Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611207385
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4611207385.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu
JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31351026, proti povinným: 1/ T. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 2/ J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, o vymoženie sumy 4402,29
eura s príslušenstvom, o odvolaní povinnej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k.

6Er/719/2011 - 58 zo dňa 7. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/719/2011 - 58 zo dňa 7. októbra 2015
v časti výroku o čiastočnom zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinnej v 1. a 2. rade na odklad
exekúcie. Zároveň exekúciu čiastočne zastavil čo do vymoženia istiny vo výške 388,16 eura a naďalej
ju ponecháva na vymoženie istiny vo výške 4014,13 eura a príslušenstva istiny a to úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 4402,29 eura od 24.5.2011 do 02.11.2011, úroku z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 4202,29 eura od 03.11.2011 do 20.04.2015, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 4014,13 eura od 21.04.2015 do zaplatenia, príspevku na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 %

štvrťročne zo sumy 4402,29 eura odo dňa 24.05.2011 do 02.11.2011, príspevku na obstaranie kapitálu
vo výške 0,25 % štvrťročne zo sumy 4202,29 eura odo dňa 03.11.2011 do 20.04.2015, príspevku na
obstaraniekapitáluvovýške0,25%štvrťročnezosumy4014,13euraododňa21.04.2015dozaplatenia,
trov predchádzajúceho konania vo výške 407,50 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekučného
konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. f), § 57 ods. 3, § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok").

3. Súd prvej inštancie na základe prevedeného dokazovania, po oboznámení sa s obsahom spisu zistil,
že povinné sa domáhajú povolenia odkladu exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku,
pričom tento návrh nie je odôvodnený, nakoľko povinné nepreukázali, že existuje predpoklad, že

exekúciabudezastavená(žebydošlokvyužitiumimoriadnehoopravnéhoprostriedku-obnovykonania)
len uviedli, že sú toho názoru, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, pričom poukázali
len na skutočnosti, ktoré mali povinné možnosť preukázať v základnom konaní. Ďalej dospel k záveru,
že návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie je čiastočne dôvodný, nakoľko oprávnený
eviduje dve platby po začatí exekučného konania a to dňa 02.11.2011 platbu vo výške 200,- eur a dňa
20.04.2015 platbu vo výške 188,16 eura, t. j. spolu v sume 388,16 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené

rozhodol tak, že exekúciu čiastočne zastavil, čo do vymoženia istiny vo výške 388,16 eura a naďalej ju
ponechal na vymoženie istiny vo výške 4014,13 eura a príslušenstva istiny a to úroku z omeškania vovýške 9 % ročne zo sumy 4402,29 eura od 24.05.2011 do 02.11.2011, úroku z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 4202,29 eura od 03.11.2011 do 20.04.2015, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 4014,13 eura od 21.04.2015 do zaplatenia, príspevku na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 %

štvrťročne zo sumy 4402,29 eura odo dňa 24.05.2011 do 02.11.2011, príspevku na obstaranie kapitálu
vo výške 0,25 % štvrťročne zo sumy 4202,29 eura odo dňa 03.11.2011 do 20.04.2015, príspevku na
obstaraniekapitáluvovýške0,25%štvrťročnezosumy4014,13euraododňa21.04.2015dozaplatenia,
trov predchádzajúceho konania vo výške 407,50 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekučného
konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. Poukázala na to, že vyšší súdny úradník neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom si iba jednostranne osvojil
tvrdenia oprávneného o nesplnení si povinnosti povinných bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťou,

že povinní predložili dôkazy - platobné doklady, nepostupoval v súlade s pravidlami na vykonávanie
dôkazov, pričom nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Z platobného rozkazu
Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Rob/62/2009 - 48 zo dňa 08.12.2009 boli zaviazané uhradiť sumu
4402,29 eura s príslušenstvom. Ďalej uviedla, že podľa tohto platobného rozkazu má vyhotovenú
excelovskú tabuľku podľa ktorej ku dňu 20.04.2015 je ešte nesplatený dlh vo výške 188,16 eura.

Spoločne dlžníci uhradili oprávnenému dlh vo výške 8.831,24 eura + dňa 20.04.2015 zvyšok vo výške
188,16 eura, a teda dlh je zaplatený celý. Navrhli súdu, aby zaviazal oprávneného k predloženiu
vykonaných úhrad vo výške 9019,40 eura (8831,24 eura + 188,16 eura) ako aj spôsobu zaúčtovania
prijatého plnenia v celkovej výške 9019,40 eura. Chyba, ktorej sa povinní dopustili pri úhradách je, že
ich vykonávali priamo oprávnenému a nie exekútorovi, ale konali tak na pokyn oprávneného. Vyšší

súdny úradník sa nezaoberal ani ustanovením podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého oprávnený je povinný prijať aj čiastočné plnenie. Navrhla preto, aby o návrhu povinných na
odklad exekúcie a návrhu povinných na zastavenie exekúcie rozhodol podľa § 374 ods. 4 OSP sudca.

6. K odvolaniu povinnej v 1. rade sa vyjadril aj oprávnený, pričom poukázal na to, že povinné opätovne

aj podanom odvolaní tvrdia tie istí skutočnosti, ktoré v žiadnom prípade nezakladajú právny základ
na odklad exekúcie, resp. zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na
odklad exekúcie ani zastavenie exekúcie, čo nepreukázali ani povinné. Povinné sa odvolávajú iba na
skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Oprávnený zdôraznil, že v sporovom konaní,
v ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu oprávnený zohľadnil všetky platby vykonané odporcami -

povinnými. Od začatia exekučného konania, t. j. od 16.09.2011 boli poukázané dve platby a to dňa
02.11.2011 platba vo výške 200,- eur a dňa 20.04.2015 platba vo výške 188,16 eura. Oprávnený
disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a nakoľko povinné žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázali zánik exekučného titulu, všetky tvrdenia povinných považoval za irelevantné.
Žiadal preto napadnuté uznesenie potvrdiť.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie povinnej v 1. rade nie je
dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.08.2011,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 13.09.2011 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 16.09.2011 udelil súdnemu exekútorovi

poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu
Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Rob/62/2009-48 zo dňa 08.12.2009. Následne súd prvej inštancie
vydal napadnuté uznesenie.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

12.Podľa§57ods.2citovanéhozákona,exekúciumôžesúdzastaviťajvtedy,aktovyplývazustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia konštatuje, že účelom exekučného
konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá
sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť
pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej

pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo
ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými
prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že
exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za
podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného,

a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v
exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti
exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov
neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením
exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od

vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním.

14. Odvolací súd konštatuje, že sumy uvádzané ako zaplatené pred dátumom 12.11.2009 boli

zohľadnené oprávneným už pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený
súdu dňa 12.11.2009 a to 33 platieb v celkovej sume 4201,08 eura. Platobný rozkaz Okresného súdu
Topoľčany č. k. 4Rob/62/2009-48 bol vydaný dňa 08.12.2009. Následne v čase po vydaní platobného
rozkazu do podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30.08.2011 boli vykonané platby v počte 18
celkovo vo výške 3410,- eur, ktoré oprávnený taktiež zohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie, pričom

vymoženie týchto súm nežiadal. Návrh na vykonanie exekúcie podal iba vo zvyšnej nezaplatenej časti.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pričom uvádza, že
súdprvejinštanciesprávnezistil,ženávrhpovinnýchv1.a2.radenazastavenieexekúciejedôvodnýlen
čiastočne,nakoľkopozačatíexekúciebolipreukázanélendveplatbyatodňa02.11.2011platbavovýške
200,- eur a dňa 20.04.2015 platba vo výške 188,16 eura, t. j. spolu v sume 388,16 eura. Ďalšie platby

povinnými preukázané neboli nijakým spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie tak
správnerozhodol,žeexekúciu čiastočne zastavilčodovymoženiaistinyvovýške388,16euraanaďalej
ju ponechal na vymoženie istiny vo výške 4014,13 eura a príslušenstva istiny a to úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 4402,29 eura od 24.05.2011 do 02.11.2011, úroku z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 4202,29 eura od 03.11.2011 do 20.04.2015, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 4014,13 eura od 21.04.2015 do zaplatenia, príspevku na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 %
štvrťročne zo sumy 4402,29 eura odo dňa 24.05.2011 do 02.11.2011, príspevku na obstaranie kapitálu
vo výške 0,25 % štvrťročne zo sumy 4202,29 eura odo dňa 03.11.2011 do 20.04.2015, príspevku na
obstaraniekapitáluvovýške0,25%štvrťročnezosumy4014,13euraododňa21.04.2015dozaplatenia,trov predchádzajúceho konania vo výške 407,50 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekučného
konania.

15. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie,
odvolací súd uvádza, že vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú
činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, príp. Civilného
sporového poriadku) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie

sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na
pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

16. Taktiež nie je dôvodná ani námietka povinnej, podľa ktorej sa započítanie uhradenej sumy
uskutočnilo v rozpore s § 566 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený si započítanie uhradenej sumy
uskutočnil v súlade s čl. V. ods. 6 úverovej zmluvy zo dňa 22.09.2003.

17. V časti týkajúcej sa návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku odvolací
súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 374 ods. 4
posledná veta OSP v znení účinnom do 01.07.2016. Včas podané odvolanie povinnej v 1. rade smeruje
proti rozhodnutiu aj v časti výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods.

4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O návrhu na odklad exekúcie v rozhodnutí
podľa § 56 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny
úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 56
ods. 8 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné (odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu,
ktorým bol povolený odklad exekúcie). O tomto výroku tak musí opätovne meritórne rozhodnúť zákonný

sudca súdu prvej inštancie s konečnou platnosťou.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému oprávnenému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že oprávnenému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,

ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a oochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.