Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612207036
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5612207036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr.
K. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. L. XXX/X, B., zastúpenej JUDr. Ľubošom Rackom, PhD.,
advokátom, so sídlom M. XXX/X, R. V., proti žalovanému: Ing. P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.
XXXX/X, W., zastúpeného JUDr. Milanom Trnovským, advokátom so sídlom M. XXXX/X, R. V., v konaní
o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 7C/137/2012-249 zo dňa 18. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 7C/137/2012-249 zo dňa 18. októbra 2016 zriadil
vecnébremenoknehnuteľnosti-pozemkuparcelyregistraKN-Cč.277ovýmere140m2,druhpozemku
zastavané plochy a nádvoria, vedenej na liste vlastníctva č. XX, založenom na Okresnom úrade
Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore, pre obec Liptovský Ján, katastrálne územie R. Q., spočívajúce
v práve cesty vyznačenej na tomto pozemku geometrickým plánom č. 44026595 - 142/2015 zo dňa 04.
12. 2015, vypracovaným spoločnosťou GEODET - KA, s. r. o., so sídlom Gazdovská 972/22, Liptovský

Mikuláš, IČO: 44 026 595 a úradne overeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom, dňa 06. 10. 2016 pod č. 879/2016, a to vo forme prejazdu motorovými vozidlami s najvyššou
prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3 500 kg a všetkými vozidlami záchranných zložiek v
prospech nehnuteľnosti - stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku
parcely registra KN-C č. 259/2 o výmere 128 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spolu
vedené na liste vlastníctva č. XX, založenom na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
pre obec Liptovský Ján, katastrálne územie R. Q.. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal

právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala zriadenia vecného
bremena. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX. K domu bol vždy
zabezpečený prístup cez pozemok parcely registra KN-C č. 277, ktorý predstavoval obecnú prístupovú
cestu využívanú nielen obyvateľmi domu, ale aj obyvateľmi obce, ktorí tade chodili do polí
nachádzajúcichsazadomomžalobkyne.Poroku2006,kedyzomrelijejrodičiaapredmetnýdomzdedila
žalobkyňa, začali vznikať prvé problémy s prístupom k domu, keď žalovaný postavil bránu na pozemku

parcelyregistraKN-Cč.277aoznámil,žesimážalobkyňahľadaťinýspôsob,akozabezpečiťprístupovú
cestu, nakoľko on mieni svoje nehnuteľnosti využívať na iný účel. K rodinnému domu sa môže dostať
motorovým vozidlom len cez cudzie pozemky, cez parcely registra KN-C č. 258/1 a KN-C č. 280/3. Na
pozemku parcely registra KN-C č. 258/1 si vlastníčka vybudovala garáž a povrch spevnila dlažbou. Akje sucho, tak je možné cez tento pozemok prejsť na pozemok žalobkyne parcela registra KN-C č. 259/2.
Keďvšakpršalo,takautožalobkynemuselvyťahovaťtraktor.PokiaľideoparceluregistraKN-Cč.259/1,
ktorá by sa javila ako prístupová cesta, tak táto nemôže plniť tento účel. Nachádza sa na vŕšku nad

Farskou ulicou, je tam obecná, ako aj súkromná kanalizácia, podložie nie je vyhovujúce na vybudovanie
prístupovej cesty. Naviac tento predmetný pozemok nie je založený na LV a zatiaľ nie sú známi ani
vlastníci tohto pozemku. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že pozemok parcely registra KN-C č.
277 nadobudol kúpnou zmluvou. Navrhované vecné bremeno by ho rušilo až obťažovalo pri užívaní jeho
majetku, s ktorým má iné plány. Žalovaný má za to, že žalobkyňa si môže zabezpečiť prístup k svojej

nehnuteľnosti aj iným spôsobom, napr. vybudovaním prístupovej cesty priamo z Farskej ulice. Uviedol,
že žalobkyňa sa motorovým vozidlom dostane na svoj pozemok cez dvor susedy tak, ako tomu bolo aj
v minulosti. Zároveň má zabezpečený prístup k nehnuteľnosti z parcely registra KN-C č. 259/1, kde je
vybudovanábráničkazFarskejulice,cezktorúsadápešoprejsť.Potvrdil,žemotorovýmivozidlaminieje
možný z Farskej ulice prístup, avšak po stavebných úpravách by takýto prístup bolo možné zrealizovať.
Pokiaľ ide o sanitky a hasičov, tak títo sú v dnešnej dobe už vybavení takým spôsobom, že na krátku

vzdialenosť poľahky prekonajú.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XX parc. č. KN-C 277 zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 je žalovaný.
Ohliadkou miesta samého zistil, že prístup na parcelu registra KN-C č. 277 je možný len z Farskej
ulice, pričom sporná nehnuteľnosť je od obecnej cesty oddelená plotom. Parcela registra KN-C č. 277

je rozdelená ďalšou bránou, za ktorou sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Smeruje
od Farskej ulice smerom nahor a susedí s parcelou vo vlastníctve žalobkyne č. KN-C 259/2, na ktorom
je postavený rodinný dom súp. č. XXX. S obidvoma parcelami zároveň susedí parcela registra KN-C č.
259/1, ktorá oddeľuje rodinný dom žalobkyne od Farskej ulice a predstavuje prístup pešo cez bráničku.
Za týmito nehnuteľnosťami smerom na západ sa nachádza parcela registra KN-C č. 258/1 vo vlastníctve

tretej osoby, ktorá zabezpečuje príjazd k rodinnému domu postavenému na prac. č. 259/3. So záverov
znaleckého posudku č. 3/2014 zo dňa 30.10.2014, vypracovaným Ing. Jánom Hlinom, znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác vyplýva, že k stavbe súp. č. XXX je možný
prístup cez pozemok parc. č. KN-C č. 277, pozemok KN-C č. 258/1 spolu s KN-C č. 258/8 a ďalej
pozemok KN-C č. 259/1 v kombinácii pozemkov č. 259/1 a č. 260. Prístup cez pozemky parcely registra

KN-C č. 259 a KN-C č. 260 je možný po vybudovaní prístupovej komunikácie. Vzhľadom na miestny stav,
ktorý určuje uloženie sieti v pozemku a nutnosť ich prekládky, neznáme hydrogeologické pomery, stav
oporného múra a jeho oslabená schopnosť plniť účel zdržať tlak zeminy a nehnuteľnosti pri výškovom
rozdiele až 180 cm, kde je pri narušení vysoký predpoklad jeho zrútenia, vodný tok v komunikácii
Farskej ulice s možnou výstavbou novej komunikácie s pridruženými konštrukciami, jeho znefunkčnenie,

s poukazom na neznáme pomery v telese komunikácie a problematický vstup motorového vozidla
vzhľadom k polomeru zatáčania pri šírke komunikácie 300 cm aj v spojitosti prípadnej novovybudovanej
brány a jej otvárania do komunikácie, možnosť prístupu k stavbe súp. č. XXX cez pozemok KN-C č.
259/1 v spojení s pozemkom registra KN-C č. 260, posúva do roviny neúmerne vysokých nákladov,
ktorých výšku nie je možné bez zrealizovania sondáže určiť, s rizikom škôd na majetku susedných

nehnuteľností a obce. Znalec na základe uvedeného skonštatoval, že z uvedených dôvodov sa javí ako
jediný technicky možný prístup zriadiť cez parcelu KN-C č. 277, prípadne cez parcelu č. 258/1 a 258/8.
Znalec na pojednávaní vypovedal, že pokiaľ ide o prístup po parcele registra KN-C č. 277,
tak nie je potrebné vykonať žiadne stavebné úpravy. Po tomto variante sa druhý variant prístupu cez
parcelu KN-C č. 258/1 a 258/8 javí ako druhý možný realizovateľný v rámci daného územia. Obidvoma

variantmi je možná prístupová cesta k stavbe súpisné č. XXX, a to pešo aj prejazdom
motorovými vozidlami, pričom je potrebné vykonať drobné stavebné úpravy. Prípadná vybudovaná
prístupovácestapoparceleregistraKN-Cč.258/1byvšaknebolastavaná,čosatýkapolomeruotáčania
aúnosnostiprevjazdnákladnéhomotorovéhovozidlanad3,5tony.Totokonštatovaniesanetýkasanitky,
avšak hasičské auto a nákladné auto s prísunom stavebného materiálu alebo paliva by po prípadnej

novozriadenej ceste prístupovú cestu poškodilo. V prípade, aby bolo možné sa po tejto parcele dostať
aj nákladným motorovým vozidlom, bolo by potrebné zriadiť spevnenú plochu celoplošne s tým, že
by si to vyžiadalo vyššie náklady. Znalec uviedol, že v súčasnej dobe tak, ako tie parcely vyzerajú,
tak v prípade potreby zásahu požiarnej techniky by požiarnici volili prístup po parcele registra KN-C
č. 277, nakoľko na základe zhodnotenia znalcom je táto jediná možná parcela, ktorá umožňuje dostať

sa tejto technike k stavbe súpisné č. XXX. Znalec potvrdil, že doterajšie užívanie parcely registra KN-
C č. 277 sa neprejavilo na poškodení statiky nehnuteľnosti na parcele KN-C č. 276 a KN-C č. 274.
Pokiaľ ide o prístup z parcely registra KN-C č. 259/1, znalec uviedol, že je problém v úzkej komunikácii
a vo výškovom rozdiele. V prípade, ak by sa tam vybudovala prístupová cesta, museli by sa urobiťtaké stavebnotechnické úpravy, ktoré by celkom zmenili charakter toho pozemku. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 151n ods. 1, ods. 3 a § 151o
ods. 3 a žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť len v rozsahu vyjadrenom vo

výrokurozsudku.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobkyňamázabezpečenýprístupkusvojejstavbe
pešo, cez vybudovanú bráničku v oplotení, ktoré je rovnobežné s Farskou ulicou a cez pozemok parcely
registraKN-Cč.259/1.Pokiaľideoprístupmotorovýmivozidlami,zoznaleckéhodokazovaniavyplynulo,
že najideálnejšou prístupovou cestou sa javí prístup po parcele registra KN-C č. 277 vo vlastníctve
žalovaného. Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobabolapodanádôvodne,pokiaľideozabezpečenie

prístupu po nehnuteľnosti žalovaného nákladnými motorovými vozidla, ako aj vozidlami záchranných
zložiek. Žalobkyňa nemá možnosť zabezpečiť prístup k stavbe inak, ako po parcele registra KN-C č.
277 vo vlastníctve žalovaného. Znalec vylúčil možnosť prístupu týchto vozidiel aj v prípade vybudovania
príjazdovej cesty cez parcelu registra KN-C č. 259/1, čo je zrejmé predovšetkým zo samotnej šírky cesty
na Farskej ulici ako aj z umiestnenia tohto pozemku 100 cm nad úrovňou cesty. Obrana žalovaného
spočívajúca v tom, že v súčasnej dobe majú záchranné zložky také vybavenie, ktorým by vykonali

potrebný zásah aj priamo z Farskej cesty, resp. by mali prístup zabezpečený cez bráničku a pozemok
registra KN-C č. 259/1, neobstojí, nakoľko podľa § 45 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred
požiarmi je vlastník alebo užívateľ nehnuteľností povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť na vykonanie
opatrení nevyhnutných na zdolanie požiaru alebo na zamedzenie jeho šírenia, prípadne na vykonanie
záchranných prác.

2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Uviedol, že má za to, že prvostupňový súd nesprávne
rozhodol vo veci samej, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že aj
keď konajúci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, uvedené dôkazné prostriedky neboli zhodnotené vo

vzájomnej súvislosti a výpovede svedkov, ako aj listinné dôkazy, z ktorých tvrdení vychádzal, nemôžu
byť v prospech žalobcu. Podľa odvolateľa v predmetnom konaní nebola splnená podmienka v súlade
s ust. § 151o Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí, že ako vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka zriadiť
vecnébremenovprospechvlastníkastavbyspočívajúcevprávecestycezpriľahlýpozemok.Pokiaľideo

definíciu pojmu priľahlý pozemok, je to pozemok, cez ktorý sa má vlastník stavby dostať ku komunikácii,
prípadne ku pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. V tejto súvislosti poukázal
na to, že aj znalec uviedol, že je možný prechod nielen cez parcelu vo vlastníctve žalovaného KN-
C 277, ale aj cez pozemky parc. č. KN-C 258/1 a KN-C 258/8. Uvedené parcely, cez ktoré by bolo
možné zriadiť prístup k nehnuteľnosti súp. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, sú pritom vo vlastníctve

rodinných príbuzných žalobkyne. Taktiež na základe samotného tvrdenia žalobkyne a záverov znalca
vyplýva, že nie je splnená podmienka „ak prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, nakoľko k stavbe
súp. č. XXX je možný prístup inak, ako cez pozemok parc. č. KN-C 277. Ako to už žalovaný uvádzal
v priebehu konania, samotná skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo by sa

nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam. Ďalej odvolateľ uviedol,
žemázato,ževrozhodnutíozriadenievecnéhobremenaspočívajúcehovprávecesty,jepotrebnéurčiť,
kadiaľ povedie cesta cez priľahlý pozemok a to vymedzenie trasy cesty buď podľa pevných kód alebo
určením vzdialenosti od hraníc stavby a pozemku, akým spôsobom môže právo cesty cez pozemok
vykonáva vlastník stavby a obsah práva prechodu cez priľahlý pozemok. Na základe predloženého

geometrického plánu č. 879/2016 nedošlo zo strany žalobkyne k zmene žalobného návrhu, a preto
má za to, že konajúci súd prekročil návrh a rozhodol nad rámec žalobného petitu. Ďalej uviedol, že
žalobkyňa sama uvádzala, že nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX využíva len na rekreačné účely
a nemajú záujem ho využívať celoročne. Preto odvolateľ má za to, že s poukazom na dočasný charakter
využitia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne je uvedeným spôsobom neprimerane zasiahnuté do

vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ Občiansky zákonník vyslovene nerieši otázku, či právo cesty možno
zriadiť odplatne alebo bezodplatne, avšak podľa judikatúry súdov vecné bremeno môže súd zriadiť len
za náhradu, ktorú je možné určiť aj bez návrhu vlastníka stavby. Na základe uvedeného má za to, že má
byť žalovanému za zriadenie vecného bremena priznaná peňažná náhrada. Navrhol preto, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. vo veci sám rozhodol a návrh

žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho
konania.3. Žalobkyňa sa písomne k podanému odvolaniu vyjadrila. Má za to, že bola splnená podmienka
obsiahnutá v ustanovení § 151o a nasl. Občianskeho zákonníka o zriadení vecného bremena.
Zdôraznila, že ku jej vlastnícky patriacej nehnuteľnosti domu súp. č. XXX, postavenom na CK-N parcele

259/2 k.ú. Liptovský Ján, je tak ako bolo už skonštatované, možný aj iný prístup cez pozemky patriace
iným vlastníkom a to buď cez pozemok CK-N parc. č. 259/1 alebo cez pozemok CK-N parc. č. 258/1 a
CK-N parc. č. 258, no tieto sú vo vlastníctve tretích osôb a prístup cez tieto nehnuteľnosti by bol možný
len s vynaložením neúmerne vysokých nákladov. Poukazuje na skutočnosť, že prístup k jej vlastnícky
patriacej nehnuteľnosti bol vždy realizovaný cez pozemok CK-N parc. č. 277, ktorá parcela bola vo

všeobecnosti považovaná za obecnú prístupovú cestu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že zo strany
žalobkynenedošlokuzmenežalobnéhonávrhuažesúdprekročilnávrhystránsporu,žalobkyňauvádza,
že zmenou žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 20.11.2015, sa domáhala zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok CK-
N parc. č. 277, zapísanej na LV č. XX, v prospech nehnuteľnosti stavby rodinného domu súp. č. XXX,
postavenej na CK parc. č. 259/2, zapísanej na LV č. XX, všetko k.ú. R. Q. a predložený geometrický plán

nepredstavuje zmenu žalobného návrhu, nakoľko je len technickým zakreslením a vyjadrením rozsahu
zriadenia vecného bremena, ktorý je nevyhnutný pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľnosti,
pričom v predloženom geometrickom pláne je rozsah zriadenia vecného bremena vyznačený červenou
prerušovanou čiarou. Čo sa týka odplaty za zriadenie vecného bremena, tak uvádza, že má za to, že
zriadením vecného bremena v rozsahu určenom súdom v rozsudku, nedochádza k neprimeranému

zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, nakoľko rozsah súdom zriadeného vecného bremena
len vo forme prejazdu motorovými vozidlami nad 3,5 t a všetkými vozidlami záchranných zložiek je
len v nevyhnutnej miere potrebnej na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti žalovanej v prípade
riešenia mimoriadnych situácií, kedy nebude možné zrealizovať prístup k nehnuteľnosti žalovanej iným
spôsobom. Navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP)
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti.

5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a konštatuje,
že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

Výstižne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a

z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Len na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nemal dôvod

riešiťotázkuodplaty,pretožeObčianskyzákonníkvysloveneneriešiotázkuodplatyzazriadenievecného
bremena. Je pravdou, že podľa judikatúry v opodstatnených prípadoch, keď sa odplaty za zriadenie
vecného bremena domáha druhá procesná strana, môže súd zriadiť vecné bremeno za odplatu. V celom
priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný v rámci uplatňovania prostriedkov procesného
útoku, resp. procesnej obrany, neuplatnil požiadavku kompenzácie - odplaty za zriadenie vecného

bremena.Zozápisnicezpojednávaniaz18.10.2016vyplýva,žestranyzhodneuviedli,ženemajúnávrhy
na doplnenie dokazovania a bolo prijaté uznesenie o skončení dokazovania. Zákonná koncentrácia
konania upravená v ust. § 154 CSP umožňuje uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Pre úplnosť odvolací súd uvádza,
že žalovaný v záverečnej reči uviedol, že má za to, že v súlade s konštantnou judikatúrou a Ústavou

SR možno zriadiť právo vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu, na ktoré už súd
prvej inštancie neprihliadol. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.7.Skutočnostiadôkazy,ktoréstrananeuplatnilavkonanípredsúdomprvejinštancie,nemožnovzásade
uplatniť pred odvolacím súdom (výnimky upravuje ust. § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje

tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana
môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu súdu prvej inštancie len v prípade, ak dané
námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako
opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v
prvoinštančnom konaní neboli produkované.

8. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prihliadnuť na argumenty odvolateľa, ktoré
použil vo svojom odvolaní, pretože za uvedenej procesnej situácie odvolanie žalovaného nebolo
dôvodné.

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto
bolo rozhodnuté, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania bude rozhodovať s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)