Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Denisa Hiščáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616215917
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616215917.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou vo veci starostlivosti o maloletú J.

Y., P.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky D. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. I. XX a otca H. U. Y., P.. XX.XX.XXXX,
Y. I. H. XX, XXX XX C., E. Z., v konaní na návrh matky o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e sa mal. J. Y., P.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na
výživu maloletej sumou 60,- Eur mesačne, počnúc od 1.11.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec p o

v i n n ý uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné zo strany otca na maloletú za obdobie od 1.11.2016 do 31.1.2017 v celkovej výške 130,-
Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť jednorazovo v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám
matky.

Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.10.2016 podala matka návrh na úpravu práv a povinností k maloletej J., v ktorom žiadala, aby

súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným vo výške po 180 Eur mesačne.
Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žila v spoločnej domácnosti v Nemecku, ktorú 9.7.2015
opustila a odvtedy žije s dcérou u rodičov na Slovenku.

2. Z dôvodu, že otec maloletej je občanom Poľskej republiky a neovláda slovenský jazyk, súd do konania
pribral prekladateľa a otcovi zasielal písomnosti v jeho materinskom jazyku.

3. Vzhľadom na cudzí prvok v konaní (otec je cudzím štátnym príslušníkom), súd prvotne skúmal
otázku svojej právomoci konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností. Túto upravuje Nariadenia
Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.
1347/2000 (ďalej len nariadenie), ktoré sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach,
ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva a tiež na nadobúdanie, výkon,
prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. V článku 8 ods. 1 nariadenia

je upravená všeobecná právomoc súdu členského štátu vo veciach rodičovských práv a povinností k
dieťaťu, podľa ktorého túto právomoc má súd členského štátu, v ktorého má dieťa obvyklý pobyt v čase
začatia konania. Výhrady z tejto všeobecnej právomoci sú uvedené v článkoch 9, 10 a 12 nariadenia,ktoré však v predmetnej veci neboli prítomné. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že je daná jeho
právomoc na konanie vo veci návrhu matky maloletej.

4. Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.1.2017. Z jeho vyjadrenia
vyplynulo, že nenamieta proti zvereniu maloletej J. do osobnej starostlivosti matky. Navrhol prispievať
na výživu maloletej sumou 50 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci. Túto sumu považuje za adekvátnu
jeho súčasným možnostiam, pričom poukázal na dlhy, ktoré má. Uviedol tiež, že na výživu maloletej
prispieva a tiež jej zasiela balíky. Predložil doklady o svojich záväzkoch, ako aj doklady o nákupe vecí

pre dcéru. Vzhľadom na termín pojednávania, ako aj v záujme hospodárnosti konania súd vyjadrenie
otca neprekladal do slovenského jazyka. Na pojednávanie súdu sa otec napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd tak podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával a napokon aj rozhodol v jeho neprítomnosti.

5.Matkanapojednávanípotom,čosaoboznámilasvyjadrenímotca,akoajvzhľadomnaskutočnosť,že

tento toho času nepracuje, upravila výšku požadovaného výživného na sumu 60 Eur mesačne. Doplnila,
že výživné žiada určiť od 1.11.2016. Uviedla, že od rozchodu sa otec o dcéru zaujíma, sú v kontakte cez
internet. Na výživu však prispieva nepravidelne, v priebehu roka 2016 poslal spolu sumu 550 Eur. Trikrát
do roka posiela balík, ktorý obsahuje hračky, oblečenie, sladkosti. Od novembra 2016 odkedy žiada určiť
výživné, otec poslal 50 Eur v balíku. Za december 2016 a január 2017 na výživu maloletej neprispel. Jej

príjem tvorí rodičovský príspevok v sume 203 Eur, prídavok na dieťa nemá zatiaľ vybavený. Od 1.2.2017
má prísľub nástupu do zamestnania, ide o prácu na dohodu s odmenou 2,50 Eur na hodinu. Maloletá
nastúpi do škôlky od 1.2.2017. Predpokladané výdavky sú 41,24 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s
rodičmi, kde prispieva na bývanie sumou 50 Eur a tiež prispieva na stravu. Maloletej uhrádza mesačne
18 Eur na plienky a na mlieko 15 Eur. Otec maloletej je toho času nezamestnaný.

6. Vzhľadom na úpravu návrhu bol počas pojednávania vykonaný telefonický hovor matky s otcom
dieťaťa, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam z priebehu pojednávania, na čo bol otec v úvode
rozhovoru upozornený. V rámci tohto hovoru otec uviedol, že súhlasí s upravenou výškou výživného
na maloletú v sume 60 Eur mesačne. Tiež súhlasil s určením dlžného výživného v sume 130 Eur (po

započítaní sumy 50 Eur zaslaných v balíku na plnenie výživného). Takto určené dlžné výživné otec
navrhol zaplatiť jednorazovo.

7. Súd ustanovil maloletej J. na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves a požiadal ho o prešetrenie pomerov v rodine maloletej. Z predloženej

správy opatrovníka zo dňa 19.1.2017 vyplynulo, že maloletá býva spolu so svojou matkou v rodinnom
dome u rodičov matky. Matka je bez pracovného pomeru, má však prisľúbenú prácu na dohodu. Tunajší
úrad jej poskytuje rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur, prídavok na dieťa jej nie je poskytovaný.
Matkamaloletejzabezpečujecelodennústarostlivosť.Od1.2.2017budemaloletánavštevovaťmaterskú
školu, kde poplatky súvisiace s návštevou zariadenia sú školné v sume 12 Eur mesačne, triedny fond v

sume 2 Eura mesačne, poplatok za stravu v sume cca 25 Eur mesačne, príspevok na výtvarné pomôcky
v sume 6 Eur na školský polrok. Dieťa ešte používa detské plienky (jeden balík za mesiac v sume 18 Eur)
a matka kupuje detskú výživu Nutrilon (jedno balenie za mesiac v sume 15 Eur). V čase šetrenia bolo
dieťa upravené, v čistom oblečení a javilo známky spokojnosti. Otec maloletej sa zaujíma o jej celkové
prospievanie. Posiela jej balíky (naposledy na Vianoce 2016) a v lete 2016 jej poslal dva bicykle. Ústnu

dohodu o výživnom neplní. V roku 2016 prispel celkovo na výživné 550 Eur.

8. Rodičovstvo k maloletej mal súd preukázané z jej rodného listu (č.l. 4 spisu). Z rozhodnutia Základnej
školy s materskou školu I. (č.l. 5 spisu) mal súd preukázané, že maloletá je prijatá na predprimárne
vzdelávanie v materskej škole v mieste jej bydliska. S návštevou materskej školy budú spojené mesačné

výdavky vo výške 41,24 Eur, z čoho stravné predstavuje 25,74 Eur (potvrdenie školy o výške nákladov
na č.l. 55 spisu). Zo správy obce I. (č.l. 19 spisu) mal súd preukázané, že matka maloletej je slobodnou
matkou, žije spolu s rodičmi a staršími súrodencami v rodinnom dome. V súčasnej dobe je na rodičovskej
dovolenke a o maloletú sa celodenne riadne stará. Je nekonfliktnej a priateľskej povahy.

9. Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.10.Podľa§24 ods.1Zákonaorodine, vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť z dôvodu, že
rodičia maloletej spolu nežijú. Rodičia sa v priebehu konania zhodli ohľadom úpravy práv a povinností.

Dokazovaním, predovšetkým správou kolízneho opatrovníka a správou obce bolo preukázané, že matka
zabezpečuje starostlivosť o maloletú riadne, preto súd mal. J. zveril do jej osobnej starostlivosti a
súčasne určil, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otca súd
zaviazal prispievať na výživu dcéry výživným v sume 60 Eur mesačne. Uvedená suma je výsledkomkonsenzu rodičov, pričom rešpektuje tak potreby dieťaťa, ako aj súčasné pomery na strane otca, ktorý
je momentálne bez príjmu.

22. Výživné súd určil v zmysle návrhu od novembra 2016, čím otcovi vznikol dlh na výživnom za mesiac
november a december 2016 a tiež mesiac január 2017, t. j. 3 x 60 Eur, teda spolu v sume 180 Eur.
Od tohto dlhu súd odpočítal sumu 50 Eur, ktorú otec maloletej zaslal v mesiaci november 2016. Dlžné
výživné tak predstavuje sumu 130 Eur, ktorú súd otca zaviazal uhradiť v lehote pätnástich dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

23. Podľa § 54 a § 55 Zákona č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť zavinil trovy konania, ktoré by
inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

24. Podľa § 155 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), každý
má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci
priberie súd tlmočníka.

25. Podľa § 155 ods. 2, ods. 3 CSP, ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto

ichpredložil,abyvurčenejlehotezabezpečilprekladpodľaosobitnéhopredpisu;inakhozabezpečísám.
Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia
o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

26. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

27. V konaní vznikli trovy štátu z dôvodu, že otec neovláda slovenský jazyk a v tejto súvislosti
bolo potrebné zabezpečiť preklad písomností, ktoré mu boli doručované. Právnym základom pre
rozhodovanie o náhrade trov štátu je ustanovenie § 259 CSP. Vznik trov prekladu bol priamym

dôsledkom práva otca konať v jazyku, ktorému rozumie a teda nebol zavinený iným účastníkom.
Rovnako by nebolo ani spravodlivé na náhradu týchto trov zaväzovať niektorého z účastníkov. Preto
súd rozhodol, že Slovenská republika nemá právo na náhradu trov konania. Uvedené sa vzťahuje aj na
trovy prekladu, ktoré ešte v konaní vzniknú zabezpečením prekladu tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanieexekúcieexekútorovi.Voveciachmaloletýchdetí,môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenie
výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.