Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011939
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113011939.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd v Trenčíne v trestnej veci proti obžalovanému C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., P. č.

XXX/XX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

C. C. C. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., P. XXX/XX,
sa uznáva za vinného, že

hoci ako otec mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX, mal. R. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. X. C., nar. XX.XX.XXXX
je povinný v zmysle § 62 a nás. Zákona o rodine ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
30P/96/2011 zo dňa 28.05.2012, právoplatným dňa 25.09.2012 a vykonateľným dňa 22.06.2012 povinný
prispievať na výživu svojho syna P. sumou 120 €, na svoju dcéru R. sumou 100 € a svoju dcéru X. sumou
80 € mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám matky R. Y., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom V. - B., L. XXX/
X, si svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne neplní od mesiaca júl 2012 vrátane až doposiaľ, pričom za
sledované obdobie uhradil na výživnom v mesiaci júl 2012 sumu 150 €, v auguste 2012 sumu 150 €,

v septembri 2012 sumu 150 €, v októbri 2012 sumu 150 €, v novembri 2012 sumu 150 €, v decembri
2012 sumu 150 €, v januári 2013 sumu 150 €, vo februári 2013 sumu 90 €, v auguste 2013 sumu 630
€ a v septembri 2013 sumu 270 €, čím mu za sledované obdobie doteraz, vrátane mesiaca november
2016 vznikol dlh na výživnom vo výške 13.860 €, pričom v sledovanom období nebol zamestnaný, bol v
evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vedený ako uchádzač o zamestnanie dňom 06.11.2013,
pričom za mesiac november 2013 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a skutku sa dopustil závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa 207 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného
zákona a § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Po podaní obžaloby súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie

výsluchomobžalovanéhoC.C.C.,svedkyneapoškodenejR.Y.,zasúhlasuprokurátoraaobžalovaného
v zmysle § § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď Ing. E. F. a boli oboznámené listinné dôkazy
nachádzajúce sa v spisovom materiáli.

ObžalovanýC.C.C.nahlavnompojednávanívypovedal,žesanecítibyťvinnýzospáchaniažalovaného

skutku, matke detí za žalované obdobie v roku 2012 uhradil sumu 900,- €, v roku 2013 v mesiaci január
2013 sumu 150,- €, vo februári 2013 sumu 90,- €, v auguste sumu 630,- €, v septembri sumu 270,- €
(spolu1.140,-€).Odvtedyvýživnéprestalmatkedetíplatiť.Celkovojejzažalovanéobdobieuhradilsumu
2.040,- €. Domnieva sa, že jej na výživnom nič nedlhuje z dôvodu, že matke detí dal osobné motorové
vozidlá, aby ich predala a peniaze použila na výživu detí. Zároveň dal matke detí dňa 11.03.2012 sumu

14.500,- €. Dohodol sa s ňou, že peniaze využije v prospech detí ako výživné do budúcnosti a nebude
od neho nejaký čas výživné uplatňovať. V novembri 2013 zrušil živnosť a bol zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, bola mu priznaná dávka v novembri 2013 v hmotnej núdzi vo výške 118,-
€, ktorá mu bola vyplatená asi len jedenkrát z dôvodu, že bol z evidencie uchádzač vyradený v januári
2014, kedy odcestoval do Z.. Tu sa zdržal asi 6 mesiacov. Inak býva v dvojizbovom byte vo Y., ktorý je

písaný na matku detí a táto naposledy uhrádzala poplatky spojené s bývaním. Cez Z. ambasádu v SR
si hľadá zamestnanie, žije s príspevkov, ktoré niekedy dostane od ambasády. Iný príjem nemá.

Svedkyňa a poškodená R. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne so svojou výpoveďou z
prípravného konania uviedla, že obžalovaný platil výživné na tri deti na základe predbežného opatrenia

vo výške 150,- € mesačne, hoci už podľa právoplatného rozsudku mal platiť na deti spolu 300,- €.
Poslednú platbu od obžalovaného obdržala v septembri roku 2013, a to vo výške 270,- €, v auguste
2013 sumu 630,- €, vo februári 2013 sumu 90,- €, v januári 2013 sumu 150,- €, v decembri 2012
sumu 150,- € a v mesiacoch júl 2012 až november 2012 vrátane jej vyplácal po 150,- €. V júni 2012
nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 96/2011 na základe ktorého

mal obžalovaný na tri deti spolu platiť 300,- €, čo obžalovaný nerešpektoval. Čo sa týka sumy 14.500,-
€, ktoré na základe dohody mala od neho prevziať, to jednoznačne popiera, naviac na písomnej dohode
nie je uvedený jej podpis a ona od obžalovaného takúto sumu nikdy neprevzala. Čo sa týka jednotlivých
áut, čo jej mal obžalovaný darovať, tieto kupoval na jej meno a následne ich ďalej predával so ziskom.
Svedkyňa pracuje ako pomocná sila vo firme D. od novembra 2013 pričom zarába asi 190,- € mesačne

v čistom. Takisto poberá náhradné výživné od roku 2013 vo výške 288,- € mesačne. Deti napriek tomu
netrpia núdzou, v rámci svojich možností zabezpečuje všetky ich potreby. Obžalovaný sa s deťmi už rok
nestretol, účelovo im teraz poslal balík s ovocím, keď sa s nimi stretával, darčeky im nosil.

Svedok Ing. E. F. v prípravnom konaní dňa 09.09.2013 vypovedal, že matka detí R. Y. sústavne

vypytovalaodobžalovanéhopeniaze,bolsvedkomtoho,akonaZ.ambasádejejdalobžalovaný14.500,-
€ a dňa 09.09.2013 jej poslal 270,- €. Tiež jej dal obžalovaný minimálnej dve autá, bolo to v roku 2011,
alebo roku 2012, mala ich užívať a v prípade predaja peniaze použiť pre deti.

NazákladetaktovykonanéhodokazovaniaOkresnýsúdvTrenčínedňa17.02.2015rozhodolrozsudkom

pod sp.zn. 3T/129/2013 tak, že uznal obžalovaného C. C. C. za vinného zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku za čo mu
Okresný súd podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek
8 Trestného zákona a § 36 písmeno j) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky

a 6 mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona muvýkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Uvedený
rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení odvolaním napadol obžalovaný.

Krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného bolo dôvodné, i keď z väčšej časti z iných dôvodov než
obžalovaný sám udával. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s
tvrdením svedka Ing. E. F., ktorý uviedol, že bol svedkom toho, ako obžalovaný dal matke maloletých
detí na Z. ambasáde sumu 14.500 Eur a umožnil jej užívať v rokoch 2011-2012 dve vozidlá. Súd prvého
stupňa len veľmi paušálne poukázal na hodnotenie týchto skutočností v konaní pred Okresným súdom

Trenčín vo veci sp.zn. 31P/406/2012. Vôbec však neuviedol konkrétne skutočnosti, na ktorých založil
svoje tvrdenie o nevierihodnosti výpovede svedka Ing. E. F., respektíve i tvrdenia obžalovaného, že
poškodenej uvedenú sumu uhradil. Krajský súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa pochybil aj pri ukladaní
trestu, keď uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, ktorého výkon
mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov bez toho, aby mu výkon trestu
odňatia slobody v zmysle § 51 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného uloženia

probačného dohľadu.

V zmysle pokynu Krajského súdu, súd prvého stupňa opätovne vypočul obžalovaného C. C. C. k otázke
vyplatenia sumy 14.500 Eur poškodenej a iných bonusov, vypočul poškodenú R. Y. a svedkov, ktorí mali
byť prítomní pri vyplatení predmetnej sumy v Obchodnom dome H. v V. dňa 11.03.2012, a to pána J. K.

a pani H. L.. Návrh obžalovaného na výsluch ďalších svedkov súd ako nadbytočný zamietol v zmysle
§ 272 odsek 3 Trestného poriadku.

Nahlavnompojednávanídňa30.08.2016doplnilobžalovanýsvojuvýpoveďvtomsmere,ževsúčasnosti
stále nemá žiadnu prácu, nepoberá žiadne sociálne ani iné dávky od štátu, pričom mu finančne pomáha

jeho rodina. Matke detí poukázal naposledy dňa 01.08.2013 sumu 630 Eur a odvtedy jej výživné na
deti neplatí, pretože dňa 11.03.2012 jej v hotovosti vyplatil 14.500 Eur. K vyplateniu tejto sumy došlo v
kaviarni obchodného domu H., kde prišiel na dvoch autách ešte so známym E. Y., ktorý bol prítomný pri
podpise dohody, ako aj pri odovzdaní peňazí matke detí v kaviarni. Okrem tohto svedka sa v kaviarni
nachádzali aj tzv. „tajní svedkovia“, o ktorých matka detí nevedela, pričom títo videli ako podpisovala

dohodu a prevzala si od neho peniaze. Písomnú dohodu pani Y. podpísala, pričom táto dohoda bola
podpísaná svedkom Y. a obžalovaným a ich podpisy boli overené u notára. U susedného stola v kaviarni
sedeli svedkovia J. K. a H. L., ktorí to môžu potvrdiť. Svedok A. C. a E. F. neboli prítomní pri preberaní
peňazí, ale obaja majú vedomosť o tejto skutočnosti. V kaviarni boli prítomné aj deti obžalovaného,
pretože v tento deň bolo súdom určené stretnutie obžalovaného s nimi a matka ich sem priviedla. Ďalej

obžalovaný uviedol, že peniaze vo výške 14.500 Eur mal požičané od kamaráta H., ktorý je Egypťan a
cestuje po celom svete. Tomuto povedal, že peniaze potrebuje pre deti a následne za tri mesiace mu
peniaze vrátil po tom, ako mu Z. ambasáda vyplatila 15.766 Eur.

Na tomto hlavnom pojednávaní bola opätovne vypočutá aj matka detí, pani R. Y., ktorá doplnila svoju

predchádzajúcu výpoveď v tom smere, že syn P. nastupuje v tomto školskom roku do prvého ročníka na
Strednej združenej škole priemyselnej, dcéra R. nastupuje do tretieho ročníka osemročného gymnázia
a dcéra X. nastupuje do tretieho ročníka na základnej škole. Vzhľadom na vek detí výdavky na ich
výživu a výchovu od určenia poslednej vyživovacej povinnosti podstatne vzrástli. Čo sa týka stretnutia
s obžalovaným v Obchodnom dome H. dňa 11.03.2012, k stretnutiu skutočne došlo za prítomnosti ich

detí, pretože v tento deň mali súdom určené stretnutie obžalovaného s deťmi v Obchodnom dome H..
Obžalovaný prišiel na dvoch osobných motorových vozidlách, druhé vozidlo riadila neznáma osoba -
muž, ktorý sa nezúčastnil ich rozhovorov. Jedno z áut bolo Peugeot 406, ktorý bol písaný na dopravnom
inšpektoráte na poškodenú s tým, že obžalovaný na stretnutie doniesol písomnú dohodu o tom, že jej
odovzdáva toto vozidlo a že on bude ďalej v súvislosti s vozidlom platiť všetky povinné platby a starať sa

oservisauta.Tútodohodupopísala,avšaktátodohodakončilaslovami„STKaEK.“Ďalšítextnadohode
uvedený nebol. Svedkyňa dohodu popísala, pričom nepreberala od obžalovaného žiadne peniaze. V
kaviarni nesedeli žiadni iní ľudia, okrem jej detí, pri tejto dohode nebol ani E. Y.. Svedka K. J. v živote
nikdy nevidela. Dňa 28.05.2012, teda po podpise tejto dohody mali pojednávanie ohľadne výživného,
kde obžalovaný nespomínal, že by jej mal vyplatiť 11.03.2012 sumu 14.500 Eur.

Na tomto hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok J. K., ktorý uviedol, že je dlhoročný priateľ s
obžalovaným, pričom bol svedkom ako sa dňa 11.03.2012 okolo 15,00 - 16,00 hod. stretol
obžalovaný s matkou detí v kaviarni v Obchodnom dome H., neboli tam prítomné žiadne deti a svedoksedel v kaviarni asi dva stoly od nich. Obžalovaný sa rozprával s pani Y., odovzdal jej obálku, v ktorej sa
nachádzali samé 500 - eurovky, menovaná ich vytiahla, prepočítavala a potom ich vložila
naspäť do obálky. Po ich rozhovore odišli preč na parkovisko, kde išiel svedok za nimi, rozprávali sa pri

aute a obžalovaný ukazoval matke detí množstvo potravín v aute, pričom ona na tomto aute odišla preč.
Nevšimol si v kaviarni žiadne ďalšie osoby.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2016 bola vypočutá svedkyňa H. L., ktorá vypovedala, že dňa
11.03.2012 sa stretla náhodne s obžalovaným v Obchodnom dome H.. Auto mal zaparkované pred

obchodným domom, pričom spolu s ním na druhom aute prišiel ďalší muž, ktorý sa tam prechádzal.
Obžalovaný jej povedal, že sa tu má stretnúť s bývalou družkou, pani Y., ktorej chce dopredu vyplatiť
peniaze, aby mal pokoj, lebo chce ísť do Z. a tiež povedal, že jej chce vydať auto, ktoré je zaparkované
pred obchodným domom. Svedkyňa videla, že v kufri vozidla mal obžalovaný potraviny. Išla sa pozrieť
na stretnutie obžalovaného s pani Y. v kaviarni R. v obchodnom dome aj s dvojročnou dcérkou. Sadli si
k ďalšiemu stolu, asi 4m od stola, kde sedel obžalovaný s pani Y.. Nikto iný pri nich nesedel a neboli tam

ani deti obžalovaného. Na stole pred nimi boli položené kľúče od vozidla. Videla ako si pani Y. prevzala
od obžalovaného obálku, do ktorej sa pozrela, peniaze nevyťahovala z obálky, ale svedkyňa videla, že v
obálke sú 500 eurové bankovky. Ich počet nevidela. Žiadne písomnosti obžalovaný nedával podpisovať
pani Šebákovej a za jej prítomnosti sa obžalovaný s inou osobou nestretol.

Na hlavné pojednávanie súd predvolala aj svedka Ing. E. F., avšak súdu bolo oznámené, že tento svedok
zomrel, na základe zaslaného úmrtného listu.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 96/2011 zo dňa 28.05.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť 25.09.2012 súd zistil, že maloleté deti P., R. a X. boli zverené do osobnej starostlivosti

matky, otec detí - obžalovaný je povinný platiť pre maloletého P. výživné po 120,- € mesačne, pre
maloletú Sofiu výživné 100,- € mesačne a pre maloletú Najmu výživné 80,- € mesačne k rukám matky,
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 01.11.2010. S pripojeného spisu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 31P 406/2012 najmä z rozsudku zo dňa 04.07.2013 súd zistil, že obžalovaný podal
návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu

sp. zn. 31P 406/2012 zo dňa 04.07.2013 zamietnutý, rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.08.2013.
Z obsahu predmetného rozhodnutia súd zistil, že obžalovaný podával návrh v čase, keď už reálne
nepodnikal a chcel živnosť zrušiť, mal pozastavené prevádzkovanie živnosti. Od 03.10.2012 do konca
apríla 2013 bol práceneschopný, ktorá práceneschopnosť mu bola spôsobená napadnutím inou osobou.
Podľa jeho vyjadrenia v tomto konaní, v roku 2000 predal penzión K. v V. za sumu 77.630,29 €, z

predaja penziónu kúpil na P. ul. v V. zariadenie bytu vo výške 23.235,- €, za sumu 9.958,18 € autá a
to Favorit, Mazdu 323, Opel Omega, Nisan Terano, Peugeot 406, pričom tieto autá kúpil matke detí,
ktorá s nimi disponovala. Momentálne sa dostal do finančných problémov, je bez príjmu, pretože jeho
pracovný pomer v obch. spol. C. s.r.o. so sídlom v Z., kde pracoval ako manažér a dosahoval priemerný
mesačný zárobok 420,- € ukončil dohodou ku dňu 28.02.2013. Zo správy Z. ambasády v Bratislave

bolo súdu oznámené, že otcovi detí bol poskytnutý príspevok vo výške 15.776,- € ako pomoc v ťažkej
situácii, problémoch, ktoré v danej dobe mal. Ďalej bolo súdu oznámené, že Z. štát ani Z. veľvyslanectvo
neposkytlo žiadne finančné prostriedky na deti a ich matku, ani neposkytuje a v budúcnosti poskytovať
nebude. Súd preto v rozhodnutí konštatoval, že neuveril tvrdeniam otca, že matke odovzdal 14.500,-€,
ktoré by využívala na pokrytie potrieb detí. Zároveň sa v rozhodnutí konštatuje, že zníženie výživného

by bolo absolútne v rozpore so záujmami mal. detí, naopak zmena pomerov na strane detí P. a R. by
odôvodňovali zvýšenie výživného.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento bol jedenkrát súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 3T 232/00 zo dňa 30.05.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.02.2007, pre trestný čin

vydierania a iné a bol mu uložený nepodmienečný trest vo výmere troch rokov so zaradením do I. NVS,
z výkonu ktorého bol dňa 24.04.2007 podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe z podmienečného
prepustenia sa osvedčil 18.12.2010.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku,

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom jeho dlh na výživnom vrátane mesiaca
november 2016 predstavuje čiastku 13.860 Eur. Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný
usvedčený výpoveďou matky detí R. Y. a zároveň listinnými dôkazmi, najmä rozsudku Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 31P 406/2012 zo dňa 04.07.2013, ako aj jeho vlastnou výpoveďou, z ktorejvyplýva, že doteraz za žalované obdobie uhradil matke detí celkom sumu 2.040,- €. Súd neuveril
jeho tvrdeniu, že matke detí z titulu výživného mal dňa 11.03.2012 vyplatiť sumu 14.500,- €. Jeho
výpoveď v tomto smere nekorešponduje výpovediam svedkov, ktorý mali byť podľa jeho tvrdenia dňa

11.03.2012 prítomní v Obchodnom dome H., kde podľa neho, za prítomnosti jeho detí nielenže vyplatil
poškodenej sumu 14.500 Eur, ale zároveň matka detí mala podpísať „dohodu“ za prítomnosti svedka E.
Y., ktorého podpis a následne aj podpis obžalovaného bol overený na notárskom úrade dňa 15.03.2012,
pričom podpis poškodenej overený nebol. Obžalovaný jednoznačne uviedol, že svedok Ing. E. F.
nebol prítomný pri vyplatení tejto sumy. Z výpovede samotného svedka toho času nebohého Ing. F.,

ktorú súd vyhodnotil ako nevierihodnú vyplývalo, že sumu 14.500 Eur mala poškodená prebrať od
obžalovaného na Z. ambasáde. Svedkyňa a poškodená pani Y. potvrdila, že uvedeného dňa došlo za
prítomnosti detí k stretnutiu s obžalovaný, pričom podpisovala „dohodu“ ohľadne darovania osobného
motorového vozidla Peugeot 406, avšak dohoda končila slovami „STK a EK“, pričom text za týmito
slovami musel byť následne dopisovaný. Pri podpise tejto „dohody“ nebol prítomný žiadny pán Y.. Súd
nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jej výpovede, na rozdiel od výpovedí tzv. „tajných svedkov“ podľa

obžalovaného, a to svedka K. J. a H. L., ktorí mali byť prítomní podľa vyjadrenia obžalovaného jeho
stretnutia s poškodenou v kaviarni R., kde mali vidieť ako obžalovaný odovzdal poškodenej jednak
peniaze, a ako mala podpísať aj predmetnú dohodu. Z výpovede týchto svedkov vyplýva, že obaja
vypovedali účelovo v snahe pomôcť obžalovanému, avšak ich výpovede sa nezhodujú s výpoveďou
obžalovaného. Ani jeden z týchto svedkov nevidel, že by pani Y. podpisovala nejakú písomnosť,

navzájom o sebe nevedeli a zhodne tvrdili, že deti obžalovaného v kaviarni neboli prítomné, hoci
obžalovaný potvrdil, že jeho deti sa tam nachádzali. Svedkyňa L. videla, ako sa poškodená pozerala
do obálky s peniazmi, ktoré nevyberala a hoci sama sedela pri inom stole, asi vo vzdialenosti štyroch
metrov videla, že sa v obálke jednalo o 500 - eurové bankovky. Naproti tomu svedok K. J. mal vidieť,
ako poškodená vybrala peniaze z obálky a tieto prepočítavala. Zároveň z čestného prehlásenia, ktoré

podpísala svedkyňa L. na č.l. 50 vyplýva, že táto mala vidieť aj odovzdanie vozidla auta Peugeot 406
poškodenej, pričom z výpovede tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní len vyplynulo, že videla na stole
v kaviarni položené kľúče od auta. Touto skutočnosťou sa zaoberal v konaní 31P 406/2012 tiež Okresný
súdTrenčín.Obžalovanýsisvojuvyživovaciupovinnosťriadneneplní,boljedenmesiacvedenýnaúrade
práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bola mu jedenkrát vyplatená dávka v hmotnej núdzi vo

výške 118,- €. Následne bol pre nespoluprácu vyradený z evidencie. Obžalovaný si neplnil riadne a
v plnej výške vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, hoci mu táto bola určená rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 96/2011 zo dňa 28.05.2012, právoplatným dňa 25.09.2012 a
vykonateľným 22.06.2012, vo výške 120,- € pre mal. P., 100,- €, pre mal. R. a 80,- € pre mal. X. mesačne.
Návrh obžalovaného na zníženie výživného mu bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P

406/2012 zo dňa 04.07.2013 zamietnutý.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené pomery
oprávnenéhoakoajnaschopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného. Naschopnosti,možnostia
maj. Pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez ďalšieho dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí, v záujme ich
náležitého a duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie

na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Obžalovaný ukončil pracovný pomer u obch. spol. C.
s.r.o. Z. dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.11.2012 a jeho pracovný pomer skončil ku
dňu 28.02.2013. Súd má za to, že obžalovaný sa vzdal výhodnejšieho zamestnania v zmysle § 75 ods.
1 Zákona o rodine, dobrovoľne sa zriekol pravidelného mesačného príjmu a zapríčinil svoju nepriaznivú
finančnúsituáciu.Zuvedenéhovyplýva,žeobžalovanýbolpovinnýplniťsinaďalejvyživovaciupovinnosť

voči svojim deťom tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 96/2010.
Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky žalovaného prečinu v zmysle § 207 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák.spoukazomna§138písm.j)Tr.zák.pretoženajmenejtrimesiacevobdobítrochrokovsaúmyselne
vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a skutku sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, a to na viacerých osobách.

Pri rozhodovaní o výške trestu súd okrem iného prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Súd u obžalovaného za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti prihliadol na jednupoľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 psím. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním tr. činu viedol riadny život.
Z prevedeného dokazovania je však zrejmé, že obžalovaný dlhodobo viac ako tri roky si účelovo neplní
svoju vyživovaciu povinnosť k svojim trom maloletým deťom, hoci najmä u syna P. a dcéry R. došlo

k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, a preto súd konštatuje, že účel trestu
by v tomto prípade nebol vzhľadom na postoj obžalovaného splnený uložením trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, ale je potrebné uložiť obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý trest zodpovedá individuálnej aj generálnej prevencii.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin súd ho zaradil v zmysle
§ 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, spojené nebolo, keďže
vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z hľadiska trestnoprávneho vyplývajúceho z tr. zákona
povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.