Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010285
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313010285.5

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
7. 9. 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. H. A. F. N. Z. Č. Á. F. , X.. X. XX. XXXX Y. L., L. H., X. H. XX/XX

j e v i n n ý , že

dňa 03.06.2011 v čase o 15.49 hod. na križovatke ciest II/558 a III/55862 medzi obcami B.-P. C. H. J.
P. M. Y. R. B. P. G. S. B. viedol osobne motorové vozidlo zn. Y. V., U. H. XXXAY vo svojom jazdnom
pruhu,pričomnevenovalnáležitúpozornosťsituáciivcestnejpremávke,keďzautobusuzn.Karosa,EČ:

SV-605AJ stojaceho po pravej strane cesty medzi obcami B. C. P. v smere na Humenné vystúpil maloletý
chodec J. R. a tento spoza autobusu sa rozbehol šikmo cez cestu k matke, ktorá ho čakala na opačnej
strane cesty na križovatke ciest smerom na H., tohto v dôsledku oneskorenej reakcie zrazil ľavou
prednou časťou vozidla, v dôsledku čoho maloletý chodec utrpel zranenie a to pohmoždenie mozgu
vľavo, zlomeninu lebky v oblasti temenno-spánkovo-temennej vľavo, pohmoždenie pľúc obojstranne,

zlomeninuproximálnejmetafýzyramennejkostivpravosposunom,zlomeninuvnútornéhočlenkavpravo
s posunom úlomkov a ďalšie poranenie s dobu liečenia v trvaní 10-12 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, n/, § 38 ods. 2, 3, 56 ods. 1, 2 Tr. zákona na
peňažný trest vo výške 300,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona v prípade marenia výkonu peňažného trestu súd ukladá obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd v tejto trestnej veci rozhodol dňa 21. 1. 2015 rozsudkom, ktorý rozsudok bol uznesením Krajského
súdu v Prešove 23. 6. 2015 zrušený, vec bola vrátená na doplnenie dokazovania.Po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia krajského súdu a to výsluchom svedkov, listinnými
dôkazmi a po prehodnotení dôkazov zaznamenaných na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní a

to jednotlivo i súhrnne bol zistený skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný H. H.Á. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol,
že kritického dňa sa vracal zo služobnej cesty B. P., cestu nepoznal a išiel z kopca smerom na

obec Závadka, kde na ľavej strane zaregistroval, že tam stojí autobus a nezaregistroval, či je tam
aj autobusová zastávka, nakoľko žiadna tabuľa a žiadne obmedzenie, ktoré by mu prikazoval znížiť
rýchlosť jazdy, nevidel. Na pravej strane v smere svojej jazdy stála istá pani a keď sa približoval k
autobusu, znížil rýchlosť zhruba na 70 km a v momente, keď bol na úrovni pred čelom autobusu, cez
cestu mu vybehol krížom z jeho ľavej strany na pravú chlapec. Na to začal brzdiť, zmenil smer jazdy, no
aj napriek tomu došlo k zrážke chlapca. Chlapec spoza autobusu vybehol krížom, v protismere mu nešli

žiadne vozidlá, viditeľnosť bola dobrá a počas jazdy sa so spolujazdcom nezabával. Pokiaľ sa týka ženy,
ktorá stála na opačnej strane autobusu, tak tá nebola na krajnici, ale na prístupovej ceste. Po zrážke s
vozidlom zastavil zhruba 15 - 20 metrov. Podľa pani, ktorá stála na pravej strane v smere jazdy a z jej
správania sa nedalo usudzovať, alebo aspoň on nevedel usúdiť, či niekoho čaká prichádzať spoza tohto
autobusu a keďže nevidel nikoho a najmä nie poškodeného, išiel s vozidlom plynule. Bola to služobná

cesta, jazdil s firemným vozidlom a vzhľadom na jeho vodičské skúsenosti za danej dopravnej situácie
zrážke predísť nemohol Svoje konanie ľutoval.

V nadväznosti na výpoveď obžalovaného vypovedal spolujazdec B. H., ktorý sedel vedľa obžalovaného
a tento popísal, že pred nehodou išli smerom na Humenné, on spozoroval na ľavej strane autobus a

na pravej strane postavu, ktorú nevedel identifikovať. Vedľa autobusu videl pohyb, na čo aj upozornil.
Nevedel, či tam vystúpili dvaja, traja alebo štyria ľudia. Videl iba nohy. Keď pokračovali ďalej, poškodený
spoza autobusu vybehol a pokračoval bežať smerom k osobe, ktorá stále oproti na pravej strane v
smere ich jazdy vedľa vozovky. Keďže poškodený ich nemohol vidieť, čiastočne mu bránil aj autobus
vychádzajúci z krajnice, pričom poškodený sa nepozrel smerom k prichádzajúcemu vozidlu, ktoré viedol

obžalovaný a v ktorom sedel svedok, no svedok náraz poškodeného s vozidlom nevidel. Reflexne
prekrížil ruky a zatvoril oči. Následne vystúpil z vozidla, zavolal záchranku a až neskôr sa dozvedel, kde
presunuli po zrážke s vozidlom poškodeného. Svedok dodal, že on pred zrážkou upozornil vodiča v tom
smere, že asi niekto vystúpil z autobusu. Či tam niekto robil malú potrebu, alebo vystupoval z autobusu, k
tomu sa vyjadriť nevedel. Taktiež nevedel, či je tam zastávka. Svedok dodal, že on pred zrážkou vodiča,

čiže obžalovaného výslovne neupozorňoval, že spoza autobusu niekto ide, upozorňoval iba, že vidí nohy
vedľa autobusu a osobu na opačnej strane. Poškodený v momente zrážky bol k ich vozidlu otočený
chrbtom, čiže prichádzajúce vozidlo, ktoré viedol obžalovaný, nezaregistroval. Poškodený bol zrazený
ľavou prednou časťou, svedok spozoroval v momente nárazu batoh, to znamená zadnú časť, no bližšie
ku kontaktnému stretnutiu sa vyjadriť nevedel.

Vo veci bol vypočutý vodič autobusu G. D., ktorý uviedol, že pri rannom nastupovaní žiakov do autobusu
ho požiadala matka poškodeného, či zastaví cestou naspäť na zastávke pri obci Závadka, na čo on
reagoval, že musí o tom vedieť učiteľka. Nakoniec učiteľka, ktorá išla s nimi to potvrdila a sa dohodli, že
matka chlapca počká. Keď sa vracali naspäť, svedok videl, že matka poškodeného stála na križovatke.

Predtým, než zastavil autobus, povedal chlapcovi, že matka ho čaká. Po zastavení autobusu chlapec
vystúpil z autobusu, učiteľka išla s ním dole schodmi až k nemu, potom nastúpila naspäť, vodič dal
smerovku a išiel smerom na P.. Nevidel nič, aby sa tam niečo stalo. Spomína si, že stretával sa s
vozidlom, ktoré mu išlo oproti a ďalej si nevšímal jazdu. Keďže neskôr sa pozrel dozadu, vozidlo nevidel,
predpokladal, že mohlo odbočovať, až neskôr, keď bol v polovici kopca, videl, že nejaké auto tam

stojí. Pokiaľ sa týka maloletého, tento vystúpil z autobusu cez predné dvere. On sledoval iba chlapca
pohybujúceho sa popri autobuse a keď sa dostal na úroveň zadnej časti autobusu, už ho nesledoval. V
akejpolohekonkrétnesanachádzalovozidlo,sktorýmsastretával,vodičautobusupresnekonkretizovať
nevedel. Na autobuse mal tabuľku „školský zájazd“. Samotný priebeh nehody svedok nevidel.

V nadväznosti na vyššie uvedené svedecké výpovede vypovedala svedkyňa U. R., ktorá v kritickom
čase poškodeného čakala na opačnej strane oproti autobusu. Keďže syn prichádzal z výletu, učiteľka
ho vyprevadila z autobusu, nebola s ním síce vonku, on sám vystúpil z autobusu, potom sa pozreli
aj on, aj ona, či neprichádzajú vozidlá z ľavej a pravej strany v smere jej pohľadu. Ona žiadne autonevidela a keďže syn cez cestu neprechádzal prvýkrát, bola presvedčená, že prejde bezpečne a zrazu
zaregistrovala náraz. Ona vozidlo prichádzajúce zhora po ľavej strane zbadala v poslednej chvíli. Zdola,
čiže spod kopca nevidela žiadne vozidlo. Chlapec vystúpil cez predné dvere, pohyboval sa smerom za

autobus, za autobusom kýval spolužiakom a ona sa pozerala hore aj dole, no prichádzať žiadne vozidlo
nevidela. Keď sa pohol autobus, vtedy začal chlapec prechádzať cez cestu. Cez cestu prechádzal
rýchlym krokom, nebežal. Akou stranou bol otočený syn k prichádzajúcemu vozidlu, k tomu sa svedkyňa
vyjadriť nevedela. Aj keď bol v tom čase západ slnka po ľavej strane, ako bola obec Závadka, slnko
ani ju, ani chlapca nemohlo oslniť. Pripúšťala svedkyňa, že vozidlo, ktoré prichádzalo z pravej strany,

keďže slnko svietilo na vozovku, možno, že splývalo, lebo bolo strieborné, a preto ho nevidela. Pokiaľ
by ho videla, bezpečne by urobila nejaké opatrenia. Svedkyňa ďalej potvrdila aj tú skutočnosť, že
ona požiadala učiteľku, aby syna vyložili z autobusu na spomínanom mieste. Bol to obvyklý spôsob
ukončenia výletu a chlapec od 4. ročníka chodil do Humenného do školy sám, dopravoval sa prevažne
autobusom.

Na to vypovedala učiteľka - svedkyňa H.. H. V., z ktorej výpovede bolo zistené, že J. vystúpil z autobusu
na žiadosť jeho matky, ktorý telefonicky komunikoval s matkou ešte z obce B., čo je krátko pred
značkou. O tom, že vodič zastaví s autobusom na spomínanom mieste, bolo dohodnuté vopred s matkou
maloletého, preto svedkyňa požiadala vodiča, aby autobus zastavil, J. vystúpil spolu so svedkyňou z
autobusu. Ona mi prízvukovala, nech dáva pozor, že idú autá zhora, on urobil dva - tri kroky, ale čo

sa dialo potom, to nevie, lebo ona nastúpila do autobusu a odišli smerom na P.. O samotnej nehode
sa dozvedela svedkyňa až o 19.00 hodine od matky maloletého a tak pohyb maloletého cez vozovku
nevidela. Postup matky, učiteľky, ako aj vodiča bol v súlade s nariadením školy, čiže dohodli sa s matkou
vodič, učiteľka a na mieste, kde je autobusová zastávka.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a po dopočutí znalca z tohto odboru
bolo zistené, že zranenie, ktoré utrpel maloletý, nasvedčuje tomu, že poškodený nebol otočený k
vozidlu, ktoré ho zrazilo, tvárovou časťou a nebol otočený k prichádzajúcemu autu chrbtom, čiže nebol
zrazený zozadu. V nadväznosti na poranenia, na ktoré poukazuje znalec, pohyb maloletého na vozovku
nebol kolmý ale šikmý. Poškodený sa pohyboval po dlhšej osi v smere jazdy auta. Samotné zranenie

poškodeného a to zranenie hlavy, mozgu a zranenia tváre zanechá trvalé následky v zmysle poškodenia
mozgových porúch, duševných porúch ako aj problémy v oblasti krčnej chrbtice.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z cestnej dopravy znalcom A.. J. F. a v rámci
kontradiktórnosti bol vypracovaný znalecký posudok A.. E. F.. Obidvaja znalci boli dopočutí na hlavnom

pojednávaní, pričom A.. E. F. konštatoval, že pri správnej a včasnej reakcii vodiča na chodca pri rýchlosti,
ktorou sa vozidlo pohybovalo pri skutočnom priebehu dopravnej nehody, vodič vozidla Volkswagen
nemohol zabrániť stretu s chodcom, t. j. k stretu by došlo aj pri správnej technike jazdy vodiča. Pokiaľ
by sa vozidlo pohybovalo nižšou počiatočnou rýchlosťou, akou sa skutočne pohybovalo, tak rýchlosť by
bola 54,2 až 59,9 km/hod a keďže v konkrétnom prípade sa vodič pohyboval mimo obce rýchlosťou,

ktorá bola 70 km/hod povolená a vzhľadom na vytvorenú prekážku vo forme chodca pohybujúceho sa
rýchlym krokom cez vozovku vytvoril pre vodiča prekážku náhlu. Je pravdou, že vodič túto prekážku
mohol očakávať a predvídať, čo vyplýva z vyhlášky o pravidlách cestnej premávky.

Súd ďalej doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to záznamom o dychovej

skúške, oboznámil sa so záznamom dopravnej nehody ako aj s plánkom, nazrel na fotodokumentáciu,
podrobne sa oboznámil s lekárskymi správami a správou o ošetrení. Ďalej sa oboznámil so zápisom
o preverovacom pokuse. Boli prečítané výpovede neprítomných svedkov z prípravného konania ako aj
z predchádzajúceho hlavného pojednávania a po prehodnotení všetkých doplnených dôkazov, ako aj
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní predchádzajúcom, súd dospel k záveru, že obžalovaný

ako vodič mohol a mal predvídať, nakoľko bol odstavený autobus, že v mieste, kde stojí autobus, sa
môžu pohybovať iní účastníci cestnej premávky, ktorí môžu vstúpiť do vozovky a vytvoriť mu prekážku,
čím tak mal znížiť rýchlosť, tak neurobil a premával sa rýchlosťou vozidlom 70 km/hod, ktorá vzhľadom
na dopravnú situáciu nebola primeraná, aj keď podľa vyhlášky bola dovolená a vzhľadom na spôsobený
následok súd tak jeho konanie kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona

a to po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej.

U obžalovaného boli vyžiadané nové správy z miesta trvalého bydliska, ako aj z pracoviska, kde je
hodnotený kladne. Bol vyžiadaný nový odpis registra trestov, z ktorého je zrejmé, že doposiaľ súdnetrestaný nebol. S poukazom na poľahčujúce okolnosti, ktoré videl najmä v tom, že skutku sa doznal,
svoje konanie oľutoval, bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní, doposiaľ trestaný nebol, na
druhej strane priťažujúce okolnosti súd nezistil a s poukazom na značnú mieru spolu zavinenia zo strany

poškodeného,ktorýsanedostatočnepresvedčilotom,čisapohybujedopravnýprostriedokpovozovkea
vstúpil do vozovky, čím tak vytvoril prekážku, pri ktorej utrpel zranenia, súd to zohľadnil pri výmere druhu
trestu a jeho výšky a tak mal za to, že v danom prípade na prevýchovu a nápravu obžalovaného bude
postačovať pôsobením peňažného trestu vo výške 300,- eur. Pre prípad marenia výkonu peňažného
trestu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov.

Trest zákazu činnosti súd obžalovanému neuložil ako vodičovi z toho dôvodu, že jedná sa o
bezúhonného vodiča, ktorý dlhodobo ako vodič podľa záznamu v evidenčnej karte vodiča si plní svoje
povinnosti, ale najmä vzhľadom na to, že zavinenie zo strany obžalovaného v tomto prípade súd
nepovažuje za porušenie dôležitej povinnosti vzhľadom na spôsobený následok v takej miere, že by na
jeho prevýchovu a nápravu bolo treba pôsobiť aj trestom zákazu činnosti. Obžalovaný ako vodič sa javí

byť disciplinovaný, pozorný, ktorý sa snaží dodržiavať všetky pravidlá cestnej premávky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za

mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.