údaj uvedený v návrhu navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol ozamietnutí žiadosti o udelení poverenie s omeškaním viac ako 142 dní / v tomto prípade bola žiadosť
o vydanie podaná 25.11.2010 a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo vydané
26.11.2010 / jeden deň po doručení žiadosti teda tvrdenie o prekročení lehoty o 142 dní je nepravdivé,

v ďalšej veci navrhovateľ tvrdil, že došlo k omeškaniu 330 dní, pričom žiadosť o udelenie poverenia
bola doručená súdu 15.8.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti bolo vydané dňa 25.4.2012 z dôvodu,
že povinný žije v Českej republike a musel sa zisťovať jeho pobyt, taktiež bolo nevyhnutné, aby sa
vyjadril k okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere na objasnenie skutkového stavu veci dôležitého pre
súdne rozhodnutie, zistenie účelu úveru a pod. súd považuje túto lehotu za primeranú, pričom 15 dňová

lehota neplatila pre prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, lebo návrh bol
podaný po 1.6.2011 poukazom na to, čo súd uviedol vyššie je potom zrejmé, že v zmysle ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku sa lehota 15 dní nevzťahovala na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia
v predmetných exekučných veciach, keďže exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu
a i v prípade, že by sa nejednalo o rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, je súd toho názoru
že zo samotného znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva to, že lehota 15 dní sa týka

prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie ( ... , do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, ...). Naviac je potrebné uviesť, že v predmetnej exekučnej
veci exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v primeranej lehote.
Pokiaľ ide o tretí prípad žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na tunajší súd 20.10.2010 a žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá dňa 22.10.2010, teda už na druhý deň

po doručení žiadosti o udelenie poverenia, teda tvrdenie, že omeškanie súdu je 172 dní je nepravdivé.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný
súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto

základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá
vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to
mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť

rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak
tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté
nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata.

Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie
príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana

spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto
právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný
nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť

spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na
exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich

súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný
titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či
sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, priktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu

exekučný súd nevykonáva dokazovanie(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach
§ 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadeniepojednávaniasmožnosťouúčastioprávnenéhoipovinného)vtejtočastiexekučnéhokonania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát

dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. K takému právnemu záveru dospel aj
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013.

Súd má za to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie
súdu, ale výška, akú si uplatňuje, by mohla vzniknúť v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia
exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V tomto

prípade navrhovateľ nepodal proti rozhodnutiu súdu žiadny opravný prostriedok za účelom zrušenia
nezákonného rozhodnutia súdu, len odvolanie , pričom odvolací súd potvrdil zamietajúce uznesenie
prvého stupňa čím sa stotožnil s jeho zákonnosťou. V takomto prípade by teda mohol byť daný jednak
základ nároku a jednak príčinná súvislosť so škodou, ak vznikla. Pretože súd dospel k názoru, že na
strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo

veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený
právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou

udalosťou ) a vznikom škody, d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu,

resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46
ods. 3 ústavy ( "Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného
štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky

toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať

za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.
Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej sume , ale musí byť
preukázané,žepráveprenesprávnyúradnýpostupdošlokvýškeškody,ktorámusíbyťvyčíslenápresne
a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však navrhovateľ nepreukázal a ku škode neprodukoval
ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a poukazuje na zvýšené mzdové náklady,
náklady na poštovné, telekomunikačné služby, tlač úpravu informačného systému, ktorých existencia,

výška a príčinná súvislosť ako základné atribúty zodpovednosti za škodu preukázané neboli, ale bolo
preukázané a naopak, že súd konal súd konal riadne a v súlade so zákonom a zákonnosť tohto postupu
potvrdil aj odvolací súd potvrdzujúcim uznesením.K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že pri použití výkladu, aký použil navrhovateľ, by si mohli žiadať náhradu
škody od štátu aj podnikatelia v súvislosti napr. so zmenou legislatívy, v dôsledku ktorých musia
vykonať ich zamestnanci pracovné výkony, ktoré predtým nevykonávali, pričom ich spôsobil štát svojou

legislatívnou činnosťou. Takýto výklad, je podľa názoru súdu nesprávny a nepoužiteľný.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,

jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako
sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa
ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ktorá v
tomto prípade dodržaná bola v dvoch prípadoch a v treťom prípade už neplatila s poukazom na
novelu EP účinnú od 1.6.2011, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a
na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa
súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne

obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. O žiadosti o udelenie poverenie súdnemu
exekútorovi bolo právoplatne rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný
súd v tomto konaní oprávnený konštatovať a ani nebol zistený. Súd ďalej poukazuje na to, že
prípadné priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore s ust. § 1 OSP podľa
ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb,
ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve navrhovateľ,
ktorého základ jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských zmlúv a to na základe
formulárových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných

zmluvných podmienok, s cieľom v neprehľadnej, zložito formulovanými podmienkami s oslovením
tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, ktorá nemôže týmto zmluvnými podmienkami rozumieť,
dosiahnuť zisk, sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy.
Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu
známe, že využíval práve rozhodcovské doložky a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy,

ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto
skúmať, to nerobili a priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné
zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany
svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi
už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia,

ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie
v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských
úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú
skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok,
ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich

zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových
inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa
javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. V danom prípade je zodpovednosť štátu za škodu vylúčená lebo absentuje nesprávny

úradný postup a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ,lebo
takéto rozhodnutie neexistuje, teda neboli preukázané základné aspekty zodpovednosti štátu za škodu,
súd vydal rozhodnutia v súlade so zákonom, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, preto súd návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenédôvodysúd návrhy navrhovateľananáhradumajetkovej škodya
nemajetkovejujmypôvodnevedenénaOkresnomsúdePartizánske,podč.k.5C/99/2012, 5C/104/2012
a 6C/102/2012 spojené pod sp. zn. 5C/99/2012 ako nedôvodné zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods. 1 OSP tak že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.