Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216200632
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216200632.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova
8, Bratislava, IČO: 35923130, v konaní zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: K. R., U.. XX.X.XXXX, F. R. Č. XX, o zaplatenie 2.042,48,-
Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 285,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.1.2013
do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35923130
sa žalobou došlou súdu dňa 16.1.2016 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie 2.042,48 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.1.2013 do zaplatenia a trov konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 122,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 239,66 Eur. Žalobu
odôvodnila tým, že dňa 17.5.2010 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe
ktorej mu poskytla celkovú sumu pôžičky 4.968,- Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v
Zmluve. Poskytnuté peniaze žalovaný sa zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v
sume 106,50 Eur. Do podania žaloby na pôžičke žaloby zaplatil 3.093,40Eur. Vzhľadom na to, že porušil
svoju povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas v súlade s podmienkami zmluvy, listom zo dňa
19.1.2013 ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Na výzvu žalovaný nereagoval
žiadnou, ani čiastočnou úhradou. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.042,48
Eur.
2/ Nakoľko počas konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky ku dňu 19.9.2016 Zmluvou o
postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding a.s. a postupníkom
Intrum Justitia Slovakia s.r.o. súd uznesením zo dňa 8.12.2016 pripustil zmenu na strane žalobcu. Na
miesto pôvodného žalobcu pribral do konania postupníka Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
3/ Na výzvu súdu o upresnenie žaloby postupca vo vyjadrení zo dňa 15.6.2016 žalobu v časti
o zaplatenie 285,40 Eur (zmluvnej pokuty vo výške 283,84 Eur a poplatkov vo výške 1,56 Eur) s
prislúchajúcim príslušenstvom vzal späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Zároveň upravil žalobný
petit tak, že žalovaného navrhol zaviazať na zaplatenie sumy 1.757,08 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne od 28.1.2013 do zaplatenia. Právny nástupca žalobcu v podaní zo dňa 10.4.2017
uviedol, že jeho pohľadávka v sume 1.757,08 Eur pozostáva z neuhradených splátok č. 29 až 33 v
sume 532,50 Eur ( 5 x 106,50 Eur), z predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 1.335,98 Eur(splátky č. 34 až 48) krátené o úhrady žalovaného po predčasnom zosplatnení pohľadávky vo výške
110,40 Eur.
4/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil písomne. Žalovaný ako strana sporu uviedol. že predmetný úver vzal pre svoju matku. Ona
ho splácala, preto k nároku žalobcu uplatneného v konaní sa vyjadriť nevie. Je nezamestnaný, žiadne
príjmy nemá. Svojou výživou je odkázaný na svoju matku, dôchodkyňu. Ak sa mu podarí zamestnať sa,
začne túto dlžobu splácať, ale momentálne finančné prostriedky na to nemá.
5/ Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
6/ Podľa § 145 ods. 1-3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.
7/ Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
8/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 285,40 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28..1.2013 do zaplatenia zastavil.
9/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovaného aj Zmluvou o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky č. 7072184 uzatvorenej medzi Consumer Finance Holfing, a.s. a žalovaným dňa 17.5.2010,
Podmienkami k Zmluve,Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. (ďalej len VOP), predžalobnou upomienkou veriteľa zo dňa 19.1.2013 spolu s dôkazom
o jej doručení žalovanému, prehľadom splátok a úhrad, oznámením postupcu zo dňa 30.9.2016 o
postúpení pohľadávky s dôkazom o podaní oznámenia na poštovú prepravu. Vykonaným dokazovaním
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10/ Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 16.6.201117.5.2010 Zmluvu o poskytnutí
pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000,-
Eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť 48 mesačnými splátkami po 106,50 Eur. Celkové základy
spotrebiteľa dohodli sumou 1.968,- Eur, ročnú úrokovú sadzbu 31,10%, ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN) 31,10%-mi, priemernú hodnotu RPMN 20,72%, sadzbu poistenia 3,- Eur (2,90%).
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VOP. Zmluva neobsahuje dátum splatnosti prvej, ani poslednej
splátky, ani termín konečnej splatnosti úveru. Žalovaný úver pravidelne splácal do septembra 2012.
Od nasledujúceho mesiaca si neplnil svoje zmluvné povinnosti, preto ho veriteľ listom zo dňa 19.1.2013
vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok, t.j. sumy 2.151,30 Eur najneskôr do 3 dní od doručenia
upomienky. Táto bola žalovanému doručená dňa 24.1.2010.
11/ Podľa článku 6.1-4 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v
pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v
sume a termínoch uvedených v Zmluve alebo Podmienkach alebo VOP. Pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári alebo v Zmluve stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok
za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je
dohodnuté inak.
12/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
13/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
14/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa
zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.15/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
16/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty
príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto
smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má
úzku súvislosť s územím členských štátov.
17/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia § 52
ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52
aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) .
18/ Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.( § 658 ods. 1 OZ).
19/ Podľa § 658 ods. l Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
20/ Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22/ Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, (b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
23/ Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:
( písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, (písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (písm. k) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
24/ Podľa § 11 ods. 1 písm. a, b, d) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak :
(a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1;(b) neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
(d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
25/Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
26/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky sú VOP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko
neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny
vzťah založený touto zmluvou súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá medzi
veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie
pôžičiek) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je
ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde
oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom
na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre
úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje
osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť
a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.
27/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa
na posudzovanú Úverovú zmluvu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti
zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 ods.2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo Zmluvy
musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť
splatené jednorazovo. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva iba výška jednotlivých splátok (106,50 Eur). Pre
určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v
jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky
nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania
úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
túto podstatnú náležitosť úverovej zmluvy riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne
pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej
obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úverochnieneplatnosťouprávnehoúkonu,alevýslovnestanovenouzákonnoudomnienkou,podľaktorej
sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku
absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia
komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí
obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to len
za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. V predmetnej
veci súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu vyše uvedenú požiadavku nespĺňa, preto
predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
28/ Podľa § 9 ods. 2 písm. j) úverová zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, do
ktorých okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby
získal spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových
nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie výdavkov ako také mážalobca vopred predformulované v bode VII. v ktorom sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto
poistenie. Pri vynásobení počtu splátok s výškou splátok, t.j. 48 x 106,50 Eur je zrejmé, že žalovaný mal
zaplatiť na úvere celkovú čiastku 5.112,- Eur , pričom veriteľ v Zmluve udáva celkovú čiastku splatnú
spotrebiteľom1968,-Eur.Tentorozdielvyplývaztoho,ževžalobcomuvádzanejcelkovejsplatnejčiastke
nie je zahrnutá časť splátky, ktorá predstavuje poistné ako úhradu za poistenie v sume 3,- Eur ( 2,9
% z pravidelnej mesačnej splátky úveru). Po celú dobu splácania úveru preto predstavovalo poistné
sumu 3 Eur x 48 mesiacov, čiže 144,- Eur, a takto celková suma splatená spotrebiteľom nepredstavuje
sumu uvádzanú v Zmluve, t.j. 1.968,- Eur, ale 2.112,- Eur. V zmysle § 9 odst. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Právny predchodca žalobcu
v zmluve neuviedol pravdivý údaj o celkovej čiastke, pretože v sume 1.968,- Eur nezohľadnil poistné.
Pokiaľ chcel poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z toho, že poistenie je dobrovoľné, nemal
ho uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke
zahrnuté, keď bežným prenásobením splátky s ich počtom spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom
udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti mal splatiť vyššiu sumu, a to
144,- Eur. Poisťovňu, s ktorou dlžník uzatvára poistnú zmluvu určuje veriteľ. Vychádzajúc z uvedeného
možno len veľmi ťažko predpokladať, že žalovaný, ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým
o poskytnutie úveru, venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy. Informácie o poistení tvoria osobitnú
písomnosť, ktorá obsahuje veľké množstvo informácii týkajúce sa rozsahu poistenia, poistnej čiastky,
poistnej doby a podobne. Poistné ako také je podľa názoru súdu spotrebiteľovi nanútené, pretože veriteľ,
ktorý sprostredkováva poistenie má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy, keďže
sprostredkovanie poistenia zrejme nerobí bezodplatne. Podľa názoru súdu mali byť náklady na poistenie
zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v zmluve nie je uvedený správne a
je uvedený v neprospech spotrebiteľa. Nesprávnu výšku RPMN možno považovať za klamlivú praktiku
veriteľa. Náklady súvisiace s touto „službou“ boli veriteľovi známe už v čase uzavretia zmluvy. Nič
teda nebránilo ich zahrnutiu do výpočtu celkových nákladov úveru. Údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti úveru. Účelom
zadefinovania údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako obligatórneho je, aby spotrebiteľ
mal možnosť porovnať tento údaj s priemernou výškou RPMN od všetkých poskytovateľov úverov pre
obdobné typy úverov, resp. s konkrétnou výškou RPMN u iných poskytovateľov úverov; t.j. posúdiť,
či poskytovaný úver je (na základe tohto porovnania) pre neho výhodný alebo nie. Absencia daného
údaju v zmluve by znemožňovalo spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť jemu poskytovaného úveru. Preto je
z hľadiska ochrany spotrebiteľa je na mieste požiadavka na správnosť tohto údaju. Predmetná zmluva
obsahuje nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa: 31,10% namiesto správnej výšky 31,55%
zistenej súdom na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, preto aj z tohto
dôvodu je úver podľa § 11 ods.1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Ďalší
nedostatok Zmluvy súd vzhliadol v tom, že Zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru v súlade s ustanovením § 9 ods.2 písm. f), ktorý nedostatok tiež robí pôžičku bezúročnou a
bez poplatkov. Z prehľadu splátok predloženého právnym predchodcom žalobcu, správnosť ktorého
žalovaný nenamietal, je nepochybné, že na základe Zmluvy o pôžičke veriteľ poskytol žalovanému
finančnú čiastku 3.000,- Eur, z ktorej žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe uhradil sumu
3.093,40 Eur, t.j. o 93,40 Eur viac než dostal. Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný
už ku dňu 26.6.2013 zaplatil na pôžičke viac než dostal, súd žalobu s poukazom na citované zákonné
ustanovenia ako neopodstatnenú zamietol.
29/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30/ Toto ustanovenie CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady
trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len
náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Žalobca vo veci úspech nemal. Zo spisu nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto konaním vznikli
nejaké trovy, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
31/ Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods.
1 CSP v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samotným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.