Rozsudok – Majetok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010537
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1316010537.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 26.10.2016 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:
obžalovaný:

K. O., Z.. XX.XX.XXXX/XXXX V. B., K.. B. B., A. X,
j e v i n n ý, ž e

v čase asi okolo 00.20 hod. dňa 18.03.2015 v Bratislave v chatovej oblasti Žabí majer, časť Močiar,
nezisteným predmetom rozbil sklo na pravých zadných dverách uzamknutého osobného motorového
vozidla zn. Škoda Felícia combi M. XXX, Č. F.I. M.: B. XX-XX „., V.: K., rok výroby 1997 a následne
za použitia nezisteného urýchľovača horenia predmetné motorové vozidlo zapálil, pričom následkom
požiaru z motorového vozidla ostalo iba torzo vozidla, čím poškodenému L. J. spôsobil škodu
poškodením vo výške 450,-€,
t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia slobody
v trvaní 4 /štyri/ mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12/dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodenému L. J., nar.
XX.XX.XXXX, trv. bytom V. ul. č. XX, B., vo výške 450.- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd pošk. L. J., Z.. XX.XX.XXXX, K.. B. V. R.. Č.. XX, B., odkazuje so zvyškom
nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému prikazuje uhradiť
poškodenému subjektu spôsobenú škodu v priebehu skúšobnej doby. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného K. O. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného

a výsluchom svedkov a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi. Na základe takto
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je
uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku:

Obžalovaný K. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň bol na záhrade natierať plot a stretol
tam suseda pána ŠX., ktorý ho pozval ku sebe na záhradu na niekoľko pív. Neskôr prišla k nemu jeho
priateľka E. H.. Najprv pili pivo a potom aj tvrdší alkohol. Niekedy pred polnocou sa rozhodol, že odíde,
nakoľko mal vypité. Požiadal suseda Š., aby ho išiel odprevadiť na zastávku električiek. Cestou stretli
ďalšieho suseda pána J., s ktorým mali medzi sebou nejaké nevyriešené spory, týkalo sa to susedských

vzťahov. V čase, keď sa stala udalosť, mal konflikt s pani B.. On /obžalovaný/ jej pomáhal pri oprave
strechy, toto zbadal pán J. a považoval to za nejakú zradu a odvtedy s ním nekomunikoval, ani sa
nezdravil. Všetci traja potom išli naspäť a diskutovali o tom probléme. Potom vznikla hádka s pánom J.,
padlo niekoľko vulgarizmov. Následne odišli zo Š.X. chaty a pán J. pokračoval na svoj pozemok, ktorý
sa nachádza vedľa jeho pozemku. Ostal na svojej záhrade a snažil sa dostať do chaty. Keďže nebol

triezvy, nedarilo sa mu otvoriť dvere do chaty, snažil sa otvoriť bránku, ale to sa mu tiež nepodarilo.
Keďže sa nemohol dostať do chaty, jediná možnosť bola preliezť plot na susednej záhrade. Bol veľmi
opitý, takže sa mu plot nepodarilo preskočiť, spadol do kríkov a zaspal tam. Keď sa prebudil, znovu sa
snažil dostať do chaty, čo sa mu podarilo. Išiel do chaty, zaľahol do postele a po 10-15 minútach prišla
polícia. S policajtmi odišli na príjazdovú cestu, kde stálo zhorené motorové vozidlo. Z chaty pána Š.X.

odišiel niekedy pred polnocou. Ich pozemky nie sú oplotené. Je to skupina záhrad, ktoré sú oplotené
iba cez príjazdové cesty. Bráničku sa mu nepodarilo otvoriť pod vplyvom alkoholu, pretože tam bolo
treba špecificky vložiť kľúč. Vozidlo poškodeného bolo zaparkované na príjazdovej ceste, pred plotom
jeho /obžalovaného/ záhrady. Pozemok má 4 áre a priamo k autu je to cca 20-25 metrov. V ten deň
manipuloval s chemikáliami, riedidlom, natieral si plot. To ako horelo motorové vozidlo nevidel. Žiadne

rany ani buchot nepočul. Ten plameň na aute zrejme nebol veľký, pretože má blízko auta rozložené
trstinové rohože a tie obhorené neboli. S pánom Š. konflikt nemal. Pán Š. videl, že v ten deň pracoval
s farbami a prácu, ktorú nedokončil, za neho dokončila pani A.. Poškodeného poznal roky, nakoľko tam
chodil aj so starým otcom. Pán J. je náladový človek a za ten čas, čo tam chodí, mal už konflikt asi
so štvrtým susedom.

Poškodený svedok L. J. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v uvedenú noc došlo u kamaráta
Š. k hádke, kde ho obvinený najprv slovne a potom fyzicky napadol. Po krátkom čase počuli údery, čo
rozbíjal to auto. Keď po nejakej chvíli vyšli von, tak to auto už horelo. Na chatu došli vo večerných
hodinách okolo polnoci a prítomní bol on, obžalovaný, pán Š.M. a pani E.. Konflikt vznikol preto, že tam

mal spor s jednou pani. S K. boli dobrí kamaráti, pokiaľ sa toto nestalo. Obžalovaný ho aj udrel, mal na
pravej strane hlavy pod okom podliatinu. Obžalovaný sa mu vyhrážal, že mu spraví „blato“. Napadol ho
vtedy,keďvychádzalzdverí.Nechcelsnímnechcelničmať,pretoževidelžejeagresívny,prenasledoval
ho až k jeho chate. Predtým tam prišla aj E., aj tú chcel napadnúť, mal v ruke železnú tyč. Vtedy už aj
on zasiahol, že keď jej ublíži, tak uvidí, čo bude. Nechcel sa s obžalovaným biť, nakoľko bol obžalovaný

opitý. Potom obžalovaný išiel niekam preč a on sa vrátil s Luciou na chatu. Z chaty pána Š. videl na
svoje motorové vozidlo, hlavne vtedy, keď horelo. Keď počuli buchot, vyšli z chaty von, ale nič nevideli,
vtedy pri vozidle nikoho nevidel. On z chaty nevyšiel, ale vie, že E. a Š. boli aj vonku a že ho vraj videli.
E. mu povedala, že tam obžalovaný číhal. Vtedy, keď videl, ako mu horí vozidlo, tak videl obžalovaného
ako odtiaľ uteká. Utekal zrejme tam, kde má náradie, pretože tam videli stopy od krvi. Nepokúšal sa

obžalovaného hľadať. On v ten večer nič nepil. S obžalovaným sa pokúšal o zmier, povedal mu, aby
mu uhradil škodu a toto celé nemusí byť. Obžalovaný sa schovával pod takú miestnosť pod chatou,
kde sa odkladajú náradia, kde našli aj stopy krvi. Obžalovaného videl na hranici pozemku pána Š., keď
vybehli z chaty. Obžalovaný utekal od bránky do toho priestoru, ktorý uviedol. Tá miestnosť sa nachádza
pod dverami, teda na tej strane chaty, kde má dvere. Obžalovaný utekal smerom od bránky smerom

do pozemku, ale tam to už nebolo vidno, tam ho neosvetľoval oheň z auta. Stál na hranici pozemku aobžalovaného videl jasne, pretože ho osvetľovali plameňe auta. Pozemok nie je v noci osvetlený, bolo
tam vidieť iba z dôvodu požiaru auta, ale bola pomerne jasná noc. E. tam z toho šoku aj odpadla a musel
ju kriesiť. K tomu autu ani nemohli ísť, nakoľko mohlo kedykoľvek vybuchnúť. Na jar je tam odstavená

voda, nič by tam nespravil. Hasiči prišli až za hodinu, pretože nevedeli, kam majú ísť a dovtedy auto
vyhorelo do tla. Osobne si myslí, že obžalovaný mal úmysel mu poškodiť, keďže predtým ho napadol.
Z vnútra Š. chaty samozrejme nevidel svoje motorové vozidlo, ale oheň šľahal a odlesky videl.

Svedok J. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným u neho na chate vypili asi fľašku

karpatského brandy. Potom ho išiel odprevadiť na zastávku. Po ceste stretli poškodeného a vrátili sa
naspäť do jeho chaty. Vtedy keď sa vrátili do chaty, bola tam aj jeho priateľka E. a K. s L. sa snažili
vyriešiť si nejaké nevyjasnené veci. On im nalieval a pán J. si tiež otvoril pivo, ale v podstate sa ho ani
nedotkol. Potom došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, pán J. sa snažil opustiť chatu
po výmene názorov, pričom obžalovaný ho napadol tak, že ho udrel ho päsťou do tváre. Snažil sa ich
oddeliť ešte pred chatou, pretože konflikt pokračoval aj vonku. Potom sa pán J. vrátil na svoj pozemok,

obžalovaný išiel na svoj a on išiel do chaty upratovať neporiadok, ktorý bol spôsobený pri tom fyzickom
konflikte. Jeho priateľka spala v chate a zobudila sa na to, ako pri tom konflikte spadol stôl a všetko z
neho popadalo. Poškodený sa potom ku nemu vrátil na chatu a diskutovali o tom, čo sa dialo vonku. Keď
sa išiel vyčúrať, vyšiel z chaty von a vtedy zaregistroval vonku pohyb. Zaregistroval, ako K. manipuluje
s kanistrom pri chate. Potom sa vrátil do chaty. Potom, ako išla jeho priateľka na záchod von, videla K.

pri bránke stáť, čo im po návrate povedala. Boli v chate keď počuli tupé údery, načo sa jeho priateľka
opýtala, či K. nemá nejakú zbraň. Vtedy ešte nevyšli z chaty von, z chaty vyšli až vtedy, keď sa mu
zazdalo, že v okne videl žiaru. Medzitým, ako počuli úder y a tým ako videl žiaru, mohlo ubehnúť cca. 10
minút. Keď uvidel žiaru, vyšli všetci traja von a videli auto v plameňoch. Vtedy videl K. utekať smerom ku
chate od auta, bola to sekunda - dve. Od jeho chaty nie je priamy výhľad na auto, je tam plot. Poškodený

potom ako vybehol von, sa snažil vytočiť hasičov a na to jeho priateľka na minútu odpadla zo šoku.
Snažil sa priblížiť k autu, bol pri bránke, ale poškodený mu kričal, aby odtiaľ vypadol, že je tam plná
nádrž. Od jeho chaty je k hranici pozemku obžalovaného cca 25 metrov. Obžalovaný s poškodeným boli
kamaráti, čo sa týka konfliktu, jednalo sa tam o úplné hlúposti, ako napr. prečo natieral susede chatu a
podobne. On s obžalovaným nemal nikdy konflikt. Nepamätá si čo v predmetný deň obžalovaný robil na

záhrade. On obžalovaného videl ako beží od bráničky smerom ku chate a jeho priateľka mu povedala,
že ho videla pri aute. RT. mu nepovedal, kde sa nachádza obžalovaný, lebo ho tiež potom išiel hľadať.
Hľadali ho okolo chaty ale až na druhý deň zistili, kde sa asi schovával, pretože pri úložnom priestore
pod chatou videli krv.

Svedkyňa E. H., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v rozhodnom čase išla z práce za svojím
priateľom, pričom K. s J. tam už sedeli a mali trochu viacej vypité. Ona si s nimi dala dva poháriky. J.
povedal, že ide odprevadiť K.. Medzitým zaspala a potom sa vrátili J., K. a L.. Potom sa prevrátil na
ňu stôl zo všetkým, čo na ňom bolo, na čo sa zobudila, pričom videla, že L. s K. sú v nejakom fyzickom
strete. L. išiel potom naspäť k J. na chatu. Keď išla von na WC, počula nejakú ranu. Obžalovaného

videla za bránou smerom v ceste, pretože stál pri bráne. Je tam dosť svetla, aby videla či za tou bránou
stojí, je tam svetlo aj zo železnice. Tá vzdialenosť medzi ním a obžalovaným bola asi 7 metrov, presne
nevie, nebola to nikdy merať. Videla reálne K. stáť za bránou pri aute, pozeral sa na ňu. Je si na 100%
istá, že obžalovaného cez ten trstinový plot videla, ten plot nie je úplne priehľadný, ale bol to na 100%
obžalovaný. Vrátila sa naspäť a opýtala sa či K. nemá nejakú strelnú zbraň. Presne si to už nepamätá,

ale vie, že L. vyšiel prvý von, zrazu sa niečo osvetlilo a Dano začal kričať, že „podpálil mi živobytie“. Ona
ostala najprv v šoku, potom išla za nimi. Videla ako L. vytáčal hasičov. Potom ju prebudili, keď ju ťahali
do chaty, vtedy jej prišlo nevoľno. Bola viac menej v chate, keď už auto horelo. Ona sa obžalovaným
nikdy do konfliktu nedostala. Nemá vedomosť o konflikte, ktorý bol medzi obžalovaným a poškodeným.
Z chaty vychádzala potom, keď už auto horelo.

V rámci doplnenia dokazovania obhajca obžalovaného navrhol vypočuť príslušníka PZ, ktorý vyhotovil
úradný záznam zo dňa 18.3.2015 t dôvodu, že tento uvádza niečo iné, ako svedkyňa H., vypočuť
pracovníka, ktorý vypracoval formulár o podmienkach vzniku požiaru, ktorý sa má vyjadriť k tomu, či
sa mohlo vozidlo vznietiť aj iným spôsobom, ako úmyselným zapálením a vypočuť svedkov I. O. T. X.

A.. Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. dôkazy navrhnuté obhajobou odmietol vykonať, pretože sa týkali
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu a súčasne okolnosti, ktorá bola zistená už skôr navrhnutými
dôkazmi / správy o zásahu Hasičského a záchranného zboru, výpovede svedkov, forodokumentácia/.Následne súd podľa § 268 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký
posudok KEU PZ BA, PPZ-KEU-BA-EXP-2015/4814, zo záverov ktorého vyplynulo, že na pánskej
čiernej bunde obžalovaného nebola zistená prítomnosť akcelerátorov horenia, na pletenom svetri

a modrých rifľových nohaviciach obžalovaného bola zistená prítomnosť toluénu a na znečistenej
papierovej vreckovke bola zistená prítomnosť toluénu. Príčinu požiaru motorového vozidla nebolo
možné zistiť vzhľadom k tomu, že z dôvodu prevozu motorového vozidla z požiariska pred skúmaním
nie je možné vylúčiť poškodenie a znehodnotenie stôp.
Súd sa na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi a to:

- zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorých vyplynulo, že ohliadka sa
uskutočnila o 03.30 hod. dňa 18.03.2015 povereným príslušníkom PZ a kriminalistickým technikom,
pričom bolo konštatované, že v chatovej oblasti Žabí majer časť Močiar v uličke medzi chatkami bez
označenia sa nachádzalo torzo motorového vozidla Škoda Felícia combi zhorené do tla a na pravej
zadnej časti sa na zemi z vonku nachádzajú črepy skla,
- zo správy o zásahu č. 10 - 1931 237-1 Hasičského a záchranného zboru zo dňa 18.03.2015 vyplynulo,

že udalosť bola ohlásená dňa 18.03.2015 o 00.25 hod., ku zahájeniu zásahu hasičskou technikou došlo
o 01.06 hod. a k likvidácii požiaru o 01.44 hod.,
- formulár Hasičského a záchranného zboru o podmienkach vzniku ľahkého požiaru zo dňa 30.07.2015
konštatuje, že iniciátorom požiaru bol iný zdroj zapálenia,
- záznam o dychovej skúške deklaruje, že u obžalovaného bolo v čase o 05.44 hod. dňa 18.03.2015

namerané prístrojom Alcotest hodnota 0,67 mg/l v dychu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných

pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil
sa ho obžalovaný K. O.. Menovaný je usvedčovaný jednak výpoveďami poškodeného L. J., svedka J. Š.
a svedkyne E. H., ktorí boli priamymi svedkami konfliktu obžalovaného s poškodeným ako aj svedkami
prítomnosti obžalovaného na mieste činu bezprostredne pred vypuknutím požiaru a tiež tesne po ňom,
ako aj zadokumentovanými listinnými dôkazmi, ktoré zodpovedajú priebehu skutkového deja tak, ako

ich menovaní svedkovia popísali.
Všetci svedkovia tak v prípravnom konaní, a to bezprostredne po spáchaní skutku, resp. v krátkom
časovom odstupe od skutku, ako aj na hlavnom pojednávaní, vypovedali bez akýchkoľvek zásadných
rozporov v ich výpovediach, vo vzájomnej zhode o podstatných okolnostiach priebehu skutkového deja
a tiež totožne opísali situáciu a konflikt poškodeného s obžalovaným, ktorý skutku predchádzal. Súd

z okolností prípadu ani z osôb týchto svedkov nezistil žiadne také významné skutočnosti, ktoré by
spochybňovali ich dôveryhodnosť a akokoľvek by znižovali výpovednú hodnotu ich výpovedí. Napokon,
všetci zhodne uviedli, že s obžalovaným mali pred incidentom kamarátsky vzťah /dokonca aj poškodený,
kým nedošlo medzi nimi k drobným susedským sporom/. Na strane druhej súd skutočnostiam, ktoré v
rámci svojej obrany uviedol obžalovaný, ktorý spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel, vyhodnocujúc

jeho výpoveď vo vzájomnom kontexte s ďalšími svedeckými výpoveďami, ako aj zadokumentovanými
listinnými dôkazmi, neuveril. Výpoveď obžalovaného hodnotí súd v celom rozsahu ako účelovú v snahe
zbaviť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý mu je kladený za vinu, pričom jeho obranu založenú
na tom, že poškodený v rozhodnom čase využil danú situáciu a motorové vozidlo si podpálil sám, súd
vzhľadom na vykonané dokazovanie pokladá za hypotézu tak absurdnú, že nepovažuje za účelné ďalej

saničímnepodloženýmišpekuláciamitohtotypuzaoberať.Súduzatvára,žesúborvykonanýchpriamych
ako aj nepriamych dôkazov v danom prípade tvorí logickú, ničím nespochybnenú sústavu navzájom
sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky relevantné okolnosti
žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania práve obžalovaného, a súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného skutkového záveru. Inými slovami, po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru,

že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by skutkové zistenia zásadným spôsobom spochybňoval
a na podklade ktorého by bolo možné dospieť vo vzťahu k obžalovanému k inej alternatíve priebehu
skutkového deja.

Ku právnej kvalifikácii:

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaného ako
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona v celom rozsahu stotožnil s právnou
kvalifikáciou obžaloby.Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim
zavineným úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej
podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona tak po stránke objektívnej

ako aj subjektívnej. Z hľadiska objektívneho súd ustálil, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
obžalovaného, spočívajúcim v podpálení vozidla poškodeného, došlo ku trestnoprávne relevantnému
následku, ktorým bolo spôsobenie škody na majetku poškodeného dosahujúcej výšku malú, ktorá je
kvalifikačným znakom základnej skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zák.

Z hľadiska subjektívnej stránky je nepochybné, že sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania
dopustil v priamom úmysle, pretože, nepochybne v alkoholickom excese, chcel spôsobiť poškodenému
škodu a tento trestnoprávne relevantný následok aj dosiahol. Práve okolnosti predchádzajúce skutku,
ktoré obžalovaný uviedol, teda vzájomný konflikt s poškodeným, ktorého existenciu potvrdili aj
svedkovia, považuje súd za primárny motív jeho protiprávneho konania.
Súd pri vyhodnocovaní miery závažnosti protiprávneho konania obžalovaného v zmysle ustanovenia

§ 10 ods. 2 Tr. zák. upravujúceho tzv. materiálny korektív, berúc do úvahy najmä potenciálne ťažšie
následky, ktoré konaním obžalovaného mohli nastať /ohrozenie nielen ďalšieho majetku - susediacich
záhradných chát, ale najmä života a zdravia osôb nachádzajúcich sa v blízkosti požiaru/ dospel k
záveru, že konanie obžalovaného dosahuje taký stupeň závažnosti, pre ktorý je ho možné kvalifikovať
ako trestný čin.

Ku náhrade škody:

Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany
poškodeného, vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov /vyčíslenie škody spôsobenej zničením

motorového vozidla vo výške jeho hodnoty v rozhodnom čase/, a zo záveru, že v príčinnej súvislosti s
konaním obžalovaného došlo k preukázanej škode na majetku poškodeného, ustálil možnosť uznania
nároku poškodeného v preukázanej výške 450.- Eur a preto obžalovaného zaviazal k jej náhrade.
Vzhľadom k tomu, že rozsah dokazovania za účelom ustálenia výšky nároku na náhradu škody vo výške
1.000.- Eur tak, ako si ju uplatnil poškodený by presahovalo rámec trestného konania, súd poškodeného

so zvyškom jeho nároku odkázal na občianske súdne konanie.

Ku druhu a výške trestu:

O osobe obžalovaného súd zistil, že nebol doposiaľ súdne trestaný, v mieste svojho bydliska bol v roku

2011 postihnutý pre priestupok proti verejnému poriadku, ktorého sa dopustil požívaním alkoholu na
verejne prístupnom mieste.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie vo forme
priameho úmyslu a jeho mieru, neexistenciu priťažujúcich okolností a existenciu jednej poľahčujúcej

okolnosti vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol pred spáchaním skutku súdne trestaný a je teda možné
konštatovať, že viedol riadny život, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vyhodnotením týchto skutočností, v zhode s návrhom prokuratúry, súd dospel k záveru, že pre nápravu
obžalovaného, najmä jeho uvedomenia si možných dôsledkov susedských konfliktov, ktoré v danom

prípade vyústili do vzniku jeho trestnoprávnej zodpovednosti, v rámci tak individuálnej prevencie ako
aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného
postačovať uloženie nízkeho trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho
výkonu na minimálnu skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Súd zdôrazňuje, že vezmúc u obžalovaného
do úvahy jeho majetkové pomery /obžalovaný deklaroval, že je bez pracovného pomeru, nemajetný a

s nulovým mesačným príjmom/, obžalovanému nemohol uložiť nízky peňažný trest napriek tomu, že ho
považoval za primeranejší ako podmienečný trest odňatia slobody, keďže by bol zrejme nevymožiteľný.
Súd tiež nemohol opomenúť existenciu legitímneho nároku poškodeného na náhradu škody, ktorá
mu bola protiprávnym konaním obžalovaného spôsobená. Súd preto za účelom riadneho splnenia aj
sekundárnehoúčelutrestnéhokonania,okremzaviazaniananáhraduspôsobenejškody,obžalovanému

súčasne uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze uhradiť poškodenému v priebehu skúšobnej
doby spôsobenú škodu, ktorý bude musieť obžalovaný podľa svojich možností rešpektovať pod hrozbou
nariadenia výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Súd týmto súčasne obžalovanému
poskytol možnosť, aby splnením uloženej primeranej povinnosti v skúšobnej dobe odstránil negatívnedôsledky svojho protiprávneho konania a dosiahol tak možnosť osvedčenia. Súd verí, že uloženie
takéhoto nie represívneho trestu obžalovaného prijme k tomu, aby sa v budúcnosti akéhokoľvek
protiprávneho konania vyvaroval a taktiež ho bude viesť ku snahe riešiť susedské konflikty spôsobom,

ktorý je v civilizovanej spoločnosti akceptovateľný.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní
svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.