Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/388/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810213959
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810213959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa F., zastúpená Z. proti
odporcom 1/ L., zastúpený advokátom L., 2/ U., o zaplatenie 2.937,93 eur, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. marca 2013, č.k. 17C/109/2011-277, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh proti odporcovi 2/ zamietnutý a rozhodnuté o

trovách odporcu 2/ z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom návrh proti odporcom 1/, 2/ zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporcovi 1/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 356,70

eur, odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za
preukázané, že odporca 2/ dňa 10.09.2008 na motorovom vozidle na jednu cestu, požičanom od
pôvodného odporcu 1/ (L. T.), pričom pôvodný odporca 1/ ho nesprávne pred a po nehode uistil o
tom, že motorové vozidlo je poistené na prípadnú škodu spôsobenú jeho prevádzkou,
o čom mu aj predložil doklad, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda na inom motorovom
vozidle vo výške 2.937,93 eur, ktorú poškodenej osobe zaplatil navrhovateľ dňa

14.09.2009. Navrhovateľ listom zo dňa 17.09.2009 vyzval pôvodného odporcu 1/ a odporcu 2/ na
náhradu ním zaplatenej sumy, pričom obe tieto výzvy, adresované na miesto registrovaného trvalého
pobytu pôvodného odporcu 1/ a odporcu 2/, sa vrátili ako nedoručené. Medzi navrhovateľom a odporcom
1/ bolo sporné, či odporca 1/ bol vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
dopravná nehoda. Z výsluchu odporcu 1/ vyplynulo, že nikdy žiadne motorové vozidlo nevlastnil, nie
je držiteľom vodičského oprávnenia a žije v sociálnej núdzi spolu so svojou rodinou, je odkázaný na
nádennícku prácu. Do celej veci ho mal dostať pôvodný odporca 1/, pre ktorého pracoval v súvislosti

s tým, že pôvodnému odporcovi 1/ podpísal rôzne listiny, mal problémy s políciou a bol vypočúvaný
v trestnom konaní. Skutočnosť, že odporca 1/ nebol vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola
spôsobená dopravná nehoda, potvrdzoval okrem výsluchu odporcu 1/ výsluch odporcu 2/, ktorý uviedol,
že motorové vozidlo mu požičal pôvodný odporca 1/, súčasného odporcu 1/ ani nepozná a
v súvislosti s dopravnou nehodou komunikoval len s pôvodným odporcom 1/. Ďalej túto skutočnosť
potvrdzovala evidenčná karta vozidla, z ktorej vyplynulo, že evidovaným vlastníkom tohto motorového

vozidla bol až do marca 2011 pôvodný odporca 1/ a následne svedok U. X., ktorý uviedol, že motorové
vozidlokúpilodpôvodnéhoodporcu1/.Pravdivostitvrdeníodporcu1/nasvedčovaliajdôkazyztrestného
konania, z ktorých vyplynulo, že pôvodný odporca 1/ formálne na odporcu 1/ previedol obchodnúspoločnosť, s ktorou však na základe plnomocenstva od odporcu 1/ naďalej vykonával
podnikateľskú činnosť, pričom výkon podnikateľskej činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti,
rovnako ako vlastníctvo a vedenie motorového vozidla nie je v objektívnych schopnostiach odporcu

1/. Skutočnosť, že odporca 1/ bol vlastníkom motorového vozidla, potvrdzovala kópia kúpnej zmluvy
predloženej pôvodným odporcom 1/, podľa ktorej mal pôvodný odporca 1/ motorové vozidlo, na ktorom
bola spôsobená škoda, previesť na odporcu 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.2008 za 20.000,- Sk. Ďalej
tomu nasvedčoval výsluch pôvodného odporcu 1/, ktorý uviedol, že motorové vozidlo na odporcu 1/
previedol z dôvodu, že odporcovi 1/ dlhoval za stavebné práce, no v jeho výsluchu sa objavili vnútorné

rozpory o výške odplaty a mene, za ktorú malo byť motorové vozidlo prevedené na odporcu
1/. Pôvodný odporca 1/ na výzvu súdu s odôvodnením, že zmluvu nemá, nepredložil originál kúpnej
zmluvy, na základe ktorej mal motorové vozidlo previesť na odporcu 1/. Ďalej skutočnosť, že pôvodný
odporca 1/ previedol motorové vozidlo na odporcu 1/, potvrdzoval výsluch svedka brata pôvodného
odporcu 1/. Súd uvedené rozpory vyhodnotil tak, že skutočnosť, tvrdená navrhovateľom a pôvodným
odporcom 1/ o tom, že motorové vozidlo malo byť prevedené pred dopravnou nehodou na odporcu 1/,

je nepravdivou legendou, ktorú potvrdzoval len nedôveryhodný listinný dôkaz - kópia kúpnej zmluvy a
prirodzene zaujatá výpoveď pôvodného odporcu 1/ a jeho brata. Naopak to, že pôvodný odporca 1/
sa v čase dopravnej nehody správal ako držiteľ a vlastník motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda, priamo potvrdzovala výpoveď svedka U. X., odporcu 1/, odporcu 2/ a evidenčná karta
motorového vozidla, z ktorých vyplynulo, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla bol pôvodný

odporca 1/, pričom tomu, že pôvodným odporcom 1/ predložená kúpna zmluva je vo svojom obsahu
nepravdivá, nasvedčovalo aj to, že pôvodný odporca 1/ zneužil jednoduchosť odporcu 1/ aj pri iných
úkonoch súvisiacich s jeho podnikaním tak, aby vytvoril skutkovú legendu, na základe ktorej by sa
zbavil svojej zodpovednosti. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení okresný súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/ nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Z vykonaného

dokazovania nevyplynulo, že by bol navrhovateľom po zmene jeho návrhu označený odporca 1/
vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Preto ani odporca 1/, ktorý
nebol prevádzateľom motorového vozidla, nemohol zodpovedať za škodu spôsobenú
prevádzku motorového vozidla, keďže vlastníkom a držiteľom tohto motorového vozidla bol pôvodný
odporca1/.Rovnakonávrhnavrhovateľavočiodporcovi2/nepovažovalokresnýsúdzadôvodný,apreto

ho zamietol. Vychádzal z ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom poistení, z ktorého mal
za zrejmé, že navrhovateľ poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,
teda ten, za ktorého plní navrhovateľ, je výlučne osoba, ktorá zodpovedá poškodeným osobám ako
prevádzateľ podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda v tomto prípade pôvodný odporca 1/ a nie

osoba, ktorá prípadne zodpovedá poškodeným osobám podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Inak povedané, navrhovateľ pri poskytnutí plnenia na náhradu škody tretím poškodeným osobám neplní
za toho, kto škodu spôsobil, ale za toho, koho prevádzkou motorového vozidla bola škoda spôsobená.
Tento záver gramaticky vyvodil okresný súd z textu § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom
poistení. Mal za to, že spôsobením škody prevádzkou nepoisteného motorového vozidla nevzniká

právny vzťah medzi navrhovateľom a osobou, ktorá protiprávne pri vedení motorového vozidla konala,
ale medzi navrhovateľom a prevádzateľom nepoisteného motorového vozidla.
Uviedol, že výklad opačného názoru v navrhovateľom v iných konaniach podsúvanom
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/134/2009, podľa ktorého by mal mať
navrhovateľ právo na náhradu poistných plnení aj voči odporcovi 2/ ako osobe, ktorá protiprávne konala,

zvýrazňuje z § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom poistení slovné spojenie „za ktorú zodpovedá
osoba“, no celkom ignoruje slovné spojenie „za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.“ Ak by mal mať aj odporca 2/ povinnosť voči navrhovateľovi na náhradu poskytnutých plnení,
muselo by toto ustanovenie obsahovať aj slovné spojenie „za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti“ alebo iný obdobný odkaz na zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Právnym základom toho, že navrhovateľ plnil tretím osobám, nebolo to, že odporca 2/ škodu spôsobil,
ale to, že pôvodný odporca 1/ porušil svoju právnu povinnosť mať poistenú zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedený záver o tom, že právo navrhovateľa podľa § 24
ods.7savzťahujelen naprevádzateľamotorovéhovozidla,vyplývaajzosobitýchokolností
tohto prípadu, keď bol odporca 2/ pôvodným odporcom 1/ ubezpečený o poistení motorového vozidla,

pričom pôvodný odporca 1/ odporcovi 2/ spolu s motorovým vozidlom predložil aj doklady preukazujúce
to, že motorové vozidlo bolo poistené na škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Ak by malo byť dané
právo navrhovateľa aj proti odporcovi 2/, nemohla by sa žiadna osoba, požičiavajúca si motorové
vozidlo, či už komerčne alebo v rámci bežných občianskych vzťahov, spoľahnúť na tvrdenia a listinypredložené prevádzateľom motorového vozidla, ale musela by sa iným spôsobom uistiť a zabezpečiť si
dôkaz o povinnom zmluvnom poistení požičiavaného motorového vozidla. Iné ako ku dňu prenechania
aktualizované písomné potvrdenie od poisťovateľa si na tento účel možno len ťažko predstaviť, tak ako

si možno ťažko predstaviť to, že by si vôbec niekto vo vedomí takýchto povinností voči navrhovateľovi
vôbec od niekoho motorové vozidlo požičal alebo na základe iného dôvodu užíval. Aplikácia takýchto
pravidiel by zrejme viedla k celkom nepraktickým postupom, ktoré by zaťažovali nie toho, kto je povinný
mať povinné zmluvné poistenie, ale toho, ktorý sa môže sám rozhodnúť, či si poistí alebo nepoistí svoju
zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záver o tom, že navrhovateľ má právo na

náhradu poskytnutých plnení aj voči odporcovi 2/, vychádza z nesprávneho gramatického výkladu § 24
ods. 2 písm. b) zákona o povinnom poistení a vedie k celkom nepraktickým riešeniam, ťažko splniteľným
pri bežnom užívaní motorového vozidla. Okrem toho rozširuje právo navrhovateľa na náhradu poistných
plnení voči osobám, ktoré nie sú povinné uzavrieť povinné zmluvné poistenie. Preto sa okresný súd
od uvedeného právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odchýlil a návrh sčasti proti
odporcovi 2/ zamietol. Za nedôvodnú považoval námietku premlčania vznesenú odporcom 2/, ktorá

vychádzala zo skutkových tvrdení o tom, že navrhovateľ mu doručoval výzvu na náhradu poistného
plnenia na adresu jeho registrovaného trvalého pobytu a nie na adresu, ktorú oznámil rôznych
inštitúciám, keďže navrhovateľ sa dôvodne spoľahol na údaj o trvalom pobyte odporcu 2/, ktorý
vyplynul z tvrdení odporcu 2/ pri prešetrovaní dopravnej nehody. Nebolo povinnosťou navrhovateľa, aby
pri nedoručení výzvy odporcovi 2/ na adresu jeho registrovaného pobytu postupoval inak, ako tak, že si

preveril tento registrovaný pobyt dožiadaním Registra obyvateľov Slovenskej republiky (čl. 17). Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 15 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z., § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a z dôvodu nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Vytýkalsúduprvéhostupňazáver,žeodporca1/nebolvlastníkommotorového
vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, pričom vychádzal z výsluchu odporcu 1/, pričom

nezohľadnilvyjadreniepôvodnéhoodporcu1/zodňa30.01.2012astotožnilsalenstvrdeniamiodporcov
1/, 2/. Mal za to, že tvrdenia, že odporca 1/ nie je držiteľom vodičského oprávnenia, ani skutočnosť,
či v súčasnosti odporca 1/ žije v sociálnej núdzi, nie sú dostatočnými dôkazmi na vyvodenie záveru,
že odporca 1/ nebol vlastníkom motorového vozidla. Súd prvého stupňa sa bez
náležitého odôvodnenia nestotožnil s jeho tvrdeniami a tvrdeniami pôvodného odporcu 1/ a mal za

preukázané tvrdenia odporcov 1/, 2/, keď rozpory vo výpovediach vyhodnotil tak, že skutočnosť, tvrdená
ním a pôvodným odporcom 1/ o tom, že motorové vozidlo malo byť prevedené pred dopravnou nehodou
na odporcu 1/, je nepravdivou legendou, ktorú potvrdzoval „len“ nedôveryhodný listinný dôkaz - kópia
kúpnej zmluvy a prirodzene zaujatá výpoveď pôvodného odporcu 1/ a jeho brata. Dôvodil, že predmetná
kúpna zmluva spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti pre jej platnosť, odporca 1/ súhlas s jej

znením a obsahom vyjadril svojím podpisom, pričom zmluvné strany kúpnej zmluvy svojimi podpismi
potvrdili odovzdanie a prevzatie kúpnej ceny a odovzdanie a prevzatie predmetného motorového vozidla
pri podpise tejto zmluvy. Z tohto dôvodu považuje tvrdenia odporcov 1/, 2/ za účelové,
nepreukázané a nestotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, že kúpna zmluva je vo svojom obsahu
nepravdivá a pôvodný odporca 1/ zneužil jednoduchosť odporcu 1/ tak, aby vytvoril skutkovú legendu,

na základe ktorej by sa zbavil svojej zodpovednosti. Ide o tvrdenia, pre ktoré neexistuje relevantný
dôkaz. Naopak predložil v konaní písomnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k účinnému prevodu
vlastníctva motorového vozidla z pôvodného odporcu 1/ na odporcu 1/, na ktorú súd neprihliadal a mal
za to, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla bol pôvodný odporca 1/. Vytýkal súdu prvého stupňa
záver, že poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, teda ten, za koho plnil,
je výlučne osoba, ktorá zodpovedá poškodeným osobám ako prevádzkovateľ podľa § 427 ods. 2
Občianskeho zákonníka a pri poskytnutí plnenia na náhradu tretím poškodeným osobám neplní za toho,
kto škodu spôsobil, ale za toho, kto prevádzkuje motorové vozidlo, ktorým bola
škoda spôsobená. Zastával názor, že voči vodičovi (odporcovi 2/) je potrebné vychádzať z rovnakého

právneho základu ako voči odporcovi 1/, ide teda o nárok na náhradu plnenia, ktoré za nich oboch
plnil poškodenému. Zdôraznil, že poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti
podľa§ 24 ods. 2 písm. b)zákona č. 381/2001 Z. z., na základe čoho má právo proti tomu, kto zodpovedáza škodu podľa tohto zákonného ustanovenia na náhradu toho, čo plnil podľa ust. §
24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálny predpis,
upravujúci práva a povinnosti pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a jeho nároky plynúce

z takéhoto plnenia. Považoval za celkom neprijateľné z hľadiska účelu citovaného zákona považovať
za poisteného iba prevádzkovateľa motorového vozidla, keď tak prevádzkovateľ, ako i vodič potrebujú
poistnú ochranu. Poisteným je každá osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla
uvedeného v poistnej zmluve a prichádza do úvahy tak prevádzkovateľ, ako i vodič motorového vozidla,
ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Zdôraznil, že pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej zmluve, a pokiaľ

je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom
poistení všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu, poistenie sa vzťahuje ako na
prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. V prípade, ak poistná zmluva
uzavretá nebola, alebo z určitých dôvodov zanikla, poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu
poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t. j. vodiča, či prevádzkovateľa, a
preto bol vytvorený zákonom tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená navrhovateľovi a

poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona č.
381/2001Z.z.protiF.zarovnakýchpodmienok,zaktorýchbymoholuplatniťnároknaplnenievočiurčitej
poisťovni podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona. Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i
vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebude v rozpore so zákonom poistené, protiprávny
stav, spočívajúci v absencii poistenia, nepocíti poškodený, pretože za nepoistené osoby, zodpovedné

za škodu, mu bude poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je logické a
žiaduce, aby tí, za ktorých boli z garančného fondu plnené vyplatené prostriedky, do garančného fondu
vrátili späť, a preto zákon oprávnil F. domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného
fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom. Vymedzenie osôb, zodpovedných za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je Občianskym zákonníkom riešené v ust. § 420

ako zodpovednosť vodiča a § 427 a § 431 ako zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla,
pričomobeskutkovépodstatyvzmyslecitovanýchzákonnýchustanovenístojavedľasebaanavrhovateľ
ma právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek z odporcov, také isté právo by mal aj samotný
poškodený, ktorý sa môže domáhať i škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427
Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa

§ 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcií zavinenia. Uvedené
právne závery potvrdzuje judikatúra súdov - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - R 29/79, sp. zn.
4Cdo/134/2009 , Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/2837/2007. Vzhľadom na uvedené
považoval napadnutý rozsudok v rozpore s hmotnoprávnou úpravou poistenia a aktuálnou judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach.

Odporcovia 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým bol návrh proti odporcovi

2/ zamietnutý a rozhodnuté o trovách odporcu 2/ zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. a vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi 1/, ako vlastníkovi a držiteľovi motorového vozidla

Mitsubishi EČV: P., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a odporcovi 2/, ako vodičovi tohto
motorového vozidla plnenia z dôvodu, že k predmetnému vozidlu nebolo k
dátumu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto mu vznikla v zmysle

§ 24 ods. 2 citovaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla a podľa §
24 ods. 7 citovaného zákona mu vzniklo právo na náhradu poistného plnenia voči odporcom, ktorý dlh
dobrovoľne neuhradili.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní návrh voči odporcovi 1/ zamietol z dôvodu, že tento nebol
vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, nemohol preto za škodu
spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla zodpovedať, keď mal za to, že tvrdenie, že vlastníctvo
predmetného motorového vozidla malo byť prevedené pred dopravnou nehodou z pôvodného odporcu1/ na odporcu 1/, je nepravdivou legendou. Uvedené tvrdenie potvrdzoval len nedôveryhodný listinný
dôkaz - kópia kúpnej zmluvy a prirodzene zaujatá výpoveď pôvodného odporcu 1/ a jeho brata. Prihliadol
k tomu, že pôvodný odporca 1/ sa v čase dopravnej nehody správal ako držiteľ a vlastník motorového

vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, čo potvrdzovala priamo výpoveď svedka U. X., odporcu 1/,
odporcu 2/ a evidenčná karta motorového vozidla, z ktorých vyplynulo, že vlastníkom a držiteľom
motorového vozidla bol pôvodný odporca 1/, pričom tomu, že pôvodným odporcom 1/ predložená
kúpna zmluva je vo svojom obsahu nepravdivá, nasvedčovalo aj to, že pôvodný odporca 1/ zneužil
jednoduchosť odporcu 1/ aj pri iných úkonoch súvisiacich s jeho podnikaním, aby vytvoril skutkovú

legendu, na základe ktorej by sa zbavil svojej zodpovednosti, ako i skutočnosť, že odporca 1/ nikdy
žiadne motorové vozidlo nevlastnil, nie je držiteľom vodičského oprávnenia, žije s rodinou v sociálnej
núdzi a je odkázaný na nádennícku prácu.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené vo vzťahu k zamietnutiu návrhu voči odporcovi 1/ a v plnom rozsahu sa stotožňuje so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej
vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu voči odporcovi 1/ sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred
súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo vzťahu k uplatnenému
nároku navrhovateľa voči odporcovi 1/ dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v
konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré

tvrdenia účastníkov a svedkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré
z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Pokiaľ
ide o zamietnutie návrhu navrhovateľa voči odporcovi 1/, námietky navrhovateľa, uvedené v podanom
odvolaní, nemohli v danej veci vo vzťahu k odporcovi 1/ privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani
v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výroku, ktorým bol návrh proti odporcovi 1/ zamietnutý a rozhodnuté o trovách odporcu 1/,
v tejto časti rozsudok okresného súdu považoval za správny, osvojil si dôvody napadnutého rozsudku v
tejto časti a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu vo vzťahu k odporcovi 2/, ako vodičovi motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená škoda, dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh nie je dôvodný s poukazom
na § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ poskytuje z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za
ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, teda ten, za ktorého plní navrhovateľ, je výlučné

osoba, ktorá zodpovedá poškodeným osobám, ako prevádzkovateľ podľa § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, čiže pôvodný odporca 1/ a nie osoba, ktorá zodpovedá poškodeným osobám podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď vychádzal z gramatického výkladu citovaného zákonného
ustanovenia a odchýlil sa tým od právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí,
sp. zn. 4Cdo/134/2009.

S týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá

osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu
škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na
náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2, písm. c/. Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku

2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/.

V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. bola zriadená kancelária ako právnická
osoba, ktorá okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelomvytvoreniapoistnéhogarančnéhofonduje,abyajvtýchprípadoch,ktorésútaxatívnevymenovanév§24
ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený
právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti

poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie
je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu
poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto
škodu zodpovedá („... za ktorú zodpovedá osoba...“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba
rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého

nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. (touto osobou bude spravidla aj
ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).

V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je upravené právo kancelárie na náhradu
vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho,

aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/,
b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného
ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá
citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1
písm.a/zákonamákanceláriapovinnosťpožadovaťnáhradutoho,čoplnilapoškodenému od

príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To
znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods.
2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o zodpovednosti za škodu.

Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné
vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.
Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového

vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je
vozidlo poistené).

Ak v danej veci súd prvého stupňa dospel k opačnému záveru, ako bolo vyslovené v citovanom
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/134/2009, jeho právne posúdenie

odvolací súd nepovažuje za správne. Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom vec následne
neskúmal z pohľadu, či odporca 2/, ako vodič motorového vozidla, zodpovedá za škodu podľa
všeobecnej zodpovednosti zakotvenej v § 420 Občianskeho zákonníka. V prípade, že sú u neho splnené
všetky predpoklady vzniku zodpovednosti podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je v spore
pasívne legitimovaným.

Keďže súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nedostatočne zistil skutkový
stav veci, odvolací súd jeho rozsudok vo výrokoch, ktorým zamietol návrh proti odporcovi 2/ a rozhodol
o trovách odporcu 2/, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny názor odvolacieho súdu,
vyslovený v tomto rozhodnutí, vychádzajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 4Cdo/134/2009, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a nemal dôvod sa od neho
odchýliť, je pre súd prvého stupňa záväzný.

O trovách odvolacieho konania odporcu 1/ bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že odporcovi 1/ náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko mu žiadne

trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Tento rozsudok bol senátom krajského súdu prijatý jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .