Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612000219
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4612000219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovanej T. W. , pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany z 23.11.2012, sp. zn. 0T/76/2012, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre
10. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaná
T. W. , narodená XX.XX.XXXX v G., trvale bytom
G., B. I. XXXX, prechodne R.
B. U. na G. ulici v
G.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno d/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a po
nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona), na trest odňatia slobody
4 ( štyri ) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a trest odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba na 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s a u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 4 ( štyri ) roky.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdTopoľčany(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)konajúcisamosudkyňourozsudkomz23.11.2012
sp. zn. 0T/76/2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovanú T. W. (ďalej len „obžalovaná“)
vinnou zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, na tom skutkom základe, že:obžalovaná potom čo požila alkoholické nápoje, dňa 13.10.2012 asi o 19.05 hod. na štátnej ceste
III/06460 v obci Veľké Bedzany v smere do Topoľčian ako nevodička viedla osobné motorové vozidlo

továrenskej značky HYUNDAI ACCENT evidenčné číslo G. XXX H., napriek tomu, že nie je držiteľkou
vodičského oprávnenia, počas jazdy narazila vpravo do oplotenia rodinného domu číslo XXX/XA, k
zraneniu osôb pri nehode nedošlo, následne bola príslušníkmi ORPZ Okresný dopravný inšpektorát
Topoľčany podrobená dychovej skúške na alkohol, respektíve či nie je ovplyvnená inou návykovou
látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jej schopnosť bezpečne viesť vozidlo, pričom vykonanou dychovou

skúškou prístrojom ALCOTEST Dräger 7410 číslo ARFM 0016, tlačiareň číslo ARHF - 0346, číslo
merania 0629 bola u obžalovanej nameraná hodnota 0,83 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu.

Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v
ustanovení § 36 písmeno l/ Trestného zákona a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37

písmeno m/ Trestného zákona) trest odňatia slobody na štyri mesiace so zaradením obžalovanej na
jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného

zákona uložil obžalovanej trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na štyri roky.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanej, jej obhajkyni (aj prokurátorovi) oznámený vyhlásením v ich
prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 23.11.2012, ihneď po ktorom
oznámení, teda včas, podala obžalovaná odvolanie, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojej obhajcu

písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 13.12.2012 tým, že súd prvého stupňa pri
ukladaní jej trestu napadnutým rozsudkom neskúmal možnosť uloženia iného druhu trestu než trestu
odňatia slobody. Poukázala pritom na existenciu dvoch výrazných poľahčujúcich okolností uvedených v
ustanovení § 36 písmeno d/, písmeno l Trestného zákona, pričom v poradí prvú z nich súd prvého
stupňa vôbec nezobral do úvahy.

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potvrdila, že odvolanie obžalovanej
smeruje iba proti výroku napadnutého rozsudku o uloženom jej treste, ktoré doplnila o aktuálnu
informáciu a to v tom smere, že na odsúdenie vo veci Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/98/2012 sa
vzťahuje na obžalovanú amnestia prezidenta Slovenskej republiky.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnila s argumentáciou svojej obhajkyne
a navrhla, aby jej odvolaniu bolo vyhovené.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu za stavu, že odvolací súd

má dostatočné podklady na vyriešenie predbežnej otázky, že sa na obžalovanú vzťahuje amnestia
prezidenta Slovenskej republiky, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby
odvolací súd vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom v kombinácii s trestom zákazu činnosti.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd
na podklade odvolania podaného obžalovanou preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku a
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Plnením z dôvodov vyššie uvedených na výrok o treste napadnutého rozsudku obmedzenej prieskumnej
povinnostiodvolacísúdnáslednezistil,žeužorgánmičinnýmivtrestnomkonaníbolvprejednávanejveci
zadovážený dostatok dostupných dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých skutočností
dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa ako potrebné pre svoje rozhodnutie o
treste ukladanom obžalovanej na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre
určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných
chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo

v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovanej na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať a mal
za preukázané v čase svojho rozhodovania, tak mohli vychádzať a v podstate aj vychádzajú z
výsledkov z vyššie uvedených hľadísk z úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania,
zodpovedajúceho kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom súd prvého stupňa

okrem výnimky ďalej uvedenej pri hodnotení týchto dôkazov postupoval aj podľa ďalšej zásady trestného
konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda predovšetkým ich v prejednávanej veci
hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu) a tiež sa pri ich hodnotení spravoval aj
právnymi úvahami zodpovedajúcimi (s výnimkou ustanovenia § 34 odsek 1, odsek 6, § 36 odsek

2, odsek 3 Trestného zákona, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentujú) všetkým
ostatným, v prejednávanej veci v tomto štádiu trestného konania do úvahy prichádzajúcim ustanoveniam
Trestného zákona.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste je (s výnimkou vyššie

uvedenou) v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože
súd prvého stupňa v ňom uviedol, ktoré všetky skutočnosti a z akých dôvodov vzal aj z ostatných hľadísk
určenia druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného zákona) za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
tieto svoje zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými (vrátane
právnych úvah) sa aj odvolací súd stotožňuje a považujúc ich za opodstatnené a zákonu zodpovedajúce

na ne poukazuje majúc ale súčasne za to, že u obžalovanej boli splnené v § 34 odsek 6, § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona, s poukazom na existenciu troch výrazných poľahčujúcich okolností
uvedených v § 36 písmeno d/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a vzhľadom na nezistenie
žiadnych priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona ustanovené podmienky a
predpoklady na uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody spojeného s jeho samotným

výkonom. Súd prvého stupňa totiž podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere neopodstatnene
neprihliadol na dve podstatné poľahčujúce okolnosti, a to vek obžalovanej ( blízky veku mladistvým),
ako aj jej výrazné napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, ktoré všetky skutočnosti a okolnosti vo
svojom súhrne z hľadiska druhu trestu, uloženie ktorého obžalovanej v prejednávanej veci prichádzalo
do úvahy, jeho výmery a napokon (a zvlášť) dosiahnutia jeho účelu mali a majú zásadnú povahu a

význam.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v predmetnej trestnej veci rozhodoval po 02.01.2013, bol povinný v
zmysle ustanovenia § 7 odsek 1 Trestného poriadku vyriešiť predbežnú otázku, či sa na predchádzajúce
odsúdenie obžalovanej vo veci Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/98/2012 vzťahuje rozhodnutie

prezidenta Slovenskej republiky o amnestii zo dňa 02.01.2012.

Odvolací súd preto doplnil dokazovanie vyžiadaním si aktuálneho odpisu registra trestov na obžalovanú,
ktorý listinný dôkaz na verejnom zasadnutí prečítal postupom podľa § 269 Trestného poriadku a zistil,
že na odsúdenie vo veci Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/98/2012 ( uložený trest odňatia slobody

dva roky so skúšobnou dobou jeden rok, skúšobná doba končí 09.10.2013 ) sa na obžalovanú vzťahuje
rozhodnutie prezidenta Slovenskej republika z 02.01.2012 o tejto amnestii, a to podľa článku I. tohto
rozhodnutia uverejneného pod číslom 1/2013 Z.z. ( s účinkom, že sa na ňu ohľadne tohto trestu hľadí,
ako keby nebola odsúdená ).

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/);

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku

zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy
súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek

2 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovanej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám odvolací súd
(po tom, čo postupom podľa § 269 Trestného poriadku spočívajúcim v prečítaní aktualizovaného RT )
vo veci rozhodol rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa zistených a odvolacím súdom
doplnených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery

avšak po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanej uložil podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v §
36písmenod/,písmenol/,písmenon/Trestnéhozákonaazistiacžiadnupriťažujúcuokolnosťuvedenúv
§ 37 Trestného zákona), trest odňatia slobody štyri mesiace, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu

jeden rok. Zároveň podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil obdobne ako i súd prvého
stupňa v nemennej výmere trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke na štyri roky.

Odvolací súd mal za to, že takáto kombinácia druhu trestov ako aj ich výmera uloženej obžalovanej

v prejednávanej veci odvolacím súdom, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie
trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka,
zistené poľahčujúce okolnosti a nezistená priťažujúca okolnosť, osoba páchateľky, jej pomery a
možnosti jej nápravy, nemožnosť prihliadnuť na predchádzajúce odsúdenie vo veci OS Topoľčany sp.zn.
1T/98/2012), a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to

tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti
predobžalovanoutak,žejejzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,vytvorípodmienkynajejvýchovuk
tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.