Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžso/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200267
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200267.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. H., bytom P. J. XX, XX-XXX. X., X. J., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 10. januára 2014, číslo: 8712-3/2014-BA, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2015, č. k. 21 Scud/2/2014-63, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. apríla 2015, č. k. 21

Scud/2/2014-63, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. apríla 2015, č. k. 21 Scud/2/2014-63, zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanejz10.januára2014,číslo:8712-3/2014-

BA, a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím z 10. januára 2014,
číslo: 8712-3/2014-BA, žalovaná rozhodla o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 9. septembra 2011, číslo: 700-0256/2011-23,
ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení,

dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1. augusta 2010. Žalovaná zmenila časť
výroku prvostupňového rozhodnutia, keď vypustila text: „...nevznikla účasť na nemocenskom poistení,
dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti a vložila text: „...nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti." V ostatnej časti
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovaná potvrdila.

Krajský súd zistil, že zamestnávateľovi žalobcu dňom 2. júna 2012 zaniklo živnostenské oprávnenie v
celom rozsahu, a z toho dôvodu stratil status zamestnávateľa, vymedzený v § 7 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z."), v dôsledku čoho
už nemôže realizovať povinnosti, ktoré by ako zamestnávateľ žalobcu mal v súvislosti s účasťou žalobcu
na poistení. Krajský súd preto nepovažoval za dôvodné pribrať označený subjekt za účastníka konania,
lebo povinnosti zamestnávateľa, spojené s účasťou zamestnanca na poistení, by sa mohli vzťahovať len

na existujúceho zamestnávateľa. Z toho dôvodu krajský súd s označeným subjektom, ktorý stratil status
zamestnávateľa, nekonal, i keď s ním správne orgány ako s účastníkom správneho konania konali,
nakoľko prípadným zrušením rozhodnutia žalovanej by práva a povinnosti tohto subjektu nemohli byť
dotknuté, nakoľko tento subjekt už vo vzťahu k zamestnancovi - žalobcovi nemá práva a povinnosti
zamestnávateľa. Pokiaľ existovali práva a povinnosti v súvislosti s účasťou žalobcu na poistení, tieto
práva a povinnosti dňom zániku živnostenského oprávnenia (dňom 2. júna 2012) zanikli.Vo veci samej mal krajský súd preukázané, že žalobca vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v
Poľskejrepublikeanevykonávačinnosťzamestnancauzamestnávateľasmiestompodnikanianaúzemí
Slovenskej republiky, a preto podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva

samostatne zárobkovú činnosť. Rozhodnutie žalovanej považoval za súladné so zákonom, a preto
žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

2.

Prvostupňový rozsudok napadol odvolaním žalobca. Pochybenie krajského súdu videl žalobca v tom,
že súd na daný prípad nesprávne aplikoval článok 14 (5) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 987/2009. V súlade s článkom 13 (3) základného nariadenia mal žalobca podliehať slovenskej
legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Ďalej žalobca dôvodil, že krajský súd neopodstatnene spochybnil obsah pracovnej zmluvy. Uviedol, že
zmluvu uzavrel v dobrej viere, zamestnávateľovi dôveroval, práca vykonávaná žalobcom mala reálny
charakter, dosahoval z nej príjmy, vykonával prácu prísne a pravidelne s tým, že túto skutočnosť
dokumentoval pravidelnými správami o vykonanej činnosti.

Argumentoval porušením článku 2 ods. 2 (b) 5b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 465/2012
v dôsledku ohodnotenia práce žalobcu ako marginálnej činnosti, hoci sa uzavretie pracovno-právneho
vzťahu uskutočnilo pred dňom nadobudnutia účinnosti uvedených ustanovení.

Namietal, že správneho konania sa nezúčastnil, nemohol zaslať pripomienky k protokolu o kontrole,

keďže nebol informovaný o začatí ako aj termíne vykonania kontroly u zamestnávateľa. Rovnako mu
nebola doručená správa o kontrole. Po doručení rozhodnutia využil svoje právo na podanie odvolania
a priložil k nemu všetky dokumenty, ktoré mal k dispozícií. Zdôraznil, že odvolacie konanie trvalo
tri roky, čo viedlo k praktickej strate možnosti uplatnenia svojich práv, lebo zamestnávateľ ukončil
podnikateľskú činnosť. Nemal prístup k obchodným dokumentom zamestnávateľa a tento ani nemal

povinnosť faktúry alebo iné doklady spojené s činnosťou spoločnosti GM CONZULTING žalobcovi
predkladať. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že ekonomický úspech zamestnávateľa nemá vplyv
na uznanie žalobcu za zamestnanca v súlade so slovenskou legislatívou. Žalobca z prezentácií ponuky
slovenským podnikateľom pripravoval správy o vykonanej činnosti.

Ďalej poukázal na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EU (najmä na rozsudok z 23. marca 1982 - D.
M. Levin v. Staatssecretaris van Justitie, rozsudok z 3. júla 1986 - Deborah Lawrie-Blum v. Land Baden-
Württemberg , rozsudok z 31. mája 1989 - I. Bettray v. Staatssecretaris van Justitie a ďalšie).

Mal za to, že neexistujú žiadne právne dôvody na tvrdenie, že potvrdený formulár A1 je jediný doklad

potvrdzujúci účasť v systéme sociálneho zabezpečenia určitej krajiny. Formulár A1 je len fakultatívny
formulár, ktorého získanie v súlade s nariadeniami Spoločenstva závisí od vôle poistenca. Jediným
dokladom, ktorý má význam pre potvrdenie právneho stavu v situácií žalobcu je registračný list FO, ktorý
bol vydaný na základe pracovnej zmluvy uzavretej so slovenským zamestnávateľom.

Uviedol, že s väčšinou tvrdení krajského súdu nemôže polemizovať, pretože sa vzťahujú na
zamestnávateľa GM CONZULTING, ktorý ukončil svoju činnosť a žalobca nemá možnosť sa na
zamestnávateľa obrátiť so žiadosťou o doplnenie dôkazov. Žalobca je poškodenou osobou, riadne plnil
svoje pracovné povinnosti a zamestnávateľ zanedbal zákonnú povinnosť platiť poistné na sociálne
poistenie.

Nakoniec navrhol, aby odvolací súd zrušil tak rozsudok krajského súdu ako aj napadnuté rozhodnutie
žalovanej, nakoľko podľa názoru žalobcu je v rozpore s platnou legislatívou a bolo vydané s porušením
ustanovení nariadenia Spoločenstva o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia.

3.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdil. Uviedla, že článok 14 (5) Nariadenia č. 987/2009 sa vzťahuje výlučne k uplatneniučlánku 13 (1) základného nariadenia. V rozhodnutiach Sociálnej poisťovne a ani v príslušnom vyjadrení
Sociálna poisťovňa neaplikovala článok 14 (5) Nariadenia 987/2009 vo vzťahu k článku 13 (1) a 13 (2)
základného nariadenia, ale priamo na žalobcu aplikovala článok 13 (3) základného nariadenia.

Ďalej uviedla, že na aplikáciu čl. 13 (3) základného nariadenia, musí byť splnených niekoľko podstatných
náležitostí, napr. reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Žalovaná sa
nestotožnila s názorom žalobcu, že na základe pracovnej zmluvy automaticky nadobúda status
zamestnanca. Namietla, že kontroly uskutočňované Sociálnou poisťovňou nemuseli byť oznamované

každémuzamestnancovijednotlivo,nakoľkotozkoordinačnýchnariadenínevyplýva.Zamestnávateľbol
s kontrolou oboznámený. Následne na to boli predložené štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým
boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácií. Ďalšie doklady, ako objednávky od slovenských subjektov
na internetové školenia realizované na Slovensku a faktúry za vykonané služby, objednávky a faktúry
za výučbu obchodnej angličtiny, či za iné činnosti realizované zamestnancami na území Slovenskej
republiky, zamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaná

naďalej zastáva právny názor, že na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti
zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky. Žalovaná ďalej uviedla, že judikáty, na
ktoré poukazuje žalobca, sa týkajú samostatného pojmu pracovníka a charakteru pracovného vzťahu
medzizamestnancomazamestnávateľom,Sociálnapoisťovňavšaknerozhodovalaopracovnoprávnom
vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou GM CONZULTING, ale o poistnom pomere. Žalovaná má za

to, že všetky judikáty, ktoré žalobca spomína vo svojom odvolaní vychádzajú z toho, že sa činnosť
vykonáva, a preto ich nie je možné aplikovať na situáciu žalobcu.

K závažnému porušeniu článku 2 ods. 2 (b) 5b) Nariadenia č. 465/2012 z dôvodu ohodnotenia
práce žalobcu ako marginálnej činnosti, žalovaná uviedla, že v danom prípade nebola práca žalobcu

vyhodnotená zo strany žalovanej ako marginálna. Právo určenia marginálnej (zanedbateľnej) činnosti
prináleží výlučne poľskej inštitúcii ZUS, ako inštitúcii sociálneho zabezpečenia štátu bydliska, a nie
žalovanej - Sociálnej poisťovni.

Knámietkežalobcu,žeregistračnýlistFOjepostačujúcina preukázanie,žežalobcapodliehaslovenskej

legislatíve, žalovaná uviedla, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky
aleboodhláškyztohtopoistenia.Prihláškanasociálnepoistenienemákonštitutívneúčinky,aledeklaruje
právnu skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik povinného sociálneho poistenia. Ak nie je určená
slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná.

Ďalej žalovaná poukázala na to, že na základe bilaterálneho rokovania s poľskou inštitúciou sociálneho
zabezpečenia ZUS došlo k uzavretiu dohody v otázke riešenia príslušnosti k právnym predpisom
zamestnancov firmy U. P. F.. Žalovaná listom z 10. decembra 2013 akceptovala návrh poľskej inštitúcie
ZUS z 10. októbra 2013 na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou

inštitúciou ZUS v súlade s čl. 16 (4) Nariadenia č. 987/2009, v zmysle ktorej bolo aj žalobcovi určené
poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok - ďalej len S.s.p., § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie mu
predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 492 ods. 2 S.s.p. a s § 250ja ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Prvostupňovým rozhodnutím z 9. septembra 2011, číslo: 700-0256/2011-23 Sociálna poisťovňa,
pobočka Trnava rozhodla, že pánovi H. F. P., nar. X. T. XXXX, nevznikla účasť na nemocenskom
poistení,dôchodkovompoisteníapoistenívnezamestnanostidňom1.augusta2010akozamestnancovi
zamestnávateľa Grzegorz Jan Maliński - GM CONSULTING, so sídlom toho času v Bukovej č. 22,

IČO: 45 506 108. Žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím z 10. januára 2014, číslo: 8712-3/2014-
BA zamietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie svojej pobočky potvrdila (krajský súd
nesprávne v odôvodnení uviedol, že žalovaná svojim rozhodnutím zmenila časť výroku prvostupňového
rozhodnutia, keď vypustila text: „ ... nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovompoistení a poistení v nezamestnanosti a vložila text: „ ... nevzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.." a v ostatnej časti rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu žalovaná potvrdila).

Ako vyplýva zo spisu, zamestnávateľom žalobcu bol od 1. augusta 2010 podľa pracovnej zmluvy
Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING, IČO: 45 506 108, so sídlom Buková 22, a teda
zamestnávateľom bola fyzická osoba (U. P. F., rod. číslo XXXXXXXXXX, bytom XXXXX A. - A.,
X. Xb/XX). Tento zamestnávateľ prihlásil žalobcu do poistenia odo dňa 1. augusta 2010 ako svojho

zamestnanca.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením
priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), živnosťou je
sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom
dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

V súvislosti s vysloveným právnym názorom krajského súdu podľa ktorého súd nepovažoval za dôvodné

za účastníka konania pribrať zamestnávateľa žalobcu do konania, s odôvodnením, že zamestnávateľovi
žalobcu zaniklo živnostenské oprávnenie v celom rozsahu, pričom zánikom živnostenského oprávnenia
zamestnávateľ žalobcu stratil status zamestnávateľa, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že zánik
živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať
živnosť. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že zánikom živnostenského oprávnenia nedochádza

k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností,
ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy.
Nedochádza preto ani k zániku zodpovedností, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli
podľa predpisov sociálneho poistenia.

U. P. F. bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v súlade s § 173
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených
týmto zákonom sa má konať, alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť
rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým
povinnostiam na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp.

právu na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že v dôsledku zániku živnostenského oprávnenia
živnostníka Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING, s miestom podnikania v Čadci, Palárikova č.
76 (predtým Buková 22), IČO: 45 506 108, dňom 2. júna 2012 nezanikla spôsobilosť fyzickej osoby

U. P. F., bytom v A.-A., X. Xb/XX, byť účastníkom konania, ani jeho prípadné povinnosti, a preto bolo
potrebné aj v konaní pred správnym súdom konať aj s touto osobou ako účastníkom správneho konania,
ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté (§ 250 ods. 1 veta
druhá O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 492 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 221 ods. 1 písm.
f/ a ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd priberie do konania Grzegorza Jana Malińskeho, vec znovu prejedná a

rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania
odvolacieho.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.

mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.