Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Michaela Krajčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené, Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/190/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219495
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212219495.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v

právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a. s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868
876, proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava,
IČO: 00 002 801, zastúpenému: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10,
Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 81.120,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 3 757,26 eur právnemu

zástupcovi žalovaného Bobák, Bollová a spol. s r.o. do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 27.07.2012, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny
81.120,44 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 81.120,44 € od 02.01.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe výzvy pre uchádzačov týkajúcej sa opatrení v oblasti
energetickej efektívnosti vo verejných budovách - školy v Nitrianskom a Trnavskom regióne, vyhlásenej
žalovaným, predložil svoju ponuku. Medzi žalobcom a žalovaným bola následne dňa 30.07.2010
uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXX v anglickom jazyku. V súlade s touto zmluvou vykonal žalobca pre

žalovaného práce, za ktoré vystavil faktúru č. XXXXXXXXX, splatnú dňa 02.01.2012, znejúcu na sumu
97 217,54 eur (v zmysle dobropisu č. XXXXXXXX). Vykonanie prác bolo potvrdené certifikátom zo dňa
21.12.2011. Žalovaný uhradil z faktúry do dňa podania žaloby len sumu 16 097,10 €. Táto úhrada
bola pripísaná v zmysle § 330 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Zvyšnú sumu 81 120,44 € žalovaný
dobrovoľne neuhradil, preto sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy a žalobca si zároveň
uplatňuje aj úrok z omeškania v súlade so zákonnou úpravou.
Súd vo veci vydal dňa 05.09.2012 pod č.k.: 31Ro/1426/2012-38 platobný rozkaz, ktorým zaviazal

žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal
žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a žiada
ho v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobcom uplatnená pohľadávka v sume 81 120,44 € predstavuje podľa žalobcu naviac práce, ktoré
boli žalobcom zrealizované na objektoch základných a materských škôl v priebehu trvania Zmluvy č.
XXXXXXXX zo dňa 30.07.2010. Žalobca bol ako zhotoviteľ vybraný v rámci verejnej súťaže, ktorá
bola realizovaná podľa zásad verejného obstarávania definovaných Európskou bankou pre obnovu a

rozvoj (EBRD). Všetky plnenia za práce realizované žalobcom podliehali predchádzajúcemu schváleniu
EBRD a boli uhrádzané EBRD v súlade s podmienkami uvedenými v Zmluve a podmienkami verejného
obstarávania. V článku 1.1 Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že všetky
práce a plnenia na obnove verejných budov je žalobca povinný zrealizovať a ukončiť do 17.01.2011.Z dôvodu nerealizovania prác dohodnutých v Zmluve v dohodnutom čase, ako aj z dôvodu vád diela,
žalovaný písomne vyzval žalobcu na dokončenie prác a odstránenie vád diela v náhradnej lehote a to
do 31.03.2011. Vzhľadom na to, že žalobca ani v stanovenej lehote nezrealizoval dohodnuté práce a

neodstránil vady diela, žalovaný dňa 03.06.2011 odstúpil od Zmluvy v súlade s článkom 59. Zmluvy, po
predchádzajúcom súhlase EBRD.
Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bola na základe uzatvorenej zmluvy realizovaná tak, že
žalobca na mesačnej báze pripravoval súpis prác vykonaných v danom mesiaci, pričom jednotlivé
položky museli súhlasiť so súpisom materiálu a prác t.j. „Bill of Quantities“, dohodnutom v zmluve.

Podľa čl. 42 Zmluvy manažér projektu je povinný skontrolovať mesačný výkaz zhotoviteľa a potvrdiť
sumu, ktorá bude uhradená zhotoviteľovi.
Mesačný súpis vykonaných prác predložený žalobcom prešiel najprv kontrolou pracovníkov konzultanta
(zmluvného partnera žalovaného, ktorý vykonával dozor a kontrolu na jednotlivých stavbách) a to v
rozsahu, či práce boli skutočne zrealizované v zmysle Zmluvy. Po kladnom potvrdení súpisu vykonaných
prác v danom mesiaci zo strany konzultanta vykonal ešte manažér projektu formálnu kontrolu a vydal

osvedčenie o platbách, t.j. potvrdil svojim podpisom „Zisťovací protokol o vykonaných stavebných
prácach“, v ktorom manažér projektu odsúhlasil sumu, na ktorú následne žalobca mohol vystaviť faktúru.
Prílohou každého Zisťovacieho protokolu bol súpis vykonaných prác s uvedením cien, ktoré vo svojom
súčte tvorili sumu uvedenú v Zisťovacom protokole. Podpisom Zisťovacieho protokolu zo strany
manažéra projektu K.. T. V. bola potvrdená suma, ktorá mala byť uhradená žalobcovi a súčasne obdobie,

kedy boli práce vykonané. Každá faktúra tak mohla byť vystavená iba na sumu schválenú v Zisťovacom
protokole a musela byť vystavená správne.
Na základe požiadaviek žalovaného, žalobca vykonal časť naviac prác špecifikovaných v stavebnom
denníku a v písomnej komunikácii medzi účastníkmi. Zrealizované naviac práce boli odsúhlasené
žalovaným v listine „Payment upon termination of Contract No. 01501002“ zo dňa 21.12.2011.

Žalovaný zrealizované práce uhradil dňa 20.01.2012 (úhrada na účet žalobcu priamo z EBRD) a
17.02.2012 (úhrada DPH z účtu žalovaného) na základe dokumentu „Payment upon termination“ po
predchádzajúcom súhlase EBRD.
Žalobca následne vystavil dňa 14.12.2011 faktúru č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 02.01.2012 na
sumu 111 628,- € bez DPH, a to až po odstúpení od Zmluvy žalovaným. Žalovaný v dokumente „Payment

upon termination“ uznal žalobcom zrealizované naviac práce v objeme iba 81 014,62 € bez DPH.
Predmetný dokument zaslal žalobcovi dňa 22.12.2012.
PodľaZmluvysúzálohové(preddavkové)platbyneaplikovateľné.Žalobcaboltedaoprávnenýfakturovať
len zrealizované položky. Žalobca však do predmetnej faktúry zahrnul aj nezrealizované práce naviac,
čo dokazuje aj žalobcom vystavený dobropis č. XXXXXXXXX zo dňa 22.03.2012 na sumu 30 613,39 €

bez DPH, ktorý predstavuje rozdiel medzi faktúrou č. 200100655 a naviac prácami uznanými žalovaným
v dokumente „Payment upon termination“. Podľa čl. 43.1 Zmluvy bol žalovaný ako objednávateľ povinný
uhradiť žalobcovi ako zhotoviteľovi schválenú faktúru do 60 dní od prijatia správnej faktúry. Žalobca
vystavil predmetnú faktúru dňa 14.12.2011 so splatnosťou 02.01.2012, čím nedodržal predmetné
ustanovenie zmluvy.

Faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 14.11.2011 žalovaný vrátil žalobcovi listom č. XXXX/OOPP/XXXX-XXX
zo dňa 23.12.2011 ako nedôvodnú, nakoľko táto platba bola už zahrnutá v dokumente „Payment upon
termination“ a uhradená prostredníctvom EBRD a v časti týkajúcej sa DPH žalovaným. Záverečné
vyúčtovanie bolo zaslané žalobcovi spolu s listom č. XXXX/OOPP/XXXX-XXX zo dňa 22.12.2011
pričom jednotlivé položky vyúčtovania boli podrobne špecifikované v dokumente „Osvedčenie - Platba

po ukončení Zmluvy č. XXXXXXXX“. Na základe predmetného záverečného vyúčtovania bola žalobcovi
dňa 20.01.2012 a dňa 17.02.2012 uhradená čiastka uvedená vo vyúčtovaní v plnej výške, čím
žalovaný považoval svoje záväzky voči žalobcovi súvisiace so Zmluvou za vyporiadnaé. Žalobca sa k
predmetnému vyúčtovaniu nevyjadril, ani ho nijakým spôsobom nespochybňoval.
Dňa 23.03.2012 zaslal žalobca žalovanému Oznámenie o pripísaní úhrady, v ktorom sa žalobca

odvoláva na ustanovenie § 330 ods. 2 a 3 a ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým,
že žalovaný neurčil, na ktoré pohľadávky sa má úhrada použiť. Z uvedeného dôvodu žalobca použil
sumu uhradenú EBRD na úhradu svojich pohľadávok, ktoré ako sám uvádza, eviduje voči žalovanému,
okrem iného aj na záväzok z faktúry č. XXXXXXXXX splatnej do 02.01.2012 na sumu 97 217,56 € (v
znení dobropisu č. XXXXXXXXX) a to v časti 16 097,11 € vrátane DPH, zvyšok zostáva neuhradený. Z

dokumentu „Payment upon termination“ jednoznačne vyplýva, že poukázaná suma 235 605,32 € mala
byť použitá na úhradu záväzkov vyplývajúcich z „Payment upon termination“ a nie účelovo a nesprávne
na úhradu žalobcom deklarovaných záväzkov.Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.10.2012 uviedol, že z odporu podaného
žalovaným vyplýva, že žalovaný v podstate nenamieta vykonanie prác, ktoré sú predmetom faktúry
č. XXXXXXXXX, spornou je len skutočnosť, či boli tieto práce uhradené. Žalovaný tvrdí, že všetky

jeho záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy č. XXXXXXXX uhradil a to najneskôr prostredníctvom
konečného vyúčtovania zo dňa 21.12.2011 a to úhradou 282 726,38 €. Čiastočné úhrady ani celková
suma nijako nesúvisia so sumou uznaných prác. Z toho dôvodu žalobca postupoval podľa § 330 a nasl.
Obchodného zákonníka a pripísal došlé platby podľa pravidiel týkajúcich sa neidentifikovaných platieb
odberateľa, nakoľko nebolo možné určiť, ktorý svoj známy záväzok žalovaný uhrádza.

Žalovaný si v čase zaslania platieb bol plne vedomý existencie viacerých záväzkov, nakoľko vo veci
prebiehali, resp. prebiehajú súdne spory. Taktiež v predmetnom certifikáte sú jednoznačne rozlíšené
jednotlivé záväzky. Bolo povinnosťou žalovaného ako dlžníka správne a jednoznačne identifikovať,
ktorého záväzku a v akom rozsahu sa platby týkajú. Keď tak žalovaný neurobil, bolo povinnosťou
žalobcu, ak chcel dodržať daňové a účtovné predpisy - postupovať podľa pravidiel obsiahnutých v
zákone.

Žalovaný na jednej strane sa odvoláva na postup pri vystavovaní faktúr uvedený v Zmluve č.
XXXXXXXX, na druhej strane však tvrdí, že od zmluvy bolo odstúpené a platba sa netýkala existujúcich
faktúr. Je preto potrebné určiť, či a ktoré ustanovenia zmluvy majú záväznosť aj po odstúpení od zmluvy,
resp. či toto odstúpenie od zmluvy bolo urobené v súlade so zákonom a z dôvodov obsiahnutých v
zmluve.

Žalobca má za to, že odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné, nakoľko v čase doručenia oznámenia o
odstúpení bolo už dielo funkčné, odovzdané a teraz sú predmetné zariadenia už v tretej vykurovacej
sezóne. Okrem toho minimálne od 01.02.2011 žalobca písomne vyzýval žalovaného na prevzatie diela.
Napriek tomu päť mesiacov nato žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu omeškania na strane žalobcu.
Zariadenia na vykurovanie škôl, ktoré boli predmetom zmluvy, sú plne funkčné už od novembra 2010.

Výhrady žalovaného sú len formálneho charakteru a hraničia so šikanóznym výkonom práva, ktoré
nemôže požívať ochranu.
Okrem toho platba, ktorú odoslal žalovaný, má byť platbou po ukončení v zmysle § 351 Obchodného
zákonníka a bodu 60.1 Zmluvy. Táto platba po ukončení však bola pripísaná na účet žalobcu viac
ako 7 mesiacov od doručenia odstúpenia od zmluvy a ďalej žalovaný v predmetnom „Certifikáte“ sám

uvádza, koľko uznal zo sumy faktúry č. XXXXXXXXX a z faktúry XXXXXXXXX, prác naviac a pod. Z
týchto dvoch skutočností vyplýva, že nemôže ísť o bližšie nešpecifikovanú platbu po ukončení, nakoľko
časove nesúhlasí s ukončením zmluvy a tiež priamo odkazuje na faktúry resp. iné záväzky, o ktorých
mal žalovaný priamu vedomosť. Suma, ktorú žalovaný uhradil, nijako nesúvisí so sumou uznaných a
vykonaných prác, preto bol žalobca nútený pripísať platby podľa pravidiel uvedených v Obchodnom

zákonníku.
Žalovaný v konečnom vyúčtovaní potvrdil vykonanie prác v časti prác navyše v sume 81 014,62 € bez
DPH, t.j. 97 217,54 €s DPH. K tejto sume bola pripísaná časť úhrady podľa oznámenia, ktoré tvorí prílohu
návrhu na platobný rozkaz, zvyšná časť zostala neuhradená.
Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.02.2013 uviedol, že zmluvný vzťah medzi

žalobcom a žalovaným trval od 30.07.2010 do 03.06.2011, kedy žalovaný odstúpil od zmluvy pre
podstatné porušenie povinností na strane žalobcu ako zhotoviteľa. V zmysle § 351 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a strany sú povinné
vykonať vzájomné vyporiadanie. Zánik práv a povinností sa však nevzťahuje na tie zmluvné ustanovenia
zaniknutej zmluvy, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po

ukončení zmluvy.
V prípade Zmluvy je takýmto článok 60.1 „Platby po ukončení“ a podrobne tiež článok 43.1. v časti
upravujúcej dobu splatnosti. Už zo samotného názvu čl. 60.1 zmluvy je zrejmé, že uvedený článok sa
nikdy nemôže uplatniť počas trvania zmluvy, ale vzťahuje sa len na účely vyporiadania medzi zmluvnými
stranami.

Podstatným sa javí tiež skutočnosť, že Zmluva neobsahuje žiadnu lehotu na vystavenie certifikátu
v zmysle čl. 60.1. Žalovaný po odstúpení od Zmluvy preveril stav prác na jednotlivých stavebných
objektoch základných a materských škôl, čo s ohľadom na rozsah diela (10 objektov), trvalo dlhší
čas. Žalovaný musel porovnať údaje zo zazmluvneného rozpočtu (výkaz výmer) so skutočným stavom
realizácie stavebných prác a s nimi súvisiacich dodávok na všetkých stavbách a s obsahom stavebného

denníka, rozlíšiť práce, ktoré žalobca vykonal v marci 2011 a po marci 2011 a vylúčiť z týchto prác tie,
ktoré už boli zaplatené. Išlo o niekoľko tisíc položiek, ktoré bolo potrebné skontrolovať. Zároveň žalovaný
musel posúdiť opodstatnenosť týchto vykonaných prác naviac a toto odkomunikovať s EBRD.Okrem toho žalovaný v súvislosti s dôvodmi odstúpenia od zmluvy uviedol, že požiadal o zhodnotenie
stavieb nezávislého znalca v častiach, ktoré považoval za najrizikovejšie z hľadiska možného vzniku
škôd. Výsledkom posúdenia stavu realizácie diela zo strany žalobcu boli zistenia obsiahnuté v

znaleckých posudkoch č. 07/2011, č. 08/2011, č. 09/2011, č. 10/2011 a č. 11/2011, všetky vypracované
K.. Z. V., znalcom pre odbor stavebná fyzika, poruchy stavieb, z augusta 2011, resp. októbra 2011. Zo
záverečných zistení tohto znalca vyplýva, že vo všetkých posudzovaných prípadoch jednotlivé stavby
vykazujú závažné vady, ktoré je pre funkčnosť celého systému nutné odstrániť a napraviť. Uvedené
urobil žalovaný na vlastné náklady.

Okrem toho medzi zmluvnými stranami prebiehalo v období od 10.11.2011 do 15.12.2011 mimosúdne
rokovanie o urovnaní veci, ktoré skončili neúspešne.
V dôsledku všetkých uvedených skutočností žalovaný vystavil v zmysle čl. 60.1 Zmluvy certifikát
(Payment upon termination of the contract No. 01501002 certificate - Osvedčenie o platbe po ukončení
zmluvy č. XXXXXXXX). Z obsahu certifikátu - osvedčenia o platbe po ukončení zmluvy jednoznačne
vyplýva, aká suma z celkovo zaplatenej čiastky sa vzťahuje na „práce naviac“, nakoľko tieto sú

zosumarizované v piatom stĺpci dokumentu. Jednotlivé položky uznaných prác naviac vyplývajú z prílohy
certifikátu. Certifikát bol žalovaným vystavený dňa 21.12.2011 a riadne doručený žalobcovi. 60 - dňová
lehota splatnosti uplynula 19.02.2012. Dňa 20.01.2012 bola zo strany EBRD zaplatená celá suma istiny
určená na vyporiadanie všetkých záväzkov žalovaného zo Zmluvy v zmysle čl. 60.1., teda vrátane
žalovaných prác naviac, a to na základe certifikátu vo výške 235 605.32 eur bez DPH a dňa 17.02.2012

bola zo strany žalovaného doplatená zodpovedajúca výška DPH v sume 47 121,06 eur.
Žalovaný si splnil riadne a včas všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy, vykonal
vyporiadnaie v zmysle čl. 60.1. Zmluvy a § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a výslednú sumu riadne
a včas uhradil žalobcovi.
Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXX vystavenú žalobcom dňa 14.12.2011, splatnú dňa 02.01.2012,

pôvodne vystavenú na sumu 133 953,60 eur, poníženú dňa 22.03.2012 o vystavený dobropis č.
XXXXXXXXX na sumu 36 738,07 eur, žalovaný uvádza, že nie je zrejmé na základe ktorého ustanovenia
akého právneho dokumentu alebo právneho predpisu žalobca vystavil predmetnú faktúru. V čase,
keď došlo k vystaveniu tejto faktúry, už neexistovala zmluva, pretože zanikla odstúpením od zmluvy
žalovaným. Podľa textu na predmetnej faktúre mali byť fakturované „naviac práce na objektoch

základnýchamaterskýchškôlvNitrianskomaTrnavskomkraji“.Žalovanýspochybňujeprávožalobcupo
zániku zmluvy na jej základe čokoľvek fakturovať, nakoľko si strany mali navzájom vykonať vyúčtovanie
v súlade s § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a čl. 60 Zmluvy. Predmetná faktúra nešpecifikuje žiadne
práce, ktoré mali byť ňou vyúčtované. Na priloženom zisťovacom protokole chýba podpis projektového
manažéra, ktorý zastupoval žalovaného vo všetkých veciach týkajúcich sa zmluvy a rovnako chýba za

objednávateľa akýkoľvek podpis (odsúhlasenie) rozsahu vykonaných prác. Vykonanie prác naviac ako
takých nikdy nebolo vopred odsúhlasené zo strany žalovaného, tieto práce neboli zahrnuté v zmluve ani
v žiadnom dodatku. Pochybnosti o rozsahu a druhu fakturovaných prác ešte naviac prehlbuje vystavenie
dobropisuč.XXXXXXXXXnasumu36738,07eurbezbližšejšpecifikácie,ktorýchprácsatentodobropis
týka, pretože znamená, že pôvodná faktúra bola vystavená nesprávne a niektoré práce, ktoré ňou boli

vyúčtované, neboli vykonané.
Rovnako odvolávky žalobcu na certifikát vo vzťahu k rozsahu prác vyúčtovaných faktúrou sú
zavádzajúce. V čase vystavovania faktúry zo dňa 14.12.2011 žalobca o existencii certifikátu nevedel,
pretože tento bol vystavený dňa 21.12.2011, pričom žalovaný v certifikáte v kolónke „práce naviac“
uviedol inú sumu ako bola pôvodná suma uvedená na faktúre, a aj po zohľadnení vystaveného

dobropisu.
Rovnako rozsah prác viažuci sa na „naviac práce“, ktoré žalovaný uviedol v prílohe certifikátu bol
vykonaný žalovaným samostatne po inventúre stavby v zmysle zmluvy. V čase obdržania žalovanej
faktúry žalovaným už bol certifikát hotový, avšak dokument čakal na odsúhlasenie EBRD. Navyše
predmetná faktúra neobsahovala rozsah a špecifikáciu vykonaných prác. Žalovaný zároveň namieta

dobu splatnosti uvedenej faktúry v lehote 19 dní, nakoľko takáto lehota splatnosti nebola nikdy medzi
stranami dohodnutá, nevyplýva zo zmluvy a to ani z tých jej ustanovení, ktoré mali trvať aj po jej ukončení
v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka.
K aplikácii § 330 Obchodného zákonníka, na ktorý poukazuje žalobca, žalovaný uvádza, že v certifikáte
sú „práce naviac“ - „extra works“ vyúčtované v sume, ktorá viac-menej sa zhoduje so žalovanou sumou.

V prílohe k certifikátu sú uvedené všetky práce, ktoré sú predmetom vysporiadania po ukončení zmluvy,
vedené po jednotlivých celkoch, ktoré boli predmetom zmluvy. „Práce naviac“ sú uvedené jednotlivo pri
každej z vysporadúvaných stavieb, v dôsledku čoho sú jednoducho identifikovateľné a oddeliteľné od
iných druhov výdavkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v Certifikáte riadne identifikoval platbu za„prácenaviac“vovzťahukjednotlivýmstavbám.Vcertifikátenemoholuviesťvariabilnýsymbolžalovanej
faktúry, nakoľko v tom čase ani v súčasnosti nevedel a nevie, k akým prácam bola faktúra vystavená. Z
uvedeného je zrejmé, že z Certifikátu bolo zrejmé, koľko z celkovej uhradenej sumy 235 606,32 eur bez

DPHsavzťahujekpoložke„prácenaviac“.Vdôsledkutohobolasplnenázákladnápodmienkapreriadnu
identifikáciu úhrady záväzku, a to, že musí byť jednoznačné, o úhradu ktorého záväzku ide. Žalovaný
svoj záväzok vzťahujúci sa k platbám naviac určil dňa 21.12.2011, teda hneď predtým ako tento záväzok
aj riadne splnil poukázaním peňažných prostriedkov v prospech žalobcu.
K odstúpeniu od zmluvy žalovaný uvádza, že spolupráca so žalobcom bola problematická od

začiatku, opakovane sa riešili nedostatky a pochybenia na strane žalobcu ako zhotoviteľa. Vyústením
nespokojnosti žalovaného ako objednávateľa bol opis vád, nedostatkov a neplnení vyplývajúcich zo
Zmluvy, ktorý tvoril obsah listu zo dňa 02.03.2011 v súlade s ustanovením čl. 35 Zmluvy. Prílohou č. 1
tohto listu, ktorý žalobca prevzal dňa 04.03.2011, bolo zdokumentovanie nedostatkov realizácie diela a
prílohou č. 2 boli pripomienky k realizačným projektom. Žalovaný upozornil žalobcu, že neodstránenie
vád a nedorobkov špecifikovaných v prílohách listu zo dňa 02.03.2011 bude žalobca považovať za

podstatné porušenie zmluvy v zmysle čl. 59.2 Zmluvy. Zároveň bol žalobca v liste opätovne upozornený,
že porušil ustanovenie čl. 52 Zmluvy, keď odmietol poskytnúť platnú „Performance Guarantee“, ktorá
má byť platná počas celého trvania Zmluvy až do vydania certifikátu o dokončení, nakoľko pôvodne
vydaná zábezpeka skončila platnosť k 28.01.2011. Touto „Performance Guarantee“ sa v zmysle čl. 52
Zmluvy myslí banková záruka, ktorú predkladá zhotoviteľ objednávateľovi a pokrýva ňou 100% zmluvnej

ceny, ide o garanciu, že zhotoviteľ je schopný a pripravený dielo riadne dokončiť a odovzdať v zmysle
záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy.
V tomto liste zo dňa 02.03.2011 žalovaný ako objednávateľ stanovil žalobcovi ako zhotoviteľovi lehotu
na odstránenie vád do 31.03.2011. Napriek stanovenej dodatočnej primeranej lehote ani v takto
predĺženom čase žalobca riadne a bez vád neukončil dohodnuté dielo a nesplnil všetky svoje záväzky

vyplývajúce zo zmluvy.
Teda žalobca nedokončil a neodovzdal dielo v riadne dohodnutom termíne 17.01.2011 (ust. čl. 1.1.
Contract Data) a ani v náhradnom termíne 31.03.2011. Dielo nebolo zo strany žalovaného od žalobcu
nikdy prevzaté. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dielo riadne dokončil, bolo funkčné a odovzdané.
Je pravdou, že zariadenia, ktoré mal pôvodne dodávať a montovať žalobca, sú v súčasnosti funkčné a

slúžia vo vykurovacej sezóne, ale nie v dôsledku činnosti žalobcu, ale na základe sanačných činností
žalovaného, kde vady, nedorobky a nesprávne zariadenia odstránil a nahradil správnymi na vlastné
náklady prostredníctvom iných dodávateľov, po odstúpení od zmluvy, v priebehu obdobia august 2011 -
jún 2012. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na obsah znaleckých posudkov, ktoré predložil v konaní.
Žalobca ďalej nesplnil ani svoju povinnosť odovzdať žalovanému realizačnú projektovú dokumentáciu

pred začatím diela a neodovzdal ju bez vád ani do 02.03.2011.
Následne v priebehu mesiaca apríl 2011 sa postupne uskutočnili kontroly na jednotlivých stavbách, kde
bolo zistené, že nie všetky vytýkané vady a nedorobky boli odstránené. Rovnako aj ďalšie porušenia
povinností uvádzané v liste zo dňa 02.03.2011 zostali nenapravené. Nakoľko išlo o závažné porušenie
povinností zo strany zhotoviteľa v zmysle čl. 59.2 Zmluvy, žalovaný ako objednávateľ odstúpil dňa

03.06.2011 od Zmluvy. Pri odstúpení od zmluvy žalovaný postupoval v zmysle § 345 ods. 3 Obchodného
zákonníka (a nie ako sa domnieva žalobca v zmysle § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Žalobca, v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.02.2013, uviedol, že žalovaným uvádzaný doklad
„Payment upon termination“ zo dňa 21.12.2011, ktorý podľa žalovaného uvádza, aké sumy a z akých
faktúr boli uhradené, sa v žiadnom prípade nedá považovať za dokument, ktorý nepripúšťa viaceré

výklady. Žalovaný v konečnom súčte odpočítal od plnenia hodnotu nevykonaných prác v sume 21 921,56
eur. Tieto práce, ale žalovanému neboli ani fakturované, a preto ich odpočítanie od hodnoty vykonaných
prác nebolo správne. Žalovaný svojvoľne znížil úhradu žalobcovi, aj keď žalobca úhradu v uvedenej
výške nepožadoval, ani sa jej nedomáhal a čo je podstatné, ani nebola nikdy zaplatená. Uvedené
odpočítanie nemalo oporu v platnej právnej úprave ani v podkladoch predložených žalovaným. Vo vyššie

uvedenom dokumente sú vo štvrtom stĺpci uvedené sumy, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalovaného
uhradené v minulosti a požaduje ich refundáciu. Tieto práce boli fakturované a vykonané a uhradené
ešte pred ukončením zmluvy. Nie je jasné, na základe ktorých faktúr boli tieto práce uhradené, t.j. z akých
faktúr sa má predmetný odpočet vykonať. Aj tento odpočet je dôkazom toho, že predmetný certifikát
je nezrozumiteľný a vystavený v rozpore so zmluvou. Obdobne to platí aj o mínusových položkách,

konkrétnehodnotanedodanýchprojektovvofinálnejpodobe,hodnotapôvodnejdokumentáciekukotlom
a hodnota demontáže kotlov. Už aj preto, že nie je jasné, podľa čoho žalovaný vychádzal pri určení
výšky týchto položiek a prečo boli odpočítané opakovane, nakoľko pôvodne neboli uznané ani zaplatené
v iných faktúrach.Listina „Payment upon termination“ navyše neobsahuje ani všetky náležitosti podľa čl. 60.1 Zmluvy, lebo
v ňom nie je uvedený percentuálny podiel hodnoty neukončenej práce. Podľa uvedeného článku má
ísť len o sumarizovanie všetkých doposiaľ vykonaných prác, čo s vyššie uvedenými pochybeniami aj

obsahuje. V žiadnom prípade, ale z neho nevyplýva prejav vôle, tak ako to predpokladá ustanovenie §
330 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka.
Režim prác vyfakturovaných a vykonaných pred ukončením zmluvy ako aj nároky z nich vzniknuté,
vrátane splatnosti úrokov z omeškania, sa riadia zmluvou, ktorá bola platná v čase ich vzniku. Preto v
čase úhrady zo strany žalovaného existovali popri vyfakturovaných prácach aj záväzky vzniknuté z titulu

úrokov z omeškania. Po ukončení zmluvy nastupuje režim čl. 60.1 Zmluvy, resp. podľa § 351 ods. 2
Obchodného zákonníka. Je nespochybniteľné, že žalovaný mal voči žalobcovi viac splatných záväzkov.
O existencii týchto záväzkov v čase pripísania úhrady svedčia aj súdne konania vedené na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn.: 26Cb/113/2011 (faktúra č. XXXXXXXXX), 26Cb/180/2011 (faktúra č.
XXXXXXXX) s 25Cb/279/2011 (úroky z omeškania), ktoré všetky prebiehali k dátumu pripísania úhrady
na účet.

„Payment upon Termination“ zo dňa 21.12.2011 sa nemôže s poukazom na § 35 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považovať za určitý a zrozumiteľný prejav vôle, ktorý by mal účinky smerujúce k určeniu
poradia splatnosti jednotlivých pohľadávok, už aj s poukazom na ust. § 266 ods. 4 Obchodného
zákonníka. Žalobca preto oprávnene pripísal úhradu zo dňa 20.01.2012 v súlade s ust. § 330 ods. 2
a 3 Obchodného zákonníka. Ak by jednotlivé uznané položky podľa jednotlivých faktúr boli spočítané,

výsledná suma predstavuje 290 083,43 eur bez DPH a nie sumu 235 605,32 eur bez DPH.
Navyše si žalovaný ani raz neuplatnil reklamáciu za vady diela ani žiadnu pohľadávku. Žalovaným
odpočítané „paušálne sumy“ nemajú povahu zákonnej sankcie nakoľko ustanovenia zmluvy sú neurčité.
Pri zmluvnej pokute ako paušalizovanej náhrade škody, musí byť presne vyšpecifikované, za porušenie
akej povinnosti ju možno uložiť. Žalovaným poskytnutý výklad je značne nezrozumiteľný, navyše zmluva

nemôže práva a povinnosti upravovať odlišne od kogentných ustanovení právneho predpisu - § 544
a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný svojím rozporuplným certifikátom odpočítal položky, ktoré
svojou povahou odporujú zákonu.
Pokiaľ ide o žalovanú sumu 81 120,44 eur, túto sumu si žalobca mohol uplatniť s poukazom na
ustanovenia § 351 ods. 2 a § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, túto si mohol žalobca vystaviť hneď

nasledujúci deň po doručení odstúpenia, kedy nastala jej splatnosť. Predmetnú faktúru č. 200100655
mal žalovaný k dispozícii ešte pred dňom 21.12.2011, teda pred dňom vystavenia „Payment upon
Termination“, napriek tomu ju do tohto dokumentu nezahrnul. Je dokázané, že predmetné práce boli
vykonané, čo potvrdil aj sám žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Zo zmluvy o dielo č. XXXXXXXX súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako
objednávateľom Zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli rekonštrukčné práce na viacerých školách v
Nitrianskom a Trnavskom kraji.
Dňa 02.03.2011 zaslal žalovaný žalobcovi list, v ktorom vyzval žalovaného ako objednávateľa na
odstránenie vád, nedostatkov a neplnení vyplývajúcich zo zmluvy, v súlade s ustanovením čl. 35

Zmluvy. Prílohou č. 1 tohto listu bolo zdokumentovanie nedostatkov realizácie diela a prílohou č. 2
boli pripomienky k realizačným projektom. Žalovaný v liste upozornil žalobcu, že neodstránenie vád a
nedorobkov špecifikovaných v prílohách listu bude žalovaný považovať za podstatné porušenie zmluvy
v zmysle čl. 59.2 Zmluvy. Zároveň bol žalobca v liste opätovne upozornený, že porušil ustanovenie čl.
52 Zmluvy, keď odmietol poskytnúť platnú „Performance Guarantee“, ktorá má byť platná počas celého

trvania Zmluvy až do vydania certifikátu o dokončení.
V tomto liste zo dňa 02.03.2011 žalovaný ako objednávateľ stanovil žalobcovi ako zhotoviteľovi lehotu
na odstránenie vád do 31.03.2011. Žalobca list prevzal dňa 04.03.2011.
Z odstúpenia od zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 01.06.2011, ktorý žalobca prevzal dňa 03.06.2011,
vyplýva, že žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo č. XXXXXXXX uzatvorenej so žalobcom. Ako dôvod pre

odstúpenieodzmluvyžalovanýakoobjednávateľspoukazomnaustanovenie§344anasl.Obchodného
zákonníka, uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ sa dostal do omeškania s riadnym dokončením diela,
neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej projektovým manažérom, nezabezpečil platnú
zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované
zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú dokumentácie a ani

projektu skutočného vyhotovenia diela.
Žalovaný vystavil listinu označenú ako: „Payment upon termination of Contract No. 01501002“ zo dňa
21.12.2011. Žalovaný v dokumente „Payment upon termination“ uznal žalobcom zrealizované naviac
práce v objeme 81 014,62 € bez DPH. Záverečné vyúčtovanie bolo zaslané žalobcovi spolu s listomč. XXXX/OOPP/XXXX-XXX zo dňa 22.12.2011 pričom jednotlivé položky vyúčtovania boli podrobne
špecifikované v dokumente „Osvedčenie - Platba po ukončení Zmluvy č. XXXXXXXX“.
Žalovaný na základe dokumentu „Payment upon termination“, po predchádzajúcom súhlase EBRD,

uhradil dňa 20.01.2012 sumu 235 605.32 eur bez DPH (úhrada na účet žalobcu priamo z EBRD) a dňa
17.02.2012 sumu 47 121,06 eur (úhrada DPH z účtu žalovaného).
Žalobca vystavil dňa 14.12.2011 faktúru č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 02.01.2012 na sumu 111
628,- € bez DPH, t.j. 133 953,60 eur s DPH, ktorou fakturoval žalovanému vykonané naviac práce na
objektoch základných a materských škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji.

K faktúre žalobca vystavil dobropis č. XXXXXXXXX zo dňa 22.03.2012 na sumu 30 613,39 € bez DPH,
ktorou dobropisoval k faktúre č. XXXXXXXXX vystavenej podľa Zmluvy č. 01501002 zo dňa 30.07.2010
za vykonané práce na objektoch základných a materských škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji.
Žalobca vystavil dňa 14.12.2011 „Zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach“, ktorého
predmetom mali byť práce naviac v sume 133 953,60 eur v skupine 2 a taktiež vystavil dokument
„Rekapitulácia čerpania objektov stavby - práce naviac“ v celkovom objeme 133 953,60 eur. Tieto

dokumenty neboli podpísané žalovaným.
Faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 14.11.2011 žalovaný vrátil žalobcovi listom č. XXXX/OOPP/XXXX-XXX
zo dňa 23.12.2011 ako nedôvodnú, nakoľko ako uviedol, táto suma bola už zahrnutá v dokumente
„Payment upon termination“ a uhradená prostredníctvom EBRD a v časti týkajúcej sa DPH žalovaným.
Dňa 23.03.2012 zaslal žalobca žalovanému „Oznámenie o pripísaní úhrady“, v ktorom rekapituluje

žalovaným neuhradené faktúry a s odvolaním sa na ustanovenie § 330 ods. 2 a 3 a ustanovenie § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, uvádza, že sumu vo výške 235 605,32 eur pripísanú na jeho účet dňa
20.01.2012 a sumu 47 121,06 eur pripísanú na jeho účet 17.02.2012, s variabilným symbolom zhodným
ako číslo zmluvy, keďže žalovaný neurčil, na ktoré pohľadávky sa majú tieto úhrady použiť, využil vyššie
uvedené peňažné prostriedky na úhradu jednotlivých pohľadávok špecifikovaných v liste.

Žalobca použil sumu uhradenú EBRD a žalovaným na úhradu svojich pohľadávok, ktoré ako uvádza
eviduje voči žalovanému, okrem iného aj na záväzok z faktúry č. XXXXXXXXX splatnej do 02.01.2012
na sumu 97 217,56 € (v znení dobropisu č. XXXXXXXXX) a to v časti 16 097,11 € vrátane DPH, zvyšok
ostáva neuhradený.
Podľa Znaleckých posudkov č. 7-11/2011 zo dňa 02.08.2011, ktoré boli zadané zmluvným konzultantom

žalobcu, vypracovaných K.. Z. V., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie: stavebná fyzika, poruchy
stavieb, vyplýva, že dielo vykonané žalobcom vykazuje viaceré vady a nedostatky, podrobne opísané
v znaleckých posudkoch vzťahujúcich sa na jednotlivé stavby, ktorých rekonštrukcia a zateplenie boli
predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
Podľa čl. 42.1 Zmluvy manažér projektu je povinný skontrolovať mesačný výkaz zhotoviteľa a potvrdiť

sumu, ktorá bude uhradená zhotoviteľovi.
Podľa čl. 42.3 Zmluvy hodnotu vykonaných prác určí projektový manažér.
Podľa čl. 42.4. Zmluvy hodnota vykonaných prác zahŕňa hodnotu objemu položiek uvedených v súpise
prác.
Podľa čl. 42.5. Zmluvy hodnota vykonaných prác zahŕňa nacenenie prác naviac a kompenzačných

udalostí.
Podľa čl. 42.6. Zmluvy projektový manažér môže na základe neskôr dostupných informácii vylúčiť
akúkoľvek položku uznanú v predchádzajúcom potvrdení alebo znížiť časť ktorejkoľvek položky predtým
uznanej v ktoromkoľvek potvrdení.
Podľa čl. 57.1. Zmluvy (Záverečné vyúčtovanie) zhotoviteľ predloží projektovému manažérovi podrobné

vyúčtovanie celkovej sumy, o úhradu ktorej zhotoviteľ žiada podľa zmluvy pred uplynutím záručnej doby.
Projektový manažér vyhotoví Potvrdenie o odstránení vád a nedorobkov (Defects Liability Certificate)
a potvrdí akúkoľvek záverečnú platbu, ktorá sa má uhradiť zhotoviteľovi do 56 dní od doručenia
vyúčtovania, za predpokladu že vyúčtovanie je správne a úplné. Ak vyúčtovanie nie ej správne a úplné,
projektový manažér vydá do 56 dní súpis, ktorý ustanovuje rozsah potrebných opráv a doplnení. Ak je

záverečné vyúčtovanie stále neuspokojivé aj po opätovnom predložení, projektový manažér rozhodne
o výške sumy, ktorá sa má zhotoviteľovi uhradiť a vystaví potvrdenie faktúry.
Podľa čl.59.1. Zmluvy ( Zánik zmluvy) Objednávateľ alebo zhotoviteľ môžu od zmluvy odstúpiť, ak sa
druhá zmluvná strana dopustí podstatného porušenia zmluvy.
Podľa čl. 59.2. písm. (e) Zmluvy sa za podstatné porušenie zmluvy považuje okrem iného prípady,

keď projektový manažér upozorní, že neodstránenie konkrétnej vady predstavuje podstatné porušenie
zmluvy a zhotoviteľ ju neodstráni ani v primeranej lehote, ktorú určil projektový manažér.
Podľa čl. 60.1 Zmluvy v prípade zániku zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zhotoviteľom
vystaví projektový manažér potvrdenie o hodnote vykonanej práce a objednaných materiálov poodpočítaní preddavkov prijatých odo dňa vystavenia potvrdenia a po odpočítaní percentuálneho podielu
vzťahujúceho sa na hodnotu nedokončenej práce ako je uvedené v zmluvných údajoch. Dodatočná
náhrad škody sa nebude požadovať. Ak je celková suma, ktorá sa má uhradiť objednávateľovi vyššia

ako platba, ktorá sa má uhradiť zhotoviteľovi, rozdiel predstavuje pohľadávku objednávateľa.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení
dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho

príslušenstvo.
Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a
dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené
alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak
strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať

s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Podľa § 345 ods.3 Obchodného zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti
druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od

zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy
po uplynutí tejto lehoty.
Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v

omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo

vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie
druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve
pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má
nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,

oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a
na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ
a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný
uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu,
za ktorý objednávateľ nezodpovedá.
Podľa § 545 Obchodného zákonníka ustanovenia § 544 platia obdobne v prípadoch, keď predmetom

diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebourčiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase

dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.
Podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie
objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach
vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od

tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak
objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ
oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to
poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je

objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.
Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však
nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 565 Obchodného zákonníka, ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564
právoodstúpiťodzmluvytýkajúcejsapredmetudiela,ktorýnemožnovrátiťaleboodovzdaťzhotoviteľovi,
neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas
zhotoviteľovi.
Nazákladevykonanéhodokazovania,vychádzajúczvyššiecitovanýchustanovení,súddospelkzáveru,

že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a to z nasledujúcich dôvodov:
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ dňa 30.07.2010
uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo vykonanie
rekonštrukčných prác na viacerých objektoch materských a základných škôl v Nitrianskom a Trnavskom
kraji. Uvedená zmluva svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný typ

vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná.
Spornou medzi účastníkmi bola predovšetkým otázka existencie dôvodov na odstúpenie od zmluvy
(teda, či žalobca porušil zmluvu podstatným spôsobom) a následne aj otázka platnosti odstúpenia
žalovaného od predmetnej zmluvy.

Pokiaľ ide o existenciu dôvodov na odstúpenie od zmluvy, v danom prípade prichádza do úvahy
aplikácia ustanovenia § 346 Obchodného zákonníka, nakoľko v zmysle uzavretej zmluvy omeškanie
dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. V takom prípade môže
druhá strana (žalovaný) odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju
povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Žalobca bol v omeškaní

tak s odovzdaním samotného diela, ako aj s odstránením vád vytknutých žalovaným, pričom mu
bola poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie. Táto lehota bola žalobcovi poskytnutá vo výzve
žalovaného zo dňa 02.03.2011. Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že dielo vykonané
žalobcom vykazovalo vytýkané vady, a to aj po uplynutí lehoty stanovenej žalovaným na odstránenie
nedostatkov(váddiela).Uvedenéjednoznačnevyplývazozáverovzpredloženýchznaleckýchposudkov

zo dňa 02.08.2011, ktoré si dal vyhotoviť žalovaný. Žalovaný z dôvodu neodstránenia vád a nedostatkov
v stanovenej lehote dňa 01.06.2011 odstúpil od Zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Dôvodom pre
odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa dostal do omeškania s riadnym dokončením diela,
neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej žalovaným (projektovým manažérom), nezabezpečil
platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie, nedodal

požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú dokumentácie
a ani projektu skutočného vyhotovenia diela.
Splnenie povinnosti vykonať dielo riadne a včas je jednou zo základných povinností zhotoviteľa.
Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením diela a odovzdaním dielaobjednávateľovi v mieste určenom zmluvou, ako aj v čase určenom zmluvou. Ako už bolo uvedené
žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, v dôsledku čoho
žalovaný od uzatvorenej zmluvy o dielo odstúpil. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že dielo riadne a včas

odovzdal, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď nepredložil v konaní o tejto skutočnosti
žiadne dôkazy.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že zo strany žalovaného došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy a to listom zo dňa 01.06.2011, odstúpenie bolo žalobocvi doručené dňa
03.06.2011.

Odstúpením od zmluvy vo všeobecnosti zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré im
zo zmluvy vyplývali. Toto odstúpenie od zmluvy sa však netýka tých ustanovení zmluvy, ktoré upravujú
spôsob riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva
a v neposlednom rade sa netýka ani tých ustanovení zmluvy, ktoré majú podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po zániku zmluvy. Takýmto ustanovením je v prejednávanej
veci nepochybne čl. 60.1 Zmluvy, a to vzhľadom na jeho obsah, keďže rieši spôsob platieb po ukončení

zmluvy. Teda toto ustanovenie zmluvy je práve takým ustanovením, ako ho má na mysli aj § 351 ods. 1
Obchodného zákonníka , keďže vzhľadom na jeho obsah má trvať aj po ukončení zmluvy.
Rovnako z § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že po odstúpení od zmluvy sú strany
povinné vykonať vzájomné vyporiadanie. Podľa už uvedeného čl. 60.1 Zmluvy č. 01501002 mal
žalovaný, v prípade ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu vážneho porušenie zmluvy zhotoviteľom,

vystaviť prostredníctvom projetkového manažéra „osvedčenie na sumu vykonaných prác“. Túto sumu
bol žalovaný oprávnený ďalej znížiť o 10% z podielu hodnoty vykonaných prác. Súd má za to, že
žalovaný si túto svoju povinnosť splnil a to tak, že vystavil listinu označenú ako: „Payment upon
termination of Contract No. 01501002“ zo dňa 21.12.2011, touto listinou vykonal vypriadanie svojich
záväzkov voči žalobcovi, kde zároveň uznal žalobcom zrealizované naviac práce v objeme 81 014,62

€ bez DPH.
Toto Záverečné vyúčtovanie bolo zaslané žalobcovi spolu s listom č. XXXX/OOPP/XXXX-XXX zo dňa
22.12.2011, pričom jednotlivé položky vyúčtovania boli podrobne špecifikované v prílohách dokumentu
„Osvedčenie - Platba po ukončení Zmluvy č. XXXXXXXX“. Následne je nesporné, že žalovaný na
základe tohto dokumentu „Payment upon termination“ uhradil dňa 20.01.2012 sumu 235 605.32 eur bez

DPH (úhrada na účet žalobcu priamo z EBRD a dňa 17.02.2012 sumu 47 121,06 eur (úhrada DPH z
účtu žalovaného).
V prílohe č. 1 uvádzaného certifikátu sú uvedené všetky práce, ktoré sú predmetom vysporiadania po
ukončení zmluvy, tieto sú uvedené po jednotlivých celkoch, ktoré boli predmetom zmluvy. „Práce naviac“
sú uvedené jednotlivo pri každej z vysporadúvaných stavieb, teda sú identifikovateľné a oddeliteľné

od iných druhov výdavkov. Žalovaný v tomto certifikáte riadne identifikoval platbu za „práce naviac“ vo
vzťahu k jednotlivým stavbám. Súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že v čase vystavovania certifikátu
nemohol žalovaný uviesť variabilný symbol žalovanej faktúry, nakoľko v tom čase nevedel jej číslo a ani
nemohol vedieť k akým prácam bola faktúra vystavená (súčasťou uvedenej faktúry nebol rozpis prác
naviac, tak ako to tvrdí žalobca, tieto neboli priložené ani k podanej žalobe a boli doručené do konania až

dňa 27.02.2013; pokiaľ žalobca tvrdil, že tento rozpis doručil žalovanému spolu s faktúrou, toto tvrdenie
v konaní nepreukázal). Teda žalobcovi pri pripísaní platby na jeho účet, vzhľadom na obsah osvedčenia
(„Ppayment upon terminatiom“), muselo byť zrejmé, akého záväzku žalovaného sa predmetná platba
týka a koľko z celkovej uhradenej sumy 235 606,32 eur bez DPH sa vzťahuje k položke „práce naviac“.
V dôsledku toho bola splnená základná podmienka pre riadnu identifikáciu úhrady záväzku tak, ako ju

má na mysli ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka upravuje tzv. započítavanie plnení, a podľa právnej teórie
aj súdnej praxe sa použije tak v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet
záväzkov, tak aj v prípade, ak je síce plnený jediný záväzok, avšak vnútorne štruktúrovaný, obsahujúci
niekoľko dielčích povinností, napríklad povinnosť plniť istinu a príslušenstvo pohľadávky. Z právnej

úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť (a to aj vo
vykonávacom konaní) má dohoda strán (§ 263 ods. 1 Obch. zák.); v prípade, že strany takúto dohodu
neuzavreli, má dlžník, za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, právo
určiť, ktorý z viacerých (peňažných) dlhov voči rovnakému veriteľovi plní.
V danom prípade aplikujúc vyššie uvedené a vychádzajúc zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, v

ktorej sa účastníci jednoznačne dohodli na spôsobe vyúčtovanie si záväzkov po ukončení zmluvy, s
poukazom na toto záverečné vyúčtovanie vykonané žalovaným („Payment upon termination“), muselo
byť žalobcovi jednoznačne jasné, o úhradu ktorého záväzku zo strany žalovaného išlo. Svedčí o tom
napokon aj skutočnosť, že po obdržaní uvedeného certifikátu sám žalobca upravil predmetnú faktúru,ktorú znížil o „dobropisovanú“ sumu. Teda žalovaný nebol oprávnený zaúčtovať si došlú platbu na iné
záväzky (ktoré navyše boli sporné a už v tom čase boli predmetom súdnych konaní). Vzhľadom na
uvedené, má súd za to, že žalovaný si svoju povinnosť splnil a uhradil žalobcovi práce naviac, ktoré si

žalobca vyúčtoval v predmetnej faktúre.
S poukazom na všetky uvedené závery, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 3 757,26 eur. Súd trovy právneho
zastúpenia vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal odmenu v

súlade s § 11, ods. 1 vyhlášky vo výške 585,89 eur, za 7 úkonov právnej pomoci vrátane režijného
paušálu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3 131,05 eur, ktoré súd vyčíslil
nasledovne:
1. príprava a prevzatie zastúpenia - 28.01.2012 - 585,89 eur + režijný paušál 7,81 eur;
2. účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 - 585,89 eur + režijný paušál 7,81 eur;
3. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 19.02.2013 - 585,89 eur + režijný paušál 7,81 eur;

4. účasť na pojednávaní dňa 10.04.2013 - 585,89 eur + režijný paušál 7,81 eur;
5. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2013 - odročené bez prejednania veci - 1 odmeny - 146,47 eur +
režijný paušál 7,81 eur;
6. písomné podanie na súd - záverečné vyjadrenie - 585,89 eur + režijný paušál 8,04 eur;
7. účasť na pojednávaní dňa 10.12.2014 - 585,89 eur + režijný paušál 8,04 eur.

Trovy právneho zastúpenia vrátane režijného paušálu spolu predstavujú 3 131,05 eur plus DPH 20%
626,21 eur; trovy spolu s DPH predstavujú 3 757,26 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehoodoručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie alebopostup súdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.