Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232704
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113232704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35
831 154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XX, za účasti
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie legionárov 5, Prešov,
v konaní právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov
163/66, o zaplatenie 2 152,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 25C/159/2013-106 zo dňa 03.11.2014 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Mení sa rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť Združeniu
HOOS trovy konania v sume 66,55 Eur na účet jeho právneho zástupcu E.. A. Y., advokáta, do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

„žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 834,14 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 562,60 Eur od 21.06.2012 do zaplatenia,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 2, § 53 ods. 3 a 5, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

V odôvodnení uviedol cit.: „Právny predchodca žalobcu, R. R. uzatvoril so žalovaným dňa 08.07.2007
Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1 659,70 Eur, s
úrokovousadzbou18,40%ročne.Spracovateľskýpoplatokboldohodnutýna500Sk,poplatokzasprávu
úveru 1,99 Eur mesačne, splátka 44,94 Eur mesačne, prvá splátka 20.08.2007, počet splátok 59, vždy

k 20-temu dňu v mesiaci, posledná splátka 20.06.2012. K predčasnej splatnosti úveru nedošlo. Ročná
percentuálna miera nákladov bola 23,59 %. Žalovaný počas trvania úveru zaplatil sumu 1 621,10 Eur.
Neuhradená časť úveru vo výške 1 881,09 Eur pozostáva z nezaplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov
vyčíslených za obdobie od uzavretia zmluvy, t. j. od 18.07.2007 do 30.09.2011, čo je interný účtovnýzáznam právneho predchodcu žalobcu, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené a z poplatkov vyčíslených
za obdobie od uzavretia zmluvy, t. j. od 18.07.2007 do 30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené.
Úroky sa účtovali vo výške 18,40 % ročne. Ďalej pozostáva žalovaná suma z nesplatených riadnych

úrokov za obdobie od 01.10.2011 do 20.06.2012 a z nesplatených poplatkov za obdobie od 01.10.2011
do 20.06.2012.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/Ce zo dňa 28.03.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky
zo R. na žalobcu.
V predmetnom konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola

uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade so Zákonom 258/2001 Z. z., v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať dohodnuté splátky po 44,94 Eur, vždy do 20-teho
dňa v mesiaci. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 07.11.2013 a nedošlo k predčasnému vyhláseniu
splatnosti predmetného úveru, takže úver zanikol poslednou splátkou, ktorá bola splatná 20.06.2012.
Podľa súdu však nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že pri úvere nejde o čiastkové plnenie,
ale len o jedno plnenie, s argumentáciou podloženou aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, keďže v

danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a takéto chápanie plnenia úveru by bolo v značný neprospech
pre spotrebiteľa. Súd poukazuje napríklad na tú skutočnosť, ak by bol úver dohodnutý na splácanie v
splátkach po dobu 5 rokov, žalobca ako veriteľ by potom mal pri nesplácaní úveru možnosť počkať do
konečnej splatnosti úveru a následne podľa tvrdení žalobcu by mu až vtedy začala plynúť premlčacia
lehota. Za takejto situácie by potom premlčacia lehota na prvú splátku bola prakticky 8 rokov. Toto je

podľa súdu chybný výklad a v spotrebiteľských veciach neobstojí. Súd vychádzal z toho, že všetky
splátky, tri roky spätne od podania žaloby, sú premlčané. Tri roky spätne od žaloby je dátum 07.11.2010,
takže splátky pred 07.11.2010 sú premlčané. Splátka splatná k 20.11.2010 a následne všetky splátky
až do konečnej splatnosti úveru 20.06.2012 sú nepremlčané. Ide o 6 splátok v roku 2012, celý rok
2011 a dve splátky v roku 2010, spolu 20 splátok po 44,94 Eur, spolu 898,80 Eur. Súd by bol teda

oprávnený priznať žalobcovi sumu v tejto výške. Táto výška však zahrňuje tak nepremlčanú istinu, úroky,
ako aj poplatky za správu úveru. Keďže žalobca nepredložil prehľadnú amortizačnú tabuľku, ktorá by
prehľadne ukazovala, čo zahŕňa jedna splátka, teda výšku istiny, úrokov a poplatkov, súd matematicky
rozdelil čistú poskytnutú istinu úveru, teda sumu 1 659,70 Eur do 59 splátok. Takto vzniklo číslo 28,13
Eur. Do splátky súd ďalej zahrnul 1,99 Eur poplatok za vedenie účtu, ktorý bol dohodnutý v zmluve a

zostatok 14,82 Eur súd zarátal na úroky. Takto na istine žalobcovi patrí suma 562,60 Eur (28,13 Eur x
20), ktorá je podľa súdu nepremlčaná. Na úrokoch za takéhoto výpočtu súdu by žalobcovi patrilo 296,40
Eur (14,82 Eur x 20). Žalobca si však na úrokoch uplatňuje sumu 252,83 Eur. Súd teda priznal žalobcovi
sumu v tejto výške. Na poplatkoch podľa výpočtu súdu by žalobcovi patrilo 39,80 Eur (1,99 Eur x 20),
žalobca si však uplatňuje sumu 18,71 Eur, takže súd mu priznal len ním uplatnenú výšku poplatkov.

Takto potom spočítaním žalobcom uplatnených úrokov, poplatkov a súdom priznanej istiny vznikla suma
834,14Eur(562,60Eur+252,83Eur+18,71Eur),nazaplateniektorejsúdzaviazalžalovaného.Žalobca
si uplatňoval aj úrok z omeškania, súd mu teda priznal aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej
výške z priznanej istiny 562,60 Eur odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru, teda od
21.06.2012 do zaplatenia.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne a jeho neúspech presahuje úspech, súd mu nepriznal
náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal. Súd poukazuje na
to, že vedľajší účastník pokiaľ chce vstúpiť do konania na strane žalovaného, má už sám ako občianske
združenie vystupovať na pomoc a ochranu spotrebiteľa. Ak sa takéto občianske združenie rozhodne
pre zastúpenie advokátom, má si byť vedomé toho, že trovy svojho právneho zastúpenia bude musieť

znášať samé. V opačnom prípade by účelom vedľajšieho účastníka bolo len vstupovanie do konania za
účelom získania náhrady vo veciach, ktoré sa mnohokrát na súdoch opakujú a nie sú právne zložité.
Odôvodnenosť právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka by bola v skutočne právne zložitej
veci, čo v tomto prípade nebolo.“

3. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výroku o
náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že posúdenie
premlčania časti uplatnenej pohľadávky in concreto dohodnutých splátok úveru splatných pred
07.11.2010 je v rozpore s platným právom a ustálenou judikatúrou. Úver poskytnutý žalovanému bol
splatný 20.06.2012. Tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Dohoda o úhrade úveru v splátkach

nie je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvné strany si
dohodlikonečnúsplatnosťdlhuna20.06.2012.Premlčaciadobaprecelúneuhradenúsumuúverupotom
začala plynúť 21.06.2012. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie NS SR 4 Obo 54/2007.
Odrazom zásady rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov v tejto dohode je, že keď veriteľ čakána vrátenie ním poskytnutého úveru dlžníkom päť rokov, tak až po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti
úveru, začne plynúť premlčacia doba pre každú zložku nezaplateného úveru. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v súlade s odvolacím petitom. Zároveň si uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania.

4.Protirozsudku,atoprotivýrokuonáhradetrovkonaniapodalovzákonomstanovenejlehoteodvolanie
združenie.PoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.13Co/193/2012z30.07.2012,
Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/127/2013 z 30.08.2013, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ,

čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ. Žiadna norma, upravujúca právny status Združenia na ochranu
spotrebiteľov neobmedzuje a ani nemôže obmedzovať ústavné právo na právne služby a ani s tým
spojené práva na náhradu trov konania. Konanie vedľajšieho účastníka je len logickým a primeraným
následkom príčin vyvolaných dodávateľmi a vymáhačskými spoločnosťami. Jeho účasť v konaní je pre
spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Zároveň poukázal na
ust. § 137 O.s.p.. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu náhradu trov celého

konania v pomernej výške.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu ani združenia písomne nevyjadril.

6. Združenie vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázalo na ust. § 103, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka a uviedlo, že premlčacia doba plynie pre každú splátku samostatne.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.

1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené.

8. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 18.07.2007 medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným nepochybne vyplýva, že právny predchodca sa so žalovaným

dohodol na vrátení poskytnutého úveru v 59 mesačných splátkach, k 20. dňu v mesiaci, pričom splatnosť
prvej splátky bola stanovená na 20.08.2007 a poslednej na 20.06.2012. Je teda zrejmé, že plnenie,
ktoré mal žalovaný poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu bolo dohodnuté v splátkach. Nakoľko
zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere je nepochybne vzťahom spotrebiteľským, nie je dôvod
vylúčiť aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré explicitne upravujú plynutie

premlčacej doby v prípade, kedy bolo plnenie dohodnuté v splátkach. Pri posudzovaní nárokov zo
záväzkových vzťahov, jedným z ktorých je spotrebiteľ, z hľadiska včasnosti uplatnenia práva, platí
úprava premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na odklon od
záverov vyslovených vo svojom rozhodnutí zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom
konštatoval, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom

a spotrebiteľom (a to aj zmlúv uzatvorených pred 01.01.2008) je potrebné použiť pri otázke premlčania
(ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom
zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19. 06. 2013
na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že
po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú

udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri
zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na
zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127
ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo
v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,

či nedostatočne odôvodnený.

9. Pri plnení dohodnutom v splátkach plynie 3 ročná premlčacia doba v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka u každej splátky samostatne. V konaní nebolo preukázané, že zo strany právneho
predchodcu žalobcu došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu žalovaného. Keďže pri každej zo splátok

plynulapremlčaciadobasamostatne,premlčanýmisúvšetkysplátkysplatné3rokypredpodanímžaloby
(17.11.2013). Nepremlčanými sú preto len splátky splatné od 20.11.2010 do 20.06.2012 tak, ako to
správne konštatoval súd prvej inštancie.10. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správy potvrdil.

11. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka, k tomuto odvolací súd uvádza,
že vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka voči rozsudku
rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už
v režime CSP. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho
účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže CSP s

takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016,
t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ku ktorým
došlo pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na
potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho
účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2
a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

12. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

13. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. (účinného do 31.12.2014) do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

14. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

15. Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

16. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

17. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že občianske združenie - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného. V súvislosti s konaním si
uplatnilo náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení.

18. Súd prvej inštancie žalobe čo do sumy 834,14 Eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalobca bol tak v konaní úspešný v rozsahu 38,75 % , žalovaný v rozsahu 61,25
%, preto podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu v konaní na podporu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,5

%.

19. Trovy konania si žalovaný neuplatnil, žiadne trovy konania mu ani nevznikli, ale trovy konania si
vyčíslil vedľajší účastník na strane žalovaného.

20. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je
garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v
konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie,

nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať.
Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa,
musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po
právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu aposlania občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že
zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým

spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

21. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc

poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom. Zo strany vedľajšieho účastníka teda ide o plne eurokonformný prístup pri
riešení právneho zastúpenia aj v tejto právnej veci.

22. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro

C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

23. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je

sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

24. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu

a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.).

25. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym
následkom v takomto prípade je náhrada trov konania protistrane, ale aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý

vystupuje na jej podporu. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich
sa vymáhaním pohľadávok.

26. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v
ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov

nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie
náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na
ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne
vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia
mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z

hľadiskaostatnýchúčastníkovjudiskriminovať.Účastníkaniejemožnésankcionovaťtým,žemunebude
priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť
sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka.

27. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k veci vyjadrilo až po tom, ako mu bola

doručená žaloba spolu s prílohami. Po preštudovaní materiálov obsiahnutých v súdnom spise poukázal
na spotrebiteľský charakter sporu, namietal premlčanie nároku žalobcu pri splátkach, ktorých splatnosť
nastala 3 roky pred podaním návrhu, uviedol, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu
obligatórnych náležitostí v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k
sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú. Súd prvého stupňa žalobu žalobcu čiastočne

zamietol práve s poukazom na premlčanie nároku.28. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o náhrade trov konania postupom
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť právnemu zástupcovi združenia (§ 263 ods.
1 CSP) trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v sume 66,55 Eur. Združeniu vznikol nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 22,5 % z celkovej sumy jeho trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka za 3 úkony právnej služby - 1. Prevzatie a príprava zastúpenia - 91,28
Eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2. Vyjadrenie k žalobe z 03.04.2014 -
91,28 Eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 3. Odvolanie voči rozhodnutiu o
trovách konania - 45,64 Eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), z prináležiaceho

režijného paušálu - 1 x za rok 2014, t.j. 7,81 Eur a 2 x za rok 2014, t.j. 2 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z.), zvýšené o 20 % DPH, (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

29. O trovách odvolacieho konania medzi stranami sporu bolo rozhodnuté podľa § 255, ods. 1 CSP v
spojení s § 369 ods. 1 CSP tak, že stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, keďže
žalobca, ktorý si uplatnil trovy odvolacieho konania, v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešný

žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).