Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 11, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/40/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203707
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1208203707.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: L.. R. C. (A. Ž.), N. F. X, N.,

zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Smieškom, Miletičova 1, Bratislava, proti odporcovi: M. Ž., N.
U. XX, N., zastúpenému advokátom Mgr. Marcelom Drgonom, Jesenského 2, Bratislava, o 11.267,81 .-
eur s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi k rukám advokáta Mgr. Marcela Drgona náhradu trov
konania vo výške 3.896,03 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov štátu vo výške
1.547,56 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 18. 02. 2008, domáhala, aby súd zaviazal odporcu
povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 11.267,81 eur (339.454,08 Sk) s úrokom z omeškania:

- vo výške 17,6 % ročne zo sumy 43.650,34 Sk od 01. 01. 2000 do zaplatenia,
- vo výške 17,6 % ročne zo sumy 25.134,34 Sk od 01. 01. 2001 do zaplatenia,

- vo výške 15,5 % ročne zo sumy 23.154,- Sk od 01. 01. 2002 do zaplatenia,
- vo výške 13 % ročne zo sumy 118.889,-Sk od 01. 01. 2003 do zaplatenia,
- vo výške 12 % ročne zo sumy 128.626,40 Sk od 01. 01. 2004 do zaplatenia

a náhradu trov konania, titulom vyplatenia podielu na príjmoch z podnikania odporcu podľa § 148a
ods.3 Obč. zák.

Podanie návrhu na súd navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II
v Bratislave zo dňa 19. 01. 1999 č. k. 12C/314/1998-11, právoplatným a vykonateľným dňa 12. 05.
1999 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania (ďalej len "BSM").
Ďalším rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 10. 01. 2005 č. k. XC/XXX/
XXXX-XX, právoplatným a vykonateľným dňa XX. XX. XXXX, bolo manželstvo účastníkov konania
rozvedené.Navrhovateľkauviedla,žepozrušeníBSMúčastníkovkonaniabolaspolupracujúcouosobou
odporcu, t. j. pomáhala odporcovi v jeho podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že aj jej

rodičia pomohli účastníkom (pri rekonštrukcii ich rodinného domu i budovaní tlačiarne) napr. pôžičkami
finančných prostriedkov, či kúpou tlačiarenského stroja. Po rozvode manželstva sa účastníci dohodli
na rozdelení ich nehnuteľného majetku - rodinného domu na U. X. S. N.. Zároveň sa ústne dohodli na
tom, že sa rozdelia aj o príjmy z podnikania odporcu, kde navrhovateľka bola jeho spolupracujúcouosobou. Odporca začal túto ústnu dohodu plniť, avšak neskôr z nepochopiteľných dôvodov plniť prestal.
Medzi účastníkmi konania nebola uzavretá písomná zmluva o rozdelení príjmov z podnikania, teda
navrhovateľka mala právo na vyplatenie polovice odporcom dosiahnutých príjmov. Navrhovateľka sa

však napriek tomu podaným návrhom domáhala len 20-tich % príjmov odporcu, a to za dobu od roku
1999 do roku 2003. Návrhom uplatnenú istinu navrhovateľka vypočítala na základe svojich daňových
priznaní ako spolupodnikajúcej osoby za roky 1999, 2000, 2001, 2002 a 2003 v pomere 20 % k 80
%-tám. Navrhovateľka uviedla, že k rozdeleniu príjmov z podnikania odporcu nedošlo, preto sa týchto
svojich nárokov domáha súdnou cestou. Navrhovateľka zároveň poukázala na ustanovenia § 114 Obč.

zák., podľa ktorého, ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi
na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie, čo
platí aj o právach medzi manželmi.

Výšku uplatneného nároku navrhovateľka preukazovala daňovými priznaniami za roky 1999 až 2003,
v ktorých určila podiel na podnikaní 20% z dosiahnutých príjmov a výdavkov pri podnikaní odporcu.

Odporca navrhol, aby súd návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný. Odporca uviedol, že v danom
prípade nie je aplikácia ust. § 148a ods. 3 Obč. zák. na mieste, nakoľko podnik (tlačiareň), o príjmy
z ktorého v konaní ide, odporca nenadobudol počas trvania manželstva s navrhovateľkou, ale ešte v
dobe pred uzavretím tohto manželstva, v roku 1996. Daný podnik bol teda jeho výlučným vlastníctvom.

Odporca potvrdil, že navrhovateľka bola v dobe od roku 1999 do roku 2003 jeho spolupracujúcou
osobou, keď v jeho podniku robila administratívne práce a účtovníctvo. Navrhovateľka a odporca nikdy
spoločne nepodnikali. Odporca spochybnil tvrdenie navrhovateľky, že táto nezískala za svoju pomoc
odporcovi nič. Navrhovateľka podľa odporcu získala za svoju pomoc omnoho vyšší podiel, ako by bol jej
zákonný podiel spolupracujúcej osoby podľa § 148a ods. 3 Obč. zák. Príjem z predmetného podnikania

bol totiž počas trvania manželstva účastníkov ich jediným príjmom, spolu s príjmami, získanými od
rodičovobochúčastníkov. Ztohtopríjmuúčastnícifinancovalispoločnéživotnépotreby,bežnúspotrebu,
časť nákladov renovácie ich kedysi spoločného domu, splátky úveru na kúpnu cenu tohto domu atď. Po
rozvode manželstva odporca poskytol navrhovateľke, titulom vzájomného majetkového vysporiadania
sumu 2.850.000,- Sk. Celý príjem z podnikania bol teda účastníkmi konania skonzumovaný a ako

významnejšia majetková hodnota po rozvode účastníkov zostal podnik odporcu a rodinný dom, z ktorého
odporca navrhovateľku v súlade s ich vzájomnou dohodou vyplatil. Odporca podotkol, že navrhovateľka
viedla účtovníctvo jeho firmy a až do roku 2004 mala podpisové právo k jeho podnikateľskému účtu.
Okrem uvedených argumentov odporca vzniesol aj námietku premlčania návrhom uplatneného práva
navrhovateľky (na istinu aj príslušenstvo), ktorú námietku odôvodnil ustanovením § 107 ods. 1 Obč. zák.

Tunajší súd vo veci rozhodol dňa 20.12.2011 rozsudkom č.k. 50C 40/2008-361 tak, že návrh
navrhovateľky zamietol ako nedôvodný z dôvodu, že odporca sa dovolal premlčania, preto súd
nemohol navrhovateľke premlčané právo priznať. Na odvolanie navrhovateľky proti tomuto rozsudku
rozhodol odvolací súd tak, že napadnutý rozsudok vrátil súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie

konanie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť
dňom 17.02.2005 a jej posledný deň lehoty pripadol na 16.02.2008, ktorým bola sobota, preto právo
navrhovateľky nie je premlčané, navrhovateľka podala návrh v posledný deň trojročnej lehoty, teda včas.

Odvolací súd vrátil vec s tým, aby súd prvého stupňa skúmal opodstatnenosť navrhovateľkou

uplatneného nároku, vzhľadom na obranu odporcu, že navrhovateľka z jeho podnikateľskej činnosti
počas trvania manželstva získala majetkový prospech, ktorý mal presahovať jej podiel na príjmoch
z podnikania ako spolupracujúcej osoby, resp. že celý jej príjem z jeho podnikania spoločne s
navrhovateľkou skonzumovali a na to, že sa vzájomne majetkovo vyporiadali po rozvode ich manželstva.
Pokiaľ súd prvého stupňa dospeje k záveru, že navrhovateľkou uplatnený nárok je opodstatnený čo do

základu, bude nutné zisťovať následne jej výšku, a to aj prípadným znaleckým dokazovaním.

Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd vykonal
dokazovanie najmä výsluchom účastníkov konania, výspoveďami svedkov L.. M. C. V. O. Ž., znaleckým
posudkom č. XX/XXXX L.. I. U. z odboru ekonómia a manažment, v odvetví účtovníctvo a daňovníctvo,

personalistika a kontroling, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi a
zistil tento skutkový a právny stav veci:Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 19. 01. 1999 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX,
právoplatným a vykonateľným dňa 12. 05. 1999 bolo zrušené BSM účastníkov konania podľa § 148a
ods. 2 Obč. zák.

Ďalším rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 10. 01. 2005 č. k. XC/XXX/XXXX-
XX, právoplatným a vykonateľným dňa 16. 02. 2005 bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania
(uzavreté dňa 02. 08. 1997).

Navrhovateľka na návrhu zotrvala a súdu uviedla, , že odporca začal podnikať v roku 1996, založil
si tlačiareň, avšak na kúpu stroja a ďalších vecí ku chodu tlačiarne nemal peniaze. Na kúpu týchto
vecí si požičal peniaze v sume 260.000.-Sk od nej, doklad o tom navrhovateľka nemá. Uľahčovať
podnikanie im malo auto, ktoré navrhovateľka dostala od svojich rodičov a na prevádzke u odporcu
sa podieľal aj jej otec, ktorý vykonal zadarmo elektroinštaláciu, prispel radami, pomocou. Vďaka jej
otcovi sa spoločnosť stala platcom DPH. Preto nemôže súhlasiť, že tlačiareň bola výlučne vlastníctvom

odporcu. Aj keď stroje a zariadenia odporca kúpil na firmu, de facto boli navrhovateľkine. V roku 1997
pracovala navrhovateľka u odporcu bez nároku na plat a od 02.08.1998 po svadbe bola evidovaná u
odporcu ako spolupracujúca osoba. Všetky spoločné prostriedky financovali spoločne, splácali úver,
minuli na životné potreby. V roku 1998 prevádzku presťahovali do garáže pri rodinnom dome, ktorý kúpili
a na kúpu tohto domu im požičali rodičia navrhovateľky sumu 2.400.000.-Sk. Dňa 08.12.1998 dostali

úver a peniaze rodičom vrátili. Peniaze rodičia rozdelili medzi navrhovateľku a jej súrodencov, každému
dali po 500.000.-Sk. Tieto peniaze navrhovateľka uložila a spolu s odporcom zaplatili rekonštrukciu
domu v hodnote 1.250.000.-Sk. V roku 1999 zrušili BSM, tlačiareň zostala odporcovi, dom sa mal
prepísať na ňu, vyporiadanie však neprebehlo a zostalo v pomere 1:1, od augusta 1996 do januára 2004
spolu s odporcom hospodárili, pracovali a ani jeden z nich nemal tendenciu si tlačiareň privlastňovať. V

roku 2004 odporca vyhlásil, že tlačiareň je jeho S odporcom konzultovali cenu tlačiarne, ktorá by bola
1.100.000.-Sk, jej by pripadla suma 500.000.-Sk. V roku 2005 sa rozviedli a dohodli sa, že odporca ju
vyplatí. Navrhovateľka urobila ústupok a predala polovicu domu za odhadovú cenu, pričom odporca na
tom získal, tlačiareň predať nechcel Finančnú čiastku 555.000.-Sk jej postupne splácal, avšak neskôr
prestal splácať splátky, v tejto veci s a navrhovateľka obrátila na súd.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď súdu uviedol, že v roku 1996 mu navrhovateľka sumu 260.000.-
Sk poskytla darom a keďže manželstvo bolo uzatvorené až v roku 1997, odporca začal podnikať skôr
a realizácia tlačiarne je jeho výlučným vlastníctvom. Poprel, že by otec navrhovateľky prispel k jeho
podnikaniu pomocou elektroinštaláciou, pretože to bolo v rámci vzájomnej výpomoci, keď odporca mu

vypomáhal na chalupe, ako aj, že tvrdenie o pričinení sa otca navrhovateľky, že sa stal platcom DPH
je neurčité. Súdu predložil doklady, ktoré tieto tvrdenia vyvracajú, keď v roku 2005 zakúpil stroje bez
DPH. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva to bola práve navrhovateľka, ktorá žiadala predať ?
nehnuteľnosti - domu a súhlasila s cenou 2.850.000.-Sk Pokiaľ išlo o kúpu domu, do rekonštrukcie
boli vložené finančné prostriedky aj z podnikateľskej činnosti odporcu. Odporca nepopiera, že boli

poskytnuté finančné prostriedky zo strany rodičov navrhovateľky, ale tieto boli poskytované individuálne
a finančné prostriedky boli poskytované aj zo strany odporcových rodičov. O chod tlačiarne sa pričinil
výlučne odporca. K zrušeniu BSM došlo z podnetu navrhovateľky a jej rodičov, lebo ako živnostník mohol
spôsobiť určité riziká, k prepisu domu nedošlo, lebo nemali finančné prostriedky na prepis k dispozícii.

K príjmom z jeho podnikania uviedol, že to boli jediné príjmy, ktoré počas manželstva s navrhovateľkou
získali. Tvrdenia navrhovateľky, že s odporcom podnikala sú nepravdivé, lebo navrhovateľka bola
len spolupracujúcou osobou a vykonávala účtovné práce. Odporca súdu predložil doklady z ktorých
je zrejmé, že s navrhovateľkou v rokoch 1999 až 2003 z podniku vybrali a minuli čiastku vo výške
3.521.939.-Sk,väčšinoutýchtovýberovnaosobnúspotrebuvykonalafyzickynavrhovateľka,ktorátýmito

finančnými čiastkami aj disponovala. Do roku 2003 viedli spoločnú domácnosť a splácali aj úver v
prospech Prvej stavebnej sporiteľne.

Svedok L.. M. C., ktorý je otcom navrhovateľky, pred súdom vypovedal, že účastníkom konania, počas
trvania ich manželstva, pomáhal pri rekonštrukcii rodinného domu i budovaní tlačiarne, a to odbornou

pomocou (napr. vypracovaním projektu, elektroinštalačnými meraniami, vybavovaním DPH atď.), ako i
finančne (napr. pôžičkou 1.000.000,- Sk, kúpou tlačiarenského stroja v hodnote 160.000,- Sk).MatkaodporcuO.Ž.vosvojejsvedeckejvýpovediuviedla,žeodporcazačalpodnikaťešteakoslobodný,
v roku 1996. Ona mu finančne vypomáhala napríklad tým, že mu požičala 80.000,- Sk na založenie firmy
a neskôr účastníkom pomohla sumou cca. 1.300.000,-Sk. Okrem toho darovala účastníkom auto.

Navrhovateľka predložila súdu odborné vyjadrenie L.. O. O., znalkyne z odboru Ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, zo záverov ktorého vyplynulo, že z
účtovných dokladov výška výdavkov na osobnú spotrebu, na príjmy navrhovateľky ako spolupracujúcej
osoby nie je možné za obdobie rokov 1999, 2000,2001,2002 a 2003 vyčísliť na základe predložených

relevantných účtovných dokladov.

Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania vzájomne mal súd vyhodnotiť akým spôsobom
a v akej výške sa navrhovateľka podieľala na podnikaní odporcu ako spolupracujúca osoba. Súd na
odborné posúdenie veci uznesením č. k. 50C 40/2008-420 zo dňa 04.05.2012 ustanovil znalkyňu L.. I.
U. z odboru ekonómia a manažment, v odvetví účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling.

Zo znaleckého posudku č. 27/2012 ma súd preukázané, že znalkyňa vychádzala pri odbornom
posúdení nároku navrhovateľky z jej daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za roky
1999,2000,2001,2002,2003 a z výkazov o príjmoch a výdavkoch odporcu - Ján Židek - Tlačiareň R.L.S
za roky 1999,2000,2001,2002, 2003.

Podľa znaleckého posudku vyplynulo, že podiel navrhovateľky ako vypomáhajúcej osoby vo výške 20%
na príjmoch z podnikania odporcu bol v období 1999-2003 v celkovej výške 2.214.247.-Sk a podiel
na výdavkoch vo výške 20% bol v celkovej výške 1.874.794.-Sk, rozdiel v príjmoch a výdavkoch činí
339.453.- Sk t.j. 11.267,78 eur.

Znalkyňa určila podiel navrhovateľky ako vypomáhajúcej osoby na príjmoch z podnikania odporcu Ján
Židek -Tlačiareň R.L.S. za roky 19999 až 2003 vo výške 20% v roku 1999 vo výške 1.448,91 eur, v roku
2000 vo výške 834,30 eur, v roku 2001 vo výške 768,57 eur, v roku 2002 vo výške 3.946,39 eur a v roku
2003 vo výške 4.269,60 eur, teda v takom rozsahu ako sa navrhovateľka domáha svojho nároku.

Znalkyňa na základe podkladov z účtovníctva ďalej zistila, že všetky finančné prostriedky, ktoré boli v
rokoch 1999 až 2003 vyplatené navrhovateľke v celkovej výške 2,6 mil. Sk boli v účtovníctve zaúčtované
ako " osobná spotreba". Boli to výbery v hotovosti z ATM, výbery v banke, prevody na súkromný
účet, platby platobnou kartou. Uviedla, "..že kontrolou predložených podkladov z účtovníctva nebol

navrhovateľke vyplatený podiel na príjmoch ako vypomáhajúcej osoby za roky 1999 až 2003, ale
všetky finančné prostriedky boli v priebehu rokov 1999 až 2003 v účtovníctve zaúčtované ako "osobná
spotreba" a boli vyplatené navrhovateľke vo výške 86,3 tis. eur.- Boli to výbery v hotovosti z ATM, výbery
hotovosti v banke, prevody na osobný účet, platby kartou....".

K otázke aká bola výška výdavkov na osobnú spotrebu a príjmov ako osobných vkladov podnikateľa
M. Ž. - Tlačiareň R.L.S. v rokoch 1999 až 2003 znalkyňa uviedla, že výdavky na osobnú spotrebu
podnikateľa M. Ž.L. - Tlačiareň R.L.S nie sú považované za daňové výdavky v zmysle zákona o daniach
z príjmov a že celkové výdavky na osobnú spotrebu podnikateľa v tomto období boli vo výške 3.491.997.-
Sk (115.913,07.-eur) a celkové vklady boli v sume 1.957.600.-Sk ( 64.980,42 eur).

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.09.2013 upresnila podaný návrh čo do spresnenia výšky istiny s
príslušenstvom v zmysle obdržaného znaleckého posudku, čo súd na pojednávaní uznesením pripustil
v znení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 11.267,78 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.448,91 eur od 01. 01. 2000 do zaplatenia, - vo výške 17,6

% ročne zo sumy 834,30 eur od 01. 01. 2001 do zaplatenia, vo výške 15,5 % ročne zo sumy 768,57 eur
od 01. 01. 2002 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 3.946,39 eur od 01. 01. 2003 do zaplatenia,
vo výške 12 % ročne zo sumy 4.269,60 eur od 01. 01. 2004 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Podľa § 148a ods. 3 Obč. zák., ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia

sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola
uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa §122 ods. 1 Obč. zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,

ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa §122 ods. 2 Obč. zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá
na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa §122 ods. 3 Obč. zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, aj
keď bol podaný v lehote stanovenej zákonom včas.

Niet pochýb o tom, že účastníci konania boli v rozhodnom období manželmi, ich bezpodielové
spoluvlastníctvomanželovbolozrušenérozhodnutímsúduvzhľadomnapodnikateľskúčinnosťodporcu,
pričom navrhovateľka podnikateľkou nebola, avšak odporcovi ako bývalému manželovi v podnikaní
počas trvania manželstva vypomáhala. Navrhovateľka si uplatňuje v konaní právo, ktoré opiera o ust. §

148a ods. 3 Obč. zákonníka. Keďže ide o právo majetkové, toto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
dobe poľa § 101 Obč. zákonníka.

Z obsahu spisu súd zistil, že rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol
právoplatnosť dňa 16.02.2005 a že navrhovateľka podala návrh dňa 18.02.2008 doručením návrhu na

súd.

Všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 17.02.2005 a jej posledný deň pripadol na
16.02.2008, ktorý deň bola sobota. V danej veci súd uvádza, že všeobecná trojročná premlčacia lehota
podľa § 101 OZ sa použije všade tam, kde nie je zákonom ustanovená osobitná premlčacia lehota.

Predmetom sporu bolo posúdenie a priznanie navrhovateľkou uplatnených 20% z príjmov z podnikania,
nakoľko vykonávala spoločne s manželom podnikateľskú činnosť ako spolupracujúca osoba po zrušení
BSM. Účastníci konania pre svoju obranu predložili súdu listinné dôkazy - priznanie dane z príjmu, výpisy
zbánkapod.,ktorébolineúplnépreposúdenienárokunavrhovateľky,pretosúdustanovilvoveciznalca.

Ako vyplýva zo znaleckého posudku, znalkyňa z účtovníctva odporcu ako podnikateľa presne
špecifikovala za rozhodné obdobie ( 1999 až 2003) najmä príjmy, výdavky, vklady a výbery, osobnú
spotrebu a súdu uviedla, že navrhovateľke podľa účtovných podkladov nebol vyplatený podiel na
príjmoch vypomáhajúcej osoby za roky 1999 až 2003 subjektu Ján Židek, t.j. v peňažnom denníku ani

na prvotných dokladoch nebola uvedená skutočnosť, že ide o vyplatenie podielu vypomáhajúcej osoby.
Všetky finančné prostriedky, ktoré boli navrhovateľke v rokoch 1999 až 2003 vyplatené vo výške 86. 300
eur boli v účtovníctve zaúčtované ako "osobná spotreba".

V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľka v rokoch 1999 až 2004 bola

vypomáhajúcou osobou u odporcu, ako podnikateľa za trvania manželstva a po zrušení BSM. Dňom
01.07.2004 začala navrhovateľka vykonávať samostatne zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný. Aj keď
navrhovateľke nebol v zmysle účtovných dokladov vyplatený 20% podiel na podnikaní odporcu počas

manželstva (tak ako to uvádza znalecký posudok), súd vzal zreteľ najmä na preukázateľne predložené
dôkazy - doklady o výbere finančných čiastok z podnikateľského účtu, z pokladne v hotovosti odporcu,
kde evidentne navrhovateľka po zrušení BSM preberala finančné hotovosti na osobnú spotrebu (napr. v
znaleckom posudku č.l. 609 a č.l. 541 podľa výdavkového pokladničného bloku č. v peňažnom denníku573 dňa 03.11.2000 navrhovateľka prijala od odporcu - podnikateľa Ján Židek - Tlačiareň R.L.S. sumu
10.000.-Sk, dňa 30.03.1999 z účtu odporcu č. XXXXXXXXXX vybrala sumu 11.500.-Sk a oba tieto
účtovné doklady označila ona osobne ako "osobná spotreba").

Ako ďalej vyplýva z tab. č. 13 znaleckého posudku L.. I. U. navrhovateľka v rokoch 1999 až 2003 mala
vyplatenú v hotovosti z pokladne sumu 5.599 eur, výberom hotovosti z ATM prevzala sumu 8.554 eur,
výberom hotovosti v banke prijala sumu 40.098 eur, prevodom z účtu odporcu na jej účet prijala sumu
30.621 eur a vykonala nákup platobnou kartou vo výške 1.400 eur, spolu vo výške 55.681 eur, pričom

z takto vykonanej rekapitulácie výdavkov na osobnú spotrebu je zrejmé, že boli to výdavky určené na
osobné spotrebovanie. Opak v konaní navrhovateľka nepreukázala.

Navrhovateľkavrokoch1999až2003akoúčtovníčkazabezpečovalapreodporcuúčtovnépráce,pričom
disponovala oprávnením vyberať si príjmy od odporcu ako podnikateľa, ktoré neviedla v účtovníctve
ako podiel na príjmoch spolupracujúcej osoby, ale evidovala tieto doklady vo forme "osobnej spotreby",

pričom podľa názoru súdu mohla a mala mať vedomosť o tom, že finančné príjmy od odporcu podliehajú
zdaneniu a majú byť evidované ako podiel na príjmoch spolupracujúcej osoby. Svedčia o tom aj jej
daňové priznania za tieto roky, kde konkrétne uviedla, že sa jedná o podiel na podnikaní v pomere 80 :
20 a kde daňovému úradu de facto priznala, že tieto príjmy prijala.

Z uvedeného dôvodu považuje súd tieto výbery navrhovateľky za jej príjem ako spolupracujúcej
osoby pri podnikaní spoločne s manželom, ktorý spotrebovala, čo potvrdila navrhovateľka aj na svojich
daňových priznaniach s prihliadnutím na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené a
navrhovateľka preto nemôže od odporcu žiadať navyše ďalšiu úhradu, i keď by jej z pohľadu účtovníctva
prislúchal podiel na príjmoch odporcu zo zákona.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca mal vo veci plný úspech a
právo na náhradu trov konania si riadne uplatnil a vyčíslil, preto mu súd priznal proti navrhovateľke plnú
náhradu trov konania - právneho zastúpenia odporcu advokátom v sume 3.896,03 eur :

Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), ods. 5, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z., súd priznal odporcovi právo na náhradu odmeny advokáta za úkony právnej služby po 270,54 .-
eur / za 1 úkon
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29. 09. 2008;
- účasť advokáta odporcu na pojednávaniach konaných v dňoch 17.10.2008 (1/4), 14.01.2009,

28.01.2009, 27.03.2009, 29.05.2009, 04.09.2008 (?), 14. 01. 2009, 27. 03. 2009, 29. 05. 2009;
04.09.2009 (?)02.12.2011 a 11.09.2013;
- písomné vyjadrenie zo dňa 29. 09. 2008, 19.01.2009, 08.02.2009, 03.06.2009 a dňa 12.11.2009;
- režijných paušálov advokáta v sume spolu 96,70 eur (3x 6,31 eur + 9x 6,95 eur, 1x 7.41 .- eur a
1x 7,81 eur);

- preddavok na trovy spojené s o znaleckým posudkom v sume 350 eur;

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 O.s.p. a navrhovateľku zaviazal uhradiť štátu sumu
1.547,56 eur, pozostávajúcu zo znalečného zaplateného zo štátnych finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde ,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.