Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811216222
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811216222.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného I. proti povinnému V.,
t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 1.519,04 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2016, č. k.
15Er/3099/2011-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku I. o zastavení exekúcie o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1

písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi S.. Q.
K., K. priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
oprávnený sa návrhom zo dňa 21.09.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
istiny vo výške 1.519,04 Eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie I. zo dňa
12.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.08.2011. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi S. udelené dňa 20.10.2011. Súdny exekútor podal podnet na

zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo z obchodného registra vymazaný. Z výpisu
z obchodného registra bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/186/2013-31 zo
dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť V.
zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu T. v oddiele I., vložke číslo XXXXX/R. Následne bol dňa
03.06.2015 povinný z obchodného registra ex offo vymazaný. Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu
zastavilkonanie,vzmysleust.§262ods.1CSP,ktorýjevovzťahukExekučnémuporiadkulexgeneralis,

rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku potom
priznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože exekúcia bola
zastavená z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného
poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. Po právoplatnosti tohto uznesenia
súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách,
o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd
bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným
dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a
preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov

exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd
pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho
monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.01.1983 Na základe

uvedeného sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak,
že odvolací súd exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie oprávneného
považuje za bezdôvodné. Poukázal na to, že exekútor si nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie

a nemôže podaný návrh odmietnuť, z toho dôvodu musí riziko prípadného nevymoženia pohľadávky
znášať oprávnený, nie súdny exekútor.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku

rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016)
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie
na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo
na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

10. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť
odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku
o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie

je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

11. Z uvedeného dôvodu bol v tomto prípade naplnený dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386
písm. c/ CSP.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a iba na zdôraznenie jeho správnosti
poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení zo dňa
15.8.2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012: "Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá
ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia

exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný
dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne
výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho
zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade
prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom.

Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku),
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučnéhoporiadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3
M Cdo 10/2011."

13. Pri rozhodovaní o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v prípade výmazu povinného z obchodného registra v dôsledku
jeho zrušenia bez likvidácie (§ 68 Obchodného zákonníka), je primárnym dôvodom zastavenia exekúcie
nemajetnosť povinného. Zánik jeho právnej subjektivity ex offo výmazom z obchodného registra, je totiž
až sekundárnym následkom, ktorý je podmienený nemajetnosťou povinného.

14. Z uvedeného dôvodu nie je dôvod na to, aby oprávnený nebol zaviazaný na náhradu trov exekúcie
v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému ako
vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).