Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206957
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416206957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Slovenský

plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: B. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému, ako pôvodnému žalovanému
v 1. rade a zároveň aj pôvodnej žalovanej v 2. rade Jarmile Harisovej, nar. 03.06.1970, naposledy bytom

S. H. Vajanského 3 zaplatenia 148,74 eur titulom dlžnej sumy za odobraný zemný plyn a súvisiace
služby. V priebehu konania bolo zistené, že pôvodná žalovaná v 2. rade zomrela dňa 20.10.2015, teda
pred začatím konania a preto bolo konanie voči nej zastavené právoplatným uznesením Okresného
súdu Nové Zámky 1C/165/2016-36 zo dňa 07.09.2016. Pôvodný žalovaný v 1. rade tak zostal v spore
jediným žalovaným.

2. Žalovaný k veci zaujal postoj, podľa ktorého so žalobou nesúhlasil a žiadal ju

zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal predovšetkým na to, že v rozhodnom období sa mal nachádzať
vo výkone trestu odňatia slobody a nie na odbernom mieste, kde mal byť dodávaný plyn žalobcom.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, poskytnutia informácie, LV č.
467, katastrálne územie Kolta, prihlášky, cenníku externých služieb a výkonov, upomienky, výzvy,
faktúr, pokusu o zmier, výsledkov lustrácií, odstúpenia od zmluvy, pripojeného spisu tunajšieho súdu
16D/828/2014 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Dňa 21.11.1995 Rudolf Borbély, nar. 19.02.1948, naposledy bytom Kolta 309
požiadal prihláškou žalobcu o odber zemného plynu stým, že sa jednalo o dva spotrebiče a to lokálne
kúrenie a sporák. Plynomer mal číslo 563756 a namontovaný bol v mesiaci november 1995 vo dvore
bydliska menovaného Rudolfa Borbélyho (prihláška a zhodné postoje strán). Menovaný Rudolf Borbély
zomrel dňa 08.05.2014 a dedičské konanie po ňom bolo vedené na tunajšom súdu pod spisovou
značkou 16D/828/2014. Osvedčením o dedičstve 16D/828/2014-24 Dnot. 136/2014 notárky JUDr.

Zuzany Kanásovej so sídlom v Nových Zámkoch zo dňa 05.05.2015 bola určená všeobecná cena
majetku poručiteľa 10 012,27 eur, pasíva 1 404,48 eur a čistý hodnota dedičstva 8 607,79 eur. Všetok
hnuteľný a nehnuteľný majetok poručiteľa, vrátane nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. Kolta, parcela
registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape na LV č. 467, 4/6 podiel rodinného domu so súp. číslom 309,pozemku, príslušenstva a záhrady prevzal žalovaný v celosti (pripojený spis tun. súdu 16D/828/2014).
Listom zo dňa 25.06.2015 obec Kolta oznámila spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., Bratislava, že
rodinný dom v obci Kolta, súpisné číslo 309 od úmrtia nebohého Rudolfa Borbélyho (08.05.2014) nikto

neužíva ani neobýva. Vlastnícke pomery k rodinnému domu na adrese Kolta 309 sú podchytené na LV č.
467 k.ú. Kolta, podľa ktorého bol ku dňu 10.11.2015 žalovaný vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 5/6
a pôvodná žalovaná v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/6 (LV č. 467, k.ú. Kolta). Zo stanoviska a teda
postoja žalobcu je zrejmé, že s právnym predchodcom žalovaného Rudolfom Borbélyom žalobca nemal
žiadne problémy finančného charakteru za odber zemného plynu. Situácia sa však zmenila po jeho úmrtí

08.05.2014. Listom zo dňa 11.06.2014 žalobca oznámil Rudolfovi Borbélymu, že eviduje pohľadávky za
dodávkyzemnéhoplynuvovýške29,-eurazavystavenieupomienky3,-eurá.Vsúvislostisupomienkou
bola vystavená Rudolfovi Borbélymu faktúra č. 3150117108, splatná 25.06.2014 a znejúca na 3,-
eurá. Ďalším listom zo dňa 10.07.2014 adresovaným Rudolfovi Borbélymu, Kolta 309 bolo žalobcom
oznámené, že existujú dve neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 32,- eur (29,-
eur + 3,- eurá) s upozornením, že pokiaľ uvedená suma nebude uhradená do 14 dní od vystavenia

tejto upomienky, žalobca pristúpi k prerušeniu dodávky zemného plynu. Zároveň bola vystavená ďalšia
faktúra za upomienku vo výške 3,- eurá a to č. 3160138123, splatná dňa 24.07.2014 a adresovaná
Rudolfovi Borbélymu, Kolta 309. Napokon listom zo dňa 13.08.2014, adresovanom Rudolfovi Borbélyovi
žalobcaopätovnevyzvalnazaplateniesumy64,-eur (29eur+3eurá+29eur+3eurá)supozornením
že pokiaľ uvedená suma nebude uhradená do 14 dní od vystavenia tejto upomienky, žalobca pristúpi

k prerušeniu dodávky zemného plynu. Zároveň bola vyfakturovaná Rudolfovi Borbélymu aj faktúra za
upomienku vo výške e3,- eurá č. 3440122599, splatná 27.09.2014. Ďalšou faktúrou č. 4900089462
adresovanej Rudolfovi Borbélymu a splatnej 24.11.2014 žalobca vyfakturoval žalovanému 78,53 eur
za zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného
odberu pre koncového odberateľa. Napokon za fakturačné obdobie od 19.01.2014 do 25.11.2014

žalobcavyfakturovalzadodávkuzemnéhoplynunedoplatokvovýške61,21eurfaktúrouč.7414923183,
splatnej 16.12.2014 a adresovanej Rudolfovi Borbélymu. Žalobcom bola predložená listina, označená
ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.11.2014 adresovaná Rudolfovi Borbélymu, naposledy bytom Kolta
309 z dôvodu neuhradenia dohodnutých platieb, keď ku dňu 07.11.2014 mal nedoplatok predstavovať
183,- eur. Uvedená zásielka sa však vrátila žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa „adresát

zomrel“. Žalobcom bol k žalobe pripojený cenník externých služieb a výkonov s účinnosťou od
01.08.2013, ktorý obsahoval poplatok za zabezpečenie fyzického obmedzenia dodávky zemného plynu
z titulu neoprávneného odberu, vrátane dopravy vo výške 78,53 eur, ako aj náhradu nákladov za
upomienku vo výške 3,- eurá.

5. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „ OZ “ ) kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Zb. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia,
dodávok a merania plynu, pri zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie

zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v ktorých je
odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného
odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa.
Účelom právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho

vydania. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa
bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia
má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Povinným a oprávneným subjektom
môžu byť tak osoby fyzické, ako aj osoby právnické. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívaťvo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci
k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť
vyjadriteľnévpeniazoch.Oplneniebezprávnehodôvoduidetam,kdeprávnydôvododsaméhozačiatku

neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Právny dôvod od začiatku neexistoval napríklad pri
poskytnutí zálohy kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva ešte uzavretá nebola. O takéto
bezdôvodné obohatenie pôjde aj v prípade, ak niekto omylom poskytne plnenie inému, voči ktorému
nie je v žiadnom právnom vzťahu. Za plnenie, kde právny dôvod odpadol, možno považovať napríklad
plnenie, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostalo potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a

tým privodil jej zrušenie. Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať napríklad prospech
získaný trestnou činnosťou, ale aj činnosťou, ktorá síce nie je trestná, ale je v rozpore s dobrými
mravmi. Rozsah a obsah reštituovaného plnenia, ktoré upravuje ustanovenie § 458 OZ, je založený
na princípe uvedenia do predchádzajúceho stavu. Predmet bezdôvodného obohatenia, t. j. to, o čo sa
povinnýobohatil,samusívrátiťvrovnakomrozsahu;vtomtosmerezákonneustanovuježiadnevýnimky.
Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú

dobromyseľnosť v čase získania bezdôvodného obohatenia. Existencia dobrej viery má význam iba v
prípade vydania jeho úžitkov. Rozsah a obsah bezdôvodného obohatenia je determinovaný časom jeho
získania.
Obsahom reštituovaného plnenia je plnenie, ktoré bolo neoprávnene prijaté, ide vlastne o predmet
bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíva buď v peňažnom plnení, resp. v plnení nepeňažného

charakteru, spočívajúcom vo výkonoch. Všeobecne platí zásada, že sa musí vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Nárok na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia sa týka
tak súčasti veci ( § 120 OZ), ako aj jej príslušenstva ( § 121 OZ).
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné

obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto
sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž
zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu

dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 124/2002). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného

obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia ,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného

obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v
§ 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške)
bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú
súvislosťmedzizískanímbezdôvodnéhoobohateniaavznikommajetkovejujmy(uznesenieNajvyššieho

súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného
obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii
bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 16/2008
zo dňa 16. decembra 2008).
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového

konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9). Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu strán sporu, tak nastrane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti
tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že
niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či
ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom konaní.

6. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Pôvodný
záväzkový vzťah v súvislosti s dodávkou zemného plynu na odberné miesto Kolta 309 vznikol medzi

žalobcom a Rudolfom Borbélym, nar. 16.02.1948, zomrelý 08.05.2014, naposledy bytom Kolta 309, na
základe prihlášky k odberu zemného plynu zo dňa 21.11.1995 a to podľa § 15 a § 16 Plynárenského
zákona č. 67/1960 Zb. v znení účinnom k 21.11.1995. Z postoja oboch strán je nesporné, že nebohý
Rudolf Borbély si svoje povinnosti vo vzťahu k plateniu faktúr za dodávku zemného plynu riadne plnil
a v tomto smere s ním žalobca nemal žiadne problémy. Treba si však uvedomiť, že Rudolf Borbély
zomrel dňa 08.05.2014. Na základe osvedčenia o dedičstve citovaného vyššie sa výlučným dedičom

stal žalovaný. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že žalobca je aktívne legitimovanou stranou v konaní
a žalovaný je pasívne legitimovanou stranou v spore. V skutočnosti však súd má za to, že žalovaný
nie je pasívne legitimovaný v spore. Vychádza sa pritom z toho, že podľa pripojenej lustrácie, ako aj
tvrdenia samotného žalovaného sa žalovaný nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od 16.01.2009
nepretržite a s možným dátumom podmienečného prepustenia 16.01.2034, a tým pádom sa nemohol

ani bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Pre neexistenciu hneď prvého predpokladu sa súd ďalšími
predpokladmi bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu nezaoberal a žalobu v celom
rozsahu zamietol.
Žalobca adresoval, ako je zrejmé vyššie, faktúry za 3 upomienky a zostávajúce dve faktúry na sumu
78,53 eur a 61,21 eur Rudolfovi Borbélymu v čase, kedy už bol zomrelý, teda po 08.05.2014 a rovnako

tak tomu bolo aj v prípade odstúpenia od zmluvy zo dňa 07.11.2014. Všetky tieto listiny, teda tak faktúry
ako aj odstúpenie od zmluvy je tak nutné považovať za listiny zmätočné, ktoré nemohli vyvolať mienené
právne účinky, pretože smerovali voči fyzickej osobe, ktorá v tom čase už nežila. Stranami nebolo
preukázané a napokon ani konštatované, že by žalovaný v ďalšom období uzatvoril so žalobcom zmluvu
o pripojení, prípadne iný záväzkový vzťah súvisiaci s dodávkou zemného plynu. Žalobca aj v období po

08.05.2014 vykonával dodávky zemného plynu na odberné miesto Kolta 309, keď vlastnícke právo k
označenej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 5/6 k celku nadobudol žalovaný. Z tohto pohľadu
sa môže javiť, že žalovaný je tým subjektom, ktorý má povinnosť žalovanú sumu zaplatiť žalobcovi,
no v skutočnosti tomu tak nie je. V prípade bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu je nutné,
aby žalobca bezpečne preukázal, že žalovaný bezdôvodného obohatenie získal a v akej konkrétnej

výške, že žalobcovi vznikla majetková ujma a nutné je preukázať aj príčinnú súvislosť medzi získaním
bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.

7. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej

úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,
a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdnypoplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

9. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 29.04.2016, Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok,
ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.

je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie,
sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom
vychádza z ustanovení § 255 až § 256 C.s.p. a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal vo veci úspech
a preto dospel súd k záveru, že by mu bolo možné priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vo výške 100 %; v skutočnosti však žalovanému nárok na náhradu trov konania priznaný nebol, pretože

mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.