Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, January 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/28/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204611
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110204611.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.ŽákovouMáriouvprávnejvecižalobcu:X.K.,E..XX.X.XXXX,I.J.,

G. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Martina Gombošová, Moldavská cesta č. 6, Košice proti žalovanému:
X. P. Ž. Z., W..S.., M. Č.. X, D., zast. advokátom JUDr. Gabriel Gulbiš, Němcovej č. 22, Košice v konaní
o určenie, že poistný vzťah trvá takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení F. Č..
XXXXXXXXXX Y. B. XX.XX.XXXX t r v á a žalobca a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa X.XX.XXXX v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 760,49 EUR v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku do rúk právnej zástupkyne žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa XX.X.XXXX domáhal určenia, že poistný vzťah medzi ním
a žalovaným (pôvodne vystupujúcim pod obchodným názvom Z. Č.- S. Z. W. S.) K. Y. Y. F. Z. F. Č..
XXXXXXXXXX Y. B. XX.X.XXXX trvá. Písomným podaním, ktoré podal súdu dňa XX.X.XXXX žalobca
žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, aby súd zároveň rozhodol o tom, že žalobca a
žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní. Zároveň zmenil dátum uzavretia poistnej zmluvy na deň

XX.XX.XXXX z dôvodu, že žalovaný eviduje uzavretie poistnej zmluvy týmto dňom. Zmenu petitu žaloby
v tomto znení súd pripustil na pojednávaní dňa XX.X.XXXX.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil poukazom na poistnú zmluvu, ktorú uzavrel so žalovaným pod
označením Q.-D. Č.. Z. Y. XXXXXXXXXX pre prípad smrti a dožitia so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX,
D. Z. XX.XX.XXXX s výškou dohodnutého Z. XXX,- S. A. a dobou platenia poistného XX X.. Napriek
tomu, že poistná zmluva bola takto platne uzavretá a žalobca svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej
zmluvy riadne plnil, J. B. XX.XX.XXXX, riadne platil poistné, žalovaný mu listom zo dňa XX.X.XXXX

oznámilY.Z.D.B.XX.X.XXXXF.XX.XXG..Zánikpoistnéhovzťahuodôvodniltým,žepoisťovňanemôže
pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, že k zániku poistenia dochádza v zmysle čl.
11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/
OZ. Táto odkupná hodnota vyjadruje aktuálny poistnou matematikou vyjadrený peňažný nárok poistníka
a Z. XX.XXX,- S..
Žalobca poukázal na to, že v tomto konaní má naliehavý právny záujem na určení, že poistný vzťah
medzi účastníkmi konania naďalej trvá a že účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní, pretože v

dôsledku konania žalovaného je v stave právnej neistoty, či poistná zmluva trvá, či v prípade poistnej
udalosti by došlo k poistnému plneniu zo strany žalovaného a tento stav právnej neistoty môže ukončiť
iba súd navrhovaným výrokom rozsudku.Žalobca vyjadril presvedčenie, že poistný vzťah medzi ním a žalovaným naďalej trvá, pretože zákonné
ustanovenia, ktoré je potrebné aplikovať na právny vzťah medzi účastníkmi konania, konkrétne § 800
ods. 3 OZ, nepoznajú možnosť poistiteľa vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad

úrazu. Ani poistná zmluva neobsahuje možnosť jednostranného ukončenia zmluvného vzťahu a niet
žiadnych iných zákonných dôvodov pre jednostranné ukončenie tohto zmluvného vzťahu. Preto takýto
postup žalovaného je podľa neho neplatný. Naviac jednostranné vypovedanie poistného vzťahu je v
rozpore s dobrými mravmi. Medzi účastníkmi konania nedošlo ani k zmene pôvodne uzavretej zmluvy,
pretože k tejto zmene mohlo dôjsť iba dohodou strán, ktorá však nenastala.

Ďalej poukázal na to, že v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania je potrebné dôsledne oddeliť
súkromno-právny vzťah, ktorý vznikol medzi nimi uzavretím poistnej zmluvy a verejno-právny vzťah,
ktorý existuje medzi žalovaným ako poisťovňou a orgánom dozoru nad poistením. Pokiaľ sa žalovaný
odvoláva na zásah E. I. S., do tohto zmluvného vzťahu, žalobca poukázal na to, že on nie je v
žiadnom zmluvnom vzťahu S. E.X. I. S., E. I. S. neuložila žalovanému povinnosť zmeniť poistné
zmluvy v neprospech poistencov a pokiaľ žalovaný použil pri výpočte poistného nesprávne poistno-

matematické vzorce, nemôže následky svojho nesprávneho postupu prenášať na poistencov, ktorí
vystupujúvpozíciispotrebiteľov.Nesplneniesipovinnostíprivýpočtetechnickýchrezervaleboináchyba
privýpočte(čiužzavinenáalebonezavinená),činenaplneniemierysolventnostimôžebyťibaporušením
verejnoprávnych noriem, ktoré nemôžu mať vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných
zmlúv. E. I. S. (Ď. U. E.) nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a ani nie je subjektom, ktorý

by sa dopustil deliktu voči nemu. To znamená, že žalobca si nemôže uplatniť žiaden nárok voči E.,
preto v zmluvnom vzťahu uzatvorenom so žalovaným nemôže žalobca znášať následky prípadného
protiprávneho konania E..

Podľa žalobcu sa žalovaný zbavovaním sa svojej zodpovednosti v tejto súvislosti naplnil definíciu

obchodnejpraktiky,ktorásazakaždýchokolnostípovažujezanekalúatedazakázanú,vzmysle zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalosť obchodnej praktiky žalovaného spočíva v tom, že
oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu obsahuje nesprávne
informácie ohľadne možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, uvádza do
omylu, alebo je spôsobilé uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne

správna, a to má za následok alebo môže spôsobiť, že spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neprijal. Žalovaný konal tak, že pod nátlakom jednostranného ukončenia
poistného vzťahu z jeho strany bol spôsobilý uviesť žalobcu do omylu a spôsobiť, že príjme rozhodnutie,
ktoré by ináč nikdy neprijal. Informácie, ktoré žalobcovi ako spotrebiteľovi boli zo strany žalovaného
v oznámení o zániku poistenia poskytnuté sú skreslené, neúplné, nejednoznačné, dvojzmyselné, teda

také, ktorými žalovaný manipuluje s poskytnutou informáciou za účelom privedenia žalobcu a všetkých
ostatných klientov k rozhodnutiu prijať odkupnú hodnotu a akceptovať jednostranné ukončenie poistnej
zmluvy.
Poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu žalovaného (nesprávne určený prepočet,
prípadne omyl v inej skutočnosti), a ani prípadný omyl žalovaného nezakladá žalobcovu povinnosť

zmeniť zmluvu a doplatiť určité čiastky. Nie sú splnené podmienky omylu v zmysle § 49a Občianskeho
zákonníka, keďže o prípadnom omyle žalobca nevedel, vedieť nemohol a ani ho nevyvolal. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Okrem toho žalobca poukázal aj na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie
jeprávnyúkonneplatnýprechybyvpísaníapočítaní,akjejehovýznamnepochybný.Chybnenastavený

mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy pritom nie je možné považovať za
chybu v písaní alebo počítaní.
Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal túto žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný je

Z. S., ktorého Z. K. F. L. J.Q. je výrazne ovplyvňované verejným právom najmä tým, že nad činnosťou
žalovaného je vykonávaná štátna správa. Štátnu správu nad žalovaným ako poisťovateľom vykonávali
orgány kontroly dozoru alebo dohľadu, ktorými boli postupne Ministerstvo financií SR, Úrad pre finančný
trh SR a Národná banka Slovenska. Podnikateľská činnosť poisťovne je limitovaná medzami danými pre
podnikanie poisťovne povolením na výkon poisťovacej činnosti. Predpokladom vydania povolenia bolo

v oblasti životného poistenia predloženie záväzných poistných podmienok a obchodného plánu, ktorý
musel v prípade životného poistenia obsahovať údaje o sadzbách poistného, vrátane ich kalkulácie a
tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácia vychádza. Kalkulácia a charakteristika poistenia sadzby
UDP-K v tomto prípade bola súčasťou obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne podľa § 11a 12 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom ku dňu XX.X.XXXX a tvorila súčasť
povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti. Rozhodnutie o povolení výkonu životného poistenia
vydalo Ministerstvo financií SR dňa 30.5.1995 v správnom konaní pod č.j. 52/1024/1995. Na základe

tohto povolenia potom žalovaný podnikal na trhu životného poistenia a uzatváral poistné zmluvy, ako
to bolo aj v prípade žalobcu. Predmetom poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania bol
poistný produkt Z. Q.-D., J..O.. pre prípad smrti a dožitia, poistenie kapitálové, ktorého podstatou bola
kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a
poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj

jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti na účastníkov
poistného vzťahu, teda vyjadrenie, koľko má zaplatiť poistník vo forme poistného a na druhej strane,
koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti má zaplatiť poisťovňa. Adekvátnosť je tu vyjadrená presnou
matematickou závislosťou. Revízia kalkulácie sadzby poistného tak, aby poistné zohľadňovalo všetky
nároky z poistenia, nevyhnutne znamená zmenu nie iba predmetu poistno-právneho vzťahu, ale najmä
jeho obsahu.

Ministerstvo financií SR XX.X.XXXX vykonalo previerku činnosti žalovaného a v protokole z previerky
ministerstvokonštatovalo,žeprikontroleobchodnéhoplánuakalkuláciívšetkýchponúkanýchproduktov
žalovaného neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Rovnako dňa XX.X.XXXX vykonal dohľad nad
činnosťou žalovaného, Úrad pre finančný trh SR a v zmysle protokolu z XX.X.XXXX síce zistil 6

pochybení v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ktoré boli obratom poisťovňou odstránené,
avšak nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii Z. S. Q.-D. ani v prípade iných produktov.

S účinnosťou od X.X.XXXX došlo k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu jeho pôsobnosti v
oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. V období od

XX.X.XXXX B. XX.X.XXXX prebehol u žalovaného dohľad vykonaný E. I. S., ktorá za zistený nedostatok
označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými
metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov
nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania
poistnej udalosti, pričom za najkritickejšie považovala Z. Q.-D. W. D.. Matematicky je problémom nízke

nesprávne kalkulované poistné, počítané pri poistnej sadzbe Q.-D. z poistnej sumy na smrť namiesto z
poistnej sumy na dožitie. E. určila žalovanému v ňou ustanovenej lehote najneskôr B. XX.X.XXXX prijať
a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov.
Pre žalovaného preto vyplynula povinnosť poistný Z. S. Q.-D. prepočítať a výšku poistného stanoviť
tak, aby zohľadňovala všetky záväzky z poistenia. Preto ponúkol svojim klientom 3 alternatívy riešenia

a pokiaľ si poistník žiadnu z nich nezvolil, poistenie bolo predčasne ukončené najmä z dôvodu, že
v nesprávne kalkulovanom poistení nemohla poisťovňa vzhľadom na dikciu ust. § 35 ods. 1 zákona
č. 8/2008, ako aj vzhľadom na hrozbu opakovaného ukladania pokút až do výšky 20.000.000,- Sk
podľa § 67 zák. č. 8/2008 Z.z. úmyselne a vedome zotrvať. Žalovaný poukázal na to, že takýto
postup E. I. S. nastal po zmene právneho predpisu č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve doplnením ust.

§ 31a s účinnosťou od 1.5.2004, ktorý ukladal poisťovni povinnosť určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej
záväzkov,vrátanetvorbydostatočnýchtechnickýchrezervaspôsobuichumiestnenia.Podľanehoorgán
dohľadu konštatoval chybu v kalkulácii definitívne až XX.X.XXXX. Chyba v počítaní podľa neho vznikla
nezákonným rozhodnutím, resp. následným nesprávnym úradným postupom orgánu dohľadu, preto

žalovanému vznikla škoda, ktorú vyčíslil v Y. Z. Č.. X/XXXX, Y. S. W. Z. S..X..F.. a ktorú uplatnil voči
štátu v osobitnom konaní, v ktorom namietal aj kompetenciu E. na výkon dohľadu nad poisťovníctvom.

Žalovaný sa ďalej vyjadroval k otázke právneho posúdenia zániku poistného vzťahu medzi ním a
žalobcom, poukázal na to, že v prípade záväzku z poistenia je výnimočne možné záväzok zmeniť aj

jednostranne, aj iným spôsobom ako upraveným v § 800 až 802 OZ. Tam uvedené spôsoby ukončenia
sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom
bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred právne
ani myšlienkovo obsiahnuť. Pre ich jedinečnosť takéto právne vzťahy nie sú občianskym zákonníkom
osobitne upravené, preto podľa neho je potrebné na posúdenie tohto právneho vzťahu použiť analogicky

ustanovenie § 50a ods. 3 OZ vzhľadom na skutkovú podobnosť situácie predvídanej v hypotéze tejto
právnej normy. Podľa tohto zák. ust. budúci záväzok už z uzavretej zmluvy na plnenie druhej zmluvnej
strane zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili,
že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že problém
nároku z poistenia vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu je možné

posúdiťajakochybuvpočítaní,dôsledkomktorejniejepravidelneneplatnosťprávnehoúkonuakocelku,
ale zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení.

S poukazom na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že príkaz na
úhradu takéhoto poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z

výkonu práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho
právam nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými
mravmi. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala byť neplatnosť
právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Tvrdil, že nie je možné zároveň plniť po
práve a tým istým konať aj protiprávne, takýto konflikt medzi súkromno-právnou povinnosťou a zákazom
vyplývajúcim z právnej normy je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 OZ.

Zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem rizika vzniku sankcií, ktoré pre
žalovaného vyplývajú zo zákona č. 8/2008 Z.z. a opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie nedostatkov,
znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody na strane štátu
oproti bezprávnemu zvýhodneniu žalobcu spočívajúcom v neadekvátne vyplatenom poistnom plnení,
ktoré si poistným nepredplatil.

Žalovaný ďalej poukázal na nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 37 ods. 2 Obč. zák. v spojitosti s ust.
§ 575 Obč. zák. Okolnosti, ktoré nastali po vykonanom dohľade v X.. XXXX W. XXXX Y. S. E. a jej
zistenia, že inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom z poistenia, čo odporuje
ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z. preukazujú, že ide o jednoznačnú objektívnu právnu nemožnosť plnenia na

jeho strane. Toho dôsledkom je, že žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca
poistenia, ktorá presahuje právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú matematicky správnu kalkuláciu.

Žalovaný záverom tiež spochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe,
pretože podľa neho ani úspech žalobcu v tomto konaní nebude pre neho znamenať vznik nároku na

poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť
prípadného možného poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia v pôvodnej výške.

Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy označené ako: D. Z. Q.-D., Z. A.
L.Í. S. E. K. Z. Č. Č..O.. XX/XXXX/XXXX Y. B. XX.X.XXXX, Z. F. D. A. S., Z. F. K. B. Ú. Z. L. J., Z. E.

Y. B. K. Q. Ž. Y. F.I. XXXX, P. E. W. Ž. Y. B. XX.XX.XXXX, Y. B. XX.X.XXXX W. Y. B. XX.X.XXXX, E. Y.
E. XX/XXXX Y. B. X.X.XXXX, E. E. Q. Z. Y., K. Z. Z. Z. Ž. Z., Z. D. Z. Z. Y. Q. S. Ž., P. Ž. W. Ž. Y. B.
XX.X.XXXX, F. Ž. Y. B. XX.X.XXXX W. XX.X.XXXX, F. F. Y.E. Z. Y. B. XX.X.XXXX, F. F. Y. Z. S. K. F. G.
Y. B. XX.X.XXXX, J. S. D. Y. Z. D. Z. Y., J. S. E. W. Y. Z. W. - Z. S..X..F.. K. K. E. Š..

Žalovaný navrhol vykonať vo veci dokazovanie správnym spisom Č..O.. XX/XXXXXXXXX A. S., a
výsluchom S. O.. O. Š., ktorý je u žalovaného zodpovedný za správu poistenia a za styk so súdmi a
inými orgánmi verejnej moci.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právnych zástupcov oboch strán v spore, listinnými

dôkazmi predloženými účastníkmi konania, upustil o výsluchu žalobcu so súhlasom oboch sporových
strán a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Predmetom konania je určovacia žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia, že poistný vzťah medzi
účastníkmi konania založený poistnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXXXXXXXX trvá a že žalobca

a žalovaný sú touto Z. Y. K..

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že poistná zmluva medzi nimi bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX
S. F. Q.-D. (S. Z. Z. Ž. D. Z. Z. Z. S. W. B.). Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň XX.XX.XXXX
W. D. Z. E. XX.XX.XXXX. Výška poistného pre prípad smrti a dožitia bola dohodnutá na XXX,- S. A..

Poistná suma pre prípad smrti bola dojednaná na sumu XXX.XXX,- S., Z. Z. B. E. S. XXX.XXX,- S..
Žalobca pri uzavretí poistnej zmluvy pristúpil aj na Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie
u žalovaného, ktoré boli platné pre poistné zmluvy uzavreté F. X.X.XXXX. Súčasťou poistnej zmluvy bol
aj dotazník žalovaného o zdravotnom stave poisťovanej osoby.Nesporná bola aj tá skutočnosť, že žalobca platil dojednané poistné až do dátumu XX.XX.XXXX tak,
ako to zmluva upravovala.

Medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, či došlo k zániku tohto poistného vzťahu a práve táto
právna otázka bola predmetom dokazovania a rozhodovania súdu.

Žalobca v priebehu konania napriek vyjadreniam žalovaného zotrval na svojej žalobe, na dôvodoch
podanej žaloby, ako aj na svojej právnej argumentácii. Mal za to, že medzi účastníkmi konania bola

platne uzavretá Z. Y. W. F.-Z. S. Y. a žiaden konflikt súkromného a verejného práva nemôže charakter
tohto základného právneho vzťahu zmeniť. Nikdy so žiadnou zmenou zmluvného vzťahu nesúhlasil a
oznámil žalovanému listom zo dňa XX.X.XXXX W. W. XX.X.XXXX, že nesúhlasí s navýšením poistného
ani so znížením poistnej sumy, že jeho povinnosť platenia poistného už skončila a trvá na zachovaní
pôvodných zmluvných podmienok.
Zotrval na tom, že má naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, pretože žalovaný ho svojim

konaním dostal do stavu právnej neistoty, ktorú možno odstrániť iba rozhodnutím súdu a obrana
žalovaného je iba účelová.

Žalovaný osobitným písomným podaním zo dňa X.X.XXXX predložil súdu svoje ďalšie argumenty,
ktorými tvrdil zánik poistenia z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ. Uviedol, že poistenie

zaniklo zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia v dôsledku neskoršej zmeny
právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Právne
účinky neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz
poskytovania ďalšej poistnej služby za predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z
poistenia. Žalovaný citoval rozhodnutie NS SR č.k.: 1Cdo 169/96 zo dňa 20.3.1997, ktoré okrem iného

uvádza,žeakdôjdekobjektívnejzmeneprávnehopredpisupovznikuzáväzku,vdôsledkuktorejplnenie
sa stane nemožným, záväzok (aj zo súkromného práva) môže zaniknúť.

Žalovaný svoj postup pre zrušenie poistenia teda odôvodňoval ustanovením § 31a zákona č. 186/2004
Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2004 a poisťovniam v

ňom bola uložená povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak,
aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Zavedením § 31a teda došlo k objektívnej zmene
právneho predpisu. Zákonom č. 186/2004 Z.z. bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení
vložený nový § 70a, a podľa ods. 1 tehto §-u boli poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré

vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, povinné zosúladiť svoje právne pomery s
ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 (s tam uvedenými výnimkami). Žalovaný teda
musel postupovať a postupoval v súlade s týmto ustanovením a bezodkladne po zistení rozhodujúcich
skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona
o poisťovníctve. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia minimálne v časti poistného

plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako malo správne poistno-matematicky
byť. Podľa § 67 zákona o poisťovníctve, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknutéprednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnárokyznich
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak
tento zákon neustanovuje inak (dnes § 91 zákona č. 8/2008 Z.z.). Tento nový právny stav u žalovaného

zakladá následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, tzn. plnenia, ktoré
je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu.
V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované zmluvy, t.j. také zmluvy,
pri ktorých je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený
vykonávaním kontroly týchto zmlúv. Tieto zmluvy predstavujú medzistupeň medzi súkromným a

verejným právom.

Žalovaný v priebehu konania predložil do súdneho spisu návrh dohody o urovnaní medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu, v ktorom ponúkol žalobcovi urovnanie v tom zmysle, že poistná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania je platná a účinná a že výška poistného plnenia pre prípad dožitia bude

predstavovať X.XXX,XXXX C.. Žalobca neprejavil súhlas s takouto dohodou o urovnaní.

Žalovaný dňa X.XX.XXXX podal vzájomnú žalobu, v ktorej uviedol, že štát vydaním povolenia na
podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka, potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutéhopoistenia poistno-matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere.
Povolenie oprávňovalo a zaviazalo žalovaného uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne
so štátom povolenými sadzbami poistného. Až na Y. Z. Č.. F.-XXXXX/XXXX Y. XX.XX.XXXX príslušný

orgán štátu identifikoval „nedostatok“ v činnosti žalovaného. Nedostatok spočíval v tom, že poistné podľa
príslušných poistno-matematických metód nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia. Nesprávnosť
kalkulácií poistenia Q.-D. potvrdil aj znalecký posudok, ktorý dal žalovaný vypracovať, aby nezávisle
odborne preveril závery orgánu dohľadu.
Poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane nízka,

určil orgán štátu v sadzbách poistného. Cena poistenia bola takto podľa žalovaného určená J. S., A. L.
S. K. X.. XXXX. Takto stanovená cena sa ukázala ako zrejme neprimeraná.
Žalovaný spolu so vzájomnou žalobou predložil súdu aj Princípy Európskeho zmluvného práva, vydané
vydavateľstvom Iura Edition. Podľa neho tento právny dokument obsahuje také ustanovenia, ktoré
možno považovať za relevantné právne princípy základných zásad súkromného zmluvného práva
v európskej únii. Tieto zásady európskeho práva by mali mať aplikačnú aj interpretačnú prednosť

pred vnútroštátnym právom aj v SR. Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je absolútna a má svoje
obmedzenia. Obmedzenie predstavuje napr. záujem na ochranu spotrebiteľa, ktorý má vyvážiť značnú
nerovnováhu vyvolanú dodávateľom v neprospech spotrebiteľa. Vyváženie prípadnej nerovnováhy má
viesť k rovnovážnemu postaveniu a nemá spôsobovať opačnú nerovnováhu alebo inú poruchu tentokrát
v neprospech dodávateľa. Ním predložené Princípy Európskeho zmluvného práva majú slúžiť ako

všeobecné pravidlá zmluvného práva a pokiaľ dané otázky nerieši vnútroštátny právny predpis, sú
použiteľné na riešenie otázok, ktoré rozhodujúci právny poriadok alebo rozhodujúce právne normy
neriešia. Rovnako tieto princípy odpovedajú aj na otázku zmeny okolností v priebehu zmluvného vzťahu
(čl. 6:111). Vo vzájomnom návrhu žalovaný navrhol žalobcovi v záujme spravodlivého usporiadania
sporného právneho vzťahu tri eventuálne petity:

1. ktorým by súd rozhodol, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá a žalobca má voči
žalovanému právo na poistnú sumu pre Z.Í. B. S. D. Z. X.XXX,XX C., Z. Y. Z. Ž. K. K. X.XXX,XX C.,
J..O.. K. T. K. X.XXX,XX C., D. Z.-A. Y. K. Z. S.Č. Q. Ž. Ž.,
2. pre prípad, že súd prvý petit zamietne, aby rozhodol, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol. Žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške X.XXX,XX C., ktorá poistno-matematicky
zodpovedá časti poistného uhradeného žalobcom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
3. alternatíva bola taká, že súd žalobu žalobcu zamietne.

Žalobca v písomnom vyjadrení k týmto návrhom žalovaného žiadal jeho vzájomný návrh zamietnuť,
poukázal na to, že princípy Európskeho práva, na ktoré poukazuje žalovaný a odôvodňuje to záujmom o
spravodlivé usporiadanie vzťahov už v čl. 1:101 uvádza, že tieto princípy sa aplikujú, ak sa strany dohodli
na ich začlenení do zmluvy, alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať. Z uvedeného je zrejmé,
že v súlade so samotnými princípmi Európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu

uzavretú medzi účastníkmi konania vylúčená. Tieto princípy doposiaľ neboli prijaté ako všeobecne
záväzný právny akt Európskej únie, preto z nich nemožno vychádzať ako zo všeobecne záväzného
právneho princípu a nie je možné použiť tieto princípy ani ako výkladové pravidlá vzhľadom na to, že
sa na tom zmluvné strany nedohodli.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so stanoviskami E., ktoré predložili účastníci konania. Z tlačovej
správy zo dňa XX.X.XXXX E. sa ohradzuje voči tvrdeniu žalovaného o tom, že vo februári 2008
obdŕžal od E. ako právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom
list, ktorým bolo poisťovni uložené prepočítať produkt Q.-D. a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby
bolo možné poistno-matematicky zachovať poistné sumy. Z toho vyplýva, že zvyšovanie poistného,

resp. jeho spätné prepočítavanie nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov. E.
v tejto súvislosti upozornila na to, že tieto tvrdenia poisťovne sú nepravdivé a zavádzajúce, odporcovi
neuložila E. zvýšiť poistné produktu Q.-D., spôsobila formu komunikácie žalovaného, považuje za
vysoko neštandardné využívajúce techniky dezinterpretácie, zavádzania a obštrukcie. Ďalej z vyjadrenia
E. na žiadosť Okresného súdu Bratislava IV a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.4.2012 a 8.2.2012

vyplýva, že v súvislosti so spätným prepočtom poistného produktu Q.-D. nikdy explicitne neuložila Z.
X. P. povinnosť prepočítať výšku poistného, ale uložila jej prijať nápravné opatrenia. E. nešpecifikovala
postup, akým možno zistené nedostatky odstrániť. S touto situáciou sa mohla poisťovňa vysporiadať
zmenou záväzkového vzťahu so súhlasom druhej zmluvnej strany alebo prefinancovaním nesprávnenakalkulovaných poistení produktov Q.-D. a Kapitál z vlastných zdrojov, prípadne prevodom dotknutých
poistných zmlúv na inú poisťovňu.

V konaní bolo nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva je
zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej
činnosti žalovaného od počiatku jeho podnikania na poisťovacom trhu.

Podľa § 6 zák. č. 24/1991 o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy
(22.12.1996) predmetom podnikania v poisťovníctve je poisťovacia a zaisťovacia činnosť a ďalšie
činnosti s nimi súvisiace. Súčasťou poisťovacej činnosti je tiež činnosť zameraná na predchádzanie
škodám.

Podľa § 7 ods. 1,4 cit. zák. poisťovacia činnosť je dojednávanie poistenia, správa poistných zmlúv,
likvidácia poistných udalostí a sprostredkovateľská činnosť s nimi súvisiaca.
Činnosť, na výkon ktorej sa vyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, môže poisťovňa vykonávať
len po udelení tohto povolenia.

Podľa § 8 ods. 1 cit. zák. poistenie sa vykonáva na základe zmluvy alebo ako zmluvné poistenie uložené
zákonom alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona.
Právne vzťahy vznikajúce z poistenia a zaistenia sa riadia osobitnými predpismi a poistnými
podmienkami.

Podľa § 12 ods. 1 cit. zák. všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej
vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť
poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas
platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného.

Podľa § 17 cit. zák. dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve na
území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko.
Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto zákona vykonáva
dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

Podľa § 48 ods. 2 zák. č. 8/2008 o poisťovníctve predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad
dohliadanými subjektmi uvedenými v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov
o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich obchodov alebo ich inej činnosti, pritom
Národná banka Slovenska v rámci tohto dohľadu zisťuje a vyhodnocuje aj informácie a podklady

o dodržiavaní povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
o dodržiavaní ustanovení tohto zákona a o dodržiavaní ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných
aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou činnosťou, so zaisťovacou činnosťou alebo s inou
činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1, ako aj informácie a podklady o rizikách a

dostatočnom krytí rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené dohliadané subjekty uvedené v odseku
1 alebo ktoré ohrozujú záujmy alebo môžu viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov
uvedených v odseku 1.

Podľa § 48 ods. 3, 4 cit. zák. dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska.

Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek
zahraničných poisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní a ich klientov, na ktorých rozhodovanie sú
príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.

Podľa § 35 ods. 1 cit. zák. poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného

na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkýchzáväzkovpoisťovneapobočkyzahraničnejpoisťovnevrátanetvorbydostatočnýchtechnických
rezerv.Podľa § 67 ods. 1 cit. zák. ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne,
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní
podmienok určených v povolení podľa § 5 alebo § 7 až 9 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom

súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska
uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne,
v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť

vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej
zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania,
následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť opatrenia uvedené pod pism. a / až n/ citovaného §-u.

Ako vyplýva z citovaných predpisov, ktoré sú predpismi verejného práva, tieto neupravujú žiadne
náležitosti poistných zmlúv, ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich

zmeny, zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán a preto aplikácia predpisov verejného práva
na konkrétny zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nie je možná. Povinnosti, ktoré upravuje § 35
ods. 1 citovaného zákona o určení výšky poistného plnenia je síce zásahom verejnej moci, ale iba voči
poisťovni a nezasahuje do konkrétneho súkromno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.
Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch

uvedených v Poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej
úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim
štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal, že táto náprava sa
mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv. Preto ani nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej
regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho

klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia
štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa
v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti
jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah.

Vzhľadom na to, že predmetom konania bola určovacia žaloba, súd posudzoval existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcu na takejto určovacej žalobe.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd dospel k tomu záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu je daný a spočíva v tom, že týmto
určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobcu ohľadne jeho právneho postavenia vyplývajúceho z
tejto poistnej zmluvy. Jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo strany žalovaného, najmä za stavu,
keď sám žalovaný tvrdí, že existoval dôvod pre zánik poistenia a vzťah medzi účastníkmi konania

založený poistnou zmluvou zanikol, je tu stav takej právnej neistoty žalobcu, ktorý neporušil žiadnu
svoju povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy, že odstrániť ju môže iba súdne rozhodnutie. Preto podľa
zváženia súdu je tu naliehavý právny záujem žalobcu na tom, aby súd rozhodol o otázke, či došlo k
platnému zrušeniu poistnej zmluvy a či predmetné poistné vzťahy medzi účastníkmi konania trvajú, či
sú touto poistnou zmluvou zmluvné strany viazané.

Po zodpovedaní tejto otázky súd ďalej skúmal, či právny vzťah- poistná zmluva medzi účastníkmi
konania bola uzavretá platne.

Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá poistná zmluva, účastníci konania

uzavretím tejto zmluvy vstúpili do občianskoprávneho záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, v
súlade s § 2 ods. 1 až 3 OZ.
Podľa týchto zákonných ustanovení občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných
skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne
od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od
neho nemožno odchýliť.Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že právne vzťahy medzi účastníkmi konania upravuje
predovšetkým samotná poistná zmluva, Občiansky zákonník ako lex generalis a špeciálne právne
predpisy- lex specialis, ktoré majú prednosť pred všeobecnou úpravou v prípade, že úpravu určitých

otázok vôbec neobsahujú, alebo obsahujú iba čiastočne.

Podľa § 37 ods. 1,2,3 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov.
Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba
v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa zváženia súdu, poistná zmluva bola medzi jej účastníkmi uzavretá platne, pretože z nej je možné
zistiť vôľu oboch zmluvných strán, ktorá vôľa v čase uzavretia zmluvy existovala, bola slobodná, určitá
a zrozumiteľná. V danom prípade nemožno konštatovať, že by uzavretie poistnej zmluvy bolo neplatné
pre chyby v písaní a počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Práve

dohodnutá výška poistného a poistného plnenia boli tie činitele, ktoré sú určujúce pri výbere poisťovne
a boli zrejme jedným z určujúcich činiteľov, ktoré aj žalobcu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovaným.
Taktiež nemožno hovoriť o tom, že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo
ho obchádzala, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol ten, ktorý svoj produkt na
poisťovacom trhu ponúkal, určoval výšku poistného aj poistného plnenia, nebol to žalobca. Pokiaľ

žalovaný podniká v tejto oblasti aj naďalej, zrejme je schopný znášať riziko, ktoré môže v súvislosti s
jeho podnikaním nastať.
Súd nezistil, ani žalovaným tvrdenú skutočnosť, že z jeho strany sa jednalo o omyl. Omyl konajúcej
strany iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívnej neplatnosti. Právo podať námietku relatívnej
neplatnosti pritom podľa prevažujúceho názoru podlieha premlčaniu v lehote 3 rokov. Naviac zmluva

by mohla byť pomýlenou stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle
musela vedieť alebo ho vyvolala. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Žalovaný sa v tomto konaní dovolával zániku poistenia v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ
a tento dôvod zániku poistenia predstavoval jeho nosný argument v tomto konaní. Žalovaný tvrdil, že

nemožnosť plnenia nastala z dôvodu zmeny právneho predpisu (zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve),
ktorá zmena nastala po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy, že zotrvávanie v tomto právnom vzťahu
bez meny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a
nevyhnutnebyviedlokuloženiusankciízostranyorgánudohľadu.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázať
predovšetkým na znenie § 575 ods. 1,2 OZ. Podľa týchto zákonných ustanovení ak sa plnenie stane

nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj
za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd uzavrel, že pokiaľ fakticky a právne bol záväzok
žalovaného splniteľný, potom sťaženie podmienok splnenia aj s väčšími nákladmi, nemá za následok
nemožnosť plnenia a zánik záväzku žalovaného. Plnenie žalovaného nie je zakázané ani vylúčené

právnym predpisom- zákonom o poisťovníctve, preto nejde o nemožné plnenie. Z vyjadrení E. vyplýva,
že orgán dohľadu neuložil žalovanému povinnosť prepočítať produkt Q.-D. a tým zvýšiť poistné od
začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. E. uviedla, že
poisťovne vykonávajúce svoju činnosť na území SR s nedostatočnou výškou technickej rezervy na
životné poistenie sa môžu vysporiadať viacerými spôsobmi. Žalovaný teda mal možnosť plniť z poistnej

zmluvy bez toho, aby bol nútený porušiť zákon o poisťovníctve a to aj v prípade, ak žalobca nesúhlasil
so zmenou poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu teda nemohla zaniknúť povinnosť dlžníka z dôvodu, že
plnenie sa stalo nemožným.

Ďalej súd posudzoval, či nedošlo k zmene poistnej zmluvy, k zániku poistenia zo zákona, na základe
zmluvy alebo iným spôsobom.

Podľa § 788 ods. 1,4 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných

prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 790 písm. b) Obč. zák. poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,
smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 798 Obč. zák. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe
vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné.

Podľa § 800 ods. 1,3 Obč. zák. poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou
ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa § 801 ods. 1,2 Obč. zák. poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca

odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To
isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže

poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu
neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak
právo zanikne.

Podľa § 802 ods. 2 Obč. zák. ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť,

ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a
ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;
odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s. poistenie

je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdŕžala. Ak poistník uvedie v žiadosti
neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto
dátumu.

Predmetom poistenia medzi žalobcom a žalovaným je poistenie osôb v zmysle § 790 písm. b) OZ. Zákon

jednoznačne zakotvuje nemožnosť vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 788 a nasl., ani
jeden z týchto dôvodov pre zánik poistenia v konaní preukázaný nebol. Citované zákonné ustanovenia
upravujú zánik poistenia tak, že ich nemožno rozširovať spôsobom ako to tvrdí žalovaný.Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi
účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov (§§497, 570, 572 OZ).
Súd nezistil ani naplnenie podmienok pre odstúpenie od zmluvy, upravené v § 48 ods. 1 OZ. Podľa

tohto zákonného ustanovenia môže účastník od zmluvy odstúpiť, len ak je to v zákone upravené alebo
účastníkmi dohodnuté.

V oznámení o zániku poistenia žalovaný oznámil, že k zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods.
2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie odporcu. Podľa uvedeného ustanovenia

však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenie žalovaného preto nemohlo
spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so
žalobcom.

Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že by bolo došlo k dohode o zmene obsahu poistnej zmluvy,
alebo k dohode o možnosti ukončenia poistenia, lebo žalobca s jeho návrhmi na zmenu poistnej zmluvy

nesúhlasil.

Podľa § 493 Obč. zák. záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon
neustanovuje inak.

V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia
§ 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak, ako to tvrdil žalovaný.

Podľa § 50a ods. 1,3 Obč. zák. účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery
zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, tieto upravujú výlučne záväzok na uzavretie budúcej
zmluvy, teda nie sú aplikovateľné na zmluvy už uzavreté.

Pokiaľ záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve na uzatvorenie zmluvy je skutočne viazaný na existenciu
určitých pomerov, z ktorých strany pri dojednávaní zmluvy o budúcej zmluvy vychádzali a v prípade ich
podstatnej zmeny tento záväzok zaniká, tak záväzok na plnenie zo zmluvy práve v dôsledku podstatnej
zmeny pomerov nezaniká a ani sa nemodifikuje.

Súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie vyžiadaním správneho spisu a výsluchom S. Š.,
pretože pre právne posúdenie veci považoval tieto dôkazy za právne irelevantné a nadbytočné.

Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho
zmluvného práva, ktoré žalovaný súdu v konaní predložil, k tomu súd uvádza, že samotný čl. 1:101

ods. 2 upravuje, že tieto princípy sa aplikujú, ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy, alebo na
tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať. Z uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými princípmi
zmluvné strany sa nedohodli na začlenení týchto Princípov do poistnej zmluvy. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú
zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne

záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah účastníkov podľa ich ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založenéhopoistnouzmluvoumedziúčastníkmikonaniavdanomprípadenedošložiadnymzospôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá (koniec poistného vzťahu bol dojednaný D.

XX.XX.XXXX). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru,
že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a
nezanikla ani z dôvodov podľa Všeobecných poistných podmienok, je to platná právna zmluva, ktorá v
čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Súd preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

Súd zamietol vzájomnú žalobu žalovaného, pretože pokiaľ žalovaný v priebehu konania zmenil svoj
názor a nerozporoval tvrdenie o zániku poistného vzťahu, jeho predstava o podmienkach ďalšieho
trvania tohto zmluvného vzťahu, ktorú vyjadril v petite 1 a 2 svojho návrhu nezodpovedá vyššieuvedeným záverom súdu, ani žalobe žalobcu. Preto súd z dôvodu právnej istoty žalobcu rozhodoval o
tom, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá, a že účastníci poistnej zmluvy sú touto zmluvou
viazaní. Obe eventuality, ktoré navrhoval žalovaný predpokladali zmenu obsahu záväzku z poistnej

zmluvy a zmenu výšky plnenia z tejto poistnej zmluvy. Pokiaľ súd vyhovel žalobe žalobcu z dôvodov
vyššie uvedených, neprichádzalo do úvahy vyhovieť týmto návrhom žalovaného. Súd nedospel k tomu
záveru, že by sa obsah poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania akýmkoľvek spôsobom zmenil, alebo
že by účastníci zmluvy neboli jej obsahom viazaní. Preto súd nemohol za tohto skutkového a právneho
stavu vzájomnej žalobe žalobcu vyhovieť, a preto jeho návrh zamietol. Naviac, podľa zváženia súdu

posledný výrok navrhovaného eventuálneho petitu vzájomnej žaloby je úplne nadbytočný, pretože je to
skôr vyjadrenie žalovaného k žalobe, jeho návrh na zamietnutie žaloby a nie je to žiadna eventualita.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania
úspešnému žalobcovi. Neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nevzniklo. Žalobca si
uplatnil trovy konania v sume 921,02 EUR.

Podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: odmenu za 1 úkon právnej služby
vroku2008(prevzatieaprípravuzastupovania25.8.2008)vovýške48,63Eur,za2úkonyprávnejslužby
v roku 2010 (písomné podania - žaloba zo 16.2.2010, vyjadrenie k podaniam žalovaného z 10.9.2010)
po 55,49 Eur, za 3 úkony v roku 2011 (účasť na pojednávaní dňa 4.3.2011, písomné vyjadrenie k podaniu

žalovaného z 9.5.2011 a 25.5.2011) po 57 Eur, za 3 úkony v roku 2012 (písomné vyjadrenia k podaniu
žalovaného z 10.9.2012, k vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa 12.11.2012 a účasť na pojednávaní
dňa 9.11.2012) po 58,69 Eur, za 1 úkon v roku 2013: za účasť na pojednávaní dňa 11.1.2013, spolu
566,75 Eur + režijný paušál v súlade s §16 ods. 3 cit. vyhl. ( 1/100-tina výpočtového základu): 1 x 6,31
Eur za rok 2008, 2 x 7,21 Eur za rok 2010, 3 x 7,41 Eur za rok 2011 a 3 x 7,63 eur za rok 2012 a 1x

7,81 v roku 2013, spolu režijný paušál 73,66 Eur, spolu trovy konania 640,41 Eur + 20 % DPH vo výške
128,08 Eur. Spolu priznané trovy konania: 760,49 Eur.
Súdnepriznalžalobcovináhradutrovkonaniazadvaúkonyprávnejslužby,ktorénepovažovalzaúčelné:
1/návrhnazmenupetitužalobyzodňa11.8.2011,pretožežalobcoviničnebránilo,abytakýtopetitžaloby
bol predmetom konania už od začatia konania, teda mohol byť obsiahnutý v petite pôvodne podanej

žaloby, 2/ odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku dňa 10.9.2010: súd doručil žalobcovi
vz. 4a na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, proti tejto výzve odvolanie nie je možné podať. Svoje
námietky proti tejto výzve mohla právna zástupkyňa žalobcu obsiahnuť v písomnom vyjadrení, ktoré
podávala v rovnaký deň 10.9.2010 za ktorý jej súd náhradu trov priznal.

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 760,49 Eur do rúk právnej
zástupkyne žalobcu súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená
náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.