Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208991
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814208991.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XX, t. č. C. R., právne zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. STANISLAV KAŠČAK,
s.r.o., so sídlom Ulica 1. Mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému R.. J. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, W.., právne zastúpenému JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom,
SídliskoOkulka19/42,VranovnadTopľou,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,oodvolanížalobcuproti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C 144/2014 - 96 zo dňa 26.10.2016 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 9 122,47 eura s úrokom
z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že bol uznaný vinným zo

spáchania trestného činu úverového podvodu a bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenému
subjektu - Slovenskej sporiteľni a.s. (ďalej len „SLSP“) škodu vo výške 22 005,84 eura. Žalobca
bol trestným rozsudkom zaviazaný zaplatiť SLSP peniaze, z ktorých boli vyrovnané dva úverové
vzťahy medzi žalovaným ako úverovým dlžníkom a SLSP ako úverovým veriteľom. Žalovaný so žalobu
nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca bol rozsudkom sp. zn. 12T

102/2012 právoplatne uznaný za vinného z trestného činu úverového podvodu, ktorý spáchal tým, že
ako zamestnanec a osoba oprávnená konať za SLSP, pobočka W.., umožnil získať úver nebohému H.
J., ktorý nespĺňal podmienky na jeho poskytnutie tým, že v mene žalovaného uzatvoril dňa XX.XX.XXXX
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 900 000 Sk (29 874,53 eura). Za uvedený
skutok bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní päť rokov nepodmienečne a bola mu uložená
povinnosť nahradiť SLSP škodu vo výške 29 874,53 eura. Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove
rozsudkom zo dňa 20.11.2013 zrušil výrok o náhrade škody a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

SLSP škodu vo výške 22 005,84 eura. Rozsudkom zo dňa 29.05.2013 č. k. 5C/414/2011-73 súd
určil, že zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi SLSP
a R.. J. F. je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2013. Súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že žalobca sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia predstavujúcehosumu 9 122,47 eura, ktorá bola použitá z úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.206 na splatenie
pôvodného úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 1 307,23 eura (39 381,50 Sk) a v časti 7 815,24 eura
(235 442 Sk) na splatenie pôvodného záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX,

ktoré dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný so SLSP. Súd prvej inštancie konštatoval, že z trestného
spisu vyplýva, že k vyplateniu sumy z úveru č. XXXXXXXXXX došlo v dôsledku konania samotného
žalobcu. Je pravdou, že úverové zmluvy č. XXXXXXXXXX na sumu 50 000 Sk zo dňa XX.XX.XXXX a
č. XXXXXXXXXX na sumu 250 000 Sk z toho istého dňa, na ktoré sa žalobca odvoláva, boli vedené na
meno žalovaného, avšak všetky finančné prostriedky prevzal a tiež aj jednotlivé splátky úveru splácal

neb. H. J.. Žalovaný nikdy z úveru finančnú hotovosť nevybral. Ako bolo v trestnom konaní preukázané,
žalobca sám svojím konaním ako zamestnanec SLSP umožnil tretej osobe túto zmluvu uzatvoriť bez
vedomia žalovaného zneužijúc jeho osobné údaje a podpis. V snahe splatiť záväzky vyplývajúce z
úverových zmlúv č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX žalobca s nebohým J. J. vykonali skutok (opísaný
v trestnom rozsudku zo dňa 07.02.2013, sp. zn. 12T 102/2012). Zosnulý H. J. z uvedených úverových
zmlúv vybral finančné hotovosti a časť týchto finančných prostriedkov zo Zmluvy o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola použitá na zaplatenie záväzkov vyplývajúcich z úverových
zmlúvč.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXX.Vkonečnomdôsledkutakžalobcaumožnilsvojimkonaním,
aby nebohý J. J. splatil záväzok, ktorý predtým sám nebohý vytvoril. Ako bolo v trestnom konaní
preukázané nie je pravdou, aby žalovaný získal bezdôvodné obohatenie vo výške 9 122,47 eura a ani
v inej výške, nakoľko peňažné plnenia z úverových zmlúv prijal a užíval nebohý H. J.. Tvrdenie, že

žalovaný ako klient je povinný svoj dlh uhradiť je v danom prípade za danej situácie bezpredmetné,
pretože celú situáciu zavinil žalobca svojím konaním. Je zrejmé, že iná situácia by bola, keby ako
zamestnanec dodržal postup pri uzatváraní úverových zmlúv. Celú škodu SLSP spôsobil žalobca sám
a sám umožnil splatenie dvoch predchádzajúci úverov. Ak by neboli splatené, ďalší úver by nebol
schválený. V dôsledku tohto svojho konania spôsobil žalobca škodu.

4. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a

povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia
všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať toto obohatenie tomu, na
úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa
ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor

iného, a pre toto obohatenie nebol daný právny dôvod. Nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej
došlo k bezdôvodnému obohateniu zavinil obohatený alebo nie. Podstatnou je existencia konkrétnej
skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu. Každý sa môže domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia len do tej výšky, do ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané na jeho
úkor. V danom prípade s prihliadnutím na trestný rozsudok a spáchaný trestný čin nemôže žalobca

tvrdiť, že plnil za iného. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako bezdôvodného obohatenia je nárok iba
vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný sám plniť, alebo že ten, komu plní, nie
je oprávnený plnenie prijať. Podstatné pre rozhodnutie je to, či prospech z bezdôvodného obohatenia
existoval v dobe vzniku tohto obohatenia. V danom prípade požaduje žalobca ako bezdôvodné
obohatenie sumu 9 122,47 eura, t.j. sumu, ktorá bola vyplatená z tretieho úveru č. XXXXXXXXXX

a z ktorého boli splatené dva predchádzajúce úvery, a to ich zostatky v sume 1 307,23 eura a
7 815,24 eura, ktoré mal uhradiť žalovaný. Avšak vydania bezdôvodného obohatenia sa domáha od
žalovaného potom, čo bolo súdom právoplatne rozhodnuté o jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorú
svojím protiprávnym konaním spôsobil poškodenej SLSP. V danom prípade je žalobca povinný nahradiť
škodu poškodenému, t.j. SLSP, pričom zodpovednosť za vznik škody a za bezdôvodné obohatenia sú

dva samostatné nároky. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci nezistil naplnenie znakov pre vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu, ktorý sa domáha uhradenia časti
škody, za ktorú je zodpovedný a ktorú spôsobil on sám svojím protiprávnym konaním, za ktoré bol
právoplatne odsúdený a ktorú ešte neuhradil. Je preto otázne, či ju uhradí, kedy a v akej výške, pričom
nemusí byť uhradená vôbec. V tomto konaní požaduje žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré SLSP ešte ani neuhradil ako škodu. Je teda zrejmé, že ak škodu SLSP nevyplatil, nemohol sa
žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.5. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“).

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie prejednávaný prípad
neprimerane zjednodušil tým, že označil žalobcu za najdôležitejšiu osobu, akéhosi tvorcu dohôd medzi
žalovaným a nebohým H. J.. Žalobca sa nijako nepodieľal na rozhodnutí žalovaného vziať úver a

odovzdať peniaze neb. J.. Súd prvej inštancie dospel k takým skutkovým zisteniam, ktoré nevyplývajú
z vykonaného dokazovania pokiaľ ide o tvrdenie, že ak by predchádzajúce úvery neboli splatené, ďalší
úver by už nebol žalovanému schválený. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, pretože žalovaný spĺňal
podmienkynaschválenieúveru.Zdokazovaniavyplývaopak -prvédvaúverybolisplatenéažnásledne,
po schválení a čerpaní tretieho úveru a nikdy sa takáto podmienka v treťom úvere nespomínala. Oveľa
logickejšie je to, že keď sa neb. J. so žalovaným dohodli na treťom úvere, dohodli sa aj na tom, že z

tretieho úveru sa splatia prvé dva úvery. Žalovaný pritom s tretím úverom súhlasil, nesúhlasil iba s jeho
výškou. V prípade, ak by z tretieho úveru neboli splatené prvé dva úvery, banka by žiadala ich zaplatenie
od žalovaného. Súd prvej inštancie podal vlastne návod na to, ako sa hociktorý dlžník banky môže
zbaviť povinnosti zaplatiť poskytnutý úver. Stačí pritom tvrdiť, že peniaze nepoužil pre seba, ale odovzdal
ich niekomu inému a on si z peňazí nenechal nič. Sporným nie je to, že žalovaný bol úverovým dlžníkom

a od neho by banka v prípade nesplácania žiadala vrátenie úveru s príslušenstvom. Z dokazovania
vyplynul ďalší jasný záver a to, že sumu 9 122,47 eura nezaplatil banke žalovaný, ale táto suma bola
uhradená z tretieho úveru. Žalobca bude ten, kto banke vráti plnenie z tretieho úveru, z ktorého sa
nesporne predchádzajúce úvery splatili. Výrok trestného rozsudku ohľadne povinnosti nahradiť škodu
banke neznamená, že niečo z vyššie uvedeného už prestalo platiť. Škoda vznikla banke tak, že jej

nemá kto vrátiť peniaze z tretieho úveru (po započítaní toho, čo bolo medzičasom reálne splatené), lebo
J. J. zomrel a žalovaný má civilný rozsudok o tom, že tretia úverová zmluva je voči nemu neplatná.
V tomto prípade sa nejedná o náhradu škody z trestného rozsudku - táto suma je v trestnom konaní
vyčíslená ako to, čo banka plnila na tretí úver. Časť z týchto peňazí (9 122,47 eura) bola použitá na
zaplatenie dvoch úverov žalovaného. V tom spočíva podstata bezdôvodného obohatenia. Žalobca ďalej

poukázal na trestný rozsudok sp. zn. 5To 21/2013, v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať vrátenia
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktorý získal majetkový prospech plnením z neplatného
právneho úkonu. Žalobca navrhol na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie a následne rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z

ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania nakoľko dospel záveru, že nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako
aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie v zmysle § 387 ods.
2 CSP uvádza:

10. Z dôvodu namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie sa odvolací
súd zaoberal, či je táto odvolacia námietka žalobcu dôvodná. Nesprávnym právnym posúdením je
pritom pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový
stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce

bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil
podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval
vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

12. Z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie správne rozhodol, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol. V prvom rade súd prvej inštancie
správnepoukázalnapodstatubezdôvodnéhoobohatenia,ktoroujezákonomstanovenápovinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný.

13. V nadväznosti na to, odvolací súd uvádza, že subjektmi záväzkového právneho vzťahu
vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane subjekt bezdôvodne obohatený a na
strane druhej subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu prišlo. Medzi týmito subjektmi
existuje synalagmatický koreálny právny vzťah, kde právu na vydanie predmetu bezdôvodného

obohatenia koreluje vzájomná právna povinnosť, predmet tohto obohatenia vydať. Medzi subjektmi
tohto právneho vzťahu došlo k majetkovej nerovnováhe, ktorá musí byť napravená formou osobitnej
reštitučnej povinnosti povinného subjektu. To, čo sa z majetkovej sféry postihnutého v dôsledku
bezdôvodného obohatenia odčerpalo, musí sa mu vrátiť, aby bol opätovne nastolený rovnovážny
majetkový stav To je zmyslom i funkciou povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie (viď Občiansky

zákonník II, Veľké komentáre, nakladatelství C.H. BECK, 2015, str. 1604). Z vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva, že na to, aby žalobca sa mohol účinne domáhať voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia musel by preukázať, že za žalovaného plnil povinnosť, ktorú mal sám
žalovaný.

14. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX medzi SLSP a žalovaným bola celá úverová suma 900 000 Sk (teda 29 874,53
eura) prevedená na účet v súčasnosti nebohého J. J.. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 29.05.2013 č. k. 5C 414/2011 - 73 bolo určené, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretá medzi SLSP a žalovaným je neplatná. Dôvod neplatnosti zmluvy o úvere súd v

uvedenom rozsudku vzhliadol v tom, že žalovaný nikdy neprejavil vôľu uzatvoriť zmluvu o úvere, túto
zmluvu vlastnoručne nepodpísal, neprijal žiadne peňažné plnenie zo zmluvy a jednotlivé splátky zo
zmluvy ani neuhrádzal, uhrádzal ich nepravidelne až do svojej smrti J. J.. Z účtu J. J., na ktorého
bola prevedená celá suma z úveru č. XXXXXXXXXX, bola časť peňazí vo výške 39 381,50 Sk a
235 442 Sk (teda suma 9 122,47 eura, ktorá je predmetom tohto konania) použitá na zaplatenie

záväzkov vyplývajúcich z úverových zmlúv žalovaného č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z takto
zisteného skutkového stavu teda nevyplýva, aby žalobca v prospech žalovaného niečo plnil. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v neprospech
žalobcu, lebo z majetkovej sféry žalobcu neboli odčerpané finančné prostriedky v prospech žalovaného.
Skutočnosť, že žalobca bol zaviazaný nahradiť SLSP náhradu škody, ktorú spôsobil svojím úmyselným

konanímjenespochybniteľná.Jepotrebnésiuvedomiť,takakobolovyššieuvedené,žemajetokžalobcu
sanezmenšilvprospechžalovanéhoapovinnosť nahradiťškoduSLSPjedôsledkomjehoprotiprávneho
konania. Ak by žalobca dodržiaval všetky jemu uložené povinnosti zamestnanca banky a postupoval
by v zmysle zákona, k uvedenej situácii (k skutku, že žalovaný ako oprávnený konať za SLSP pri
poskytovaní úverov, umožnil nateraz neb. J. J. uzavrieť so SLSP bez vedomia žalovaného zmluva

o úvere, zneužijúc osobné údaje žalovaného) by vôbec nedošlo. Bol to práve žalobca, kto umožnil
uzatvoriť dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola Okresným súdom Vranov nad
Topľou vyhlásená rozsudkom zo dňa 29.05.2013 č. k. 5C 414/2011 - 73 za neplatnú.

15. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie poskytol návod pre dlžníkov ako neplatiť úver, odvolací

súd poukazuje na to, že predmetom sporu nebol záväzok z úverových zmlúv žalovaného, ale nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenie. Nejde tu teda o vzťah veriteľ (banka) a dlžník, preto
súd prvej inštancie neposudzoval, a ani nemohol posudzovať samotné nároky vyplývajúce z úverovýchzmlúv. V žiadnom prípade súd prvej inštancie nepodával návod ako obísť zákon, resp. ho porušiť, lebo
sa zaoberal výlučne tým, čo bolo predmetom sporu - vydanie bezdôvodného obohatenia.

16. Vychádzajúc z uvedených záverov možno konštatovať, že súd prvej inštancie správnym spôsobom
vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, keďže z obsahu spisu nevyplýva, aby žalobca zo svojho majetku
vynaložil (čo i len čiastočne) finančné prostriedky na úhradu dlhu žalovaného. Z tohto dôvodu nebolo
možné žalobe vyhovieť ani sčasti.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).