Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201681
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715201681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit
Bureau, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou KUHAJDA, s. r. o., so sídlom 811 07 Bratislava, Karadžičova 47, IČO: 47 232 773, proti
žalovanej M. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J., A. I. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 190,08 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/56/15-64 zo dňa
08. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o

náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,50 € s
príslušenstvom a v súdom určenej lehote, zostáva nedotknutý.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

IV. Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3, 50

€ s príslušným úrokom z omeškania v súdom určenej lehote. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o výrok okresného súdu, ktorým žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, žalobu okresný súd zamietol v tejto časti z dôvodov premlčania nároku
žalobcu, keď o premlčaní nároku rozhodol podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších zmien a doplnkov.

2. Protirozsudkuokresnéhosúdupodalvzákonnej15dňovejlehoteodvolaniežalobca,atoprotivýroku,

ktorým bola žalobca sčasti zamietnutá. Tvrdil, že Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho
konania (v súčasnosti označovaných ako strany sporu) rovnaké postavenie. Zákonodarca prijatím § 5b
ZoOS uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp.
nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie
súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo
prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania. Obdobný právny názor zaujal
aj Okresný súd Košice II., ktorý dňa 08. 09. 2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného
dôvodu žiadal konanie prerušiť do ukončenia konania na Ústavnom súde SR, vedenom pod sp. zn. RVP
12672/2015anáslednerozhodnutieokresnéhosúdunapadnutéodvolanímzrušiťavrátiťvecokresnému
súdu na ďalšie konanie.3.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok-ďalejlen„CSP“)
prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario

CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a vo výroku od neho závislom, teda, vo výroku
o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov :

4. Okresný súd o žalobe rozhodol rozsudkom dňa 08. 12. 2015 a žalobca odvolanie proti nemu podal
podaním zo dňa 04. 01. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 tohto
ustanovenia však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods.
1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli

podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že
ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade
týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými
dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto
konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

5. Návrh na prerušenie konania žalobca podal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v
zmysle § 109 ods. 1 písm. b), podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel

k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP), preto odvolací súd skúmal, či sú v čase rozhodovania
odvolacieho súdu splnené podmienky na prerušenie konania v súdenej veci. V čase rozhodovania

odvolacieho súdu platí ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého ustanovenia súd konanie preruší,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu, či už podľa ust.§ 109 ods. 1 písm. b) alebo ust. § 162 ods. 1
písm. b) CSP, nie sú v súdenej veci splnené podmienky na prerušenie konania. V konaní vedenom
na okresnom súde sa nerieši otázka, ani neprebieha konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá je
predmetom konania na ústavnom súde vo vzťahu k § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v nadväznosti na
§ 100 ods. 1, druhú vetu Občianskeho zákonníka. Návrh na prerušenie odvolacieho konania zo strany

žalobcu bol podaný bezdôvodne, nakoľko predmetom konania pred okresným súdom nebola otázka,
ktorá je predmetom konania na ústavnom súde o nesúlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkami
Ústavy SR. Odvolací súd len podotýka, že k rovnakému záveru o nedôvodnosti prerušenia konania (i
keď čiastočne z iných dôvodov) dospeli napr. aj Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.
9Co/113/2016 v rozsudku zo dňa 24. 03. 2016, Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.

zn. 15Co/134/2016 v rozsudku zo dňa 12. 10. 2016 a Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.
zn. 6Co/1137/2015 v rozsudku zo dňa 30. 03. 2016. Odvolací súd, teda, návrh žalobcu na prerušenie
odvolacieho konania zamietol.

7. Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia rozsudku okresného súdu v

napadnutom výroku a vrátenia veci Okresnému súdu Zvolen, a to po ukončení konania na Ústavnom
súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 (v súčasnosti vec je prijatá na ďalšie konanie dňa 09. 11. 2016 a
vedená na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 - pozn. odvolacieho súdu). Z iných dôvodov
žalobca správnosť záverov okresného súdu nenamietal. Nenamietal, teda, vecnú správnosť rozhodnutia
okresnéhosúduzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(tedazdôvodu,ženárokžalobcunieje

premlčaný), ale namietal len rozpor súdom aplikovaného ustanovenia právneho predpisu s ústavou (čl. 1
ods. 1 a čl. 46 ods. 1), teda, že súd o premlčaní bez vznesenej námietky nemal rozhodnúť. Keďže podľa
názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neboli splnené podmienky na prerušenie konania a okresný
súd rozhodol o premlčaní námietky žalobcu v súlade s ust. § 5b zák. č. 205/2007 Z. z., krajský súdrozsudok okresného súdu v napadnutom výroku (a v závislom výroku o náhrade trov konania) rozhodol
s totožných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie, preto v ďalšom sa odvolací súd obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolanie nesmerovalo proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3,50 € s príslušným úrokom z omeškania v súdom určenej lehote, preto v tomto výroku zostal
rozsudok okresného súdu odvolaním nedotknutý.

9. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom konaní žiadne
trovy konania nevznikli, a preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).