Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206595
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXX, XXX XX Q., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 872 Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17. 10. 2016, č. k. 25C/109/2016-47
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 872 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 872 Eur od 09.04.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku,

II. súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.05.2012, uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach v bode 10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny
zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná,

III. žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %“.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že dňa 25. 05. 2012 uzatvorila
žalobkyňa so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 1 000 Eur za poplatok 872 Eur
na 12 mesiacov. Spolu teda mala žalobkyňa žalovanému vrátiť 1 872 Eur so začiatkom splatnosti 20.
06. 2012. Žalobkyňa žalovanému celkom zaplatila 1 872 Eur. Súd uzavrel, že táto zmluva o úvere je
svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, keďže bolo preukázané, že žalobkyňa brala predmetný úver
na súkromné účely, nie na účely podnikateľské. Zmluva o úvere tak mala mať náležitosti v súlade so
zákonom účinným v čase uzatvárania zmluvy, t. j. v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z.. Zmluva však

neobsahuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať má, a to konečnú splatnosť
úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ani priemernú hodnotu RPMN. Pokiaľ zmluva neobsahuje tieto náležitosti, je síce
platná, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v konaní bolo preukázané,že žalobkyni bola poskytnutá pôžička 1 000 Eur a žalobkyňa žalovanému zaplatila 1 872 Eur, potom
suma 872 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného. K vznesenej
námietke premlčania súd uviedol, že nárok nie je premlčaný, lebo ide o úmyselné konanie žalovaného

so zámerom získania bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, a to minimálne s nepriamym
úmyslom (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Co/9/2012 zo dňa 12. 01. 2013). Pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení zákon počíta s 10-ročnou premlčacou lehotou počítanou odo dňa, kedy k nemu
došlo. Na základe uvedeného súd nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú.

3. Pokiaľ ide o poplatok, k tomu súd uviedol, že poplatok dve tretiny vo vzťahu k nákladom na
vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť je neúmorne vysoké.
Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom dve tretiny z poplatku
predstavujú sumu 523,20 Eur, čo predstavuje 52,3 % poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy.
Poplatok je neúmerne vysoký a ako taký je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). To je dôvod na určenie neplatnosti časti dojednaného poplatku. Súd zároveň skonštatoval,

že v konaní absentuje dôkaz, aby žalobkyňa ako spotrebiteľka bola s jeho podstatou oboznámená,
keďže bol súčasťou formulárových všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného. Poplatok
nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac je potrebné konštatovať, že nejde o
cenu za poskytnutie úveru, pretože túto odráža úrok za úver. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie

nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom
na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Dojednanie poplatku súvisiaceho s
poskytovaním úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak sa za tento poplatok neposkytuje
spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v danej veci, a to práve so zreteľom na
neurčitosť a nešpecifikovanosť predmetných dvoch tretín poplatku. Naviac všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na zadnej strane úverovej zmluvy zo dňa 25. 05. 2012 neboli
dlžníkom ani podpísané. Je tu preto pochybnosť o náležitosti vôle uzatvoriť takúto dohodu o výške
poplatku, kde dve tretiny z neho budú predstavovať náklady na vypracovanie a uzatvorenie úverovej
zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Nie je jasné, čo bolo úverovou spoločnosťou
za poplatok 872 Eur pre dlžníka ako žiadateľa o úver urobené. Takéto ustanovenia všeobecných

podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľ si ju osobitne
nevyjednal, splynula s ostatnými všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a naviac nevyjadruje
skutočné náklady úverovej spoločnosti s poskytnutím úveru - je v nich skrytý zámer - úmysel získať
peňažné plnenie z poskytnutia úveru, čo znamená aj skryté požadovanie úrokov v neprimerane vysokej
výške.

4. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej súd
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázal, že žalobkyňou uplatnený nárok sa stal premlčaný v
objektívnej premlčacej lehote, a to v časti 872 Eur dňa 27. 11. 2015. Žalobkyňa svoj nárok na
súde uplatnila až dňa 31. 03. 2016. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodovaciu prax, ktorá vyvracia

odôvodnenie súdu prvej inštancie a žalobkyňa nejako nepreukázala možnosť uplatnenia 10-ročnej
premlčacej lehoty. Rovnakou problematikou sa už zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudkoch
sp. zn. 13Co/567/2015 zo dňa 22. 09. 2015, 13Co/557/2015 zo dňa 22. 09. 2015 a 13Co/90/2015 zo dňa
15. 03. 2016. Ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne
záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška poplatku za

poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný.
Žalobca musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne)
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov tak, ako žalovaný. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v rozpore s

ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle
požadovaná na finančnom trhu, t. j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše
žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne by mal
prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, lízingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá ajžalovaný. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má
charakter prevýšenia podstatného. Žalovaný je ďalej názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktoré stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej

zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako
tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu
zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Preto odmieta, že z jeho strany
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s
odvolacími námietkami uvádza:

9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
žalobcovi túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené

už vopred, a to pre väčší počet spotrebiteľov. Naviac žalovaný má v predmete svojej podnikateľskej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným tvrdené a ani preukázané, aby
úver poskytoval žalobcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere chýba akýkoľvek

údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj predstavuje jednu z náležitosti zmlúv o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy. S neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov sa nespája neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy však v
ust. § 11 ods. 1, písm. b/ poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu, a to v tom, že v prípade, ak nie je

ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Pri takejto právnej úprave, ak zmluva údaj o RPMN neobsahovala, žalovanému nemohol
vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho
dôvodu preto vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný musí vydať podľa
ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

11. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a
teda bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca
uvádzať RPMN umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií

poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný dňa 25. 05. 2012 uzatvoril so
žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmluve neuviedol údaj o RPMN. Takéto dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti žalovaného uvádzať RPMN v zmluvách o úvere sa nedá hodnotiť inak
ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

12. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existenciamožná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

13. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať

odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

14. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie s tým, že v dvoch tretinách je administratívny
poplatok neúmerný vysoký. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide,

pričom dve tretiny z tohto poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a
jedna tretina predstavuje úrok. Za úver dojednaný na dobu 12 mesiacov vo výške 1 000 Eur mal
spotrebiteľ zaplatiť 1 872 Eur, ktoré navýšenie je ďaleko za hranicou primeranosti a znamená úžeru.
Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ takúto podmienku v úverovej zmluve o
platení poplatku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v úverovej zmluve so spotrebiteľom,

pretože nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a
taktiež takáto zmluvná podmienka je v neposlednom rade v rozpore s princípom dobrých mravov (§ 39
Občianskeho zákonníka).

15. Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa
napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí

preukazovať.

16. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v bode 10
úverovej zmluvy o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, ako aj pre rozpor z dobrými

mravmijepredmetnýpoplatokvcelostineakceptovateľný,absolútneneplatnýapredstavujebezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to konštatuje správne aj súd prvej
inštancie.

17. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je

potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí

súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na
spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinnenámietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie
rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí
odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú
interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, ktorými sa domáhal

vydaniabezdôvodnéhoobohateniaaurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienky,apretožalobežalobcu
vyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie
odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 872 Eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku
plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

19. K žalovaným vznesenej námietke premlčania aj odvolací súd má za to, že na strane žalovaného v
predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná
objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

20. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 25. 05. 2012 a žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnila žalobou na súde dňa 31. 03. 2016. Z uvedeného vyplýva, že 10-ročná premlčacia
doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že 10-ročná premlčacia
doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne obohatil, t. j. od okamihu
kedy prijal od žalobkyni plnenie prevyšujúcej sumu skutočne čerpaného úveru.

21. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §

255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola plne úspešná, nežiadala priznať náhradu trov
odvolacieho konania, ani žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania jej nevznikli a neúspešný
žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).