Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211162
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714211162.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa:

ALSTRON, spol. s r. o., Pribinova 735/67, 960 07 Zvolen, IČO: 31 619 266, právne zastúpený: Mgr.
Alena Gregorová, advokátka, Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Slovenská arbitrážna
komora ZZPO, IČO: 45 745 056, V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 1. 188,00 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovisumu1.188,00€spolusúrokomzomeškaniavovýške:

-8,75 % ročne zo sumy 1.080,00 € od 17. 10. 2013 do zaplatenia,

-8,75 % ročne zo sumy 108,00 € od 21. 12. 2013 do zaplatenia,

to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet navrhovateľa vedený v Tatra
banke, a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 71,00 € za zaplatený súdny
poplatok v prospech účtu navrhovateľa vedený v Tatra banke, a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXX a v
sume 430,27 € ako náhrada trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený
v Tatra banke, a. s., pobočka B. Bystria, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXX a to v lehote
do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 30. 07. 2014 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu sumu 1.188,00 € a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.080,00 € od 04. 08.
2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,00 € od 16. 11. 2012 do

zaplatenia. Rovnako si vo veci uplatnil náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21. 06.
2012 bol na Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s,. r o. podaný návrh o zaplatenie
sumy 33.00,00 € s prísl., navrhovateľom bol A.. E. F., návrh smeroval proti navrhovateľovi ako odporcovi
v rade I/ o sumu 3.000,00 € a proti odporcovi v rade II/ A.. H. L. o sumu 30.000,00 €. Odporcovia v
rade I/ a II/ v rozhodcovskom konaní vzniesli námietku príslušnosti rozhodcovského súdu z dôvodu, že
v čase podania návrhu na začatie rozhodcovského konania neexistovala platná rozhodcovská doložka.
Podľa štatútu uvedeného rozhodcovského súdu z 22. 09. 2008 - § 2, rozhodcovský súd rozhoduje spory,

pokiaľ jeho právomoc vyplýva: 1/ z medzinárodnej zmluvy, 2/ z platnej rozhodcovskej zmluvy písomne
uzavretej, 3/ z priamych prejavov strán v začatom rozhodovacom konaní. Ani jedna z týchto podmienok
určujúca právomoc rozhodcovského súdu splnená nebola. Rozhodcovský súd vyrubil dňa 24. 07. 2012
súdny poplatok, následne vyhotovil faktúry, ďalej však vo veci nekonal. Navrhovateľovi ako odporcoviI/ v rozhodcovskom konaní bol vyrubený súdny poplatok za námietku nedostatku právomoci vo výške
1.188,00 € (990,00 € + DPH). Navrhovateľ poplatok uhradil dňa 03. 08. 2012 v celej výške, na čo mu
bola doručená faktúra č. VF117/2012 zo dňa 03. 08. 2012. Napriek uhradenému súdnemu poplatku

rozhodcovský súd v čase podania návrhu žiadne rozhodnutie alebo stanovisko o námietke navrhovateľa
nevydal. Podľa Sadzobníka rozhodcovského konania je ustanovené, že zo žaloby, vzájomnej žaloby
alebo iného návrhu na začatie rozhodcovského konania sa platí poplatok vo výške 6 % z hodnoty
predmetu sporu, najmenej 66,00 €. Námietky nedostatku právomoci Stáleho rozhodcovského súdu sa
platí poplatok vo výške 50 % z poplatku za návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci samej.

Hodnota sporu proti odporcovi v rade I/ t. j. navrhovateľovi je vo výške 3.000,00 €. Poplatok za návrh
potom činí 180,00 € (6 % zo sumy 3.000,00 €) a poplatok za námietku príslušnosti činí 90,00 € +
20 % DPH, čo je spolu 108,00 € (50 % z poplatku za návrh). To znamená, že navrhovateľovi ako
odporcovi v rade I/ v rozhodcovskom konaní mal byť vyrubený poplatok vo výške 108,00 € vrátane DPH.
Navrhovateľovi tak vznikol preplatok na súdnom poplatku za námietku nedostatku právomoci vo výške
1.080,00 €. Z nahliadnutia do rozhodcovského spisu sp. zn. VK 99/2012 dňa 05. 11. 2013 bolo zistené,

že navrhovateľ rozhodcovského konania A.. E. F. vzal voči odporcovi v rade I/ návrh späť, čo bolo
doručené rozhodcovskému súdu dňa 15. 11. 2012. Tento dokument však rozhodcovský súd odporcovi
v rade I/ nedoručil. Na základe tejto skutočnosti žiadal navrhovateľ rozhodcovský súd o vrátenie celého
zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.188,00 € a to opakovanou žiadosťou zo dňa 20. 03. 2014
a následne dňa 23. 05. 2014. Rozhodcovský súd však na výzvy nereagoval. Navrhovateľ uviedol, že

rozhodcovský súd v predmetnej právnej veci nesprávne vyrubil súdny poplatok a okrem toho návrh
voči odporcovi v rade I/ v rozhodcovskom konaní bol vzatý späť. Z tohto dôvodu na jeho strane vzniklo
bezdôvodné obohatenie v súlade s s ustanovením § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si
preto uplatnil nárok na vrátenie sumy 1.188,00 € ako vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň si
v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uplatnil aj úrok z omeškania.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 03.
2015. Uviedol, že v rozhodcovskom konaní sp. zn. VK 99/2012 bolo rozhodcom rozhodnuté na základe
rozsudku dňa 19. 12. 2014, v rámci ktorého bolo rozhodnuté aj o námietke odporcov voči právomoci
konajúceho rozhodcovského súdu tak, že rozhodcovský súd má právomoc konať v navrhovanej právnej

veci s poukazom na ustanovenie § 5 ods.3 Zákona č. 244/2002 Z. z. Právomoc rozhodcovského súdu
bola odvodená z platnej písomnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi rozhodcovského
konania, pričom na základe doktríny separácie rozhodcovských zmlúv, v prípade ukončenia platnosti
dohody o uznaní dlhu nebolo zistené, že by došlo k dohode o ukončení platnosti rozhodcovskej doložky
ako zmluvy osobitnej. Odporca namietol žalované príslušenstvo, podľa neho je právne irelevantné pre

začiatok plynutia lehoty na vrátenie navrhovateľom žiadanej sumy, že došlo k späťvzatiu návrhu v
rozhodcovskom konaní, pretože k zastaveniu rozhodcovského konania voči navrhovateľovi došlo až
vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 19. 12. 2014.

Na základe návrhu navrhovateľa súd uznesením zo dňa 27. 07. 2015 pripustil zámenu účastníkov na

strane odporcu. Pôvodne bol ako odporca žalovaný Slovenská arbitrážna komora, s. r. o. Z predložených
listinných dôkazov bolo preukázané, že Slovenská arbitrážna komora, s. r. o. ako pôvodný zriaďovateľ
Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia spoločnosti a na základe zmeny zákonnej úpravy Zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol
o zmene zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorým sa stala Slovenská arbitrážna komora ZZPO so

sídlom vo Zvolene, V. P. Tótha 1081/17. Uvedené záujmové združenie vzniklo dňa 23. 01. 2015 a
stalo sa univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti Slovenská arbitrážna komora, s. r. o. Zvolen ako
zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd predstavuje vnútornú organizačnú zložku
zriaďovateľa bez právnej subjektivity. Spoločnosť Slovenská arbitrážna komora, s. r. o. Zvolen sa stala
členom takto označeného nového odporcu. Keďže k uvedenej zmene došlo na základe povinnosti

zosúladiť skutočný stav s novým právnym stavom, súd rozhodol o zámene účastníkov konania na strane
odporcu.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 23. 09. 2015 v neprítomnosti odporcu, ktorý bol na pojednávanie
predvolaný riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania. Preto boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.Súd si vyžiadal spis rozhodcovského konania pod č. VK 99/2012, z ktorého zistil, že dňa 21. 06.
2012 bol na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. Veľký Krtíš podaný návrh
navrhovateľom A.. F.Č. proti odporcom v rade I/, ktorým bol navrhovateľ v tomto súdnom konaní a proti

odporcovi v rade II/ A.. H. L. o zaplatenie sumy 33.000,00 € s prísl. V návrhu na vydanie rozhodcovského
rozsudku navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu v rade I/ zaplatiť mu sumu 3.000,00 € spolu s
príslušenstvomaodporcuvradeII/zaplatiťmusumu30.000,00€spoluspríslušenstvom.Výzvouzodňa
22. 06. 2012, doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 25. 06. 2012, rozhodcovský súd vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v celkovej výške 2.376,00 € (1.980,00 € + 20 % DPH).

Listom zo dňa 27. 06. 2012 rozhodcovský súd oznámil účastníkom konania, že vo veci bol menovaný
rozhodca E.. H. Y., ktorý svoju funkciu prijal a zároveň boli odporcovia v rade I/ a II/ vyzvaní na vyjadrenie
k podanému návrhu v lehote do 15 dní. Odporcovi v rade I/ (navrhovateľ v tomto súdnom konaní)
bola výzva doručená dňa 09. 07. 2012. Odporcovia I/ a II/ prostredníctvom právneho zástupcu podali
na rozhodcovskom súde dňa 23. 07. 2012 vyjadrenie k veci, v ktorom namietli nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu. Námietku odôvodnili tým, že navrhovateľ právomoc Stáleho rozhodcovského

súdu odvodzuje od Dohody o uznaní dlhu, o pristúpení k záväzku a spôsobe jeho zaplatenia zo dňa 25.
10. 2010. Účastníci však uzavreli dňa 28. 03. 2011 dodatok k tejto dohode, ktorým v bode 6 sa dohodli, že
týmto dňom končí svoju platnosť Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 25. 10. 2010. V ďalšom sa navrhovatelia
vyjadrili aj k podanému návrhu vo veci samej. Výzvou zo dňa 24. 07. 2012 bol odporca v rade I/ vyzvaný
na zaplatenie súdneho poplatku za námietku nedostatku právomoci vo výške 1.188,00 € (990,00 € + 20

% DPH). Zároveň bola vystavená faktúra č. VF 117/2012 zo dňa 03. 08. 2012 na sumu 1.188,00 € pre
odporcu v rade I/ s dátumom splatnosti 17. 08. 2012. V ďalšom konaní sa vo veci vyjadril navrhovateľ,
vyjadrenie doručené rozhodcovskému súdu 21. 08. 2012, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi
odporcov 07. 09. 2012 a právny zástupca odporcu doručil svoje vyjadrenie rozhodcovskému súdu dňa
01. 10. 2012. Dňa 15. 11. 2012 vzal navrhovateľ v rozhodcovskom konaní svoj návrh čiastočne späť voči

odporcovi v rade I/ (navrhovateľ v tomto súdnom konaní). Dňa 24. 09. 2013 bolo rozhodcovskému súdu
doručené vzdanie sa funkcie rozhodcu E.. H. Y.. Následne bolo účastníkom rozhodcovského konania
oznámené listom zo dňa 11. 10. 2013, že došlo k vymenovaniu rozhodcu E.. H. B., čo bolo doručené
právnemu zástupcovi odporcov dňa 21. 10. 2013. Dňa 16. 10. 2013 podal právny zástupca odporcov
žiadosť o vrátenie súdneho poplatku. Poukázal na to, že hodnota sporu proti odporcovi v rade I/ bola

vo výške 3.000,00 €, preto odporcovi mal byť vyrubený súdny poplatok vo výške 108,00 € vrátane
DPH namiesto zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.188,00 € vrátane DPH. Žiadal o vrátenie
preplatku vo výške 1.080,00 €. Dňa 12. 12. 2013 bola rozhodcovskému súdu doručená opakovaná
žiadosť odporcov v rade I/ a II/ o vrátenie zaplateného súdneho poplatku, najneskôr do 20. 12. 2013.
Žiadosťou novej právnej zástupkyne, ktorá prevzala zastupovanie odporcu v rade I/ v rozhodcovskom

konaní, a ktorá bola rozhodcovskému súdu doručená 20. 03. 2014, odporca v rade I/ opätovne žiadal
o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku. Rovnako bolo rozhodcovskému súdu oznámené, že
po nahliadnutí do rozhodcovského spisu, odporca v rade I/ zistil, že navrhovateľ písomným podaním
dňa 15. 11. 2012 vzal svoj návrh na začatie konania voči odporcovi I/ v celom rozsahu späť. Uvedené
čiastočné späťvzatie doposiaľ odporcovi v rade I/ doručené nebolo. Rovnako poukázal na to, že súdu

bola opakovane zaslaná žiadosť o vrátenie súdneho poplatku za námietku nedostatku právomoci, na
ktorú súd nijako nereagoval. Preto žiadal, aby súd bezodkladne vrátil odporcovi v rade I/ celý zaplatený
súdny poplatok vo výške 1.188,00 €. Rovnako žiadal, aby súd rozhodol o zastavení konania voči
odporcovi v rade I/ v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom. Obdobnú žiadosť zaslala právna
zástupkyňa odporcu v rade I/ opakovane rozhodcovskému súdu dňa 23. 05. 2014. Rozhodcovský súd

rozhodol dňa 15. 12. 2014 rozhodcovským uznesením č. VK 99/2012, právoplatné dňa 16. 01. 2015
tak, že rozhodca E.. H. B. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v predmetom rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský súd tak rozhodol na základe námietky právnej zástupkyne odporcov zo dňa 20.
03. 2014, v ktorom spochybnila menovanie rozhodcov, nakoľko neprebehlo v súlade so Zákonom č.
244/2002. Rozhodcovský súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Dňa 19. 12. 2014 rozhodca E.. H.

B. Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. vydal rozhodcovský rozsudok č. VK
99/2012, právoplatný dňa 16. 01. 2015, v ktorom rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie v právnej veci
žalobcu A.. E. F. proti odporcom v rade I/ a II/ patrí do právomoci Rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s. r. o. Ďalej konanie v časti o návrhu žalobcu o zaplatenie sumy 3.000,00 € s prísl.
zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania v časti o návrhu žalobcu o zaplatenie sumy 3.000,00

€ s prísl. proti žalovanému v rade I/, nemá právo na náhradu trov konania. V ďalšom sa rozhodnutie
vzťahovalo voči odporcovi v rade II/ A.. H. L.. V dôvodoch rozhodnutia rozhodca poukázal na to, že na
základe námietky odporcov v rade I/ a II/, ktorí namietli právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovský
súd preskúmal svoju právomoc podľa ustanovenia § 21 Zákona č. 244/2002 a dospel k záveru, že máprávomoc konať v tejto právnej veci. Rovnako poukázal na to, že rozhodca E.. H. B., ktorý bol 11. 10.
2013 súdom určený ako náhradný rozhodca, nie je vylúčený z prejednania, rozhodovania v tejto veci na
základe rozhodcovského uznesenia z 15. 12. 2014. V dôvodoch rozhodnutia ďalej rozhodcovský súd

poukázal na to, že na základe dispozitívneho úkonu žalobu zo dňa 15. 11. 2012, rozhodcovský súd
tomuto vyhovel a v časti konania proti odporcovi v rade I/ o sumu 3.000,00 € s prísl., rozhodcovské
konanie zastavil. O trovách zastavenej časti konania rozhodoval v súlade s ustanovením § 146 ods.1
písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak
konanie bolo zastavené. Rozhodcovský rozsudok bol doručený právnej zástupkyni odporcov dňa 16.

01. 2015.

Podľa predloženého štatútu Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., účinné
od 22. 09. 2008 (čl. 61 až 63), podľa časti tretej, § 8 ods.1, trovy konania sú najmú hotové výdavky
účastníkov a ich zástupcov vrátane poplatku za konanie pred rozhodcovským súdom, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je

zástupcom advokát. Podľa ods.2 spôsob výpočtu trov rozhodcovského konania je uvedený spravidla o
trovách rozhodcovského konania (ďalej len „pravidlá“), ktoré tvoria prílohu rokovacieho poriadku. Prílohu
pravidiel tvorí Sadzobník trov rozhodcovského konania.

Podľa Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore účinné od 09. 09.

2013 (čl. 64 až 65), podľa § 41 ods.2, uznesenie o zastavení konania sa vydáva najmä podľa písm. a/
v prípade, kedy žaloba bola vzatá späť žalobcom. Podľa § 42, súčasťou poriadku sú Pravidlá o trovách
rozhodcovského konania uvedeného v prílohe. Podľa Pravidiel o trovách rozhodcovského konania (čl.
66 až 68), podľa § 10 ods.1, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku,akkonaniebolozastavené.Podľaods.2,akniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa časti druhej, § 15, poplatky za konanie
pred rozhodcami, pred Stálym rozhodcovským súdom sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
rozhodcovskéhosúdu,aksavykonávajúnanávrh,najmäžaloby,vzájomnéžalobyanámietkyuvedenév
Sadzobníku trov rozhodcovského konania. Podľa § 16 ods. 1, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového

úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu alebo účastník zmieru uzavretého v
zmierovacom konaní. Podľa § 23 ods.1, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť,
alebo ak tak ustanovuje rokovací poriadok. Podľa ods.2 o vrátení poplatku rozhoduje predsedníctvo
rozhodcovského súdu na návrh. Uvedené pravidlá nadobudli účinnosť 10. 02 2004. Neoddeliteľnou
súčasťou pravidiel je Sadzobník trov rozhodcovského konania.

Podľa Sadzobníka trov rozhodcovského konania (čl. 69), účinné od 14. 01. 2004, ak nie je ustanovené
inak, zo žaloby, vzájomnej žaloby alebo iného návrhu na začatie rozhodcovského konania, ako aj z iného
návrhu v rozhodcovskom návrhu sa platí poplatok vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu, najmenej
však 66,00 €. Z námietky nedostatku právomoci Stáleho rozhodcovského súdu sa platí poplatok vo

výške 50 % z poplatku za návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci samej.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa ods.2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa ods. 2, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho

veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitnéhoupozornenia. podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 úč. do 31.12.2014, sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Výška úrokovej sadzby ECB bola od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,50%. Výška úrokovej sadzby
ECB bola od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25%.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je v celom rozsahu dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca,
ktorý je toho času právnym nástupcom pôvodného zriaďovateľa rozhodcovského súdu, je zároveň

právnym nástupcom vo veciach, v ktorých konal rozhodcovský súd zriadený právnym predchodcom
odporcu. Pred Stálym rozhodcovským súdom bolo vedené rozhodcovské konanie pod sp. zn. VK
99/2012. V tomto rozhodcovskom konaní navrhovateľ vystupoval ako odporca v rade I/. Je pravdou,
že v rozhodcovskom konaní vzniesol námietku právomoci rozhodcovského súdu, na základe čoho mu
vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku v súlade so Sadzobníkom vydaným

rozhodcovským súdom. Bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že rozhodcovský súd nesprávne vyrubil
poplatok navrhovateľovi za podanú námietku právomoci, pretože vo vzťahu k nemu bolo vedené konanie
o hodnotu 3.000,00 € s prísl., z ktorej sa odvíjala sadzba súdneho poplatku vo veci samej, a z
ktorej sa následne odvíjala sadzba súdneho poplatku za námietku právomoci. Rozhodcovský súd preto
nesprávne určil súdny poplatok za námietku právomoci, ktorý mal znieť v správnej výške 108,00 €

(90,00 € + 20 % DPH). Navrhovateľ preukázal, že na účet súdu uhradil súdny poplatok za námietku
právomoci na základe výzvy súdu v celkovej výške 1.188,00 € vrátane DPH a na základe vystavenej
faktúry. Rovnako bolo v súdnom konaní preukázané, že voči odporcovi v rade I/ v rozhodcovskom konaní
vzal navrhovateľ svoj návrh späť písomným podaním doručeným rozhodcovskému súdu 15. 11. 2012.
Jednalo sa o dispozitívny úkon navrhovateľa v rozhodcovskom konaní a preto ďalej odpadol dôvod viesť

rozhodcovské konanie medzi navrhovateľom a odporcom v rade I/. Súd na uvedený úkon reagoval až
v rozhodcovskom rozsudku dňa 19. 12. 2014, kedy rozhodol o čiastočnom zastavení rozhodcovského
konania vo vzťahu k odporcovi I/. Súd konštatuje, že od 16. 10. 2013, kedy navrhovateľ žiadal o vrátenie
časti súdneho poplatku a poukázal na nesprávnosť postupu rozhodcovského súdu pri vyrubení súdneho
poplatku, t. j. žiadal o vrátenie sumy 1.080,00 €, rozhodcovský súd nijako nereagoval. Odporca sa

k nesprávnosti postupu pri vyrubení súdneho poplatku nevyjadril. Súd konštatuje, že v konaní neboli
predložené žiadne dôkazy, ktoré by opodstatňovali postup rozhodcovského súdu pri vyrubení súdneho
poplatku a preto konštatuje, že v prevyšujúcej časti vo výške 1.080,00 € je u odporcu preukázaný vznik
bezdôvodného obohatenia to plnením bez právneho dôvodu. Keďže pri bezdôvodnom obohatení nie je
ustanovené právnym predpisom čas plnenia, ani medzi účastníkmi nebola preukázaná žiadna dohoda o

čase plnenia, súd vychádzal z ustanovenia § 340 OBZ, kedy je povinnosť plniť bez zbytočného odkladu
potom, čo o plnenie veriteľ požiada. Odporca sa teda dostal do omeškania s vrátením nedôvodne
vyrubenej časti súdneho poplatku vo výške 1.080,00 € nasledujúcim dňom po doručení žiadosti
navrhovateľa, t. j. od 17. 10. 2013. Pokiaľ v ďalšom konaní navrhovateľ nahliadnutím do rozhodcovského
spisu zistil, že voči nemu odpadol predmet sporu, písomným podaním doručeným rozhodcovskému

súdu zo dňa 12. 12. 2013 žiadal o vrátenie celého zaplateného poplatku za podanú námietku právomoci
vo výške 1.188,00 € v lehote do 20. 12. 2013. Rozhodcovský súd o tejto žiadosti nerozhodol.
Vzhľadom na to, že na základe čiastočného späťvzatia žaloby voči navrhovateľovi v rozhodcovskom
konaní odpadol predmet sporu, rozhodcovský súd bol viazaný dispozitívnym úkonom navrhovateľa v
tomto konaní, v ďalšom nebolo opodstatnené zaoberať sa vecou vo vzťahu k navrhovateľovi a to ani

námietkou navrhovateľa v rozhodcovskom konaní o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, bolo
povinnosťou rozhodcovského súdu vrátiť zaplatený súdny poplatok za námietku nedostatku právomoci
v celkovej výške 1.188,00 €. Keďže rozhodcovský súd nereagoval na výzvy navrhovateľa, nevrátil súdny
poplatok v lehote, v ktorej bol navrhovateľom vyzvaný, nasledujúcim dňom, t. j. od 21. 12. 2013 sa
dostal do omeškania s vrátením dlhu, ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu,

ktorý odpadol. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovicelkovúsumu1.188,00€spríslušenstvom,ktorépredstavujebezdôvodnéobohateniena
stranuodporcutitulomúhradysúdnehopoplatkuzanámietkunepríslušnostirozhodcovskéhosúdu,ktorú
rozhodcovský súd v časti vyrubil v rozpore so Sadzobníkom záväzným pre rozhodcovský súd a v častivzniku bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na základe čiastočného späťvzatia
návrhu v rozhodcovskom konaní proti odporcovi v rade I/. Súd oproti podanej žalobe určil inú lehotu
omeškania a vo zvyšnej časti príslušenstva návrh navrhovateľa zamietol z dôvodov, ktoré vyššie súd

odôvodnil. Pri určení výšky úroku z omeškania potom súd vychádzal z právnych predpisov obchodného
práva platných ku dňu vzniku omeškania a to ustanovenie § 369 ods.1, 2 Obchodného zákonníka v
znení účinnom od 01. 02. 2013 v súlade s ustanovením § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
účinná od 01. 02. 2013. Výška uplatneného úroku z omeškania nepresahuje zákonom povolenú výšku
úroku z omeškania a z tohto dôvodu v časti výšky úroku z omeškania súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

O trovách konania rozhodoval súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého patrí
celá náhrada trov konania účastníkovi, ktorý bol neúspešný len v nepatrnej časti, v tomto prípade
navrhovateľovi. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 71,00
€ a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 430,27 €. Na trovách právneho zastúpenia boli
uplatnené štyri úkony právnej pomoci po 61,41 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomný návrh na

začatie konania, návrh na zámenu účastníkov konania, účasť na pojednávaní dňa 23. 09. 2015), jeden
úkon právnej pomoci po 40,94 €, t. j. 2/3 zo 61,41 € za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 10. 06. 2015
(dokladované úradným záznamom podpísaný navrhovateľom), jeden úkon právnej pomoci po 15,35 €, t.
j. 1 zo sumy 61,41 € za zastupovanie na pojednávaní bez prejednania veci dňa 30. 06. 2015. K právnym
úkonom bola uplatnená paušálna náhrada režijných výdavkov a to 2x po 8,04 € a 4x po 8,39 €. Za účasť

na pojednávaní v dňoch 30. 06. a 23. 09. 2015 na trase Banská Bystrica - Zvolen a späť bola uplatnená
náhrada za stratu času a to 4 pol hodiny po 13,98 €, čo spolu činí 55,92 €. Za účasť na pojednávaní
bola uplatnená aj náhrada cestovných výdavkov 1x 11,68 € a 1x 11,10 €. Súd preskúmal uplatnené trovy
právneho zastúpenia a dospel k záveru, že tieto boli vyúčtované v súlade s ustanovením § 1 ods.3, §
9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods.4, § 15 písm. a/, písm. b/,

§ 16 ods.3, ods.4, § 17 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a náhrada cestovných výdavkov bola
uplatnená v súlade so Zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Súd preto zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi takto vyčíslené trovy konania rovnako v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).