Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711215139
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5711215139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mesto Martin,
so sídlom Nám. S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00316792, proti žalovanému: Martinský
investorský útvar, spol. s r.o., so sídlom Na Bystričku 14 A, 036 01 Martin, IČO: 31 642 241 (právny
nástupca M.O.S.S., spol. s r.o., so sídlom Na Bystričku 14 A, 036 01 Martin, IČO: 31 606 946,
vymazaný z obchodného registra 8.12.2016 - dobrovoľný výmaz), v konaní o zaplatenie 2.592,50 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/1/2012-288 zo
dňa20.4.2016vovýrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovisumu2.592,44Eurspríslušenstvom

a závislom výroku o trovách súdneho konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/1/2012-288 zo dňa 20.4.2016 v napadnutom výroku o
povinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovisumu2.592,44Eurs príslušenstvom a vo výroku opovinnosti
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdkonanieozaplateniesumy0,06Eurspolusúrokomzomeškania
v sadzbe 9 % ročne zo sumy 0,06 Eur odo dňa 1.2.2010 do zaplatenia zastavil. Samostatným výrokom

rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.592,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 2.592,44 Eur odo dňa 1.7.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 155,50 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal zaviazať
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.592,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
0,06 Eur odo dňa 1.2.2010 do zaplatenia a zo sumy 2.592,44 Eur odo dňa 1.7.2011 do zaplatenia spolu

s náhradou trov konania. V žalobe žalobca poukázal na Nájomnú zmluvu č. 2007 027, uzavretú dňa
13.7.2007 a Dodatky č. 1 a 2, medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej žalovaný užíval nebytový
priestor v objekte Materská škôlka, ul. Divadelná č. 32 v Martine o výmere 277,47 m2, vo vlastníctve
žalobcu. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve došlo k stanoveniu ceny za užívanie nebytových
priestorov na sumu 1,- Sk/rok (0,06 Eur). Nájom za užívanie nebytového priestoru mal byť uhradený
po obdržaní faktúry vystavenej žalobcom v termíne splatnosti uvedenej vo faktúre. Žalovaný neuhradil
faktúru č. 20100006 na sumu 0,06 Eur zo dňa 13.1.2010, splatná 31.1.2010 (nájom za rok 2010), č.

20111653 na sumu 2.592,44 Eur zo dňa 7.6.2011, splatná 30.6.2011 (vyúčtovanie zálohových platieb
za rok 2010), teda celková výška dlhu, ktorú žalobca uplatnil bola 2.592,50 Eur.2. Okresný súd na základe podaných námietok žalovaného v rámci súdneho konania a po vykonanom
dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú
zmluvu, ktorej predmetom bola budova prvého pavilónu, ktorá je súčasťou areálu materskej školy (ďalej

len „MŠ"), postavená na parc. KN 721 v k.ú. S. na ul. Divadelná, č. p. 32, č. s. XXXX v Martine a nebytové
priestory v nej o výmere 489,05 m2, budova hospodárskeho pavilónu, ktorá je súčasťou areálu MŠ,
postavená na parc. KN 722 v k.ú. S. na ul. Divadelná, č. p. 32, č. s. XXXX v Martine a nebytové priestory
v nej o výmere 277,47 m2, za účelom zriadenia a prevádzkovania súkromnej MŠ so školskou kuchyňou
a jedálňou na dobu od 1.7.2007 do 31.12.2007.

3. Okresný súd poukázal na ust. § 2, § 3, § 4 zákona č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu
dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
564/2004 Z.z.") v spojení s § 6 ods. 12 písm. b), § 39a ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení (ďalej len
„zákon č. 596/2003 Z.z."), s odkazom aj na Nariadenie vlády SR č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosu

dane z príjmov územnej samospráve, koeficienty základnej umeleckej školy, materskej školy, jazykovej
školy a školského zariadenia pre jednotlivé kategórie základných umeleckých škôl, materských škôl,
jazykových škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi, náboženskej
spoločnosti, fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby, hodnoty koeficientov pre žiakov do 15 rokov
veku, pre dieťa materskej školy vo veku od 3 rokov bol podľa prílohy tohto nariadenia koeficient 21,

za použitia § 580 Občianskeho zákonníka, zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.") a dospel k záveru, že nemal preukázaný nárok žalovaného
voči žalobcovi pre r. 2009 v zmysle § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. vo výške ako
žalovaný prezentoval v podaní zo dňa 6.10.2011 (č.l. 20 spisu), a teda nad rámec sumy, ktorú žalobca
poskytol žalovanému podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. za r. 2009, spolu vo výške

100.403 Eur v súlade s ust. § 39a ods. 1 zákona č. 689/2006 Z.z. v spojení s § 2 ods. 1 písm.
c) Nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z., vychádzajúc aj podľa východiskových štatistických údajov
a podielu obcí na výnose dane DPFO pre rok 2009 k 11.9.2009; východiskové štatistické údaje a
podiel obcí na výnose DPFO pre rok 2009 bol prepočítaný počet žiakov pre Mesto Martin 9000004,4
a podiel na daní z príjmov fyzických osôb pre rok 2009 je 13.419.916 Eur. Pri výpočte objemu financií,

ktoré mal žalobca ako obec prideliť neštátnym zriaďovateľom školských zariadení v roku 2009, obec
vychádza z východiskových štatistických údajov a podielu obcí na výnose DPFO pre rok 2009 (prognóza
2009) zverejnenej na webovom sídle Ministerstva financií SR dňa 11.9.2009, ktorou boli upravené
pôvodne údaje z decembra 2008. Obec bola oprávnená znížiť jednotkový koeficient pre výpočet objemu
finančných prostriedkov poskytnutých neštátnym zriaďovateľom školských zariadení a objem finančných

prostriedkov poskytnutých na celý rok 2009 mal vychádzať z takto upraveného koeficientu. Žalobca
pri určení objemu finančných prostriedkov poskytnutých prevádzkovateľom školských zariadení na rok
2009 vychádzal z jednotkového koeficientu vo výške 59,68, pričom podľa zverejnených východiskových
štatistických údajov vyplýval pre Mesto Martin jednotkový koeficient vo výške 59,64, vypočítaný vzorcom
40 % x podiel na dani z príjmov fyzických osôb/prepočítaný počet žiakov na Slovensku, t.j. 40 % x

13.419.916/900004,4, čo sa rovná 59,64115532 , pričom bola aplikovaná právna úprava § 2 ods. 1 písm.
c) Nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z., východiskové štatistické údaje a podiel obcí na výnose DPFO
pre rok 2009 (prognóza 2009 pre Mesto Martin); nesporne tento vzorec žalobca, ako to vyplýva z listu zo
dňa 13.10.2011, aplikoval pri výpočte poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému v roku 2009,
čo dotvrdzuje aj odpoveď Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 9.9.2015. Podľa

Nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, objem
finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom na rok 2009 neštátnemu zriaďovateľovi školského
zariadenia na jedno dieťa MŠ vo veku od 3 rokov predstavuje sumu vo výške 1.252,44 Eur. Koeficient
podľa Prílohy 3a Nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. je 21, potom 21 x 59,64 = 1.252,44 Eur.

4. Okresný súd poukázal na ust. § 39a zákona č. 596/2003 Z.z., podľa ktorého má žalobca ako
obec na rok 2009 povinnosť poskytnúť neštátnym zriaďovateľom školských zariadení 90 % z objemu
finančných prostriedkov vypočítaných podľa Nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosu
dane z príjmov územnej samospráve. Pokiaľ žalobca bol povinný poskytnúť žalovanému na jedno dieťa
sumu vo výške 1.127,20 Eur, 90 % x hodnota podľa Nariadenia vlády SR č. 668/2004, t.j. 90 %

x 1.252,44 Eur je 1.127,20 Eur, potom 89 detí x prostriedky na jedno dieťa, t.j. 89 x 1.127,20 Eur je
100.320,80 Eur, ktoré mal žalobca povinnosť poskytnúť žalovanému pre rok 2009. Žalobca poskytol
žalovanému vyššiu sumu, a to 100.403,- Eur, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Taktiež nebol sporný
medzi účastníkmi konania počet deti 89. Nebolo preto podstatné, že žalobca poskytol na jedno dieťa MŠzriadenej žalobcom finančné prostriedky vo výške 1.850,08 Eur, keďže táto skutočnosť bola irelevantná
s ohľadom aj na závery okresného súdu pri rozdielnych koeficientoch podľa Prílohy č. 3a a Prílohy 3 k
Nariadeniu vlády SR č. 668/2004 Z.z. Žalobca preto v roku 2009 postupoval pri financovaní neštátnej

MŠ, ktorej zriaďovateľom je žalovaný, podľa § 6 ods. 12 a § 39a zákona č. 596/2003 Z.z. a poskytol v
súlade s § 6 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z.z. na základe žiadosti zriaďovateľa - žalovaného, z finančných
prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu, zákona č. 564/2004 Z.z., dotácie na mzdy a
prevádzku žalovaného ako zriaďovateľa súkromnej MŠ a teda podľa § 39a zákona č. 596/2003 Z.z.
poskytol pre rok 2009 podľa § 6 ods. 12 písm. b) tohto zákona finančné prostriedky vo výške 90 %

objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa Nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z., teda 90
% z hodnoty koeficientu uvedeného v Prílohe č. 3a Nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. a hodnoty
jednotkového koeficientu na príslušný kalendárny rok, keď žalobca správne pri výpočte vychádzal z
hodnoty koeficientu 21.

5. Okresný súd poukázal na to, že finančné prostriedky poskytnuté obciam na základe Uznesenia

vlády SR č. 868 zo dňa 2.12.2009, návrhu na zmenu účelu použitia časti kapitálových výdavkov
nevyčerpaných do roku 2009, boli obce oprávnené rozdeliť tieto finančné prostriedky v rámci svojich
kompetencií. Nemali povinnosť tieto finančné prostriedky rozdeliť podľa zásad vyplývajúcich zo zákona
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a Nariadenia
vlády SR č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosov dane z príjmov územnej samospráve. Žalobca preto

nemal povinnosť rozdeliť financie poskytnuté na základe Uznesenia vlády č. 868 zo dňa 2.12.2009 aj
neštátnym prevádzkovateľom školských zariadení. Okresný súd podporne poukázal na list Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 9.9.2015, v ktorom sa uvádza, že podľa vyjadrenia
Ministerstva financií SR bola dotácia podľa Uznesenia vlády SR č. 868 zo dňa 2.12.2009 účelovo určená
na financovanie bežných výdavkov z titulu výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Iné podmienky

použitia dotácie zo strany Ministerstva financií SR neboli určené. Podľa týchto zhodnotení okresný súd
mal preukázané, že nárok žalobcu uplatnený v konaní nezanikol podľa § 580 Občianskeho zákonníka,
pretože neboli splnené zákonné podmienky pre zánik záväzku jednostranným započítaním. Žalovaný
nepreukázal v konaní existenciu pohľadávky, ktorú započítal proti pohľadávke žalobcu, a preto chýbal
základný predpoklad pre zánik pohľadávky zápočtom, a to vzájomnosť pohľadávok.

6. Okresný súd k námietkam žalovaného k výške vyúčtovania vo faktúre č. 20111653 za služby spojené
s nájmom - dodávka tepla, vodného a stočného, elektrických energií za 1. a 2. mesiac roku 2010
uviedol, že žalobca dôvodnosť vyúčtovania tejto faktúry preukázal listinnými dôkazmi, a to vyúčtovaním
množstva spotrebovanej vody. Podľa predložených listín bolo preukázané, že vodné a stočné nebolo

vyúčtované odhadom, ako to uviedol žalovaný - 30 % z celkovej spotreby vody zo 140 m3 na spoločnom
vodomere. Okresný súd poukázal na zistený stav podružného vodomera k 31.12.2009, ktorý je 2042 m3
a k 1.3.2010 je 2087 m3, tieto údaje vyplývali z listiny „odpisy podružných meračov k 1.3.2010". Koncový
stav 2087 m3 ku dňu odovzdania nebytových priestorov vyplýval aj z Protokolu o odovzdaní nebytových
priestorov, ktorý potvrdil aj žalovaný za odovzdávajúceho v zmysle č.l. 168 spisu. Vychádzajúc zo

stavu meraní na podružnom vodomere žalovaného, rozdiel východzieho stavu 2042 a stavu k 1.3.2010
2087 je rozdiel 45 m3, teda správne účtovaný odber vody žalovanému, ako vyplynulo z vyúčtovania
za rok 2010 za dva mesiace. Položka účtovaná za odber vody bola mínusová položka v prospech
žalovaného s ohľadom na prijaté úhrady. Vyúčtovanie za spotrebu tepla za vykurovanú plochu o rozlohe
827,52 m2 bolo dôvodné. Pokiaľ bol rozdiel výmery prenajatej plochy v Zmluve o nájme nebytových

priestorov č. 2007 027, t.j. 766,52 m2 a vo vyúčtovaní za rok 2010 je zohľadnená plocha 827,52 m2,
okresný súd vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom ohľadne skutočne vykurovanej
plochy - predmetu zmluvy o nájme č. 2007 027 a zmluvy č. 2/T/2008, čo spolu výmera predmetu nájmu
predstavuje 827,52 m2. Zmluvou č. 2/T/2008, uzavretou medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom
- žalovaným bolo preukázané technické zhodnotenie predmetu nájmu zo Zmluvy o nájme č. 2007 027

zo dňa 13.7.2007, zhodnotenie v dňoch 17.8. až 15.9.2007, predmetu nájmu bol v roku 2010, ktorého
sa vyúčtovanie týka, rozšírený. Rozšírenie predmetu nájmu v uvedenom rozsahu preukázala aj Dohoda
o ukončení Nájomnej zmluvy č. 2007 027, ktorú podpísali žalobca a žalovaný dňa 26.2.2010, keď v čl.
I sa zmluvné strany dohodli, že nájom nebytových priestorov v objekte č. súp. XXXX na ul. Divadelná
č. 32 v Martine o celkovej výmere 827,52 m2, vyplývajúci z Nájomnej zmluvy č. 2007 027 uzatvorenej

dňa 13.7.2007, bude ukončený k termínu 28.2.2010. Správnym postupom preto žalobca rozúčtoval
vyúčtovanie vo faktúre č. 513110157 a jej prílohy, ktorú faktúru dostal od dodávateľa tepla Martico, a.s.
v celkovej výške 6.908,39 Eur za január a február 2009, na objekt Divadelná 32, t. j. pre žalovaného vo
výške 4.187,85 Eur pri celkovej ploche objektu 1365 m2 vyúčtovanie na 1 m2 predstavoval sumu 5,061Eur. Žalobca v súlade s dojednaním čl. IV. bod 3 v spojení s výpočtovým listom, ktorý tvorí Prílohu č. 2 k
Nájomnej zmluve zo dňa 13.7.2007, dôvodne vyúčtoval teplo za prenajatú plochu v m2, ktorá za mesiac
január a február 2010 bola 827,52 m2. Pri náklade na 1 m2 1,520 Eur pri prenajatej ploche 827,52

m2 predstavuje vyúčtovanie sumu 4.187,85 Eur. Žalovaný zálohovo uhradil platby vo výške 1.520 Eur,
ako tieto vyplývajú z výpočtového listu pripojeného k faktúre (č.l. 12 spisu), rozdiel sumy úhrad 1.520
Eur a skutočných nákladov 4.187,85 Eur je suma 2.267,85 Eur, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť za
vykurovanie na prenajatú plochu. Rovnakým spôsobom boli vyúčtované náklady za zrážkovú vodu, keď
nesporne faktúrou č. 30600016 bola žalobcovi vyúčtovaná suma 100,71 Eur a na m2 plochy bol náklad

0,07378 Eur, celkový náklad za zrážkovú vodu rozpočítaný pre žalovaného podľa užívanej plochy je
61,05 Eur. Okresný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená Zmluva o
nájme nebytových priestorov v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. s účinnosťou od 1.7.2007
do31.12.2010. Dohodoubolopreukázané,ženájombolnadobuurčitúdo31.12.2010askončildohodou
k 1.3.2010. Žalobcovi vznikol nárok na vyúčtovanie zálohovaných platieb v súlade s dojednaním podľa
čl. IV. bod 3 a 5, čl. V. bodu 2 v spojení s výpočtovým listom ako Prílohy č. 2 k Nájomnej zmluve č.

2007 027, za obdobie trvania nájmu január - február 2010. Okresný súd mal za preukázané, že žalobca
dôvodne vyúčtoval žalovanému cenu tepla, vodného, stočného a zrážkové vody, na úhradu spolu sumu
2.592,44 Eur vo faktúre č. 20111653 ako zmluvný nárok zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.
2007 027, čl. IV. v spojení s Prílohou č. 2 a v súlade s ust. § 5 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb., preto tento
nárok bol žalobcovi proti žalovanému priznaný spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto

sumy od 1.7.2014 do zaplatenia. Keďže žalobca zobral žalobu v časti sumy 0,06 Eur spolu s úrokom z
omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 0,06 Eur odo dňa 1.2.2010 do zaplatenia späť, okresný súd v
tejto časti konanie zastavil podľa § 95 ods. 1, 3 O.s.p.

7. O trovách súdneho konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. l O.s.p. v spojení

s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a žalobcovi boli priznané trovy konania titulom zaplateného súdneho
poplatku z podanej žaloby vo výške 155,50 Eur.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to vo výroku, podľa ktorého
je povinný zaplatiť žalobcovi 2.592,44 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2014 do

zaplatenia, spolu aj s výrokom o trovách konania. Žalovaný zdôraznil, že pred okresným súdom namietal
započítanie pohľadávky žalobcu, a to v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z., § 6 ods. 12 písm. b) a § 39a,
keď žalovaný mal dostať 90 % prostriedkov vypočítaných podľa § 2 ods. 1 písm. c) Nariadenia vlády
SR č. 668/2004 Z.z. V tejto súvislosti aj predložil list z 11.11.2011, kde namietal, že do základu pre
výpočet 90 % dotácie pre žalovaného nebola započítaná aj suma 1.148.880 Eur, ktorú Mesto Martin

obdržalo na základe Uznesenia vlády SR č. 868 z 2.12.2009. Podľa tvrdenia žalovaného aj z tejto sumy
bol žalobca povinný použiť 40 % na školstvo, čo je 459.552 Eur, pričom príslušná časť z toho mala ísť
na dotáciu pre škôlku prevádzkovanú žalovaným. Zo stanoviska MŠVaŠ SR z 9.9.2015 síce vyplýva,
že dotácia podľa Uznesenia vlády č. 868 z 2.12.2009 bola určená z titulu výpadku dane z príjmov
fyzických osôb a iné podmienky použitia dotácie určené neboli, teda jej použitie bolo v rozhodovacej

právomoci príjemcu dotácie, ale z dokazovania vyplynulo, že žalobca použil túto dotáciu diskriminačne,
lebo uznesením Mestského zastupiteľstva 25/10 bolo z uvedenej dotácie použitých 156.830 Eur na
školy v pôsobnosti žalobcu a ostatní zriaďovatelia školských zariadení boli diskriminovaní, čím došlo
k porušeniu zákazu diskriminácie (čl. 14 Dodatku protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd). V tomto bolo potrebné prepočítať, koľko pripadlo zo sumy 156.830 Eur na jedného

žiaka v školách v pôsobnosti žalobcu a potom prepočítať na 89 žiakov žalovaného. Okresný súd
sa s týmto nevysporiadal a nesprávne právne posúdil vec. Nevyhodnotil správne predložené dôkazy
obsiahnuté v spise a nedostatočne zistil skutkový stav. Výpočet, ktorý urobil žalobca a ktorý obhajoval
aj v priebehu konania, bol urobený na základe prognózy vývoja daňových príjmov žalobcu, ale skutočný
príjem podielových daní žalobcu bol vyšší, čo nebolo premietnuté do výpočtov dotácie, hoci to, že

daňový príjem bol vyšší, vyplýva zo spisu. Dotácie na školstvo mali byť navýšené o rozdiel medzi
prognózou a skutočným daňovým príjmov, z čoho na školstvo malo ísť 40 %, čo sa nestalo a ani
napadnuté rozhodnutie toto nezohľadnilo. Žalovaný v priebehu konania namietal aj to, že žalobca mu
účtoval vykurovanie aj za plochu, ktorá vykurovaná nebola. Toto žalovaný podrobne zdôvodnil vo svojom
podaní, doručenom okresnému súdu 3.3.2015, podľa ktorého bolo na teple vyúčtované o 387,60 Eur

viac, ako v skutočnosti malo za vykurovanú plochu pripadnúť na žalovaného. Žalovaný žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 16.6.2016 (č.l.
310 spisu). K odvolacím dôvodom žalovaného uviedol, že k určeniu dotácie na žiaka sa žalobca
podrobne vyjadril v stanovisku zo dňa 6.3.2015, pričom MŠVVaŠ SR listom zo dňa 9.9.2015 potvrdilo

skutočnosť, že obec /mesto/ bolo povinné poskytnúť neštátnemu zriaďovateľovi najmenej 90 % z
finančných prostriedkov pridelených obci podľa § 2 ods. 1 písm. c) Nariadenia vlády SR č. 668/2004
Z.z., a pre výpočet objemu finančných prostriedkov pre neštátnych zriaďovateľov pre rok 2009 boli pre
obce smerodajné východiskové ukazovatele zo dňa 11.9.2015. Žalobca pri určení dotácie za rok 2009
pre žalovaného postupoval v súlade s platnou legislatívou, a z tohto dôvodu nemohla ani vzniknúť

pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z titulu nevyplatenia dotácií za žiakov MŠ, ul. Divadelná, Martin,
ktorej zriaďovateľom bol žalovaný. Všetky skutočnosti, ktoré sa týkali vykurovanej plochy, ktorú užíval
žalovaný, boli riadne žalobcom preukázané listinnými dôkazmi, pričom okresný súd podľa názoru
žalobcu správne vyhodnotil výmeru za vykurovanú plochu a následne aj výšku za poskytnuté teplo podľa
faktúr od dodávateľa tepla. Žalobca vzhľadom na predmet žaloby - uhradenie vyúčtovania zálohových
platiebzaužívanienebytovýchpriestorovzarok2010sadomnieva,žeokresnýsúdvtomtokonanínemal

riešiť otázku výšky poskytnutia účelovej dotácie na žiakov pre súkromnú materskú školu na rok 2009. Ak
žalovaný nesúhlasil s poskytnutou výškou dotácií, ktorá mu bola vyplatená zo strany žalobcu, mohol sa
samostatným žalobným návrhom domáhať priznania nevyplatenej finančnej dotácie voči žalobcovi, a nie
žiadať započítať jeho dlh s neexistujúcim dlhom žalobcu. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za
účelové,ničímnepodložené,apretonavrholrozsudokokresnéhosúduvnapadnutýchvýrokochpotvrdiť.

10. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené zástupcovi
žalovaného, a to podaním okresného súdu zo dňa 22.6.2016 (č.l. 311 spisu), ku ktorému nebolo zaslané
žiadne stanovisko.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP") prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného a v rozsahu podaného odvolania
za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/224/2016-350 zo dňa
28.2.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského

súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa
14.3.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378
ods. 1 CSP.

13. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia
Civilného sporového poriadku, a to zákona č. 160/2015 Z.z., hoci odvolanie žalovaného bolo datované
dňom 6.6.2016, pretože v zmysle ust. 474 CSP, tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, keď
aj podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Krajský súd poukazuje na to, že postupom v zmysle ust. § 64, § 378 ods. 1 CSP a uznesenia
č.k. 13Cob/224/2016-342 zo dňa 15.2.2017 pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného
Martinský investorský útvar, spol. s r.o., so sídlom Na Bystričku 14 A, 036 01 Martin, IČO: 31 642 241,
keď podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 1918/L, bol

pôvodne žalovaný M.O.O.S. spol. s r.o. z dôvodu zániku v dôsledku zlúčenia na základe dobrovoľného
výmazu dňom 8.12.2016 z obchodného registra vymazaný. V odôvodnení tohto rozsudku je preto v
texte uvádzaný len žalovaný resp. právny predchodca žalovaného.

15. V zmysle ust. § 379 ako aj § 380 ods. 1 CSP, bol odvolací súd viazaný rozsahom podaného

odvolania žalovaného a odvolacími dôvodmi obsiahnutými v písomne podanom odvolaní žalovaného zo
dňa 6.6.2016, keď bol napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 2.592,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.592,44 Eur od
1.7.2014 až do zaplatenia, v spojení aj s výrokom o trovách súdneho konania, podľa ktorého je žalovanýpovinný nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo
výške 155,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Základné odvolacie dôvody žalovaného
spočívali v tom, že okresný súd tak skutkovo ako aj právne nesprávne vyhodnotil sporovú právnu vec,

keďže neakceptoval zánik pohľadávky žalobcu započítaním uskutočneným žalovaným z titulu tvrdenej
pohľadávky žalovaným vo výške dotácií, ktorá mala byť poskytnutá žalobcom žalovanému, ako aj že
okresný súd nesprávne pri pohľadávke žalobcu určil plochu za vykurovanie, keď žalobcom malo byť
účtované vykurovanie aj za plochu, ktorá vykurovaná nebola, čo žalovaný podrobne zdôvodnil vo svojom
podaní, doručenom okresnému súdu dňa 3.3.2015, ak podľa tvrdení žalovaného malo byť na teple

vyúčtované o 387,60 Eur viac, než v skutočnosti malo pripadnúť za vykurovanú plochu na žalovaného.

16. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Je
nepochybné, že pokiaľ sa žalovaný bránil zánikom pohľadávky žalobcu uskutočneným započítaním,
tak bolo namieste, aby sa okresný súd touto námietkou započítania žalovaného zaoberal, k čomu aj z
jeho strany došlo. Ak žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávky zo zmluvy, a to Nájomnej zmluvy

č. 2007 027 zo dňa 13.7.2007 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a právnym predchodcom
žalovaného ako nájomcom včetne dodatkov k tejto zmluve, tak opätovne rovnako vecne správne
postupoval okresný súd, ak za dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného posudzoval základ a výšku
uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa

v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi ako aj právnym posúdením uskutočneným súdom
prvejinštancie.Vzhľadomk uvedenémupretov podrobnostiachpoukazujenaodôvodnenierozhodnutia
okresného súdu viažuce sa k napadnutým výrokovým častiam rozsudku okresného súdu. Okresný
súd vecne správne skonštatoval, že pri posudzovaní nároku žalobcu nebola zistená, resp. žalovaným
preukázaná pohľadávka na započítanie, ako aj, že žalobcom uplatnená pohľadávka mala základ vo

výsledkoch vykonaného dokazovania vo väzbe k zmluvnému vzťahu uzavretému medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného, a to uvedenej Nájomnej zmluvy č. 2007 027 zo dňa 13.7.2007
včetne jej dodatkov.

19. K zvýrazneniu vecne správnych záverov prijatých okresným súdom v napadnutom rozsudku k

odvolaciemu dôvodu žalovaného v časti o zániku pohľadávky žalobcu úkonom započítania, keď podľa
tvrdení žalovaného žalobca pri poskytnutí dotácií za rok 2009 pre žalovaného za žiakov MŠ, ul.
Divadelná č. 32, Martin, ktorej bol žalovaný zriaďovateľom, nepostupoval v súlade s platnou legislatívou,
neposkytol dotácie vo výške v súlade s platnou právnou úpravou s tým, že žalobca použil pridelenú
dotáciu diskriminačne, krajský súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb

1/2012-86 zo dňa 14.10.2013, ktorým bol návrh žalovaného na prerušenie konania zamietnutý, a ktoré
uznesenie bolo vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
14Cob/11/2014 zo dňa 30.9.2014, čo predchádzalo samotnému rozhodnutiu okresným súdom vo veci
samej. Práve v týchto uzneseniach okresného a krajského súdu bolo zhodnocované, že pri prideľovaní
dotácií nedochádzalo k diskriminačnému postupu vo vzťahu k žalovanému, preto nebol zistený dôvod,

aby bolo konanie vo veci samej prerušené až do rozhodnutia v tom smere, že všeobecný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR. Krajský súd v uznesení sp. zn. 14Cob/11/2014
zo dňa 30.9.2014, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 1/2012-86 zo dňa
14.10.2013, ktorým bol návrh žalovaného na prerušenie konania zamietnutý, posudzoval, či právna
úprava, na ktorú poukazoval žalovaný v odvolaní ako príloha č. 3a Nariadenia vlády SR č. 412/2008

Z.z. je v rozpore s § 39a zákona č. 596/2003 Z.z., pokiaľ ide o koeficient na stanovenie príspevku pre
štátnu školu 31 a pre súkromnú školu 21 pre deti vo veku od 3 rokov, je v súlade s medzinárodnou
zmluvou a takisto s Ústavou SR, a to v úzkej väzbe prihliadnuc na výlučnú kompetenciu Ústavného
súdu SR podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 v spojení s
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd v uznesení sp. zn. 14Cob/11/2014 zo dňa 30.9.2014 dospel

k záveru, že argumentácia žalovaného v návrhu na prerušenie konania v spojení aj s ním podaným
odvolanímnevytvárala dostatočnýpriestorprevyhovenietakémutonávrhu,pričomanizúradnejčinnosti
v prejednávanej veci nebola zistená potreba predloženia veci v zmysle návrhu žalovaného na posúdenie
Ústavnému súdu SR, s uvedením zo strany odvolacieho súdu, že len namietaná rozdielnosť samotnýchkoeficientov v matematickom vyčíslení bez náležitej a konkrétnej a vyčerpávajúcej argumentácie
k takejto námietke ešte nezdôvodňuje automaticky rozpornosť s Ústavou SR, resp. medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v uznesení sp.

zn. 14Cob/11/2014 zo dňa 30.9.2014 ďalej poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR
vo veci sp. zn. PL. ÚS 10/02, keď bolo Ústavným súdom SR konštatované, že „zákonná úprava, ktorá
zvýhodňuje určitú skupinu osôb, nemôže byť len z toho dôvodu označená za takú, ktorá porušuje princíp
rovnosti. Zákonodarca však musí zvážiť, či je dôvod na takéto zvýhodnenie, čo je jeho cieľom a medzi
týmto cieľom a v zákone zakotveným zvýhodnením musí byť vzťah primeranosti". Vzhľadom k tomuto

postupu okresného súdu v spojení s vyvolaným odvolacím konaním, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, potom nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalovaného o diskriminačnom postupe v
súvislosti s dotáciou poskytnutou žalovanému. O neopodstatnenosti odvolacieho dôvodu žalovaného v
diskriminačnom postupe v súvislosti s prideľovaním dotácií pre žalovaného krajský súd poukazuje aj na
uznesenie odvolacieho súdu, a to Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/11/2014 zo dňa 30.9.2014, v
ktorom bolo poukázané aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 3/08 zo dňa 26.5.2010, v ktorom

bolo konštatované, „že úlohou zákonodarcu je zaistiť také plošne platné pravidlá pre poskytovanie
verejnej vzdelávacej služby, ktorá okrem iného zaistí účinnú garanciu práv a povinnosti pri poskytovaní
vzdelávania, kompatibilitu cieľa, obsahu a úrovne poskytovaného vzdelávania vrátane rovnosti podpory
z prostriedkov verejných rozpočtov".

20. Opätovne vo väzbe k odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý namietal postup žalobcu pri pridelení
dotácie žalovanému, ktorý spôsob výpočtu dotácie sa stal predmetom započítania žalovaného voči
žalobcovi, je potrebné poukázať na podpornú argumentáciu, ktorú vyslovil Krajský súd v Žiline v
rozhodnutí sp. zn. 14Cob/11/2014 zo dňa 30.9.2014. Práve v rovine tejto podpornej argumentácie
v tomto uznesení krajský súd poukázal na vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

SR, z ktorého vyplýva, že „Obec podľa § 39a zákona č. 596/2003 Z.z. poskytne na roky 2007 až
2009 zriaďovateľovi podľa § 6 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo výške 90 % objemu
finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády SR č. 668/2004
Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že obec bola povinná poskytnúť neštátnemu zriaďovateľovi napr. na dieťa
materskej školy sumu zodpovedajúcu najmenej 90 % z hodnoty koeficientu uvedenému v prílohe č. 3a

nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. a hodnoty jednotkového koeficientu na príslušný kalendárny rok,
t.j. pri výpočte Mesto Martin vychádzalo z hodnoty koeficientu 21. V prílohe č. 3a nariadenia vlády SR č.
668/2004 Z.z. je jasne uvedené, že sa jedná o koeficienty, podľa ktorých dostávajú obce podielové dane
na školstvo pre neštátne ZUŠ, JŠ, MŠ a ŠZ". Okresný súd v rámci posudzovania námietky započítania
žalovaným vychádzal aj z listu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 27.6.2014

č.l. 118 - 120 spisu, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca pri poskytnutí dotácií žalovanému ako
zriaďovateľovi MŠ, ul. Divadelná č. 32, Martin, pri výpočte vychádzal z hodnoty koeficientu 21, ako aj
že žalobca postupoval v danom prípade v zmysle platných právnych predpisov, na čo podporne, na
základe výsledkov dokazovania, poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Krajský súd
vzhľadom k uvedenému, ako aj ku konaniu vyššie popísanému, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci

samej, má za to, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci za dôkaznej povinnosti sporových
strán a obranu žalovaného o tvrdenom zániku žalobcovej pohľadávky započítaním žalovaného aj právne
správne posúdil, keď mal za to, že pohľadávka žalobcu nezanikla započítaním žalovaného, keďže
žalovaným použitá protipohľadávka nebola žalovaným preukázaná.

21. Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že by žalobca účtoval žalovanému
vykurovanie aj za plochu, ktorá nebola vykurovaná, a tým nebolo preukázané, že by žalobca na teplo
vyúčtoval o 387,60 Eur viac ako v skutočnosti malo byť za vykurovanú plochu účtované žalovanému.
V rozsahu plochy, ktorá tvorila predmet vykurovania, okresný súd vecne poukázal na výmeru predmetu
nájmu 827,52 m2, ktorý vyplýva z dôkazov, a to Nájomnej zmluvy č. 2007 027 zo dňa 13.7.2007, Zmluvy

č. 2/T/2008 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a právnym predchodcom žalovaného ako
nájomcom, v ktorej bolo preukázané technické zhodnotenie predmetu nájmu zo Zmluvy o nájme č. 2007
027 zo dňa 13.7.2007, keď plocha predmetu nájmu, ktorá bola rozšírená a stala sa aj základom pre
vykurovanie, bola preukázaná aj Dohodou o ukončení nájomnej zmluvy č. 2007 027, ktorú žalobca a
právny predchodca žalovaného dňa 26.2.2010 podpísali, v ktorej sa v čl. I vyjadruje vzájomná dohoda

medzi žalobcom a žalovaným na ukončení nájmu v celkovej výmere 827,52 m2 k termínu ukončenia
nájmu 28.2.2010 (Dohoda o ukončení Nájomnej zmluvy č. 2007 027 uzavretá dňa 13.7.2007 sa
nachádza na č.l. 146 spisu). Žalobca preto správnym spôsobom vyúčtoval vykurovanie, t.j. náklady na
teplo žalovanému za prenajatú a vykurovanú plochu 827,52 m2, a tým ani nemohlo dôjsť k vyúčtovaniutepla o 387,60 Eur viac, ako to namietal žalovaný v odvolaní. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2
CSP, krajský súd v podrobnostiach odkazuje na spôsob výpočtu nákladov na vykurovanie obsiahnutý
v odôvodnení napadnutého rozsudku.

22. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam, pokiaľ ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného
nebol relevantný, tak neboli splnené podmienky ani na zrušenie rozsudku okresného súdu v
napadnutých výrokoch a ani na jeho zmenu. Krajský súd preto vo vyvolanom odvolacom konaní
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, na strane ktorého
vznik trov odvolacieho konania nebol preukázaný, preto bolo rozhodnuté tak, že žalobca nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.