Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoPr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212994
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813212994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba

a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne Základná škola Bystré, so sídlom Bystré 347, 094 34
Bystré, IČO: 37 873 261 zastúpená JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom, advokátskej kancelárie v
Košiciach, Ul. Michalovská 43, Košice, proti žalovanej H. S., E. G. E. XXX, zastúpená JUDr. Ernestom
Vokálom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, Ul. Hlavná 61, o zaplatenie 3.084,89 eur s prísl.,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Cpr/8/2013-314 zo dňa
23.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne s tým, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že
žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 3.084,89 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa kedy žalovaná obdŕžala jednotlivé sumy. V žalobe
uviedla, že žalovaná je jej bývalou zamestnankyňou. Pracovný pomer jej vznikol na základe pracovnej
zmluvy č. C..XXXX/PaN-Č. zo dňa 8.8.1990. Pracovno-právny vzťah bol upravovaný dodatkami k PZ zo
dňa 9.9.1991, zo dňa 1. 3.1994, 11.10.1994, 18.1.1995, 2.4.2002, 28.8.2008 a 30.10.2009. Dodatkom
k pracovnej zmluve označeným ako Dohoda o zmene pracovnej činnosti zo dňa 28.8.2008 sa účastníci

dohodli, že žalovaná bude zaradená ako účtovník. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.10.2009
bolo dohodnuté, že u žalovanej od 1.11.2009 bude druh práce ekonóm ZŠ rozšírený o funkciu finančný
manažér. Dňa 22.12.2009 žalobkyňa so žalovanou uzatvorila Dohodu o vykonaní práce, obsahom
ktorej bolo to, že žalovaná bude vykonávať pracovnú úlohu ako finančný manažér, rozsah práce bol
určený v rámci projektu „Moderná ZŠ vyučujúca žiakov pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych
komunít“. Pracovná úloha mala byť vykonaná od 23.12.2009 do skončenia projektu. Odmena bola
dojednaná podľa výpočtu SORO. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy bola splatná po dokončení a

odovzdanípráce.Žalovanálistomzodňa16.7.2012požiadalaoskončeniepracovnéhopomerudohodou
ku dňu 27.8.2012. Žalobkyňa návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou akceptovala. V dňoch
od 5.12.2011 do 1.12.2012 bol u žalobkyne vykonaný vládny audit Správou finančnej kontroly R. a
ním bolo zistené porušenie zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a bol
uložený odvod do štrukturálneho fondu a do štátneho rozpočtu v sume 6.866,35 eur. Auditom bolo
preukázané, že žalovaná si sama vyplatila sumy za mesiac november - december 2009 - 246,02 eur,
január 2010 sumu 135,62 eur, február 2010 sumu 129,71 eur, marec 2010 sumu 116,94 eur, apríl 2010

sumu 134,52 eur, máj 2010 sumu 141,04 eur, jún 2010 sumu 131,42 eur, júl 2010 sumu 135,62 eur,
august 2010 sumu 135,62 eur, september 2010 sumu 403,36 eur, október 2010 sumu 124,89 eur,
november 2010 sumu 115,66 eur, december 2010 sumu 138,48 eur, január 2011 sumu 143,18 eur,
február2011sumu144,95eur,marec2011sumu135,62eur,apríl2011sumu135,62eur,máj2011sumu135,62 eur, jún 2011 sumu 100,- eur, júl 2011 sumu 200,- eur, spolu 3.084,89 eur. Žalovaná vyhlásila
pred kontrolnou skupinou, že ako finančný manažér sa projektu nezúčastňovala, napriek tomu ako
zodpovedný pracovník za ekonomiku a taktiež za mzdy u žalobkyne, si tieto vyčíslila a z účtu žalobkyne

previedla na svoj účet v sumách v jednotlivých mesiacoch, tak ako boli špecifikované vyššie. Podľa
žalobkyne žalovaná porušila ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka, škodu spôsobila úmyselne a
konala proti dobrým mravom. Žalobkyňa postupovala podľa § 191 Zákonníka práce, vyzvala žalovanú,
aby škodu uhradila a prejednala požadovanú náhradu škody s odborovou organizáciou. So zreteľom
na skutočnosť, že žalovaná žalobkyni spôsobila škodu porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu

podľa§ 424 OZ.

2. Žalovaná so žalobu nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého z rozhodnutia SFK zo
dňa 10.7.2013 vyplýva, že žalobcovi bol uložený odvod do štrukturálneho fondu a do štátneho rozpočtu

v celkovej sume 6.866,35 eur za porušenie finančnej disciplíny pri prostriedkoch Európskej únie. Z
odôvodnenia okrem iného vyplýva, že ako neoprávnený výdavok bol okrem iných osôb zistený aj u
žalovanej, a to časť mzdy vyplatená z určité obdobie a odpracované hodiny na projekte, a to v mesiaci
november, december 2009 v sume 246,02 eur, v mesiaci január 2010 v sume 135,62 eur, v mesiaci
február 2010 v sume 129,71 eur, v mesiaci marec 2010 v sume 116,94 eur, v mesiaci apríl 2010 v sume

134,52 eur, v mesiaci máj 2010 v sume 141,04 eur, v mesiaci jún 2010 v sume 131,42 eur, v mesiaci
október 2010 v sume 124,89 eur, v mesiaci november 2010 v sume 115,66 eur, v mesiaci december 2010
v sume 138,48 eur, v mesiaci január 2011 v sume 14,18 eur, v mesiaci február 2011 v sume 144,95 eur, v
mesiaci september 2010 v sume 404,36 eur, spolu v sume 2.106,79 eur. Z obsahu odôvodnenia vyplýva,
že vlastne ako neoprávnený výdavok bola určená nielen vyplatená mzdy, ale aj odvody zamestnávateľa.

Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že v čase podpisu dohody o vykonaní práce si myslela, že je
finančnou manažérkou projektu, avšak riaditeľkou základnej škody I.Z.Z.. G. I. - manažérkou projektu
jej bolo oznámené, že celú agendu bude spracúvať agentúra v N., takže tomu porozumela tak, že
nebude vykonávať prácu finančnej manažérky, iba napomáhať agentúre a poskytovať jej požadované
dokumenty z účtovníctva, čo aj robila. Z tohto dôvodu bola zrušená dohoda o vykonaní práce, pričom jej

bola vyplácaná za účtovnícku prácu na projekte odmena platu na základe pracovnej zmluvy. Správne
teda uviedla riaditeľka škody, že agentúra, ktorá spracovala výsledne projekt napomáhala žalovanej, čo
má uvádzať v účtovníctve. Kontrolná skupina v zápisnici spísanej s ňou má uvedené, že tiet účtovnícke
práve aj vykonávala, avšak to, že rozhodla, že tieto práce sú práce finančného manažéra, musí vysvetliť
riaditeľkaškoly.Žalovanábolapresvedčená,žeodmena,ktorújejurčilariaditeľkaškolyjejbolavyplatená

za účtovnícke práce na projekte. Ďalej žalovaná uviedla, že práce na projekte vykonávala na základe
pokynov nariadenej riaditeľky školy, ktorá jej mesačnú odmenu navrhla a aj vyplatila k tarifnému platu.

4. Z pracovnej zmluvy žalovanej vyplýva, že táto pracovala u žalobkyne od 8.8.1990 a jej pracovný
pomer bol v ďalšom období menený rôznymi dodatkami. Z dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 28.8.2008

vyplýva, že žalovaná bola zaradená ako účtovník. Z ďalšieho dodatku zo dňa 30.10.2009 vyplýva, že
bola menená pracovná zmluva tak, že dohodnutý druh práce sa dňom 1.11.2009 rozširuje o funkciu
finančný manažér, v tejto funkcii mala zabezpečovať činnosť v rámci projektu Modrená základná škola
vyučujúca žiakov pochádzajúcich z MRK - finančné riadenie projektu počas jeho realizácie, komunikácia
s RO/SORO ohľadom finančnej stránky projektu, prípravy dokumentov na zúčtovanie žiadosti o platbu.

Zmena obsahu pracovnej zmluvy bola dohodnutá na určitý čas do 30.4.2011 so súhlasom zamestnanca.

5. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 22.12.2009 vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola
podpísaná dohoda o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo dojednanie pracovnej úlohy finančný
manažér. Ďalej sa dohodol rozsah práce, a to v rámci projektu s tým, že pracovná úloha bude

vykonávaná od 23.12.2009 do skončenia projektu. Odmena bola dohodnutá podľa daného výpočtu
SORO. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy bola splatná po dokončení a odovzdaní práce.

6. Listom zo dňa 16.7.2012 požiadala žalovaná o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu
27.8.2012, čo žalobkyňa akceptovala listom zo dňa 1.8.2012, v ktorom uviedla, že jej návrh akceptuje

a súhlasí s tým, aby pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.9.1990 bol skončený
dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce ku dňu 27.8.2012. Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa
22.8.2014 vyplynulo, že vyšetrovateľom policajného zboru bolo dňa 26.11.2012 v zmysle § 199 ods. 1
Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za prečin poškodzovania finančných záujmov Európskychspoločenstiev podľa § 261 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
subvenčného podvodu podľa § 255 ods. 1 Trestného zákona. V danej trestnej veci sú vykonávané
procesné úkony týkajúce sa zistených nedostatkov na základe vykonaného auditu Správy finančnej

kontroly, ako aj ďalších pochybení zistených v priebehu samotného vyšetrovania v súvislosti s uzavretou
zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s dodatkami za účelom spolufinancovania
projektu s názvom Moderná škola vyučujúca žiakov pochádzajúcich s marginalizovaných rómskych
komunít financovaného z projektu Európskeho sociálnej fondu a štátneho rozpočtu SR, kde prijímateľom
bola Základná škola Bystré a poskytovateľom bolo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, v

zastúpení Agentúrou Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ. V danej trestnej veci doteraz
nebolo v zmysle § 206 Trestného poriadku vznesené obvinenie konkrétnej osobe.

7.Zmenovaciehodekrétuzodňa30.6.2009vyplýva,žedofunkcieriaditeľkyZŠBystrébolavymenovaná
I.. G. I.. Z ďalšieho menovacieho dekrétu zo dňa 27.6.2014 vyplynulo, že do funkcie riaditeľky ZŠ Bystré
bola vymenovaná I.. G. I..

8. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.5.2013 vyplynulo, že žalovaná bola prihlásená ako
poistenec - zamestnanec dohodár dňa 23.12.2009 a odhlásená dňa 31.12.2009. Z výplatnej pásky
žalovanej vyplýva, že v mesiaci jún 2011 jej bola vyplatená odmena 100,- eur, v mesiaci november 2009
jej bola vyplatená odmena vo výške 400,- eur, v mesiaci december 2009 jej bola vyplatená mimoriadna

odmena vo výške 500,- eur a na základe dohody o vykonaní práce jej bola vyplatená suma 504,- eur, v
mesiaci január 2010 jej bola vyplatená odmena za projekt vo výške 110,- eur, v mesiaci február 2010
odmena vo výške 110,- eur, v mesiaci marec 2010 odmena 110,- eur, v mesiaci apríl 2010 odmena vo
výške 110,- eur, v mesiaci máj 2010 odmena vo výške 125,32 eur, v mesiaci jún 2010 odmena vo výške
135,62 eur, v mesiaci september 2010 odmena vo výške 135,62 eur, v mesiaci október 2010 odmena

vo výške 135,62 eur, v mesiaci november 2010 odmena vo výške 135,62 eur, v mesiaci december 2010
odmena vo výške 135,62 eur, v mesiaci január 2011 odmena vo výške 135,62 eur a rovnaká odmena
aj v mesiaci február 2011.

9. Zo zápisov z vykonaného rozhovoru medzi žalovanou a pracovníkmi SFK dňa 4.7.2012 vyplynulo,

že žalovaná na otázku SFK, či sa zúčastnila na aktivitách projektu Moderná základná škola vyučujúca
žiakov z marginalizovaných rómskych komunít ako finančný manažér uviedla, že nie, rovnako
odpovedala aj na otázku, či vykonávala činnosť finančného manažéra, rovnako na otázku, či boli ňou
vypracované a podpísané pracovné výkazy predložené v žiadostiach o platbu a tiež rovnako aj, či
vypracovalazápisyzozasadnutíprojektovéhotímu.Naotázku,čiviedlaúčtovníctvopreprojektModerná

škola vyučujúca žiakov marginalizovaných rómskych komunít odpovedala, že dokumenty, ktoré pani
riaditeľkaprikázalazúčtovaťnaprojekteurobila,atopočasceléhoobdobia.Uviedla,žeurčitédokumenty
jej boli predložené na podpis bez toho, aby bola oboznámená s ich obsahom. Potvrdila, že vykonávala
činnosti súvisiace s jej pracovnou náplňou a tiež to, že nevypočítavala mzdy pre projekt. Výpočet platieb
pre učiteľov čo boli v projekte realizovala agentúra B. N.. Žalovaná ďalej uviedla, že finančná kontrola

urobila s ňou písomný záznam, v ktorom bola informácia o tom, aké práce na projekte robila. Celé dva
roky po tom, čo prevzala agendu agentúra B. G. N., bola presvedčená o tom, že vykonávala iba tie práce
na projekte, ktoré na základe dodatku k pracovnej zmluve musí vykonávať a riaditeľka školy jej za ne
vyplácala mesačné odmeny. Na základe dodatku k pracovnej zmluve ako finančný manažér vykonávala
práce na projekte na základe ústnych pokynov riaditeľky školy. Išlo o účtovnícke práce na projekte a za

tieto jej bola vyplácaná mesačná odmena riaditeľkou školy.

10. Žalobkyňa potvrdila, že v apríli 2009 začal na škole prebiehať projekt Moderná základná škola
vyučujúca žiakov pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít. V tom čase bol riaditeľom
pán V. a po voľbách od 1.7.2009 bola riaditeľkou pani I.. V súvislosti so zmenou štatutárneho zástupcu

bolo potrebné tieto údaje v projekte prepracovať, ktoré súviseli s výmenou štatutárneho zástupcu. Od
novembra 2009 bola finančnou manažérkou žalovaná a jej úlohou bolo zúčtovanie všetkých záležitostí
súvisiacich s týmto projektom, napr. keď prišli faktúry za nákup materiálu, tieto bolo treba zaúčtovať
a všetky s tým súvisiace náležitosti vykonať. Na základe toho boli urobené rôzne dohody, pričom
keď projekt začínal, žalobkyňa nevedela presne, ako má tento projekt fungovať, hlavne čo sa týka

písomností. Agentúra, ktorá spracovala výsledne tento projekt napomáhala žalovanej v tom, čo má
uvádzať v účtovníctve. Všetky náležitosti komunikovala žalovaná s agentúrou. Žalobkyňu zarazila
správa finančnej kontroly, kde sa uvádzalo, že žalovaná na projekte nepracovala a z tohto dôvodu platby
považovala za neoprávnené výdavky. Žalobkyňa musel preto tieto sumy, ktoré sa týkali osoby žalovanejštátu vrátiť. Keď túto okolnosť viackrát komunikovala s pracovníkmi Správy finančnej kontroly, títo jej
povedali, že pre ich rozhodnutie bolo smerodajné to, ako sa vyjadrila žalovaná.

11.Žalovanávovýpovedipotvrdila,ževykonávalaprácenaspomínanomprojekteakofinančnýmanažér,
avšak nie na základe uzavretej dohody, ale na základe pokynov riaditeľky školy. Išlo o účtovnícke práce,
ktoré nerobila ako finančný manažér, pretože ani nevie, čo je náplňou finančného manažéra a čo tento
malrobiťnauvedenomprojekte.Nedostalažiadnunáplňpráce,aninebolavyplácanánazákladedohody
o vykonaní práce. Bola jej vyplácaná iba mesačná odmena za práce na projekte, o ktorých riaditeľka

vedela. Pokiaľ ide o finančnú kontrolu, potvrdila, že táto jej ukázala pracovný výkaz na jej meno, kde
boli uvádzané práce, ktoré reálne vykonávala, ale boli tam aj práce, ktoré nevykonala a na tieto finančnú
kontrolu upozornila. Finančná kontrola išla presne po každej položke a zaznamenávala si, ktorú položku
výkonu prác žalovaná robila a ktorú nie. Následne tieto skutočnosti finančná kontrola zhodnotila. V
súvislosti s tvrdením žalobkyne, že si sama vyplácala odmeny, toto poprela. Uviedla, že príkaz na výplatu
mzdy, vrátane odmeny za vykonanú prácu podpisovala riaditeľka základnej školy, alebo jej zástupkyňa a

tiež ona. Výšku odmeny určovala jej nadriadená. V tejto súvislosti uviedla, že riaditeľka základnej školy
každýmesiacvidela,žesújejvyplácanéodmenyaveľmidobrevedela,začosútietoodmenyvyplácané.

12. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že žalovaná mala zabrániť tomu, aby jej uvedené odmeny boli
zaslané na jej účet.

13.Žalovaná,pokiaľišlootototvrdenie,malazato,žeišlooodmenuvyplácanúvrámcipracovnejzmluvy
a nie v rámci projektu. Žalovaná uviedla, že pracovala ako účtovníčka, pričom účtovníctvo je potrebné
robiť každý mesiac, čiže je logické, že aj odmena je mesačná. Poukázala na to, že neporušila žiadnu
svoju povinnosť. Odmeny sa vyplácali na základe podpisu riaditeľky školy a s jej vedomím. Poukázala

na to, že doteraz žalobkyňa nedokázala žiadnymi listinnými, ani inými dôkazmi to, že by úmyselným
konaním, či konaním proti dobrým mravom spôsobila jej škodu. Potvrdila, že vykonávala všetky činnosti,
ktoré jej riaditeľka školy zadala a všetky odmeny a peniaze, ktoré obdŕžala, boli na základe práce, ktorú
vykonala s plným vedomím riaditeľky školy.

14. V ďalších dôvodoch napadnutého rozsudku súd vec právne hodnotil podľa § 424 OZ a § 179 ods. 2
Zákonníka práce s tým, že poukázal na predpoklady za akých je daná zodpovednosť za škodu, pričom
nazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobajevcelomrozsahunedôvodná.Súdmal
za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov
pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 424 OZ. Ďalej mal za to, že v danom

prípade nebolo preukázané úmyselné konanie proti dobrým mravom a ani príčinná súvislosť medzi
týmto konaním a vzniknutou škodou. V konaní sa žalobkyňa domáhala náhrady škody na tom základe,
že bol vykonaný vládny audit Správou finančnej kontroly R., a týmto bolo zistené porušenie zákona
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a bol uložený odvod do štrukturálneho
fondu a do štátneho rozpočtu v sume 6.866,35 eur. Auditom malo byť preukázané, že žalovanej boli

vyplatené sumy za určité obdobia, v celkovej sume 3.084,89 eur na tom základe, že žalovaná vyhlásila
pred kontrolnou skupinou, že ako finančný manažér sa na projekte nezúčastňovala, a napriek tomu
ako zodpovedný pracovník za ekonomiku a mzdy u žalobkyne si tieto vyčíslila a z účtu žalobkyne
previedla na svoj účet tak, ako boli vyšpecifikované. Je pravdou, že rozhodnutím Správy finančnej
kontroly bol žalobkyni uložený odvod do štrukturálneho fondu a do štátneho rozpočtu v celkovej

sume 6.866,35 eur za porušenie finančnej disciplíny pri prostriedkoch Európskej únie a z odôvodnenia
rozhodnutia okrem iného vyplýva, že ako neoprávnený výdavok bol okrem iných osôb aj u žalovanej,
a to určená časť mzdy vrátane odvodov. U žalovanej išlo o neoprávnený výdavok vo výške 2.106,79
eur. Súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že u žalovanej došlo k úmyselnému konaniu proti
dobrým mravom. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 424 OZ, podľa

ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok je úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej
osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou musí
byť daná príčinná súvislosť, a túto žalobkyňa nepreukázala. Súd mal za to, že žalovaná nekonala v
rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie o tom, že si sama vyplácala odmeny je nedôvodné, pretože ako
účtovníčka si ich sama vyplatiť nemohla. Na zrealizovanie platieb bol potrebný podpis poverených osôb,

t.j. štatutárneho zástupcu. Nikdy nepoprela, že prácu na projekte nevykonávala, avšak nemôže byť pre
to daná súvislosť medzi rozhodnutím Správy finančnej kontroly a úmyselným konaním žalovanej proti
dobrým mravom. Pokiaľ ide o vyhlásenie žalovanej pred kontrolnou skupinou, zo zápisov vyplýva, že
žalovanávýslovnenikdyanikdeanivosvojejvýpovedineuviedla,ženaprojektenepracovala.Kontrolnejskupine odpovedala podľa svojho presvedčenia pravdivo na dané ňou konkrétne položené otázky,
týkajúce sa konkrétnych prác a listín v rámci daného projektu. Z prebiehajúceho trestného stíhania
je zrejmé, že s projektom sú spojené rôzne problémy súvisiace s falšovaním podpisov na rôznych

dokumentoch, či pracovných výkazoch v tomto projekte. Ako žalovaná potvrdila, niektoré dokumenty
ona osobne nepodpisovala, aj keď tam bolo uvedené jej meno. Nikdy však vykonávanie prác ako takých
nepoprela.Bolapresvedčená,ževykonávaprácenaprojektepodľapokynuriaditeľky,atočopredstavuje
práca finančného manažéra, nebolo nikdy špecifikované, ani žalobkyňou prezentované, o aké práce
malo ísť. S poukazom na uvedené súd nemohol hodnotiť konanie žalovanej tak, že by išlo o konanie

v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná neporušila žiadnu svoju povinnosť. Odmeny sa jej vyplatili na
základe podpisu riaditeľky a s jej vedomím. Žalovaná potvrdila, že na projekte pracovala a nikdy to
nepoprela, ani pred kontrolou, takže nárok na odmenu jej prináležal. Pre úplnosť súd ešte poukázal na
to, že pokiaľ ide o sumy, ktoré neboli v rozhodnutí Správy finančnej kontroly uvedené ako neoprávnené
výdavky, ohľadom týchto vôbec neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

15. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) a § 205 ods.
2písm.d)O.s.p.,tedaževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1ažesúdprvéhostupňadospel
nazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Žalobkyňazdôraznila,žežalovaná

stále tvrdila, že riaditeľka Základnej škody v Bystrom bola projektovým manažérom na uvedenom
projekte, pričom súdu bola predložená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
004/2009/3.1/OPV, kde je uvedené v záverečných ustanoveniach v bode 6.4, kto je oprávnený konať v
mene prijímateľa (ZŠ v Bystrom) v prílohe zmluvy č. 3 a č. 6 je uvedený ako splnomocnený zástupca
projektový manažér Z. N.. Čiže žalobkyňa nebola projektovým manažérom, ale za projekt zodpovedala

v zmysle prílohy č. l zmluvy o poskytnutí NFP všeobecné povinností čl. l bod 2 zmluvy, teda že
prijímateľzodpovedáposkytovateľovizarealizáciuaktivítprojektuvcelomrozsahubezohľadunaosobu,
ktorá projekt skutočne realizuje. Tento dôkaz bol predložený, avšak súd ho nevyhodnotil. Tvrdenia
žalovanej, že robila to, čo jej povedala riaditeľka, že nedostala žiadne kárne opatrenia, že vec je v štádiu
vyšetrovania a že nemala náplň ako finančný manažér, tieto tvrdenia sú irelevantné a súd ich vyhodnotil

nesprávne. Žalovaná od začiatku vedela, že je finančným manažérom, ešte za N.. V., bývalého riaditeľa
ZŠ, keďže za jeho pôsobenia sa začal realizovať projekt. Od začiatku bola informovaná o svojej práci,
a to projektovým manažérom Z. N. a pracovníkmi agentúry I. - E. ako právnym predchodcom agentúry
B. I. - N.. Spolupráca s agentúrami a žalovanou bola veľmi slabá. Žalovaná stále nechcela rozumieť
čo od nej z agentúry žiadajú. Dodatky, zmluvy týkajúce sa projektu si prerábala sama, na základe

niektorých pokynov pani E., pracovníčky agentúry I. E.. Riaditeľke ich už dávala iba podpisovať s
komentárom, že to tak teraz musí byť. O neoprávnených výdavkoch za finančného manažéra vedela.
Bola o tom informovaná, veď stále žiadala celú správu od finančnej kontroly, napriek tomu, že dostala
tie časti, ktoré sa týkali jej osoby. Tam presne, videla sumy, ktoré boli vyčíslené ako neoprávnený
výdavok. Mesačnú výšku odmeny neurčuje riaditeľka školy, ako to uviedla žalovaná, ale je to určené

na začiatku pri príprave projektu. Všetko sa vypočítava na základe SORO. K žalobe vôbec nemuselo
dôjsť, keby žalovaná nevypovedala finančnej kontrole klamstvá, na základe ktorých finančná kontrola
konštatovala, že pre celý projekt sú najdôležitejšie iba pracovné a kumulatívne výkazy. Samotná práca
vôbec nie je podstatná. To, že žalovaná tieto papiere nedokázala sama urobiť a robila to za ňu agentúra
spôsobilo, že sa financie vracali. Žalovaná klamala finančnej kontrole aj to, že sa nezúčastňovala pri

verejnom obstarávaní, pretože tieto veci mala na starosti ona spolu s Q.. K. P., ktorý na projekte tiež
pracoval a potom zrazu vypovedal, že on nič nerobil. Žalovaná nemala problém pred súdom klamať.
Odmeny za projekt sa vyplácali pre finančného manažéra mesačne, nič na tom zlé nebolo, veď to bolo
v súlade s rozpočtom projektu, ale iba po vyhlásení žalovanej kontrole, že na nepracovala, sa tieto
výdavky stali neoprávnené. Kontrolná skupina dávala otázky týkajúce sa vypisovania výkazov a nie

vykonávania prác. Niektoré otázky a odpovede sa nedajú ani prečítať. Na základe kontroly týkajúcej
sa účtovania, bolo zistené porušenie - chybné účtovanie, použité chybné kódy zdroja a ďalšie veci
týkajúce sa účtovania. Na základe týchto zistených vecí, kontrolná skupina žiadala vyvodenie následkov
a nápravu, preto dostávala žalovaná upozornenia za porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa žiadala,
abyfinanciezažalovanúnebolibranézaneoprávnenévýdavky,nakoľkožalovanánaprojektepracovala,

iná ekonómka na škole nepracovala, no finančná kontrola to do úvahy nebrala. O tom, že žalovaná aj
predtým nepracovala zodpovedne, svedčia upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny 22.11.2010,
24.11.2010, 19.1.2012, 29.1.2012, 20.11.2012, 7.2.2012, 20.6.2012. Ale aj napriek tomu žalobkyňa
s prácou žalovanej na projekte nemala dôvod byt' nespokojná. Len na základe vyhlásenia žalovanejkontrola jej mzdu a odvody do fondov označila ako neoprávnený výdavok a ten sa musel odviesť do
štátneho rozpočtu. V tejto časti sa preukázalo, že žalovaná spolu s bývalým riaditeľom V. chceli uškodiť
žalobkyni, a tým jej spôsobiť trestné stíhanie. Žalobkyňa sa neodvolala voči rozhodnutiu správy finančnej

kontroly preto, lebo nemohla obhájiť niečo, čo niekto tvrdí, že sa nestalo. V ďalšom žalobkyňa poukázala
na to, že je daná zodpovednosť žalovanej podľa § 424 OZ. Za vadu konania v zmysle § 221 O.s.p.
žalobkyňa považovala nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súčasne žiadala, aby odvolací
súd v prípade, že potvrdí napadnutý rozsudok pripustil dovolanie proti nemu, vzhľadom na to, že ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

16. Žalovaná vo vyjadrení na odvolanie žalobkyne uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
rozsudkom súdu prvej inštancie, navrhla tento potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Súd
prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobkyňa nepreukázala, že by u nej došlo k úmyselnému konaniu
proti dobrým mravom. Tvrdenie o tom, že si sama vyplácala odmeny je nedôvodné, pretože sama si
ich vyplatiť nemohla. Na zrealizovanie platieb bol potrebný podpis poverených osôb, t.j. štatutárneho

zástupcu. Nikdy nepoprela, že prácu na projekte nevykonávala, čo vyplynulo z jej výpovede, a preto
nemôže byť daná súvislosť medzi rozhodnutím Správy finančnej kontroly a jej úmyselným konaním proti
dobrým mravom. Žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, že by chcela úmyselne žalobkyni
uškodiť. Neporušila žiadnu svoju povinnosť a odmeny sa vyplácali na základe podpisu riaditeľky a s jej
vedomím. Znovu zopakovala, že vykonávala všetky činnosti, ktoré jej riaditeľka školy zadala a všetky

odmeny, ktoré za prácu obdŕžala boli vyplatené s plným vedomím riaditeľky školy. Namietala vyjadrenie
žalobkyne k upozorneniam na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko počas celého konania tieto
upozornenia nepredložila a nebolo jej umožnené sa k ním vyjadriť. Predmetná argumentácia žalobkyne
je účelová a jediným cieľom je očierniť jej osobu a prácu, ktorú pre žalobkyňu vykonávala. Z uvedeného
dôvodu v prílohe predložila svoju sťažnosť na prácu riaditeľky Základnej školy Bystré zo dňa 22.8.2012,

ktorú zaslala Obecnému úradu E.É.. Poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp.zn. XXT/X/XXXX, ktorý nepotvrdil žiadne z tvrdení žalobkyne. Zvýraznila, že tento rozsudok nie je
právoplatný, ale z jeho znenia nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by mohla dokazovať, že spôsobila
akúkoľvek škodu úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi. V neposlednom rade poukázala
aj na vyjadrenie zamestnankyne Správy finančnej kontroly N.. N. M., z e-mailovej komunikácie zo dňa

15.5.2014, v ktorom uvádza: „V správe sme uviedli len to, čo ste nám uviedli v rozhovore, na Vašom
mieste by som nič nezaplatila a bránila sa. Argumentujte tým, že „vy ste nevypracovávali pracovné
výkazy, tak, ako ste tvrdili nám, že tam nie sú Vaše podpisy“. Vzhľadom na doterajšie dôkazy žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepreukázala, že by porušila nejakú právnu povinnosť, a tak spôsobila vznik škody.

17. V ďalšom vyjadrení žalobkyňa zotrvala na svojich ústnych vyjadreniach i písomných podaniach,
poukázala na to, že audítorská skupina vykonala dňa 4.7.2012 rozhovor so žalovanou, na ktorom sa jej
predložil k nahliadnutiu pracovný výkaz a žalovaná uviedla, že tento nevypracovala. Zároveň uviedla, že
sa nezúčastňovala na aktivitách projektu ako finančný manažér. Na základe tohto tvrdenia audítorská
skupina všetky náklady - mzdu, ktorú mala žalovaná vyplatenú pravidelne každý mesiac na základe

zmluvy ako finančný manažér vyčíslila ako neoprávnený výdavok, čo v celom projekte predstavovalo
sumu 3.084,89 eur. Poukázala tiež na to, že žalovaná mení svoju výpoveď, keď celý čas tvrdila, že na
projekte nepracovala, ale na súde a teraz tvrdí, že na projekte pracovala a robila iba to, čo jej prikázala
riaditeľka. U žalovanej viackrát bolo zistené pochybenie pri jej práci. Vždy sa to preukázalo pri nejakej
kontrole a aj v iných veciach bolo preukázané, že nemá problém klamať ani pred samotným súdom.

Tvrdenie, že počas projektu nebola upozorňovaná na to, že nejakú činnosť nevykonáva, alebo že si
neplní svoje povinnosti iba preto, aby odvrátila pozornosť. Žalovaná veľmi ľahko svoju zodpovednosť
presúva na iných. Žalobkyňa je presvedčená, že dokázala úmyselné konanie proti dobrým mravom,
ktorým bola spôsobená škoda.

18. Odvolací súd odvolanie žalobkyne prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, a to v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalobkyne bolo podané 5.4.2016. So zreteľom
na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd prejednal odvolanie

žalobkyne podľa právnej úpravy účinnej v čase kedy bolo podané. Súčasťou princípu právnej istoty a
ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ
niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia.Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva spätným
pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol
poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Tiež je

treba poukázať na to, že žalobkyňa odvolanie zdôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.
a) a písm. d) O.s.p., pričom odvolací súd sa týmito odvolacími dôvodmi musel zaoberať.

19. Na základe týchto dôvodov odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých
sa žalobkyňa domáhala jej preskúmania a dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné.

20. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, keď
uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, aby žalovaná jej spôsobila škodu v zmysle § 424 OZ. Odvolací
súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na vecne správne zdôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s týmito dôvodmi a na zdôraznenie správnosti považuje za
potrebné uviesť nasledovné. V konaní sa žalobkyňa domáhala náhrady škody na tom základe, že

bol vykonaný vládny audit Správou finančnej kontroly R., a týmto bolo zistené porušenie zákona č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na základe tohto bol žalobkyni uložený odvod
do štrukturálneho fondu a štátneho rozpočtu v sume 6.866,35 eur. Auditom sa zistilo, že boli vyplatené
sumy žalovanej vo výške 3.084,89 eur neoprávnene ako odmena za výkon práce finančný manažér
na projekte „Moderná ZŠ vyučujúca žiakov pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít“.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tento samotný fakt neznamená,
že žalovaná spôsobila žalobkyni škodu, keďže uvedenú sumu vyplatila žalobkyňa žalovanej v rámci
mesačnej odmeny. Súd prvej inštancie teda správne tento skutkový stav vyhodnotil tak, že v danom
prípade nejde o nárok na náhradu škody, a preto ako nedôvodný ho zamietol. Odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že v zmysle § 222 ods. 1 až 6 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne

obohatí na úkor zamestnávateľa, alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca,
musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné, najmä pre to, že obohatenie spočívalo vo výkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného
obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Vrátenie
neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel,

alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené, alebo omylom vyplatené, a to
v lehote do troch rokov od ich výplaty.

21. V tejto súvislosti je treba z vykonaného dokazovania vidieť to, že žalobkyňa netvrdí, aby uvedené
odmeny boli vyplatené žalovanej neoprávnene, ale že škoda bola spôsobená na základe klamstiev

žalovanou pred Správou finančnej kontroly, keď táto potom konštatovala, že pre celý projekt sú
najdôležitejšie iba pracovné a kumulatívne výkazy a nie samotná práca. Žalobkyňa sama v odvolaní
potvrdila, že odmeny za projekt sa vyplácali pre finančného manažéra mesačne a iba po vyhlásení
žalovanejSprávefinančnejkontroly,ženaprojektenepracovala,satietovýdavkystalineoprávnené,hoci
z dokazovania vyplýva, že na projekte žalovaná pracovala. Z dokazovania teda vyplýva, že žalovaná

uviedla pred Správou finančnej kontroly pravdivú informáciu v tom, ako vyplýva zo zápisu z vykonaného
rozhovoru medzi ňou a pracovníkmi Správy finančnej kontroly dňa 4.7.2012, čo však ale neznamená,
že na uvedenom projekte nepracovala a že jej odmena nemala byť vyplatená.

22. Možno teda urobiť záver v tom, že týmto konaním žalovaná nenaplnila predpoklady zodpovednosti

podľa § 424 OZ a taktiež nejde o prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 222 Zákonníka práce,
naviac, ak by aj sa žalovaná neoprávnene obohatila, nebolo by možné vrátenie neprávom vyplatených
súm, keďže toto prichádza do úvahy len vtedy, ak by zamestnanec vedel, alebo musel z okolností
predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené, alebo omylom vyplatené. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, že takúto vedomosť mohla žalovaná získať až z rozhodnutia Správy finančnej

kontroly zo dňa 10.6.2013.

23. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.24. Odvolací súd nerozhodol vo výroku rozsudku o pripustení dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.,
nakoľko v danom prípade nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Nakoniec ani

žalobkyňa nedefinovala otázku, ktorá je po právnej stránke zásadného významu.

25. V zmysle výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, tento pri rozhodovaní o trovách prvostupňového
konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).