Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204637
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovannej: F. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, W. I., o zaplatenie 1.411,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/146/2016-45 zo dňa 22. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiadnemu z účastníkov sporu n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 11C/146/2016-45 zo dňa 02.11.2016 uložil žalovanej
zaplatiť žalobkyni sumu 1.346,99 Eur a to v pravidelných mesačných splátkach, každá splátka splatná
do 20. dňa toho ktorého mesiaca, prvých 40 splátok po 33,00 Eur, 41. splátka vo výške 26,99 Eur, prvá
splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti toho rozsudku s tým, že nezaplatenie čo aj
len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenie. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala
zaplatenia 1.411,99 Eur spolu s 28% ročným úrokom od 13.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Uvedené žiadala na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 05.12.2011 uzatvorila
so žalovanou zmluvu č. 8162091001, ktorou bol zriadený bankový účet IBAN: SKXX XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX. Nakoľko sa žalovaná dostala na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh
nevyrovnala, žalobkyňa previedla dňa 12.08.2013 debetný zostatok na vnútorný pohľadávkový účet. V

súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami spojenými s výveskou úrokových sadzieb je istina
pohľadávky úročená úrokom vo výške 28%. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný
platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe tejto úrokovej sadzby platnej od 01.07.2012.

3. Žalovaná potvrdila, že zmluvu o bežnom účte uzatvorila, pričom neskôr jej bola poskytnutá služba
povoleného prečerpania. Z banky ju informovali, že účet je zablokovaný súdnym exekútorom a z tohto
dôvodu ho prestala využívať a vznikol dlh. Pohľadávku chce splatiť, avšak požiadala o splátky vo

výške maximálne 15,00 Eur. Poukázala na to, že je rozvedená, v spoločnej domácnosti žije so synom.
Vykonáva brigády cez agentúru, pričom posledné tri mesiace je práceneschopná. Okrem tohto dlhu má
ešte dva dlhy, ktoré sú vymáhané v exekúcii. Okrem toho jej vznikol nedoplatok za vodu a elektrinu vo
výške 550,00 Eur, ktorý spláca mesačne po 30,00 Eur.4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou ako fyzickou
osobounepodnikateľom05.12.2011Zmluvuospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužieb,

ktorou bol pre žalovanú zriadený Rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmluve sa strany
nedohodli na poskytnutí služby povoleného prečerpania na osobnom účte. Z bodu IV. ods. 2 zmluvy
vyplýva, že za poskytovanie produktov a služieb je žalobkyňa oprávnená zúčtovať si poplatky podľa
Sadzobníka poplatkov. Aj keď v konaní nebol predložený dodatok k predmetnej zmluve, ktorým by
bolo povolené prečerpanie účtu, zo zhodného tvrdenia strán, ako aj z predložených výpisov z účtu

mal súd preukázané, že žalovanej bola poskytnutá možnosť prečerpať účet minimálne od 04.01.2013
v limite 1.210,00 Eur. Strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovanú osobný účet a
v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Z predložených listinných dôkazov
je zrejmé, že žalobkyňa neskôr povolila žalovanej prečerpať osobný účet do limitu 500,00 Eur, čo
preukazujeajsamotnékonaniežalovanej,ktorápodľapredloženýchvýpisovzúčtovvykonávaladebetné
operácie aj nad rámec kreditných operácii na svojom účte. Vzhľadom k tomu, že žalovaná netvrdila,

ani nepreukázala, že by si doposiaľ splnila svoju povinnosť vrátiť žalobkyni peňažné prostriedky v
plnom rozsahu, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške 1.346,99 Eur. V časti, pokiaľ si
žalobkyňa uplatnila poplatky v celkovej výške 65,00 Eur, konkrétne poplatok za debetnú upomienku zo
dňa 17.04.2013 vo výške 15,00 Eur, poplatok za výzvu - debet zo dňa 07.05.2013 vo výške 30,00 Eur,
poplatok za exekúciu zo dňa 03.06.2013 vo výške 5,00 Eur, poplatok za exekúciu zo dňa 01.07.2013

vo výške 5,00 Eur, poplatok za exekúciu zo dňa 01.08.2013 vo výške 5,00 Eur a poplatok za exekúciu
zo dňa 12.08.2013 vo výške 5,00 Eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že predmetná
zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a preto si žalobkyňa mohla účtovať voči žalovanej úroky a
poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k tomu,
že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov,

žalovanej nevznikla povinnosť platiť vyššie uvedené poplatky a v prípade nepovoleného prečerpania
žiadne úroky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž poplatky uvedené priamo v zmluve,
inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Aj pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na všeobecné
obchodné podmienky, resp. Sadzobník poplatkov, resp. vývesku úrokových sadzieb, súd poukazuje
na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v

spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných istín, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu
nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobkyňa zároveň nepreukázala
platné individuálne dojednania 28% úroku v spotrebiteľskej zmluve, a to ani v listine, ktorá by bola
spojená so zmluvou o Rastovom osobnom účte. Naviac akékoľvek úroky ako odplatu za užívanie

požičanej sumy prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, teda nie je dôvody ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu
oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ majú žalobkyňou uplatnené úroky sankčný charakter,
tak sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo s omeškaním spotrebiteľa s plnením, to znamená

zvrátením sumy nepovoleného prečerpania po uzatvorení účtu, zákon spája oprávnenie dodávateľa
žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase omeškania žalovanej výšku päťkrát nižšiu, ako si
uplatňuje žalobkyňa titulom úroku z nepovoleného prečerpania účtu. Na základe uvedených skutočností
súd zamietol žalobu aj v časti úrokov, ktoré neboli individuálne dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 232 ods. 4 SSP povolil žalovanej splácať priznaný nárok

pravidelnými mesačnými splátkami. Mal preukázané, že nie je v možnostiach žalovanej zaplatiť celú
priznanú pohľadávku v zákonnej lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ žalovaná
žiadala o splátky vo výške najviac 15,00 Eur vzhľadom na výšku priznaného nároku, by takéto splátky
neprimeraným spôsobom zasiahli do práva žalobkyne na rýchle uspokojenie jej pohľadávky. O trovách
konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám nepriznal nárok na ich

náhradu. Žalobkyňou uplatnený nárok ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 2.720,62 Eur,
pričom jej bola priznaná suma 1.346,99 Eur, teda jej úspech v konaní predstavuje 50% a neúspech 50%.
Na základe toho súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku a to v zamietajúcej časti podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní
uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, ktorý má za to, že poplatky účtované na ťarchu účtu klienta a úrok
vo výške 28% z nezaplatenej istiny neboli individuálne dojednané. Poukázal na ustanovenie § 31 ods.
2 Zákona o platobných službách, v zmysle ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobnéslužby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby
alebo b) rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 tohto zákona sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej
zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d), rámcová

zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z vyššie uvedených
ustanovení zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných
služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
VOP) súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP,
teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň, v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená

zmeniť VOP tak, že nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to jednostranná
zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitostí zmluvy musia byť uvedené v jednom
dokumente. Na základe uvedeného dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov nie je daný. K oprávneniu
banky jednostranne meniť úrokové sadzby uvádza, že v zmysle § 32 ods. 4 Zákona o platobných
službách v rámcovej zmluve možno dohodnúť, že zmena úrokovej sadzby sa môže uplatňovať okamžite

a bez predchádzajúceho oznámenia, a že zmena sa zakladá na referenčnej úrokovej sadzbe alebo
referenčnom výmennom kurze, ktoré sú dohodnuté podľa § 31 ods. 5 písm. d) druhého a tretieho bodu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, a preto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú
nahradiť trovy konania.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) v dôsledku podaného odvolania preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa

ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP a toto rozhodnutie v
zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne. V odvolaním
nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zamietnutie
žaloby vo zvyšnej časti. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Len na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade odvodzoval
žalobca uplatnený nárok zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa
05.12.2011. V rámci skutkových tvrdení poukázal na fakt, že zriadil účet v prospech žalovanej, ktorá

sa však dostala do nepovoleného prečerpania a svoj dlh nevyrovanala. K žalobe bola pripojená vyššie
uvedená zmluva, ktorá založila právny vzťah sporových strán, výpisy z účtu, ako aj z pohľadávkového
účtu, všeobecné obchodné podmienky a listina o úrokových sadzbách produktov. Z obsahu Zmluvy
zo dňa 05.12.2011 nevyplýva, že by sa strany dohodli o možnosti povoleného prečerpania účtu. Z
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa až neskôr povolila žalovanej prečerpať osobný

účetdolimitu500,00Eur,čopreukázaloajsamotnékonaniežalovanej,ktorápodľapredloženýchvýpisov
zúčtovvykonávaladebetnéoperácieakeďženepreukázala,žebyvrátilažalobkynipeňažnéprostriedky,
preto správne prvostupňový súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške 1.346,99 Eur a vo
zvyšku žalobu zamietol.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na
ktorých založil svoje odvolanie, pretože v odvolaním napadnutej časti nezistil žiadne pochybenie, a
preto rozsudok okresného súdu v tejto časti potvrdil a v odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom
konaní nebol úspešný, úspešnou stranou bola žalovaná, ktorej v súvislosti s odvolacím konaním trovy
nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania.12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)