Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813216005
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813216005.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. G. U., nar. XX.X. XXXX,
bytom V., C. XXXX a 2. T. U., nar. X.X. XXXX, bytom V., T. cesta XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne v 2. rade: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v
Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 2.182,72 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh voči odporkyni v 2. rade zamieta.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcom domáhal zaplatenia sumy 2.182,72 eur spolu s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 20.8. 2010 do 20.2. 2013 vo výške 239,69 eur a spolu
s 8,75 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.182,72 eur od 24.2. 2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh zdôvodnil tým, že odporcovia ako
dlžníci uzatvorili s jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu č. 372940300 dňa
4.4. 2007 (ďalej len „UZ“). Na základe UZ bol odporcom poskytnutý úver v sume 100.000 Sk (3.319,39
eur) a odporcovia sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných

splátkach. Túto povinnosť si však odporcovia nesplnili a s úhradou dlžnej sumy sa dostali do omeškania.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12. 2012, uzatvorenej medzi navrhovateľom
a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „SLSP“), prešla pohľadávka voči odporcom na
navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlžná suma predstavovala sumu 4.134,22 eur
a pozostávala z istiny vo výške 3.204,43 eur, riadneho úroku vo výške 512,30 eur, úroku z omeškania vo
výške 369,65 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 47,84 eur. Navrhovateľ si voči odporcom uplatnil
iba nárok na zaplatenie sumy 2.182,72 eur, ktorá predstavuje neuhradené splátky úveru v počte 32,

ktorých splatnosť mala nastať v období od 20.8. 2010 do 20.3. 2013, s tým, že splátky pôvodne splatné
od 20.2. 2013 do 20.3. 2013 sa stali splatnými dňa 23.2. 2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru.

Súd priznal navrhovateľovi ním v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 10Ro/353/2013-64
zo dňa 5.2. 2014, proti ktorému odporca v 1. rade odpor nepodal a preto sa platobný rozkaz voči nemu
stal právoplatným dňom 11.11. 2014.

Odporkyňav2.radežiadalavodporeprotiplatobnémurozkazu návrhzamietnuťzdôvodu,žemedziňou
a odporcom v 1. rade, jej bývalým manželom bola uzavretá dohoda o vyporiadaní ich bezpodielovéhospoluvlastníctva, v rámci ktorej záväzok voči SLSP z predmetnej zmluvy prevzal na seba odporca v 1.
rade.

V priebehu konania, podaním zo dňa 26.9. 2014, vstúpilo podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, na ochranu a podporu práv
odporcov. Uznesením č. k. 12C/32/2015-106 zo dňa 31.7. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 17Co/1190/2015-124 zo dňa 20.1. 2016 súd pripustil vstup Občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, do konania ako vedľajšieho účastníka

na strane odporkyne.

Vedľajší účastník v priebehu celého konania žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

Zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sa na pojednávanie neustanovil. Za splnenia
podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, odporkyne v
2. rade, právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, oboznámením obsahu UZ,
Všeobecných obchodných podmienok, Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12. 2012,
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12. 2012, prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok,

pokusmi o zmier zo dňa 12.6. 2013, písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 14.1. 2015,
6.5. 2015, 24.8. 2015 a 30.3. 2016, písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 13.5. 2015, 26.6. 2015 a
23.3.2016,Výzvamikúhradeaoznámeniamiovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruzodňa4.2.2013,
oznámenia SLSP zo dňa 23.2. 2015, platobnej histórie k úverovému účtu, listom SLSP adresovaným
odporcovi v 1. rade, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, mal súd zistený tento

skutkový a právny stav veci:

Odporcovia ako dlžníci uzavreli dňa 4.4. 2007 s právnym predchodcom navrhovateľa - SLSP, UZ,
na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver v sume 100.000 Sk (3.319,39 eur). V UZ si dohodli
premenlivú úrokovú sadzbu 12,35 % ročne v deň uzavretia UZ. Odporcovia sa zaviazali úver splácať

v mesačných splátkach po 2.055 Sk, poplatok za správu úveru 60 Sk mesačne a zaplatiť poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 2.000 Sk. Splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 20.5. 2007, konečná
splatnosť úveru bola určená dňom 20.3. 2013, splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a úroky
v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola stranami úverovej
zmluvy dohodnutá na 13,66 % a výška úrokovej sadzby 12,35 % ročne v deň podpisu UZ.

Z návrhu navrhovateľa, z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, z platobnej histórie k úverovému
účtu ako i z písomného podania navrhovateľa a výpovede odporkyne vyplýva, že odporcovia čerpali
peňažné prostriedky od právneho predchodcu navrhovateľa v celkovej výške 100.000 Sk (3.319,29 eur).
Čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „Bezhot. čerpanie úveru“.

Z platobnej histórie účtu mal súd zistené, že z poskytnutého úveru uhradili odporcovia právnemu
predchodcovi navrhovateľa sumu v celkovej výške 2.047,20 eur (úhrady sú v platobnej histórii označené
ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“, „Bezh. splátka úveru“, „Hot. splátka na úver“ a „Mimoriadna hotov.
splátka úveru“).

Z navrhovateľom predložených písomností mal súd teda preukázané, že odporcovia neuhrádzali splátky
riadne a včas a s ich plnením sa dostali do omeškania.

Dňa 13.12. 2012 došlo medzi SLSP a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok.

Z príloh č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporcom. Podľa
údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo
výške 4.134,22 eur. Táto suma pozostávala z istiny po splatnosti vo výške 3.204,43 Sk a úrokov spolu
vo výške 881,95 eur. V prílohe je uvedený dátum poslednej úhrady odporcami vo výške 137,58 eur dňa
22.9. 2009 a počet dní omeškania 1137.

Listami zo dňa 18.12. 2012 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcom postúpenie pohľadávky
na navrhovateľa.Listami zo dňa 4.2. 2013 vyzval navrhovateľ oboch odporcov na zaplatenie sumy 4.324,93 eur najneskôr
do 19.2. 2013 a oznámil im, že ku dňu 4.2. 2013 vyhlásil ako ich nový veriteľ mimoriadnu splatnosť
úveru z UZ. Suma 4.324,93 pozostávala zo základnej pohľadávky 3.204,43 eur, úrokov z omeškania

881,95eur,ostatnéhopríslušenstva47,84eur,zákonnýchúrokov40,71euranákladovnavrhovateľa150
eur. Listom z toho istého dňa navrhovateľ obom odporcom takisto oznámil, že pristupuje k vymáhaniu
predmetného dlhu z UZ.

Následne listami zo dňa 12.6. 2013 navrhovateľ odporcom zaslal pokus o zmier, v ktorom odporcov

vyzval na zaplatenie sumy 4.197,98 eur najneskôr do 27.6. 2013, ktorá suma mala pozostávať z
neuhradeného úveru 3.204,43 eur, zmluvného zákonného úroku 63,76 eur, riadneho úroku 512,30 eur,
úroku z omeškania 365,45 eur, zmluvného úroku 1 (suma) 4,20 eur a nákladov klienta 47,84 eur.

Z oznámenia SLSP súdu zo dňa 23.2. 2015 mal súd zistené, že SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru z UZ ku dňu 10.12. 2012.

Listom zo dňa 18.3. 2009 SLSP vyzvala odporcu v 1. rade na úhradu dlžnej sumy vo výške 234,19 eur
do 10 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že splácanie pohľadávky je v omeškaní ku dňu 28.2. 2009
vo výške 234,19 eur.

Navrhovateľ si v konaní voči odporcom uplatnil iba nárok na neuhradené splátky, za obdobie od 20.8.
2010 do 20.3. 2013 (t.j. splátky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli podľa jeho názoru premlčané) v
sume celkom 2.182,72 eur spolu s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivých splátok až do konečnej splatnosti úveru, resp. do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ním a

to dňa 23.2. 2013.

Vo svojich písomných podaniach JUDr. Jakubis ako právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane
odporcov okrem iného uviedol, že zo žiadneho predloženého ani navrhnutého dôkazu nevyplýva,
kedy a ako odporca účet reálne vyčerpal (keďže k čerpaniu nedošlo podpisom zmluvy, ale malo k

nemu dôjsť bezhotovostne), ktoré splátky a kedy odporca uhradil a v akej výške (v dôsledku čoho
nebolo možné posúdiť, či sa dostal do omeškania a kedy). Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako
SLSP alebo navrhovateľ vyzvali odporcu na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami
ani splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách. Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje zo zmluvy, ktorú odporca uzatvoril s SLSP,

teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto nároky mal navrhovateľ získať
postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje
záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom
tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala.

Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust.
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie
je objektívne zakázané, neprípustné), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupca, ktorému

bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred
postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splátkami svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávka
voči odporcovi v čase jej postúpenia existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne odporcovi

poskytnuté, a že bola na postúpenie spôsobilá podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v dôsledku
čoho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že navrhovateľ je oprávnený
pohľadávku voči odporcovi uplatňovať na súde. Takisto okrem iného vzniesol námietku premlčania
nároku, ktorý si v konaní navrhovateľ od odporcov uplatnil. Citujúc článok 7 bod 7.6.1 Všeobecných
obchodných podmienok SLSP (ďalej le „VOP“) „ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti

alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, ...banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru...“ a § 101 OZ a § 103 OZ, tvrdil, že OZ ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej
doby. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len
čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd. Je to vlastne časový moment, keď
sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy,

ak je spôsobilé na žalobu, teda keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Deň, od ktorého
začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie
konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vyššie uvedené ust.
zákona modifikuje ust. § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve
dohodla strata výhody splátok (bod 7.6.1 VOP), má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej
pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť, len ak od splatnosti nezaplatenej splátky
uplynula najmenej 3-mesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátok upravená v §
565 OZ (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej

pohľadávky). Uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť
celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na
zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva
aspoňv15-dňovejlehote.Pojejuplynutísaprávonazaplateniecelejzvyšnejpohľadávkystávaúčinným.
Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky. V danom

prípade má za to, že navrhovateľ, resp. SLSP zosplatnil úver v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením.
Takýto postup potom odporuje zákonu (§ 53 ods. 9 OZ) a preto je neplatný (§ 39 OZ). Žaloba by bola
v časti zosplatnených splátok podaná predčasne.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich písomných vyjadreniach k meritu veci okrem iného uviedol, že

doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ.
S nedoručením takejto výzvy môžu byť len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Poprel tvrdenia
navrhovateľa o premlčaní uplatneného nároku, s tým, že navrhovateľ si v konaní uplatňuje nepremlčané

splátky úveru splatné od 20.8. 2010 do 20.3. 2013. Splátky pôvodne splatné od 20.2. 2013 do 20.3. 2013
sa stali splatnými dňa 23.2. 2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal tiež
na to, že v prípade premlčania treba vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka a teda na daný
zmluvný vzťah je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu.

Odporkyňa na pojednávaní pred súdom potvrdila, že UZ uzavrela. Tvrdila, že v čase uzavretia UZ bola
v manželstve s odporcom v 1. rade, ktorý v tom čase prišiel o prácu a to bol aj dôvod uzavretia UZ. UZ
si pred jej podpisom aj s manželom prečítali, s jej obsahom boli oboznámení. Pokiaľ žila s odporcom v
spoločnej domácnosti, dlh z UZ splácali spoločne, následne sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala,
avšak odporca v 1. rade i naďalej, pokiaľ vie, úver splácal. Obsah UZ ona ani odporca v 1. rade ovplyvniť

nijako nemohli. Oznámenie o zosplatnení úveru zo SLSP jej doručené pravdepodobne bolo. Zo strany
SLSP jej pravdepodobne nebola pred postúpením na navrhovateľa doručená výzva na úhradu dlhu.
Pre prípad, že by bol návrh navrhovateľa dôvodný, bola ochotná časť dlhu navrhovateľovi v 20 eur
mesačných splátkach zaplatiť, poukazujúc na to, že žije sama s 2 deťmi vo veku 13 a 6 rokov, na ktoré
ich biologický otec platí výživné spolu v sume 270 eur mesačne. S odporcom v 1. rade má ešte jedno

dieťa, na ktoré odporca v 1. rade platí výživné vo výške 120 eur mesačne. Jej príjem je mesačne vo
výške 350 eur a len za bývanie mesačne z neho platí sumu 260 eur. V rozpore s týmto tvrdením takisto
uviedla, že súhlasí v celom rozsahu s vyjadrením vedľajšieho účastníka na jej strane, ktorý žiadal návrh
v celom rozsahu zamietnuť. V ďalšom priebehu konania žiadala návrh zamietnuť s poukazom aj na to,
že s odporcom v 1. rade sa dohodla v dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva tak,

že predmetný dlh SLSP z UZ uhradí odporca v 1. rade.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom zotrval na svojich písomných vyjadreniach
k meritu veci, s tým, že do spisu predložili všetky písomné dôkazy, ktoré mali k veci k dispozícii.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia UZ), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“ ), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;
to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov, právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ.

Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia UZ uvádza, že
predmetnú UZ uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť
režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k OZ
lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených

súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č.
258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia OZ, vrátane všeobecných ustanovení
o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60OZ je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do OZ aplikovať všeobecné ustanovenia o
občianskoprávnych vzťahoch.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
nedôvodný v celom rozsahu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v čase uzavretia UZ,

t.j. ku dňu 4.4. 2007, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - SLSP a odporcom vznikol

spotrebiteľský vzťah uzavretím UZ. Na predmetný vzťah sa použijú ust. zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo
o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa odporca ako spotrebiteľ zaviazal veriteľovi
vrátiť. Súd považuje UZ za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol odporcom poskytnutý úver, ktorý sa zaviazali v pravidelných mesačných

splátkach splácať.
Súd mal v konaní takisto preukázané, že medzi navrhovateľom a SLSP, bola dňa 13.12. 2012 uzavretá
Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byt' na navrhovateľa postúpená aj pohľadávka
uplatnená v tomto konaní, čo vyplýva z Prílohy Č. 1 k UZ o postúpení pohľadávok, pričom postúpenie
pohľadávky z UZ právny predchodca navrhovateľa odporcom oznámil.

Vedľajší účastník na strane odporkyni v konaní namietal, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods.7 zákona Č.
483/2001 Z.z. o bankách, z dôvodu ktorého je potrebné posudzovať samotné postúpenie pohľadávky z
pôvodného veriteľa na navrhovateľa ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho nemohlo
dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Navrhovateľ s týmito tvrdeniami nesúhlasil a postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa považoval za platné.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v konaní predovšetkým posúdiť, či navrhovateľ je v
predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom.
Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 92 ods. 7 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného

v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal

preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému
malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.12. 2012 medzi navrhovateľom
a jeho právnym predchodcom, SLSP.Súd sa stotožnil s vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ktorý namietal aktívnu
legitimáciu navrhovateľa, pretože argumentácia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka bola podľa
právneho názoru súdu v súlade s vyvíjajúcou sa judikatúrou v obdobných právnych veciach.

Aby pohľadávka podľa ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový
subjekt, je potrebné, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby
banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so
zákonom. Postúpenie pohľadávky je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi stranami Zmluvy o

postúpení pohľadávok, ale aj voči odporcovi.
Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne

oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje z UZ, ktorú odporcovia uzavreli so SLSP, teda
bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto
nároky mal žalobca získať postúpením.

Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
Vyššie citované ustanovenie zákona zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať

za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi

veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) zákona o bankách

dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok,
ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade
tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je
totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných

prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky
tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani
prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je
povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a
dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho

záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v
omeškanísosplatením,svojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s
postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.

Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom
navrhovateľa,jebankadržiteľbankovéhopovolenia,atedavzťahujesa,tak,akoužbolovyššieuvedené,
na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecnýchpodmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 7 (teraz odsek 8)
zákona o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na
„nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a

zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného
záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená
postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka
môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v
rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do

zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.
Na základe vyššie uvedeného súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie navrhovateľa v konaní.
O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia

alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno
zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..