Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/745/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615207099
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615207099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: P. t. č. bytom Sociálne služby
mesta Trenčín, Piaristická 46, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX,
XXX XX I., a 2. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX I., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/340/2015-33 zo dňa 09.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného 1. rade vypratať
nehnuteľnosti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1., 2. povinnosť do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva (LV) č. XX pre kat. územie I., N. I., ako parcela č. 1024/5 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 552 m2, parcela č. 1024/12 - záhrady o výmere 320 m2, rodinný dom súp. č.
XXX postavený na parcele č. 1024/12. Zároveň oboch žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyni spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania v sume 99,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vypratania nehnuteľností, ktoré zdedila

a má ich vo svojom výlučnom vlastníctve. Žalovaných viackrát ústne vyzvala, aby sa vysťahovali a tým
jej umožnili výkon vlastníckeho práva, no oni na jej výzvy nereagovali a dokonca sa jej začali vyhrážať.
Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie č. k. 5C/340/2015-14 zo dňa 20.10.2015, avšak proti nemu podal
žalovaný 1/ odpor s tým, že v predmetnom dome býva od narodenia a v súčasnosti tam býva s družkou
I. P. a maloletými deťmi D. a K., pričom užívajú dve obytné miestnosti a príslušenstvo a uhrádza aj
služby spojené s nájmom - elektrina 45 eur mesačne a štvrťročne voda 70 až 80 eur. V odpore uviedol,
že ide o príbuzenský vzťah matky a syna, a tak nájomná zmluva nebola uzavretá písomne; mali len

ústnu dohodu o tom, že v dome bude bývať na dobu neurčitú. Namietal, že neužíva dom ako celok,
ale iba jeho druhú časť. Žalobkyňa mu nedoručila výpoveď z nájmu, a preto žiadal žalobu zamietnuť. V
priebehu konania sa ani jeden zo žalovaných na pojednávanie na súd nedostavili; v tomto smere súd
poukázal na ustanovenie § 119 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), podľa ktorého pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov a ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka,
návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav

účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
sa zúčastniť pojednávania. V danom prípade žalovaný 1/ k oznámeniu o práceneschopnosti súčasnenedoložil aj vyjadrenie lekára v uvedenom znení. Súd preto podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v
neprítomnosti žalovaných a prihliadol na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na tvrdenie žalobkyne, že má na nehnuteľnosť kupcov, pričom
má celkom 8 detí, a nielen jedného syna, ktorý sa nechce vysťahovať; ona s nimi bývala 40 rokov,
pomáhala im, avšak v súčasnosti má záujem na tom, že vo veku 81 rokov si chce niečo užiť, potrebuje
kúpele, mala mať operované kolená a chce, aby ju mali aj za čo pochovať. Čo sa týka syna J., vyzvala
ho doporučeným listom na vysťahovanie, ale zásielku si ani neprevzal. Povedal jej, že sa nevysťahuje a

nech ho deložujú. On si neplatil nejaké odvody, takže nemá nárok ani dostať nejaký úver, aby si mohol
nehnuteľnosť kúpiť. Syn J., ktorý býva sám, jej povedal, že sa odsťahuje a že má kam ísť. Súd po
vykonaní dokazovania urobil záver o tom, že žalobkyňa je skutočne vlastníčkou nehnuteľností, ktoré
žiada vypratať. Vyhovenie žalobe súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 132 ods. 1, § 123 a §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu

ju neprávom zadržuje. Žalovaní nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu, pretože so žalobkyňou
nemajú uzavretú žiadnu dohodu o nájme, resp. nemajú uzavretú inú dohodu. Vzhľadom na to sa
žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností oprávnene domáhala ochrany, a preto súd žalobe o
vypratanie nehnuteľností vyhovel. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, podľa
ktorého priznal žalobkyni náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eura.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie len žalovaný 1/, J. X., ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v dome býva od narodenia, v súčasnosti je
tam s družkou a 2 deťmi, pričom užívajú 2 miestnosti a príslušenstvo a platia náklady na elektrinu a
vodu. Namietal, že nájomná zmluva so žalobkyňou uzavretá nebola a žalobkyňa v žalobe neuviedla,

čo má presne vypratať. Podľa neho je rozsudok nevykonateľný a nezrozumiteľný. On sa žiadneho
protiprávneho konania nedopustil a písomná výpoveď z nájmu časti domu mu doručená nebola. Tvrdil,
že na pojednávanie pred súdom prvej inštancie sa riadne ospravedlnil vzhľadom na jeho zdravotný stav,
no bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nedoložil kvalifikované ospravedlnenie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ a žiadala o jeho
deložovanie. Uviedla, že v dome dala vypnúť všetky energie a všetky nedoplatky musí doplatiť. Nemôže
si dovoliť ísť ani do kúpeľov, hoci má zlý zdravotný stav. Priateľka syna J. s vnučkou sa už odsťahovala
a ani syn J. tam už nebýva.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po
prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok

v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil, pričom žalovaný 2/ odvolanie proti rozsudku nepodal, a tak výrok o
povinnosti vypratania nehnuteľností vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním
citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku ako aj Občianskeho zákonníka, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd

dodáva nasledovné:

6. Pre rozhodnutie v tejto veci bolo v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné zistenie
dvoch podstatných okolností, a to: 1. či žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré
užívajú žalovaní, a 2. či žalovaní sú so žalobkyňou v platnom právnom vzťahu oprávňujúcom ich

túto nehnuteľnosť užívať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa je v katastri
nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci I..
V súčasnosti ide v podstate už len o žalovaného X/, J. X., pretože žalovaný X/, J. X., sa podľa oznámenia
žalobkyne už odsťahoval. Je zrejmé, že žalovaný 1/ užíva tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,t. j. bez platnej nájomnej zmluvy, resp. bez súhlasu vlastníčky. Žalovaný 1/ k daným nehnuteľnostiam
v súčasnosti nemá ani vlastnícke právo a ani právo užívania. Súd prvej inštancie správne založil
svoje rozhodnutie na citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka, s čím sa stotožnil aj odvolací

súd. Žalovaný 1/, ktorý podal proti rozsudku odvolanie, mal v predmetnej nehnuteľnosti len právo
bývania a užívania odvodené od súhlasu žalobkyne ako výlučnej vlastníčky, ktorej vlastníctvo nijako
nespochybňoval. Okolnosti, ktoré v odvolaní namietal, t. j. že mu súd prvej inštancie odňal právo konať
pred súdom, odvolací súd považoval len za účelové, pretože podľa obsahu spisu žalovaný 1/ skutočne
svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil v súlade s procesným predpisom a

súd v tomto smere zvolil správny procesný postup. Ani ním uvádzané ostatné okolnosti odvolací súd
nepovažoval za relevantné. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak v súlade so žalobou uložil
povinnosť nehnuteľnosti vypratať.

7. Žalovaný svoje odvolanie neodôvodnil dostatočne a ako odvolací dôvod mal zrejme na mysli dôvod
uvedený v ustanovení § 221 ods. 1 písm. d) OSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. dôvod uvedený v ustanovení § 221
ods. 1 písm. f) OSP, t. j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
čo však bližšie nerozviedol. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania žalovaného 1/ urobil záver,
že vyhodnoteniu vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie nesprávnosť nemožno vytýkať, pretože
celkový záver týkajúci sa skutkového stavu vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania zrejmého

zo súdneho spisu, a jeho právne vyhodnotenie zodpovedá zákonným ustanoveniam citovaným v
odôvodnení predmetného rozsudku. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP potvrdil, a v podrobnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa
obsahu spisu však žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol
tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).