Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211620
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113211620.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. U. XXX/XX, XXX XX C. L., štátnej
občianke SR, v konaní o zaplatenie 800,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/240/2013-212 zo dňa 06.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/240/2013-212 zo dňa 06.09.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 800,58 Eur so 6
%ročnýmúrokomzozmenkovejsumy800,58Eurod07.07.2009dozaplateniaavčastičodozaplatenia
zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 800,58 Eur od 23.04.2009 zamietol. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal, aby žalovaná zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 800,58 Eur a zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 800,58 Eur od 23.04.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej

sumy 800,58 Eur od 07.07.2009 do zaplatenia; zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
teda 2,67 Eur spolu s náhradou trov konania, a to v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorou sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, a to čiastočného späťvzatia okresný súd
konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 800,58 Eur od 23.04.2009
do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti žalobného nároku nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili

a súhlasili s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Žalovaná mala doručenie predvolania na
pojednávanie vykázané podľa ust. § 111 ods. 3 CSP.

2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania poukázal na to, že predmetom konania je spor zo
zmenky. Jednalo sa o vlastnú zmenku, v ktorej bolo vyhlásenie žalovanej ako vystaviteľa, že zaplatí za
túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, zmenkovú sumu dvadsaťštyritisícstoosemnásť Sk dvadsaťsedem halierov a zmenkový úrok 0,25

% denne od 23.04.2009“,
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/416/2010 okresný súd zistil, že súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 16.07.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému S. S. na vymoženie

sumy 800,58 Eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
20.05.2010. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený
Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 01.10.2009 sp. zn. SR 14581/09, ktorým bolo žalovanej uložené
zaplatiť žalobcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu vo výške 800,58 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne zo sumy 800,58 Eur od 23.04.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6

% ročne zo sumy 800,58 Eur od 07.07.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania
vo výške 222,83 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia tohto
rozsudku žalobca a žalovaná zabezpečili záväzkový vzťah, a to Zmluvu o úvere neúplnou zmenkou
(blankozmenkou) vystavenou dňa 07.11.2008, pričom žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu riadne nesplnila. Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
okrem iného aj Zmluvou o úvere č. 5371600, z ktorej Zmluvy zo dňa 07.11.2008 č. 5371600 mal

preukázané, že týmto dňom obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník uzavreli predmetnú Zmluvu o úvere, podľa ktorej mal byť poskytnutý úver vo výške 8.000,-
Sk, ktorý úver sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 7.600,- Sk,
spolu vo výške 15.600,- Sk v 12 mesačných splátkach po 1.300,- Sk, počnúc od 18.12.2008. Žalovaná
ako dlžník bola v zmluve označená menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Okresný súd

Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10Er/416/2010-14 zo dňa 06.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
18.02.2011, exekúciu zastavil a uznesením č.k. 10Er/416/2010-49 zo dňa 30.05.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 28.06.2012, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

3. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia poukázal na to, že dňa 20.10.2015 občianskoprávne

kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR prijalo Spoločné
stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 8/2015 pod č. 93. Z tohto citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom
zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané v prejednávanej veci, je možné túto skúmať

až po úroveň Dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.03.2010.
Okresný súd zistil, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere, súčasťou
ktorej bola aj Dohoda o vyplnení zmenky (článok 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), preto
skúmal (ne)platnosť tejto Dohody o vyplňovacom práve z hľadiska jej súladu so zákonom č. 258/2001

Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomod01.01.2008do31.12.2010.Okresnýsúdpoukázalna
ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., § 39 Občianskeho zákonníka, čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou a dospel k záveru, že je nevyhnutné žalobu v zostávajúcej časti tak, ako bola uvedená vo
výroku rozsudku okresného súdu zamietnuť. Okresný súd poukázal na to, že žalobca uplatnil žalovaný

nárok právnym dôvodom nároku vyplývajúceho zo zmenky. Zmenku, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný
nárok, nadobudol indosamentom (rubopisom) od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka
mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo jednoznačne potvrdil údaj na zmenke, totožný s číslom zmluvy
o úvere, uzavretej medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a vyplýva aj z
článku 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

4. Z ďalších dôkazov, ktoré tvorili súčasť súdneho spisu, ako aj z pripojeného exekučného spisu
okresný súd zistil, že medzi pôvodným majiteľom zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou vznikol
spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť bola nepochybná
zo zmluvy o úvere, ktorá je aj súčasťou pripojeného exekučného spisu. Žalovaná ako dlžník bola

v zmluve jednoznačne označená ako fyzická osoba jej rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom
zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy
konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa
aplikovaliustanoveniazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. h), j), k) citovaného zákona zmluva o
spotrebiteľskom úvere musela ako obligatórnu náležitosť obsahovať aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe,
ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2011 Z.z. pritom absenciuuvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionovalo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Keďže úverová zmluva tieto náležitosti neobsahovala, považoval sa úver, poskytnutý žalovanej, za
bezúročný a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy

poskytnutého úveru, t.j. 268,55 Eur. Samotná zmenka však bola vyplnená na sumu 800,58 Eur, čo
je viac ako suma poskytnutého úveru. Vzhľadom na túto skutočnosť preto zmenka bola vyplnená v
rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. V dôsledku tejto skutočnosti bola zmenka neplatná. Napriek uvedenej skutočnosti spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako majiteľ zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovania zmenka na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, a to žalovanej, vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy,
indosoval túto zmenku (bez postúpenia samotnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú zabezpečovala)
na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia žalovanej vo vzťahu k veriteľovi zo zmluvy o úvere, najmä

pokiaľ išlo o obranu voči uplatneným nárokom zo zmluvy.

5. Okresný súd ďalej dal do pozornosti, že dohoda umožňovala vyplniť zmenkovú sumu vo výške
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky,
čo bolo tiež v rozpore s obmedzením, ktoré vyplývalo z ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.,

podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Dohoda o
vyplnení zmenky bola v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky v širšom, než zákonnom
rozsahu. Keďže dohoda o vyplnení zmenky bola v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., a

teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, okresný súd zmenkové nároky zo zmenky vyplnené
na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal. Dohoda o vyplnení zmenky bola
obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bola súčasťou formulára, ktorého obsah
žalovaná ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť, nebol individuálne dojednaný a spôsobil značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkovi v neprospech spotrebiteľa. Pri rozhodovaní o

trovách súdneho konania okresný súd aplikoval ust. § 255 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala prevažný
úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, pretože tieto si žalovaná neuplatnila, ani zo spisu žiadne
trovy konania nevyplývali.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Namietal, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že vo
veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi. Takéto dokazovanie žalovaná nenavrhla. Žalobca súdu predložil platnú
zmenku, z ktorej uplatňoval nároky, a preto z tejto zmenky sa malo pri rozhodovaní vychádzať. Žalovaná
mohla podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a pokiaľ tak neurobila,

akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu aj uplatnenej koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Okresný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho z
nesporných skutočností, avšak skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, neboli tvrdením ani jednej
zo sporových strán. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a preto
ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca

namietal, že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej
len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, avšak je na ňom, aby
oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na povinnom, v danom prípade
spočívalo na žalovanej a ak toto dôkazné bremeno neuniesla, tak potom nie je možné pri kauzálnych

námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovanej na žalobcu ako oprávneného. Žalobca v odvolaní
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a zvýraznil zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.

Vzhľadom k tomuto základnému východisku preto okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca poukázal aj na závery Stanoviska Najvyššieho súdu SR 95/2015, ktoré podľa
jeho názoru vychádza z viacerých nepravdivých premís. V súvislosti so Stanoviskom Najvyššieho
súdu SR č. 93/2015 Zb. žalobca poukázal na niekoľko prípadov rozhodnutí Oberster Gerichtshof- najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený
skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované za konečné v
rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa

neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej
spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn,
Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia práve
vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec

nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o
nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní
zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať
zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu)
z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v

žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo
až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na
zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať
ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania
riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj

všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku
úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o

ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987.
Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by
umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom
tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam,
ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž

chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky
30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,
ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne

zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím

by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,
sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady

zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúska na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

7. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať
žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej

povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo
o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodouo vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase
nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode

o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko
NS SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti
nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade
zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta
zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci žalobcu, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a vzhľadom ku
komplexnej argumentácii v odvolaní žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

8. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.

1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/106/2016-249 zo dňa
08.03.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 11.04.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v
spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP v ďalšom svojom postupe bol viazaný rozsahom
odvolania žalobcu v zmysle ním podaného odvolania zo dňa 17.10.2016. Z odvolacích dôvodov
žalobcu pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu boli vzaté do úvahy len tie, ktoré
nemali charakter nových argumentov, tvrdení neobsiahnutých v konaní pred okresným súdom. Odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a procesným postupom okresného súdu,

ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, nezistil v postupe okresného súdu vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd v súvislosti s týmto svojim záverom
poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 13Co/55/2016 zo dňa 07. júna 2016, ktorým bol
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/240/2013-161 zo dňa 12.01.2016 v spojení s
opravným uznesením č.k. 7C/240/2013-187 zo dňa 02.05.2016 vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd

žalobu zamietol a v závislom výroku o trovách súdneho konania zrušený a v tejto časti vec vrátená
okresnému súdu na ďalšie konanie so zaujatím stanoviska odvolacieho súdu okrem iného aj v tom,
že vo vecno-právnej rovine bude okresný súd vykonávať dokazovanie na nariadenom pojednávaní s
tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy
spoločnéhostanoviskaobčiansko-právnehokolégiaNajvyššiehosúduSRaobchodno-právnehokolégia

Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky, vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 8/2015 pod č. 93. Okresný súd v súlade s týmto zrušujúcim uznesením
krajského súdu ďalej vo veci postupoval, keď nariadil pojednávanie na deň 06.09.2016, na ktorom bolo
vykonávané dokazovanie a umožnené tak žalobcovi, právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanej

k vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Pokiaľ toto právo žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná
nevyužili, tak uvedené je bez zásahu do prijatých vecne správnych záverov okresného súdu na základe
vykonaného dokazovania.

12. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred

okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu
zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,keď podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaná nevzniesla námietky

voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca súčasne v odvolacom konaní namietal
závery Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom k rozsahu, podstaty odvolacích dôvodov žalobcu
primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne
závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom

a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti s nepriznaním náhrady trov
konania žalovanej.

13. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu
došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej,
ani po právnej stránke. Okresný súd v súlade s vyššie uvedeným zrušujúcim uznesením krajského

súdu vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, na ktorom okrem iného vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Er/416/2010.
Ak okresný súd nariadením pojednávania vo veci zachoval tak práva žalobcu, ako aj žalovanej,
nebolo možné sa relevantným spôsobom zo strany žalobcu brániť tým, že postupom vykonávaného
dokazovania bolo zasiahnuté do práv žalobcu, prípadne žalovanej. Okresný súd práve z dôvodov, že

je potrebné vo veci vykonať dokazovanie, nariadil pojednávanie, a tým tak žalobcovi, ako aj žalovanej,
t.j. obidvom sporovým stranám vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu ich práv a
oprávnených záujmov, a preto nemožno dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v
zmysle Nariadenia.

14. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej
rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za

zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015

k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochranespotrebiteľa.Právesohľadomnaprincípprávnejistoty,ktorýspočívavzabezpečeníjednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať

judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

15. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s
ustanoveniami O.s.p. v tom čase platného vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc
i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa,publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015, pod č. 93, podľa ktorého : „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.

pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti

posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že
nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorýje na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený
zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa
úvahysúdutakýtoexcesdosahuje“,keďzabezpečilprieskumnárokuuplatnenéhožalobcomvintenciách

možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak
žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie
povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie
záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis
súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá

medzi žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil
spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

16. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 10Er/416/2010,
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v

úverovomvzťahuspredchádzajúcimmajiteľomzmenkyzabezpečovacejposkytnutýspotrebiteľskýúver.
Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver
a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov,
pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom.

17. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké

námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu

zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;

toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

18. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany

prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti

spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

19. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými

mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

20. Okresný súd vecne správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky, ktorá
bola vystavená dňa 07. novembra 2008 na sumu 24.118,- Sk a 27 halierov, t.j. 800,58 Eur, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 23. apríla 2009, za miesto splatenia bolo určené

sídlo prvotného zmenkového veriteľa, túto pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného
pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných
súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých
veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom

nepochybne je aj Slovenská republika, za akceptovania aj vysloveného záveru krajským súdom v
zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn. 13Co/55/2016 zo dňa 07. júna 2016.

21. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo
zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka,
táto mohla byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti
sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo

v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu
spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu
samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola
suma poskytnutého úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo

zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť
postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy
bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v
časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval
minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do

výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa
prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňovacom
práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojedania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je

neplatnádohodaovyplňovacomprávezmenky,právonavyplneniezmenkyremitentovinevzniklo.Pokiaľ
došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo
a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným
spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto
vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

22. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu
právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu
vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany

spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového
právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní.
Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo
z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej
veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné odvolaním napadnutý

rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým výrokom o trovách konania
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.23. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému
stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty
ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane
spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej
zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd
a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu
na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou sporu bola žalovaná, ktorá sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, pričom z
obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanej nevyplýval, preto o nároku na náhradu
trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov tohto

odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.