Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212220280
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2212220280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:

JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: N. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, N., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Leopoldov,
o zaplatenie sumy 218,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 28. júla 2015, č.k. 5C/79/2013-112, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci samej p o t v
r d z u j e a výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom iných trov konania a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 218,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.11.2009 do zaplatenia a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď žalovanému povinnosť zaplatiť súdne trovy žalobcovi
neukladá.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 115 ods. 2 OSP v znení účinnom od
01.01.2013, § 200ea ods. 1 citovaného zákona, § 1 ObZ, § 800 ods. 1, § 801 ods. 1, ods. 2 OZ, § 803
ods. 1, § 559 ods. 1, 2 OZ, § 125 OSP, § 803 ods. 1 OZ, § 261 ods. 9, § 366 ObZ, § 369, § 261 ods.
9 ObZ, § 142 ods. 1, § 160 ods. 1 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že nárok žalobcu bol dôvodný, keď žalovaný porušil podmienky zmluvy neplatením splátok poistného
štvrťročne počas trvania zmluvy a neuhradil poistné ani do jedného mesiaca od obdržania výzvy na
úhradu poistného, v dôsledku čoho zmluvný vzťah zanikol a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
poistného do zániku zmluvy. Tvrdenia žalovaného o uvedení do omylu zamestnankyňou žalobcu, bolo
len nepodloženým tvrdením, keď ako podnikateľ nepožíva takú ochranu, ako ju zákon poskytuje v
prípade fyzických osôb nepodnikateľov aj v prípade uzatvárania poistných zmlúv. V zmysle § 803 ods.
1 Obč. zákonníka, aj s poukazom na dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach, platných

u žalobcu v článku VI ods. 6 v spojitosti s článkom IX ods. 3, bol povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi
pomernú časť poistného do zániku poistenia. Poistná zmluva zanikla k 27.11.2009, teda po uplynutí
jedného mesiaca od obdržania výzvy. Pomerná časť poslednej štvrťročnej splátky od 27.11.2009 do
24.3.2010 bola v sume 218,60 eur, pričom v prípade vzniku poistnej udalosti trvala povinnosť poisťovneplniť v čase trvania poistnej zmluvy, hoci žalovaný svoju povinnosť neplnil. Žalovaný mal zaplatiť
nedoplatok na poistnom do zániku poistenia 27. 11. 2009, keď dňom nasledujúcim 28.11. 2009 sa dostal
do omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti nezaplateného

poistného do zániku poistenia, vo výške 8% bodov vyššie ako je úroková sadzba stanovená Európskou
centrálnoubankoukudňuomeškaniasadlžníkavzmysleNariadeniaVládySRč.87/l995Z.z.sodkazom
na § 3, platnej novely č.586/2008Z.z. V rozhodnom čase výška úrokovej sadzby stanovená bolo 1%,
celkom úroky z omeškania boli 9 % počítané ročne z dlžnej sumy. Keďže nárok žalobcu čo do istiny
ako aj úrokov z omeškania bol dôvodný, súd zaviazal žalovaného na úhradu dlhu , tak ako to vyplýva z

výroku tohto rozsudku. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vznikol nárok úspešnému žalobcovi na náhradu trov,
keď v dôsledku oslobodenia žalovaného od platenia trov, mu súd túto povinnosť neuložil.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v časti o náhrade trov konania odvolanie žalobca a žiadal
odvolací súd , aby ho zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo
výške 16,50 eur. Vo svojom odvolaní uviedol, že žalobca bol v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie

plne úspešný, keď mu bola uložená povinnosť zaplatiť celú žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania.
Žalovaný bol síce v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, avšak náhrada trov konania
žalobcu nie je platením súdnych poplatkov a nejde o poplatkovú povinnosť žalovaného v zmysle zákona
č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania sa súd riadi ustanoveniami § 142 až 151 OSP a žiadne z týchto ustanovení neumožňuje

súdu rozhodnúť tak, že síce účastníkovi prizná právo na náhradu jeho trov konania, ale zároveň neuloží
neúspešnému účastníkovi povinnosť ich nahradiť, preto súd prvej inštancie vec o náhrade trov konania
nesprávne právne posúdil.

5. V zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za nesprávne, nezákonné, nakoľko porušuje jeho práva na súdnu ochranu, prístupu k súdu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Navyše je napadnutý
rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny. Uviedol, že súd mu neumožnil preukázať jeho tvrdenia, že ho
zamestnanci žalobcu uviedli do omylu tým, že mu oznámili, že nezaplatením splátky poistného, zmluva
automaticky zanikne a že nebudú následne od neho vymáhané žiadne sumy a to preto, lebo je vo

výkone trestu odňatia slobody, kedy uvedené tvrdenia nemôže potvrdiť a je to možné len výsluchom
týchto zamestnancov, čo však súd neurobil, čo považuje za porušenie práva na súdnu ochranu,
pretože takto je aj žalobca zvýhodnený oproti nemu a teda je porušená zásada rovnosti pred súdom.
Ďalšia významnejšia skutočnosť je tá, že k samotnému uzavretiu zmluvy nedošlo úplne slobodnou
vôľou, pretože ju podpísal za okolností hraničiacich s tiesňou, pod nátlakom, v dôsledku čoho chcel

zmluvu zrušiť, resp. odstúpiť od nej, čím sa súd ani len nezaoberal, pritom práve táto skutočnosť je
najvýznamnejšia vo vzťahu k nároku žalobcu, pretože k podpisu zmluvy došlo pod psychickým nátlakom
zo strany žalobcu, ako aj iným negatívnym vplyvom. Na základe uvedeného preto žiada, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaný opakovane
poukazuje na skutočnosti, ku ktorým sa už vyjadroval a preto len poukazuje na všetky doterajšie ich
písomné vyjadrenia.

7. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcu

považuje za neopodstatnené a preto ho navrhuje zamietnuť ako nedôvodné, v tomto smere poukazuje
na ustanovenie druhej vety, § 138 ods. 1 OSP s poukazom na § 150 ods. 1 OSP.

8. K vyjadreniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca podaním zo dňa 21.12.2016, v ktorom
uviedol,ženáhradatrovkonaniaúspešnejstranynesúvisísoslobodenímodplateniasúdnychpoplatkov,

pričom žalovaný tieto skutočnosti nerozlišuje.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýtopostup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého
s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania

odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím §
470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a
§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. §
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného čo do napadnutej vyhovujúcej časti
nie je možné priznať úspech, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne a
je potrebné ho v zmysle ust. § 387 ods.1,2 CSP potvrdiť a odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech,

keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v napadnutom výroku o náhrade trov konania správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 218,60 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

12. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcu a žalovaného je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovené, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného, ktorý namietal správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie v časti, ktorou ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 218,60 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.11.2009 do zaplatenia a to z dôvodu, že bol pracovníčkou
žalobcu telefonicky ubezpečený, že nezaplatením splátky poistného zmluva automaticky zanikne a že
nebudú následne od neho vymáhané žiadne sumy, k čomu ale súd nevykonal žiadne dokazovanie,

čím boli porušené jeho práva na súdnu ochranu a zásada rovnosti pred súdom a taktiež namietal, že
predmetnú zmluvu uzatvoril v tiesni a pod nátlakom.

14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust.§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené

odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Odvolací súd ako zo základnej právne relevantnej premisy vychádza zo skutočnosti, že poistný vzťah

medzi poistníkom a poisťovateľom je dvojstranný právny úkon, ktorý má súkromnoprávny charakter
občianskoprávneho vzťahu a preto k jeho zániku, resp. zmene môže dôjsť len v súlade s ustanoveniami
súkromného práva. Na poistno-právne vzťahy je nutné aplikovať osobitné ustanovenia zák. č. 40/1964
Zb. v platnom znení (ďalej Občiansky zákonník), konkrétne § 788 až § 828a Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúczustanovenia§788ods.1Občianskehozákonníka,poistnouzmluvousapoistiteľzaväzuje

poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Spôsoby zániku poistenia sú vymienené v ustanoveniach § 800 až 802a Občianskeho zákonníka.16. Podľa ustanovenia § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné
za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho
splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného

mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred
doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude
zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu - žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako

živnostníkom bola uzavretá dňa 27.5.2009 zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného zn. Honda Civic, ev.č. DS
944 DF, s ročným poistným obdobím počnúc od 27.5.2009 s dohodnutým poistným vo výške 807,98
eur, v štvrťročných splátkach po 335,31 eur. Súčasťou zmluvy sa stali aj Všeobecné poistné podmienky
pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej splátky poistného a pripojil poštovú poukážku na úhradu

dlhu do jedného mesiaca od prevzatia výzvy. V dôsledku nezaplatenia poistného ani po uplynutí jedného
mesiaca od obdržania výzvy na plnenie, žalobca dňom 27.11.2009 oznámil žalovanému zánik poistenia
a povinnosť zaplatiť poistné do doby zániku poistenia t.j. do 24.03.2010 vo výške 218,50 eur, ktorú
povinnosť žalovaný nesplnil.

18. V zmysle platnej právnej úpravy platenie poistného patrí k základným povinnostiam poistníka; ak
poistník neplatí poistné včas a v dohodnutej výške, má to určité právne následky. V zmysle §801
nezaplatenie poistného do určitej lehoty, alebo nezaplatenie poistného v určenej výške má za následok
zánik poistenia zo zákona.

19. Na to, aby poistenie zaniklo, musia byť podľa §801 ods. 2 OZ súčasne splnené podmienky: a)
neuhradenie poistného za ďalšie poistné obdobie poistníkom vo výške a lehote stanovenej v poistnej
zmluve, b) písomná výzva poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného, c) nezaplatenie poistného
zo strany poistníka ani v náhradnej jednomesačnej lehote od doručenia výzvy poisťovateľa, d) výzva
poisťovateľa, obsahujúca výzvu (poučenie), že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. Pokiaľ by

poisťovňanedalapoistníkovikvalifikovanúupomienkupreneplatenienáslednéhopoistného,trvápoistný
pomer ďalej.

20. Výzva poisťovateľa musí obsahovať upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené v
lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy. Zánik poistenia nastáva po prvom upozornení na zaplatenie

poistenia a po uplynutí lehoty jedného mesiaca. V prípade záujmu účastníkov zmluvy je možné zákonom
ustanovené lehoty na zaplatenie poistného dohodou účastníkov poistnej zmluvy predĺžiť, avšak na
platnosť takejto dohody je podľa §791 ods. 1 OZ potrebná písomná forma. Pre zánik poistenia podľa
§801 platí zásada vyjadrená v §803 ods. 1 OZ, podľa ktorej poistiteľ má právo na poistné za dobu
do zániku poistenia; to znamená, že do uplynutia zákonom ustanovenej alebo dohodnutej lehoty na

zaplatenie poistného, poistný pomer trvá so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

21. Závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho posúdenie je po
právnej stránke správne. Žalovaný prevzatie výzvy na plnenie v jednomesačnej lehote dňa 24.2.2010
nepoprel, dlh na ďalšom poistnom za obdobie od 27.11.2009 do 26.5.2010 vo výške 335,31 eur

nezaplatil, ani jeden z účastníkov zmluvy nevypovedali poistnú zmluvu v zmysle §800 Občianskeho
zákonníka, preto poistenie zaniklo nezaplatením poistného v zmysle §801 ods. 2 (poistné za ďalšie
poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho
zaplatenie) a v zmysle §803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poisťovateľovi, t.j. žalobcovi vzniklo právo
na poistné za dobu do zániku poistenia a teda zo obdobie od 27.11.2009 do 24.3.2010 vo výške 218,60

eur, čo je pomerná časť z poistného vo výške 335,31 eur za obdobie od 27.11.2009 do 26.5.2010.

22. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia je dostatočne logické,
presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní

vznesené a bolo vykonané aj dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v
Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, čím
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniu riadneho skutkového stavu a na
tomto základe dospel k správnym právnym záverom.23. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované
dokazovanie za účelom preukázania, že mu bolo pracovníčkou žalobcu oznámené, že nezaplatením

poistného dochádza k zániku zmluvy bez toho, aby mu vznikla povinnosť nejaká povinnosť platiť,
odvolací súd uvádza, že v prvom rade bolo na žalovanom , aby súdu v zmysle ust. § 132 CSP uviedol
a označil dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti a teda navrhol vykonať výsluch konkrétneho svedka,
čo ale žalovaný ani raz vo svojich vyjadreniach neurobil a meno konkrétnej zamestnankyne žalobcu
nekonkretizoval.

24. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnými normami upravujúcimi bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenie § 132
ods. 1 a § 185 CSP, podľa ktorých účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

25. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j.

povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
sporových stranách. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany sporu.

26. Odvolací súd zároveň uvádza, že táto obrana žalovaného je v tomto konaní právne irelevantná,
nakoľko zo strany žalobcu bola žalovanému riadne doručená výzva v zmysle ust. §801 ods. 2 OZ
a taktiež si musel byť žalovaný vedomý svojej zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 803 ods. 1

Občianskeho zákonníka, keď v tejto súvislosti správne konštatoval súd prvej inštancie, že ,,neznalosť
zákona neospravedlňuje“.

27. Aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, že predmetnú zmluvu so žalobcom uzatváral v tiesni,
pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko

toto tvrdenie žalovaného bolo prvýkrát uvedené až v jeho odvolaní a zároveň bez toho, aby presne
konkretizoval ním uvádzanú tieseň, nátlak žalobcu a nápadne nevýhodné podmienky, čiže žalovaný
neuniesol svoju povinnosť tvrdenia a zároveň keďže žalovaný nenavrhol ani žiadne dôkazy, tak
neuniesol ani dôkazne bremeno svojich tvrdení v zmysle ust. § 132 CSP.

28. S poukazom na vyššie uvedené a po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa potom
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku ako vecne správne
s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu ohľadne výroku o náhrade trov konania a dospel k

názoru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o náhrade trov konania nie je vecne správne a je potrebné
ho zmeniť.

30. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí
zo dňa 6. 2. 1954 vo veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č.
30428/96, resp. 7689/01). Základnou zásadou, ktorá v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ovládala
rozhodovanie o náhrade trov konania, bola zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p
( v súčasnosti ekvivalent ust. § 255 CSP). V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne

uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na
náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej
sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so
štruktúrou a funkciou civilného sporového procesu, je potrebné pristupovať k interpretácii a aplikácii §
150 ods.1 O.s.p. ( v súčasnosti ekvivalent ust. § 257 CSP), len výnimočne a iba z dôvodov hodných

osobitného zreteľa (R 34/1982).

31. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu v jeho podanom odvolaní je zrejmé, že žalobca
nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že síce žalobca bol v konaníprocesne úspešný v celom rozsahu, avšak napriek tomu súd nezaviazal žalovaného k zaplateniu
náhrady trov konania spočívajúcej za zaplatený súdny poplatok za návrh z dôvodu, že žalovaný je
oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

32. Podľa § 142 ods. 1 OSP (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie)
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

33. Podľa § 150 ods. 1 OSP (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie)
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
34. Predpokladom použitia cit. ust. § 150 ods.1 O.s.p. ( v súčasnosti ekvivalent ust. § 257 CSP)

je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému
účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať
tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v
konaní. Pôvodné znenie ust. § 150 ods.1 O.s.p., ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia,

bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej
súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému
zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu

dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie
chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych,
osobnýchaďalšíchpomerovvšetkýchúčastníkovkonaniaaažnásledneskúmanieokolností,ktoréviedli

k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho,
nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka
v konaní.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 19.02.2013
oslobodený od poplatkovej povinnosti, t.j. od poplatkovej povinnosti, ktorá vzniká žalovanému vo vzťahu

k štátu a teda ide o súdne poplatky, ktoré je povinný platiť účastník konania ako trovy konania v
súvislosti s prejednávanou vecou. Avšak aj v prípade, ak je účastník konania oslobodený od poplatkovej
povinnosti, táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na rozhodovanie súdu o náhrade trov konania vo vzťahu
k druhému účastníkovi konania v zmysle ustanovenia § 142 až § 151a OSP (v súčasnosti ekvivalent ust.
§ 255 až 261 CSP), nakoľko v danom prípade rozhoduje len to, aká bola celková úspešnosť účastníkov

v konaní, pokiaľ však nebol daný zákonný dôvod na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ( v súčasnosti
ekvivalent ust. § 257 CSP).
36. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by vo veci nemala byť úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov konania a ktoré
dôvody by mali spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj v okolnostiach na strane účastníkov

konania. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že bol v konaní
oslobodený od platenia súdnych poplatkov, avšak v danom prípade je potrebné zo strany súdu uviesť,
že do situácie, že sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu a nemá žiaden príjem sa dostal vlastným
zavinením a taktiež je potrebné vyhodnotiť aj jeho správanie sa v konaní, keď žalovaný v tomto konaní
len spochybnil pohľadávku žalobcu tvrdením vo všeobecnej rovine, neznačil a nepredložil súdu žiadne

dôkazy na ich preukázanie a niektoré svoje tvrdenia uviedol až vo svojom odvolaní. Podľa odvolacieho
súdu v prejednávanej veci nie sú tak dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vo
veci úspešnému žalobcovi nemala byť priznaná náhrada trov konania, a to aj s prihliadnutím na postoj
žalovaného v predmetnom konaní, ktorý s návrhom žalobcu nesúhlasil.37. Keďže v tomto konaní bol plne úspešný žalobca, nakoľko súd v celom rozsahu jeho žalobe vyhovel,
tak bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania zmeniť v zmysle ust. § 255
ods.1 CSP tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktorú si v tomto

konaní dôvodne uplatnil, keď súd u žalovaného nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by ich náhradu výnimočne v zmysle ust. § 257 CSP žalobcovi nepriznal.

38. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v súlade s ustanovením

§ 388 CSP zmenil a priznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za
návrh vo výške 16,50 eur.

39. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa ustanovenia § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V

odvolacom konaní bol žalobca úspešný, preto odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

40. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).