Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716204085
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716204085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V.

O., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov:
F. J., J.. X.X.XXXX, Y..Č.. G. S. XXXX/X, N. M. V. O., J.. X.X.XXXX, G. U. Č.. XX, N., o návrhu matky na
úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. V. O., J.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 3.8.2016, pričom
obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. V. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 3.8.2016 splatné

k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 3.8.2016 do 31.3.2017.

Otec je oprávnený stýkať sa mal. V. každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.
s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa
odovzdať otcovi, a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 3.8.2016 domáhala, aby súd zveril maloletého V. do jej
starostlivosti, otcovi určil výživné na dieťa na 100 eur, upraviť styk otca s dieťaťom na každý párny
týždeň od piatku od 17,00 hod. do nedele do17,00 hod.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril, čo súd umocnilo v myšlienke, že nemá vážne námietky voči návrhu matky.
Otec sa ani na jedno pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania. Z

toho dôvodu súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 31 C.m.p.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, prokurátora, lustráciou v
Sociálnej poisťovni na zistenie zamestnávateľov rodičov dieťaťa, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn.
6P/88/2015, správami kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav
veci:

4. Mal. V. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Otec nebýva s dieťaťom a jeho matkou v spoločnej
domácnosti od 2014, kedy sa otec odsťahoval. Otec na syna posiela výživné mesačne po 100 eur, nemá
nedoplatok na výživnom. Otec sa o dieťa zaujíma primerane jeho zamestnaniu, podľa matky majú otecso synom pekný vzťah a ona sa mu nebojí syna dať i na dovolenku. Matka uviedla, že syn bol u otca i
na niekoľko dní s prespaním a so synom neboli problémy.

5. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá mesačne rodičovský príspevok cca 203,20 eur, poberá
mesačne rodinné prídavky na tri deti. Otec jej J. V. posiela výživné po 100 eur mesačne. Okrem V. O.
má matka vyživovaciu povinnosť k mal. S. J., J.. XX.X.XXXX M. S. narodenému XX.X.XXXX. Mal. S.
pochádza z jej terajšieho druhovského pomeru. Matka býva s všetkými tromi deťmi a svojim druhom v
dome, ktorý patrí rodičom druha. Mesačné výdavky spojené s bývaním majú podľa jej tvrdenia cca 140

eur. Matka nemá zdravotné problémy, je vyučená ako čašník -servírka.

6. K pomerom otca matka vedela uviesť, že okrem mal. V. on iné deti nemá. Býva u brata.

7. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol naposledy ako zamestnanec evidovaný vo firme
FIEGE s.r.o. od 18.7.2016 do 25.7.2016. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd

zistil, že otec nie je od 1.1.2016 určite evidovaný ako nezamestnaný.

8. Mal. V. chodil do škôlky, ale nakoľko sa v súčasnosti presťahovali do inej obce a matka je aktuálne
na materskej, syna V. prihlásila v novej obci K. I. do škôlky od 4.9.2017. Matka síce uviedla, že otec má
so synom pekný vzťah, trvala na presnej úprave styku.

9. Zo správy kolíznej opatrovníčky súd zistil, že prešetrili pomery v domácnosti matky. Matka riadne a
zodpovedne zabezpečuje starostlivosť o výchovou dieťaťa. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť dieťa
matke a určiť výživné vzhľadom na možnosti a schopnosti otca, reálne potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o
styk otca s dieťaťom, odporučila dohodu rodičov, ale keďže otec na pojednávanie neprišiel a matka

nemá problém dávať syna otcovi i navyše, akceptovala žiadosť matky na konkrétnu úpravu styku otca
s dieťaťom.
10. V správe z 6.4.2017 kolízna opatrovníčka uviedla, že u otca neprešetrili pomery, lebo sa nezdržiava
stálenajednommiesteačastojepracovnevzahraničí.Kolíznaopatrovníčkasatelefonickykontaktovala
s otcom. S rozhovoru otca zistila, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba, pracuje výškové práce

doma i v zahraničí. Otec im povedal, že o syna má záujem a keď je doma, tak za synom i chodí. Syn je
pre neho prvoradý. Otec potvrdil, že na syna posiela výživné 100 eur mesačne.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.16. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na
jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní
dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov

i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma
rodičmi.

22. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku

starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii.

23.Vykonanýmdokazovanímmalsúdobjektívnepreukázané,ženávrhmatkyjepodanýdôvodne,keďže
matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti dlhšie obdobie, na výživu maloletého jej otec prispieva
po 100 eur mesačne. S V. sa otec stretáva ak mu to práca dovolí, javí o neho žiadny záujem. Otec má
so synom dobrý vzťah a matka nemá problém dať otcovi syna i na viac dní. Nakoľko v starostlivosti

matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril V. do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou
od 3.8.2016, kedy bol súdu doručený návrh na súd. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo obaja rodičia majú rovnaké práva, otec o dieťa prejavuje
riadne záujem a nebol pozbavený rodičovských práv. Súd určil tiež výživné od 3.8.2016. Súd mal
preukázané, že matka má netto mesačný príjem cca 203,20 eur ako rodičovský príspevok, poberá

rodinné prídavky na tri deti a výživné na V. 100 eur mesačne. Iný príjem nemá. Žije v jednej domácnosti
s druhom, s ktorým má tretie dieťa. Matka má okrem V. vyživovaciu povinnosť ešte k dvom maloletým
deťom .

24. Pri zisťovaní pomerov otca súd zistil, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, robí

výškové práce v zahraničí. Súd pri určovaní výšky výživného posudzuje nie len schopnosti povinného
rodiča, ale aj možnosti. Súd vychádzal z toho, že otec platí výživné na syna 100 eur mesačne a matka i
takúto výšku výživného požadovala. Súd hodnotí takéto výživné za primerané a v takejto výške i výživné
otcovi určil. Nakoľko si otec výživné platí po 100 eur mesačne už od podania návrhu matky na súd,
otcovi nevznikol za posudzované obdobie nedoplatok na výživnom. Súd určil otcovi styk s dieťaťom v

zmysle návrhu matky, ktorý návrh bol otcovi doručený a nevyjadril sa k nemu. Matka majúc vedomosť
o dobrom vzťahu otca so synom im brániť v styku nemieni, ale trvá na úprave styku. Súd jej návrhu
na styk vyhovel z dôvodu, že otec pracuje v zahraničí a je potrebné mať styk upravený. Záverom súddodáva, že súdom upravený styk ale rodičom nebráni dohodnúť sa i na omnoho širšom styku než je
uvedený v petite tohto rozsudku.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie

vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.