Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209287
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217209287.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. XX/X, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO:36 721 123
proti žalovanému: v 1.rade ALTERNATÍVA, s.r.o., Kossúthovo nám. 12, Komárno, IČO:36 521 876 a
v 2.rade Bratislavská dražobná, a.s., Mostová 2, Bratislava, IČO:47 701 056 o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal
žalovaným nakladať s nehnuteľnosťou uvedenou v petite návrhu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľke bolo doručené

oznámenie o dobrovoľnej dražbe a znalecký posudok, pričom dobrovoľná dražba mala začať na návrh
žalovanéhov1.radeadražobníkommábyťžalovanýv2.rade.Podľanavrhovateľajedražbanezákonná,
a to z dôvodu, že pohľadávku, ktorú má voči žalovanému v 1.rade nepresahuje 2000 € a v takom prípade
nie je možné postihnúť nehnuteľnosť dobrovoľnou dražbou.

3. Uvedená pohľadávka žalovaného v 1.rade ako veriteľa voči navrhovateľovi ako dlžníkovi je

prejednávaná v konaní na Okresnom súde Komárno v spore 6C/430/2013, kde bolo začaté konanie o
zaplatenie 2122,67 € s príslušenstvom, avšak čiastočnými späťvzatiami zo dňa 11.12.2013 a 11.2.2016
zostala pohľadávka vo výške 1185,27 € s príslušenstvom, z uvedeného teda navrhovateľ odvodzuje, že
dražba nie je zákonná.

4. Ďalej navrhovateľ namietal i výšku ceny bytu určenej znaleckým posudkom, pričom táto bola

stanovená na sumu 12 800 €, hoci v danej lokalite sa byty predávajú za sumu 24 500 € až 27 200 €.

5. Záverom navrhovateľ uviedol, že iným spôsobom nie je schopný chrániť záujmy a zamedziť vykonaniu
nezákonnej dražby.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby nenakladala s určitými vecami alebo právami7. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných

opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter
poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia
možné iba na návrh i a za splnenia zákonných predpokladov. Z procesného hľadiska je zásadným
determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu
k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby

navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočnosti, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočnosti presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To
predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 CSP.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovaní procesnej

ochrany, či:
a) Je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti“)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§324 ods. 3 CSP)

Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov.
Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená Súčasne je nevyhnutné zohľadniť , že
neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení

neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.
Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byt' bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a

jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byt' bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že
sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku
potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľ ovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o

ochranu proti nekalej súťaži v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.)
V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa. Vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

8. V danom prípade je súd názoru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
dôvodný nie je. Zákon predpokladá dva prípady za ktorých je možné nariadiť neodkladné opatrenie, a
to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery lebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričomnavrhovateľ musí preukázať, že dané podmienky sú splnené. V danom prípade je nepochybné, že
podmienka obavy z toho, že exekúcia bude neúspešná naplnená nie je, keďže v súčasnosti exekúcia
neprebieha a nejedná sa o majetkový spor v ktorom by navrhovateľka bola zároveň i oprávnenou. Teda

v danom prípade exekúcie ( a to ani prípadná) nemôže byť ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie je
dôvodná najmä vtedy, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje úkony k sťaženiu budúcej exekúcie.
Toto v danom prípade možné nie je, keďže v spore medzi navrhovateľom a žalovaným v 1.rade (spor
6C/430/2013) je navrhovateľ v pozícii žalovaného a teda v neskoršej prípadnej exekúcii v pozícii
povinného. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je exekúcia ohrozená.

Ďalšoupodmienkounariadenianeodkladnéhoopatreniaje,žejetupotrebabezodkladneupraviťpomery.
Súd je názoru, že ani táto podmienka splnená nie je, nakoľko tu nie je takáto potreba. Navrhovateľ
sa domáha vydania neodkladného opatrenia z dôvodu nezákonnosti dobrovoľnej dražby, ktorú vidí v
tom, že nehnuteľnosť nemožno dražiť ak dlh nepresiahne sumu 2000 €. Súd je názoru, že v čase
kedy nie je známy výsledok dražby, t.j. ani nie je predpoklad či dražba bude úspešná alebo nie, nie je

dôvod zakazovať nakladať s nehnuteľnosťou ktorá je predmetom dražby a to tiež i z toho dôvodu, že v
prípade nezákonnosti dražby, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje navrhovateľovi zvrátiť výsledok
nezákonnej dražby, teda inak povedané, vlastnícke právo navrhovateľa nie je žiadnym spôsobom
ohrozené, nakoľko existuje stále možnosť nápravy nezákonnej dražby a vrátenia vlastníckeho práva
navrhovateľovi v prípade, ak bude nezákonnosť dražby konštatovaná. Práve nariadením neodkladného

opatrenia, by súd mohol významne zasiahnuť do práv žalovaného v 1.rade ako záložného veriteľa, ktorý
sa iba zákonným spôsobom snaží domôcť uspokojenia svojho dlhu, ktorý má voči navrhovateľovi.

Z uvedených dôvodov, najme z dôvodu nesplnenia predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenie,
ktoré sú uvedené v § 325 ods. 1 CSP súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.