Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/229/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109234960
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5109234960.25

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: H.. P. V.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, O., právne zastúpený JUDr. Jozef Virgala, advokát so sídlom Ružová
26, Nitra, proti žalovanému: Slovexperta, s.r.o., Uhoľná 1, Žilina, IČO: 36 404 811, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36
866 849, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písmena e) Zákonníka
práce zo dňa 30.7.2009 danou žalovaným žalobcovi j e n e p l a t n é a pracovný pomer žalobcu
u žalovaného naďalej trvá.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podaný návrh v sume 99,50 eur,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.

Svedkovi V. X. nar. XX.X.XXXX a svedkovi B. C. nar. XX.X.XXXX p riznáva proti žalovanému nárok
na náhradu svedočného v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.11.2009 domáhal určenia, že výpoveď daná žalobcovi,
ktorou sa jeho pracovný pomer so žalovaným končí dňom 30.9.2009 je neplatná a pracovný pomer
žalobcu u žalovaného trvá. Žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa
13.6.2005 bol v pracovnom pomere u žalovaného ako technik pre výkon obhliadok a zdokumentovania
škôd na motorových vozidlách. Dňa 30.7.2009 počas stretnutia mu konateľ spoločnosti oznámil, aby
si vybral jednu z dvoch možností ukončenia pracovného pomeru a s ich obsahom nebol oboznámený.

Predmetom stretnutia s Ing. Dolníkom mala byť dohoda o ukončení jeho pracovného pomeru, ktorý on
chcel skončiť dohodou z dôvodu šikanózneho prístupu jeho priameho nadriadeného a oznámil, že takýto
postup nepovažuje za adekvátny spôsob správania sa zamestnávateľa voči zamestnancovi a rokovanie
opustil. Dňa 17.9.2009 žalobcovi formou e-mailu H. P. oznámil, že v súlade s výpoveďou z pracovného
pomeru jeho pracovný pomer končí dňom 30.9.2009, pričom výpoveď zamestnávateľ jemu nedoručil.
V minulom období mu žalovaný vytkol údajné porušenia pracovnej disciplíny a to dňa 12.5.2009, kde

neboli konkretizované žiadne údaje, v ktorých dňoch sa mal dopustiť a v akom rozsahu konkretizované
dniačasyoneskorenýchpríchodovapredčasnýchodchodov;listomzodňa3.6.2009mubolooznámené
údajné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 1.4.2009 nekontaktoval
objednaného klienta, pričom tvrdenie porušenia pracovnej disciplíny nezodpovedá skutočnosti; listom
zo dňa 18.6.2009 mu bolo oznámené porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tak, že
4.6.2009 mal absolvovať služobnú cestu do Senice a v tom období jeho manželka bola operovaná,

trpí onkologickým ochorením a jeho prítomnosť na území Bratislavy bola nutná a túto skutočnosťzamestnávateľovi oznámil, ospravedlnil a zdôvodnil. Konaním zamestnávateľa voči jeho osobe došlo
k diskriminácii.

2. Žalovaný žiadal v celom rozsahu návrh zamietnuť. Uviedol, že dňa 30.7.2009 pri
osobnom stretnutí žalobcu s konateľom spoločnosti bol žalobca oboznámený so s obsahom výpovede a
dôvodmi za osobnej účasti Ing. U. a pokúšali sa doručiť výpoveď žalobcovi osobne do vlastných rúk, čo
žalobca odmietol prevziať. Prevzatie výpovede nepodpísal a stretnutie so zamestnávateľom svojvoľne
opustil. Žalobca sa nemohol oboznámiť s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení výpovede z

vlastného zavinenia, pričom však tieto dôvody mu boli prednesené pri osobnom stretnutí ústne a,
navyše, bol o nich informovaný z predchádzajúcej komunikácie. Dôvody, pre ktoré sa rozhodol žalovaný
rozviazať pracovný pomer sú podrobne špecifikované vo výpovedi zo dňa 30.7.2009. Žalobca svojím
správaním opakovane závažne porušil pracovnú disciplínu, na tieto porušenia bol žalobca písomne
upozorňovaný, vyzvaný, aby pri ďalšom výkone pracovnej činnosti riadne dodržiaval svoje pracovné
povinnosti a tiež upozornený aj na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa.

3. Okresný súd Žilina rozhodnutím č.k. 17C/229/2009-204 zo dňa 7.12.2011 po
vykonanom dokazovaní skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného dané
žalobcovi pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny považoval za platné a žalobný
návrh žalobcu zamietol.

4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co 113/2012-229 zo dňa 23.1.2013 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd prvého
stupňa nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a jednotliví svedkovia či znalecké dokazovanie by z hľadiska
žalobcu mohli objasniť skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné; v ďalšom konaní súd prvého

stupňa odstráni zmienené pochybenia a vo veci opätovne rozhodne.

5. V zmysle intencií odvolacieho súdu súd v ďalšom konaní vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu, výsluchom navrhovaných svedkov, listinnými dôkazmi produkovanými stranami
sporu, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Žalobca v priebehu ďalšieho konania zotrval na podanej žalobe a jej skutkovom
odôvodnení. Potvrdil, že upozornenia na neplnenie si pracovných povinností dostal e-mailom a k nim
podal vyjadrenie. Zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jeho písomných podaní
zo dňa 21.7.2009 a vyjadreniach zo dňa 7.12.2009 (č.l. 167 spisu). Uviedol, že výpoveď z pracovného

pomeru je datovaná 30.7.2009 a zistené porušenie pracovnej disciplíny v upozornení zo dňa 12.5.2009,
ďalšie zistenia 3.6.2009, keď sa o dôvode výpovede žalovaný dozvedel dvojmesačná lehota uplynula.
Nepravdivosť tvrdení o porušení pracovnej disciplíny o oneskorených príchodoch na pracovisko a o
odchode z pracoviska nie je totožný čas príchodu na pracovisko a čas odchodu z pracoviska s časom
v elektronickej evidencii a tento rozdiel časov sám zamestnávateľ kvantifikoval minimálne na päť minút.

Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny z 18.6.2009 a zo dňa 7.7.2009 považoval za nedôvodné,
pretože zamestnávateľovi včas oznámil, že služobné cesty do Senice nemôže z rodinných dôvodov
absolvovať a svoje zdôvodnenia považoval za dostačujúce, pretože zamestnávateľ o jeho osobných a
rodinných pomeroch vedel.
7. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jeho písomných

podaní k žalobe a doručenej výpovede.

8. Medzi stranami sporu bol nesporný pracovnoprávny vzťah založený písomnou
pracovnou zmluvou zo dňa 13.6.2005, na základe ktorej žalobca vykonával funkciu technik pre výkon
obhliadok a zdokumentovanie škôd na motorových vozidlách, s miestom výkonu práce zastúpenie

Bratislava, s dohodnutým pracovným časom zamestnanca týždenne 40 hodín, stavením pracovnej doby
od 7.45 hod. do 16.30 hod. Zároveň bola medzi stranami pracovnoprávneho vzťahu v uzavretej písomnej
zmluvedohodnutámožnosťvysielaťzamestnancanaslužobnúcestuajmimoobvoduobcepravidelného
pracoviska.

9. Z obsahu písomného upozornenia zamestnávateľa zo dňa 12.5.2009 a 25.6.2009
(č.l. 35, 38 spisu) vyplýva, že na základe vykonanej kontroly regionálnym manažérom p. Q. bolo zistené,
že v období od 1.3.2009 do 15.4.2009 žalobca odpracoval celkom 30 dní, pričom 20 krát nastúpil do
práce až po 7.45 hodine a 14 krát prácu opustil pred 16.30 hodinou v rozpore s usmernením zo dňa9.1.2007- Zmena hlásenia dochádzky a ktoré konanie považuje zamestnávateľ za neuspokojivé plnenie
pracovných povinností a porušovanie pracovnej disciplíny. V období od 13.5.2009 do 24.6.2009 žalobca
odpracoval celkom 30 dní, pričom 14 krát nastúpil do práce až po 7.45 hodine a 7 krát prácu opustil pred

16.30 hodinou v rozpore s usmernením zo dňa 9.1.2007- Zmena hlásenia dochádzky a ktoré konanie
považuje zamestnávateľ za opakované porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na skončenie
pracovného pomeru výpoveďou.

10. Z obsahu písomného upozornenia zo dňa 3.6.2009 (č.l. 36 spisu) vyplýva, že na

základe sťažnosti zo strany klienta nadriadený regionálny manažér p. Q. zistil nedostatočné plnenie
pracovných povinností a to dňa 31.3.2009 zaslaná objednávka na vykonanie obhliadky poškodeného
motorového vozidla o 10.07 hodine pridelená navrhovateľovi PC pomocou sw Agent o 11.07 hodine a
dňa 1.4.2009 o 11.15 hod, kedy centrálny dispečing zaznamenal sťažnosť klienta, nebola objednávka
vybavená a vo výpise hovorov z prideleného služobného mobilného telefónu nefiguruje žiaden
aktívny hovor na telefónne číslo klienta, ako i kontaktovanie klienta na vyzvanie svojho nadriadeného

nijako nepreukázal, ktorú skutočnosť považoval zamestnávateľ za porušenie pracovného predpisu
1/2006, nakoľko je povinnosťou technika kontaktovať klienta do 30 minút po obdržaní informácie
a dohodnúť s klientom termín a miesto obhliadky. Predmetné konanie zamestnávateľ považuje za
neuspokojivé plnenie pracovných povinností a porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na
dodržiavanie stanovených pracovných postupov a upozornením na možnosť skončenie pracovného

pomeru výpoveďou.

11. Z obsahu písomných upozornení zamestnávateľa dňa 18.6.2009 a 7.7.2009 (čl. 37,
39 spisu) vyplýva, že regionálnym manažérom p. Q. dňa 2.6.2009 bola nariadená služobná cesta
na zastúpenie v Senici s nástupom dňa 4.6.2009 a dňa 30.6.20109 služobná cesta na zastúpenie

v Senici s nástupom 3.7. 2009, pričom nariadené služobné cesty žalobca odmietol vykonať mimo
obvodu pracoviska bez zdôvodnenia a preukázania. Konanie zamestnanca považuje zamestnávateľ
za opakované porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na skončenie pracovného pomeru
výpoveďou.

12. Z obsahu listiny žalobcu zo dňa 21.7.2009 označenej „vyjadrenie k upozorneniam“
(č.l. 43 spisu) vyplýva, že žalobca podával k porušeniam pracovnej disciplíny vysvetlenie, keď
oneskorené príchody po začiatku pracovného času a odchod z pracoviska pred skončením pracovného
času považuje za nepravdivé zistenia, na pracovisko prichádza pred stanoveným časom, vykonáva len
úkony súvisiace s jeho funkciou a tiež poukázal, že nemá kľúč od kancelárie, ktorá je jeho pracoviskom.

V súvislosti so služobnou cestou do Senice túto neodmietol, ale sa ospravedlnil a odôvodnil závažnými
rodinnými dôvodmi svojmu nadriadenému a považoval konanie nadriadeného za účelové. V prípade
(ne)vybavenia objednávky a skontaktovanie s klientom až do momentu, kedy p. B. telefonoval či môže
urobiť klientovi obhliadku bolo z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti a obhliadku vykonal iný pracovník
po konzultácii s ním. Urgenciu a pokyn na preposlanie objednávky dostal až potom ako bola obhliadka

vykonaná.

13. Z e-mailovej korešpondencie medzi žalobcom a jeho nadriadeným Q. I.
(č.l. 108 - 111 spisu) vyplýva, že dňa 2.6.2009 bol žalobcovi oznámený nástup na služobnú cestu
do Senice od 8.6.2009 do 3.7.2009 spolu s postupom prepravy, na ktorú správu žalobca reagoval

dňa 3.6.2009 oznámením, že „zo závažných rodinných dôvodov nemôžem počas dňa opustiť územie
Bratislavy a jej blízkeho okolia. Z tohto dôvodu som nútený vyslanie na SC do Senice odmietnuť.“
Dňa 30.6.2009 zamestnávateľ oznamuje žalobcovi nástup na služobnú cestu do Senice od 6.7.2009
do 7.8.2009 spolu s postupom prepravy, na ktorú správu žalobca reagoval dňa 30.6.2009 oznámením,
že „dôvody prečo som musel odmietnuť predchádzajúce vysielanie na sc do Senice neboli žiadnym

momentálnym prejavom odporu, ale sú trvalého charakteru, a preto, žiaľ, musí odmietnuť aj túto SC do
Senice.“ Dňa 1.7.2009 žiadal zamestnávateľ žalobcu o definovanie dôvodov, pre ktoré nemôže nastúpiť
na služobnú cestu, na ktorú správu dňa 1.7.2009 žalobca oznámil „dôvody sa od posledného vyslania
na SC nezmenili - o tom, že existujú dôvody, pre ktoré nemôže nastúpiť na služobnú cestu do Senice,
viete už dávnejšie.“

14. Z obsahu výpovede zo dňa 30.7.2009 danej žalobcovi žalovaným označenej ako
„Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce“ (č.l. 43 spisu) súd zistil,
že žalovaný ako zamestnávateľ dáva podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) výpoveď z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré bol v posledných šiestich
mesiacoch žalobca upozornený na možnosť výpovede, a to upozornením dňa 12.5.2009, dňa 26.6.
2009 z dôvodov porušenia pracovného času, a to začiatok a koniec pracovnej doby; upozornenie

dňa 3.6.2009 z dôvodu porušenia pracovného predpisu „vykonávanie obhliadok poškodených vozidiel“
nevybavenie klienta po zaslaní objednávky dňa 31.3.2009; upozornenie dňa 18.6.2009 a dňa
7.7.2009 z dôvodu odmietnutia nariadenej pracovnej cesty bez zdôvodnenia a preukázania prekážky
v práci. Skutočnosti, ktoré uviedol zamestnanec listom dňa 21.7.2009 zamestnávateľ nepovažoval za
dostatočné nato, aby žalobca naďalej zotrval v pracovnom pomere. Výpoveď zamestnanec odmietol

prevziať dňa 30.7.2009.

15. Z pokynu zamestnávateľa „zmena hlásenia dochádzky“ zo dňa 9.1.2007 (č.l. 52
spisu), s ktorým bol žalobca oboznámený, vyplýva že od 10.1.2007 sa mení spôsob evidencie
elektronickej dochádzky technikov: „po príchode do práce je technik povinný vykonať v sw eAgent
ľubovoľný prenos (prijatie dokumentov, odoslanie dokumentov, odoslanie a prijatie dokumentov); dátum

a čas vykonania prenosu bude považovaný za dátum a čas nástupu technika do práce; na záver
pracovnej doby je technik povinný vykonať zálohu rozpracovaných dokumentov pomocou sw eAgent
Backup“.

16. Z výpisu dochádzky zamestnanca žalobcu (predložený zamestnávateľom) v období

od 1.3.2009 do 31.7.2009 (č.l. 56, 59 spisu) vyplýva, že je zaznamenaný nástup a odchod v jednotlivých
pracovných dňoch, s rozdielnym časom nástupu v niektorých prípadoch po 7,45 hod a odchod pred
16,30 hod. (napr. 4.5.2009 nástup 8:19:19, 5.5.2009 odchod 16:27:07, 6..5.2009 nástup 7:53:13, odchod
16:25:03)

17. Z dochádzkového listu za mesiac máj 2009 predložený žalobcom (č.l. 145 spisu) sú
evidované odpracované hodiny v období od 4.5.2009 do 29.5.2009 spolu 152 hodín, 16 hodín platené
voľno, spolu 168.

18. Z e-mailu od Q. I. adresovaný všetkým technikom žalovaného zo dňa

24.6.2009 súd zistil, že žiada o dodržania pracovnej doby, poukazuje na nedodržiavanie usmernenia
zo dňa 9.1.2007 zmena hlásenia dochádzky, kedy povinnosťou je v sw Agent vykonať ľubovoľný prenos
do 7.45 hod., a tým sa zaevidovať v elektronickej dochádzke a na konci pracovnej doby o 16.30 hod.
(nie skôr) vykonať archiváciu dát v sw Agent.

19. Z predpisu zamestnávateľa č. 1/2006 „Vykonávanie obhliadok poškodených
vozidiel, realizácia výpočtov a zdokumentovanie škodových udalostí“ súd zistil, že v článku 1 je
stanovený podrobný pracovný postup technika po obdržaní objednávky na vykonanie obhliadky, kedy
technici realizujú jednotlivé obhliadky len, ak im bola pridelená objednávka na obhliadku z dispečingu
a bez pridelenia objednávky dispečerom technik nesmie vykonať žiadnu obhliadku. Po obdržaní

informácie o novej objednávke je technik povinný do 30 minút kontaktovať klienta a dohodnúť ďalší
postup zrealizovania obhliadky ( dátum, miesto a čas).

20. Svedok E. U. (zamestnanec žalovaného) uviedol, že ako regionálny manažér
osobne dňa 30.7.2009 bol pri doručovaní výpovede žalobcovi, žalobcovi bola predložená výpoveď, jej

zdôvodnenie a v čom žalobca pochybil a pohovor sa viedol, k problémom s dochádzkou a odmietnutia
nariadených služobných ciest. Žalobca mal požiadavku k finančnému ohodnoteniu
a bola prizvaná pani S., pričom žalobca zatiaľ čakal vonku. Žalobca listinu si osobne prečítal, zasmial
sa, odhodil ju od stola a odišiel bez uvedenia dôvodu.

21. Svedok H.. S. Q. (zamestnanec žalovaného) uviedla, že ako
personalistka osobne pri doručovaní výpovede a rokovaní k porušeniam pracovnej disciplíny so
žalobcom nebola. Výpoveď pripravovala na základe podkladov od regionálneho manažéra pána Q.. V
kanceláriiriaditeľabezprítomnostižalobcuriešilipersonálneveci.Spôsobevidenciepríchoduaodchodu
zamestnancov sú tri a technici pre motorové vozidlá sa evidujú cez software eAgent. U žalobcu pre

oneskorené príchody nepamätala si žiadnu absenciu.

22. Svedok E. X. (bývalý zamestnanec žalovaného) uviedol, že v období od koncamarca 2009 do augusta roku 2009 vykonával u žalovaného funkciu technik obhliadok motorových
vozidiel a bol spolu v jednej kancelárii so žalobcom. Pracovná doba začínala o 7.45 hodine, po príchode
na pracovisko bolo nutné zapnúť počítač a urobiť prvý prenos, a tým sa zaznamenal príchod a pri

odhlasovaní sa na konci pracovného dňa urobila záloha súboru a prenosom do centrály bol začiatok
a koniec pracovnej doby. Uviedol, že na počítači pripojenie a načítanie niekedy trvalo aj desať minút,
niekedy nešiel systém a pripojenie na internet.

23. V ďalšom konaní na pojednávaní dňa 5.5.2014 (č.l. 287) vypočutí svedkovia

X. V. udával, že pracoval ako technik ohliadky motorových vozidiel, dochádzka bola evidovaná tým, že
sa zapol počítač a prihlásil sa do systému, systém zaevidoval príchod do práce. Trvala nejaká doba,
kým nabehol systém Windows a pri prihlasovaní do počítačovej siete sa niekedy určite vyskytli technické
problémy. V systéme e-Agent nebolo oficiálne odhlásenie, ukončovalo sa to odoslaním poslednej
objednávky a samotný odchod z práce nebol evidovaný, robila sa nejaká záloha na CD disku. Bolo
nariadenie, že tieto zálohy mali byť vykonávané po 16.30 hod.

24. Svedok Q. X. uviedol, že pracuje v spoločnosti ako technik pre
pracovisko regiónu Trnava. Chodil na zastupovanie aj do Senice v čase, kedy tam chýbal technik avšak
bližší časový horizont uviesť nevedel. Predpokladal, že okrem technika na pobočke v Senici chodil tam aj
technik z Malaciek. Od začiatku r. 2002 sa vykonávala evidencia v knihách dochádzky. Systém e-Agent

už nie je funkčný v systéme, nepoužíva sa už tri roky, v súčasnosti je systém BPM. Či zastupoval niekto
technika v Senici aj z regiónu Bratislava, uviesť nevedel. Pokiaľ ide o ohliadku likvidácie škody a činností,
ktoré vykonáva technik, uviedol, že túto objednávku môže prijať, ale takisto sa dá objednávka presunúť
aj na iné zastúpenie podľa toho, kde je klient. Túto zmenu môže odobriť regionálny manažér, ale ak
požiadavku dá klient, tak sa presúva aj bez súhlasu regionálneho manažéra. Povinnosťou technika bolo

kontaktovať klienta do pol hodiny a dohodnúť si termín čo najskôr.

25. Svedok C. B. udával, že pracoval v Slovexperte v priebehu r. 2008 do
2012 vo funkcii technika, bola tam rotácia a nemal stále pracovisko. K evidencii uvádzal, že bolo robená
evidencia elektronicky cez počítač, teda, keď sa ráno prihlásil do systému, bola zaevidovaná jeho

dochádzka a pri odchode nemohli vykonávať zálohu skôr ako po 16.30 hod. Proces prenosu dát a ich
zálohovania mohol trvať niekoľko minút.

26. Žalovaný predložil dochádzku p. D., s ktorým žalobca pracoval a bol jeho
jedným z kolegov a za mesiac máj tento pracovník mal všetky prenosy vykonané v časovom období

7.45 hod. o 16.30 hod., dochádzka zamestnanca D. H., máj 2009 (č.l. 282 spisu).

27. Svedok Q. B. v rámci dožiadaného súdu Humenné uviedol, že na základe
pracovnej zmluvy od decembra 2007 do augusta 2012, s miestom výkonu práce Bratislava, pôsobil
na piatich pracoviskách (č.l. 322 spisu). Evidenciu príchodov a odchodov z práce v r. 2009 vykonávali

elektronicky, t.j. zapnutím programu počítača si automaticky zaevidovali príchod do práce a vypnutím
príslušného programu odchod z pracoviska. Na konci mesiaca si sami v určenom súbore urobili
sumár odpracovanej doby v mesiaci a zaslali do sídla firmy. Priebeh udalostí pri objednávke pridelenej
31.3.2009 technikovi Ing. P. V. nevedel popísať, pretože takúto objednávku si vzhľadom na veľké
množstvo podobných prípadoch nemohol s odstupom času pamätať. Nevedel sa vyjadriť, prečo

vykonával ohliadku poškodeného vozidla namiesto Ing. V., ale bolo obvyklé, že sa z rôznych dôvodov
navzájom zastupovali, a to pomerne často.

28. Z výsluchu dožiadaným súdom dňa 10.11.2014 (č.l. 323 - 30Cd 36/2014) svedok
H. D. uvádzal k otázke fungovania a funkčnosti softvéru e-Agent uviedol, že softvér fungoval tým

spôsobom, že keď prišli do práce, si zamestnanci zapli počítač, potom sa museli pripojiť na tento softvér
e-Agent. Niekedy počítaču trvalo dlhšie, kým sa naštartoval a kým sa podarilo pripojiť na systém, mohlo
to byť aj 10 až 15 minút, ako kedy. V období, keď on pracoval v Slovexperte, či na pracovisko v Senci boli
vysielaní zamestnanci z Bratislavy, uviedol, že nie, iba z Trnavy, možno ešte z Malaciek. On sám niekedy
vykonal ohliadku za niekoho iného alebo niekto za neho. Uviedol, že bolo to v oboch prípadoch pri vstupe

na pracovisko, do kancelárie nebola zabezpečená možnosť evidencie, ani pri odchode z pracoviska
nebola zabezpečená možnosť evidencie. Dochádzka mala byť kontrolovaná cez systém e-Agent, ale
sa nedalo zistiť, kedy vlastne zamestnanec už prišiel do práce, a teda nedal sa zistiť presný čas, kedy
prišiel, iba kedy prihlásil sa do systému. Povinnosťou technika po prijatí objednávky bolo kontaktovať dourčitého časového momentu klienta čo najskôr. Pracoval v Slovexperte od r. 2006 do r. 2009 a robil sám
niekoľko ohliadok za niekoho iného. Či p. V. oznamoval dôvody nemožnosti nastúpenia na služobnú
cestu svojmu priamemu nadriadenému, uviedol, že myslí si, že p. Q. oznámil, že z rodinných dôvodov

sa nemôže zúčastniť výjazdu. Či niekto zastupoval v Senici si nepamätal, obvyklá forma komunikácie
v rámci firmy bola telefonická a e-mailom.

29. Svedok Q. I. (v čase trvania pracovného pomeru ako priamy
nadriadený žalobcu) k doručovaniu predmetnej výpovede sa nevedel vyjadriť. Uvádzal, že ako

nadriadený upozorňoval na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa týkalo dochádzky a tieto zistil z
dochádzkového softwéru a popis samotného systému bol vo vnútrofiremnej smernici. K
odmietnutiu vykonania služobnej cesty žalobcom uviedol, že o žiadnom dôvode nevie. V priebehu
ďalšieho konania uvádzal, že na služobné cesty boli vysielaní technici a výber technika bol podľa
potreby a vyťaženosti a je možné, že v tej dobe bol žalobca menej vyťažený. Myslí si, že vtedy
žalobca dôvod neuviedol, vyslanie na pracovnú cestu sa vždy realizovalo e-mailovou komunikáciou.

Či v období r. 2009 boli aj iným pracovníkom doručované upozornenia pre oneskorené príchody si
nespomínal. Nespomínal si ani, akým spôsobom bola zdokumentovaná objednávka obhliadky dňa
31.3.2009. Uvádzal, že obhliadky mohli byť vykonávané niekedy aj bez objednávky od dispečingu a to
urgentné prípady. Tiež sa mohlo stať, že ak technik meškal z výjazdu a klient už bol priamo na zastúpení
na prevádzke, tak ho kolega zastúpil alebo takýto pokyn technikovi mohol dať aj dispečing. Nevedel už

uviesť, ako bolo následne doriešené vyslanie na služobnú cestu v Senici.

30. Svedok Q. V. (štatutárny zástupca žalovaného) uvádzal, že žalobca bol u neho,
nevie však v ktorom období a myslí si, že rokovali o osobných alebo rodinných dôvodoch žalobcu.
Vie, že stretnutie so žalobcom prebehlo, avšak detaily k tomu si už nepamätá. Pokiaľ si pamätal

dochádzka zamestnancov bola evidovaná systémom e-Agent, technické riešenie nepozná. Pri
výkone technikov, pokiaľ dochádzalo k porušeniu pracovnej disciplíny písomné upozornenia pripravoval
regionálny manažér, ktorý mal zodpovednosť za zabezpečenie regiónu. Mal vedomosť, že žalobca bol
vyslaný na zastúpenie, nevie však uviesť časový rámec, vie, že na služobnú cestu do Senice nenastúpil
a následne to bolo riešené upozornením.

31. Žalobca v rámci záverečnej argumentácie uviedol, že údajné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že do práce mal nastúpiť až po začiatku pracovného času, teda,
po 7.45 hod. a takisto pracovisko opustiť ešte pred skončením pracovného času, čiže pred 16.30 hod.,
nezodpovedajú skutočnosti. Vydaná internú smernicu z januára 2007 ako zmena hlásenia dochádzky

je v rozpore s pracovným poriadkom žalovaného. Žalovaný ako zamestnávateľ nevytvoril pre žalobcu
pracovné podmienky, ktoré by spočívali v jeho riadnom prístupe do priestorov, kde mal vykonávať
svoje zamestnanie, to znamená, že do mája 2009 žalobca nemal k dispozícii kľúče od kancelárie.
Teda, nie je možné akceptovať relevantnosť tohto výpovedného dôvodu a síce, oneskorené nástupy do
zamestnania alebo predčasné odchody zo zamestnania. Softvér e-Agent nemal určenú funkcionalitu pre

evidenciu dochádzky. Pokiaľ ide o ďalší dôvod, ktorý je uvedený vo výpovedi, že žalobca dňa 30.3.2009
mal dostať objednávku na vykonanie ohliadky poškodeného motorového vozidla a až následný deň
zaznamenal centrálny dispečing škôd sťažnosť zo strany klienta, výpovedný dôvod nie je dôvodný. Bolo
bežnou praxou, že v prípade nezastihnutia alebo nereagovania príslušného technika spoločnosti túto
ohliadku vykonával iný technik, zvlášť v prípadoch, keď sa poškodený klient dostavil na pracovisko,

kde mu pokiaľ to bolo možné, bola vykonaná ohliadka technikom bez ohľadu na to, či tento technik bol
pridelený centrálnym dispečingom alebo nebol. Objednávka na vykonanie ohliadky len eviduje to, že
centrálny dispečing odoslal túto objednávku dispečerovi. Pokiaľ ide o nevykonanie pracovných ciest na
prevádzku žalovaného do Senice, taktiež nie je pravdou, že žalobca neinformoval svojho bezprostredne
nadriadeného, dokonca informoval aj štatutára spoločnosti p. Q., ktorý bol v tom čase konateľom a

jeho oboznámil s dôvodmi vážnych rodinných problémov a akéhokoľvek vzdialenia z miesta bydliska.
Žalobca sa vopred ospravedlnil a aj keď priamo nadriadenému neuviedol tento dôvod onkologického
ochorenia manželky, považoval tento dôvod za veľmi citlivý. Pokiaľ v týchto obdobiach bol žalobca
vyslaný na zastúpenie do Senice, nikto z pracovníkov Slovexperty takéto zastupovanie nevykonával.
Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca pracoval u žalovaného od r. 2005 do 30.9.2009. Za tento

časový interval vykonal množstvo ohliadok a v žiadnom prípade okrem tohto prípadu nebolo žalobcovi
vytknuté porušenie pracovnej disciplíny. Až do nástupu regionálneho manažéra p. Q. žalobca nemal
žiadne vytýkané porušenia pracovnej disciplíny. Žiadal žalobe vyhovieť.32. Žalovaný v rámci záverečného zhrnutia zotrval na tom, že v konaní sú preukázané
vytýkané porušenia pracovnej disciplíny, dlhodobo opakovane porušoval pracovnú disciplínu
oneskorenými príchodmi a to po začiatku pracovného času a odchod z pracoviska pred skončením

pracovného času, v zmysle nariadených interných smerníc žalobca nevybavil klienta po zaslaní
objednávky dňa 31.3.2009 a žalobca nerešpektoval základné pravidlá pre prácu žalovaného, narúšal
tak jeho pracovný mechanizmus a spoľahlivosť, ako i záväzky, ktoré mal voči svojim klientom,
čím spôsoboval i značnú majetkovú i morálnu ujmu. Preto žalobu zo strany žalobcu považoval za
neopodstatnenú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

33. Podľa § 77 Zákonníka práce (s účinnosťou ku dňu podania výpovede), neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo
dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

34. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na uplatnenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť odo
dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu, to znamená, že v posledný deň
tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu; na
zachovanielehotypodľa§77Zákonníkaprácesúdmusíprihliadaťzúradnejpovinnosti(exoffo),nakoľko

jej prípadne nedodržanie má za následok zánik nároku uplatniť neplatnosť výpovede na súde.

35. Z vykonaného dokazovania vzal súd za preukázané, že dňa 30.7.2009 doručoval
žalovaný za prítomnosti svedka žalobcovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru datovanú dňa
30.7.2009, v ktorej výpovedi výpovedný dôvod bol skutkovo vymedzený pre porušenie pracovnej

disciplíny podľa ustanovenia§ 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce, ktorú písomnosť žalovaný odmietol
prevziať. Hmotnoprávnou podmienkou platnej výpovede okrem platného prejavu vôle smerujúceho k
rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou je aj doručenie písomného prejavu druhému účastníkovi. V
danom prípade účinky doručenia výpovede nastali dňa 30.7.2009 aj vtedy, ak zamestnanec (žalobca)
prijatie písomnosti odmietol prevziať a svojím počínaním jej doručenie zmaril (§ 38 ods. 4 Zákonníka

práce). Výpovedná doba bola dvojmesačná, začala plynúť dňom 1.8.2009 a teda pracovný pomer
žalobcu u žalovaného na jej základe mal skončiť uplynutím posledného dňa výpovednej doby čiže dňa
30.9.2009. Hmotnoprávna lehota na uplatnenie neplatnosti výpovede v prejednávanej veci končila tak
dňom 30.11.2009 a návrh žalobcu na určenie jej neplatnosti bol doručený súdu dňa 26.11. 2009, a teda
zákonom stanovená lehota bola tak zachovaná.

36. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

37. Podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

38. Povinnosť uviesť vo výpovedi výpovedný dôvod má len zamestnávateľ. Musí byť

uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné príčiny výpovede, aby nevznikali pochybnosti o tom,
čo chcel prejaviť, teda ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje. Ide tiež o formálne náležitosti, ktoré
musia byť splnené pre platnosť výpovede, ak tieto náležitosti absentujú výpoveď je pre ich absencie
neplatná. Súd skúma ich splnenie ex offo a v prípade, že tieto v písomnej listine o výpovedi absentujú,
neskúma danosť dôvodu výpovede a bez ďalšieho musí určiť, že takáto výpoveď je neplatná.

39. Súd preto skúmal, či jednostranný právny úkon zamestnávateľa „Výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce" daná žalobcovi listom zo dňa 30.7.2009
má všetky formálno-právne náležitosti. Dôvody výpovede boli uvedené tak, že je zrejmé, aké sú
skutočné dôvody, ktoré zamestnávateľa vedú k tomu, že končí pracovný pomer a ktorý zákonný dôvod

výpovede uplatňuje. Súd je toho názoru, že dôvod výpovede bol určitým spôsobom konkretizovaný.
Keďže skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovení § 74 Zákonníka práce je viazané i na
skutočnosť, že výpoveď zo strany zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak je neplatná a v danom prípade u žalovaného nepôsobia zástupcoviazamestnancov, preto nemožno vyžadovať a ani vykonať prerokovanie skončenia pracovného pomeru
s takýmito neexistujúcimi zástupcami zamestnancov. Súd je toho názoru, že v danej veci na takúto
objektívne nemožnú podmienku sa preto neprihliada a zamestnávateľ môže konať samostatne a takéto

konanie nevedie k neplatnosti právneho úkonu.

40. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ
mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre

menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných
šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť
výpovede.

41. Podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo
z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi

výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie
pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do
jedného roka odo dňa , keď dôvod výpovede vznikol.

42. Ustanovenie Zákonníka práce v § 63 ods. 1 písm. e) obsahuje vo vzťahu k pracovnej

disciplíne dva výpovedné dôvody. Prvý výpovedný dôvod predstavuje právnu situáciu, ak zamestnanec
poruší pracovnú disciplínu závažným spôsobom a zamestnávateľ sa môže rozhodnúť či dá
zamestnancovi výpoveď alebo s ním skončí pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Druhý výpovedný dôvod predstavuje situáciu, keď zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu menej závažným spôsobom.

43. K porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenej vo výpovedi súd považuje za
potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam
zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v
plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce),

pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca.
Ak chce dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi z tohto dôvodu (menej závažné porušenie),
musí ho po prvom porušení pracovnej disciplíny písomne upozorniť, že keď sa porušenie pracovnej
disciplíny v nasledujúcich šiestich mesiacoch zopakuje (t.j. zamestnanec poruší tú istú alebo inú
povinnosť menej závažným spôsobom), bude voči nemu uplatnená výpoveď (zamestnancovi možno dať

výpoveď po tom, čo dvakrát poruší pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom). Vo všeobecnosti
sa za menej závažné porušenie považuje napr. oneskorený príchod do zamestnania či skorší
odchod, včasné neoznámenie prekážky v práci zamestnávateľovi, ak je táto zamestnancovi vopred
známa a pod. V prípade neuspokojivého plnenia pracovných úloh ide o objektívnu nemožnosť
zamestnanca plniť pracovné úlohy k spokojnosti zamestnávateľa. Ak zamestnanec nespĺňa očakávania

zamestnávateľa, má zamestnávateľ možnosť skončiť so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z
dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď
pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť
mu, aby sa k tomuto dôvodu vyjadril (§ 63 ods. 5 Zákonníka práce).

44. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej
závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy,
napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca Zákonník práce
nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia

pracovnej disciplíny a skúmanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
podobne.

45. Čo sa týka materiálnych náležitostí tohto právneho úkonu, tj. či skutočne došlo
k takému konaniu na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovalo použitie tohto spôsobu skončenia
pracovného pomeru tak, ako má na mysli § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej závažnéporušenie pracovnej disciplíny súd sa zaoberal otázkou či v danom prípade boli splnené podmienky pre
skončenie pracovného pomeru výpoveďou a skúmal či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a hodnotil
aj stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

46. Pri skončení pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny
zamestnávateľ musí mať dohodnuté so zamestnancom jasné a zreteľné pracovné povinnosti a v prípade
ich nedodržania zo strany zamestnanca mal by zdokumentovať všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa
porušenia pracovnej disciplíny. Ku skončeniu pracovného pomeru by mal teda zamestnávateľ pristúpiť

až po dôkladnom zvážení všetkých okolností a tieto konkrétne uviesť vo výpovedi, a to z toho dôvodu,
aby v prípadnom súdnom spore vedel preukázať, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo.

47. V písomnom upozornení zo dňa 12.5.2009 a 25.6.2009 je žalovaným formulované
porušenie pracovnej disciplíny žalobcom ako oneskorené príchody a odchody v rozpore s evidenciou
dochádzky v sw e-Agent pre pozíciu technik, kedy povinnosťou je v sw Agent vykonať ľubovoľný prenos

do 7.45 hod. a tým sa zaevidovať v elektronickej dochádzke a na konci pracovnej doby o 16.30 hod.
vykonať archiváciu dát v sw e-Agent. Z ustanovení § 99 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ
je povinný viesť evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového
úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Zákonník práce osobitne neustanovuje formu vedenia
evidencie, pričom treba rešpektovať napríklad evidenciu písomnú alebo v elektronickej podobe. Po

zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany
žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny spôsobom, ako bolo žalovaným kvalifikované. Skutok
tak, ako je formulovaný v dôvodoch výpovede nedodržanie príslušných interných predpisov je v danom
prípade nepreskúmateľný. Informačný systém e-Agent v rozhodnom období bol určený na výmenu
dokumentov (čl. 415) a tento podľa názoru súdu nemožno považovať za riadne zaznamenanie začiatku

a konca časového úseku dochádzky na pracovisko, keď priamo zamestnanec nemohol ovplyvniť
funkčnosť systému a na evidenciu dochádzky v elektronickej podobe podľa názoru súdu mohla slúžiť
len priamo zamestnancovi pridelená elektronická registračná karta.

48. Nie je pochýb o tom, že za dodržiavanie pracovného času zodpovedá zamestnanec,

avšak len ten, ktorý objektívne má možnosť svoju prítomnosť na pracovisku denne vyznačiť (príchody a
odchody). Teda v danom prípade výsledky prenosu dát zaznamenané v sw e-Agent nemožno považovať
za riadnu a hodnovernú evidenciu príchodu a odchodu žalobcu na pracovisko. Vyhodnotiac výpovede
svedkov (E., X., C.), ktorí sa vyjadrovali k prenosu dát - pripojenie trvalo aj niekoľko minút a teda
objektívne mali aj osobnú vedomosť o technických problémoch tohto systému a súd nemal dôvod

im neuveriť. V prípade hodnovernosti zaznamenaných oneskorených príchodov či skorších odchodov
žalobcu na pracovisko ich svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, ktorý mal podstatný význam
pre rozhodnutie. V danom prípade porušenie pracovnej disciplíny vyvodené žalovaným z výsledkov
prenosu dát v sw Agent nemožno považovať ani za dôkaz, žeby žalobca neodpracoval stanovený fond
pracovnéhočasuažepredzaznamenanýmčasomsa nezdržiavalnapracovisku. Ajzvyjadreniasvedka

(S.) personalistky u žalovaného je nepochybne zistené, že žalobca pre oneskorené príchody nemal
vykázanú žiadnu absenciu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z dochádzkového listu v období máj 2009 ako
podklad pre výplatu mzdy. Ak bola vykonaná kontrola dochádzky spätne a len podľa údajov cez prenos
sw Agent, nemožno takýto dôkaz považovať za postačujúci pre vyvodenie tak vážnych dôsledkov ako
v tomto prípade vyvodil žalovaný.

49. S poukazom na vyššie zistený skutkový stav súd zamietol návrh žalobcu na
vykonanie znaleckého dokazovania a potvrdenia licenčnej zmluvy vrátane prípadných dodatkov, ktorú
uzavrel žalovaný so spol. GAMO s poskytnutím licencie k počítačovému programu e-Agent a to z dôvodu
objektívnej nemožnosti, kedy systém e-Agent žalovaný v rámci evidencie dochádzky nevyužíva a súd v

danom prípade mal možnosť zistiť skutkový stav veci z iných dôkazných prostriedkov.

50. Pokiaľ ide o ďalší dôvod výpovede a to odmietnutie vykonať nariadenú dňa
2.6.2009 (nástupom dňa 4.6.2009) a dňa 30.6.2009 (s nástupom 3.7.2009) služobnú cestu na
zastúpenie Slovexperty v Senici bez zdôvodnenia, ktoré konanie zamestnanca považuje žalovaný za

opakované porušovanie pracovnej disciplíny a po posúdení samotného dôvodu dospel súd k záveru,
že k porušeniu pracovnej disciplíny týmto spôsobom zo strany žalobcu nedošlo.

51. Možno konštatovať, že žalobca mal nariadenú pracovnú cestu do Senice e-mailovoukorešpondenciou jeho nadriadeným dňa 2.6.2009 a to nástupom na služobnú cestu od 8.6.2009 do
3.7.2009 s postupom prepravy, na ktorú správu žalobca reagoval dňa 3.6.2009 oznámením závažných
rodinných dôvodov. Dňa 30.6.2009 e-mailovou korešpondenciou jeho nadriadený oznámil žalobcovi

nástupnaslužobnúcestudoSeniceod6.7.2009do7.8.2009spoluspostupomprepravy,naktorúsprávu
žalobca reagoval už dňa 30.6.2009 s oznámením, že dôvody prečo musel odmietnuť predchádzajúce
vyslanie neboli žiadnym momentálnym prejavom odporu, ale sú trvalého charakteru a oznamuje, že aj
túto služobnú cestu do Senice musí odmietnuť.

52. Teda zo skutkových zistení vyplynulo, že vopred táto prekážka na strane žalobcu
akozamestnancabolazamestnávateľoviznámaasamotnýsvedok(Q.V.vtomčaseštatutárnyzástupca
žalovaného zamestnávateľa) potvrdil, že žalobca bol u neho (hoci obdobie si nepamätal) a stretnutie
so žalobcom prebehlo o osobných alebo rodinných dôvodov. Vyhodnotiac tiež výpovede svedkov (Q.,
D., C.), ktorí sa vyjadrovali k zastupovaniu v Senici súd dospel k záveru, že touto výpoveďou bolo
preukázané, že prax u zamestnávateľa bola taká, že na zmeny nedostatku personálneho obsadenia

v regióne Senica boli vysielaní pracovníci len z Trnavy a z Malaciek. Výpoveď svedka (Q.) ako
bezprostredne nariadeného v ďalšom konaní vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam
pre posúdenie opodstatnenosti nariadenia pracovnej cesty žalobcom do Senice, keďže jednoznačne
nevedel uviesť dôvod výberu žalobcu na predmetnú služobnú cestu, keď udával, že je možné, že v tej
dobe bol žalobca menej vyťažený.

53. Možno tiež konštatovať, že žalovaný v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol
spôsobilý bezpečne preukázať, že prípadným odmietnutím služobnej cesty žalobcom (vopred
oznámeným ospravedlnením) bola spôsobená žalovanému značná ujma. Na tomto závere súdu, že
zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny nemení nič ani tá skutočnosť, že priamo

v pracovnej zmluve bola medzi stranami dohodnutá možnosť vyslať zamestnanca na služobnú cestu
aj mimo obvodu obce pravidelného pracoviska, pričom jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“) je
fakultatívne, teda nie povinnosť.

54. Pokiaľ ide porušenie pracovných povinností v písomného upozornení zo dňa

3.6.2009 a predpisu zamestnávateľa č. 1/2006 „Vykonávanie obhliadok poškodených vozidiel, realizácia
výpočtov a zdokumentovanie škodových udalostí“, kedy po obdržaní informácie o novej objednávke,
je technik povinný do 30 minút kontaktovať klienta a dohodnúť ďalší postup zrealizovania obhliadky,
dátum, miesto a čas, bolo v konaní nesporné a potvrdil to aj sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
21.7.2009,kedypripustilnedodržaniečasovejdobyatoneskontaktovaniesklientomvstanovenomčase

z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako
dôvodnaskončeniepracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľa,musíbyťtoto porušeniepracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity.

55. Súd prihliadal na tú skutočnosť, že samotní svedkovia ( Q., B.,
D.), ktorí sa vyjadrovali k spôsobu vykonávania obhliadok a činnosti technika a túto funkciu vykonávali
u žalovaného na pozícii ako žalobca udávali, že bolo obvyklé, že sa z rôznych dôvodov (vyťaženosť,
požiadavka klienta) navzájom zastupovali a teda žalovaný túto obvyklú prax toleroval. V priebehu
celého súdneho konania žalovaný ani netvrdil, že v dôsledku porušenia tohto postupu žalobcom (do

30 minút kontaktovať klienta) došlo k vzniku škody alebo inej ujmy na strane zamestnávateľa, keď
podľa názoru súdu nevykonanie tohto postupu samotným žalobcom nijakým spôsobom nezasiahlo do
obvyklého postupu, keď iný technik (p. B.) túto ohliadku vykonal. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva
i z protokolu o vykonanej obhliadke (čl. 409). Žalovaným vytýkané konanie žalobcu nemá charakter
závažného porušenia pracovnej disciplíny, aby mohol byť dôvodom pre skončenie pracovného pomeru.

56. V prejednávanej veci je možné bezpochybne konštatovať, žalobca už vo svojich
vyjadreniach zo dňa 21.7.2009 namietal hodnovernosť zistení porušenia pracovnej disciplíny
jeho nadriadeným a tieto jeho námietky boli zamestnávateľovi ešte pred výpoveďou dňa 30.7.2009
známe, pričom odôvodnenia žalobcu neakceptoval. Žalovaný pred uplatnením výpovedného dôvodu z

dôvodu porušenia pracovnej disciplíny bol povinný žalobcu ako zamestnanca oboznámiť s výpovedným
dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa k nemu, čo žalovaný neurobil. Nesplnenie tejto povinnosti však
nespôsobuje neplatnosť výpovede.57. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že
žalovaný v konaní nepreukázal existenciu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom tak, ako ich
udával vo výpovedi zo dňa 30.7.2009 a vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobe vyhovel a určil, že

skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.7.2009 je neplatné a v danom prípade pracovný
pomer nezaniká a trvá ďalej. Ide o zákonný dôsledok neplatného právneho úkonu zamestnávateľa,
ktorý nastáva automaticky, kedy z ustanovenia Zákonníka práce vyplýva ako jedna z povinností
zamestnávateľa povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za ňu
mzdu a vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloha, teda v súhrne povinnosť zamestnávateľa

umožniť zamestnancovi pokračovať v práci tak, ako by dôvody skončenia pracovného pomeru ani
nenastali.

58. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov
v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru od poplatku oslobodený. V zmysle
ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Keďže žalobca je v tomto konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a
súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd zaviazal
žalovaného ako neúspešnú stranu sporu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur na účet
tunajšieho súdu. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych

poplatkov.

59. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

62. Súd napokon rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania,
a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.

63. Podľa ustanovenia § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať
náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho
výsluchom.

64. V konaní bol vykonaný výsluch svedkov na pojednávaní dňa 5.5.2014 a svedok
V. nar. 2.8.1974 a svedok B. C. nar. XX.X.XXXX uplatnili svoje právo na svedočné a preto súd o
svedočnom rozhodol tak, že podľa výsledku sporu im priznal proti žalovanému ako neúspešnej strane
sporu nárok na náhradu svedočného v plnom rozsahu.

65. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).