Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/288/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213015
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314213015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: K. F., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.,J.XXXX/X,protiodporcovi:ProfiCreditSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,
práv. zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 61807/14 a rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/XX vydaných

Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom
Krížna 56, Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou, ktorými bola účastníkovi
rozhodcovského konania K. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, H. uložená povinnosť uhradiť
sumy zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX o zaplatenie 2909,64 eur s príslušenstvom,
a to zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania 1,15% ročne zo sumy 80,37 eur
od 21.4.2013 do 29.4.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.6.2013 do 27.6.2013, zo sumy 80,37 eur od
21.12.2013 do 30.1.2014, zo sumy 16,37 eur od 31.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od

21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 21.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 2571,84 eur od
28.4.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu
1500,- eur a odo nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej
pokutydosiahnesumu1500,-eurlen5,25%ročnýúrokzomeškaniazosumy 2909,69eurdozaplatenia,
trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 429,30 eur; zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX o zaplatenie

2909,69 eur s príslušenstvom a to zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo
výške 1,15% ročne zo sumy 80,37 eur od 21.4.2013 do 29.4.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.6.2013
do 27.6.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.12.2013 do 30.1.2014, zo sumy 16,37 eur od 31.1.2014 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 od 21.4.2014 do zaplatenia,
zo sumy 2 571,84 eur od 28.4.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná
pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma
tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,- eur len 5,25% ročný úrok z

omeškania zo sumy 2 909,69 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za
rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 429,30 eur, a to všetko do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, s a z r u š u j ú.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa XX.XX.XXXX domáhal proti odporcovi zrušenia rozhodcovského

rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court,
s.r.o. so sídlom Križná 56, Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou, ktorým bola
účastníkovi rozhodcovského konania K. F., R.. XX.XX.XXXX, bytom H.É., J. XXXX/X, uložená povinnosťuhradiť sumy dvakrát po 2 909,69 eur s príslušenstvom, sp. zn. XXX/XX/XX O. XXX/XX/XX zo dňa
09.10.2014, a to z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. V dôvodoch
svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že zrušenie rozhodcovského rozsudku že medzi účastníkmi konania

dňa XX.XX.XXXX sú spotrebiteľskými zmluvami a rozhodcovský súd mal v konaní aplikovať ustanovenia
smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany pri uzatváraní zmlúv; keďže tak neurobil, porušil
tieto predpisy. Namietal absenciu právomoci Slovenského arbitrážneho súdu, neurčitosť rozhodcovskej
zmluvy a jej neplatnosť, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu a s
pravidlamirozhodcovskéhokonaniaobjektívneexistovalatakvčaserozhodcovskejzmluvy,akoajpočas
plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek následne, ako aj počas aktuálne prebiehajúceho
rozhodcovského konania. Odporca po doručení rozhodcovských rozsudkov vydaných v skrátenom
konaní podal voči nim žalobnú odpoveď; v takom prípade sa obidva rozhodcovské rozsudky zrušili a

rozhodca by mal pokračovať v rozhodcovskom konaní s dokazovaním. K dnešnému dňu teda neexistuje
žiadne právoplatné rozhodcovské rozhodnutie, ktorého zrušenia by sa mohol navrhovateľ domáhať.
Podaná žaloba je teda nedôvodná a zmätočná.

Súd si dňa 28.01.2015 vyžiadal z rozhodcovského súdu informáciu o tom, v akom štádiu sa nachádzajú

predmetné rozhodcovské konania, či vydané rozsudky sú právoplatné, a či odporca podal voči nim
žalobnú odpoveď.

Slovenský arbitrážny súd v Bratislave dňa XX.XX.XXXX doručil tunajšiemu súdu dotknuté spisy. Z nich
vyplynulo, že navrhovateľovi K. F. boli uvedené rozhodcovské rozsudky doručené dňa XX.XX.XXXX a

nepodal voči nim žalobnú odpoveď tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 30 ods. 10 rokovacieho
poriadku. Obidva rozhodcovské rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 05.11.2014.

Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ bol rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu
zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Križná 56, Bratislava, v dvoch

konaniach pred rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti žalovanému K. F., o zaplatenie 2 909,69 eur s prísl.
zaviazaný zaplatiť 2 909,69 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania 1,15 %
ročne zo sumy 80,37 eur od 21.4.2013 do 29.4.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.6.2013 do 27.6.2013, zo
sumy 80,37 eur od 21.12.2013 do 30.1.2014, zo sumy 16,37 eur od 31.1.2014 do zaplatenia, zo sumy

80,37 eur od 21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 21.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 2571,84
eur od 28.4.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia
sumu 1 500,- eur a odo nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto
zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,- eur, len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2909,69
eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40

eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 429,30 eur; k uvedenému plneniu bol zaviazaný na základe
obidvochuzatvorenýchzmlúvorevolvingovomúvere,atoč.XXXXXXXXXXaXXXXXXXXXX.Rozsudky
navrhovateľ prevzal dňa 05.11.2014. Z predložených zmlúv o poskytnutí revolvingového úveru súd zistil,
že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 04.03.2013 dve zmluvy o revolvingovom úvere, na základe
ktorých mu odporca poskytol dva úvery vo výške 1 500,- eur. Z obsahu týchto zmlúv súd zistil, že na

tieto zmluvy sa vzťahujú všeobecné záväzné právne normy, predmetom ktorých je ochrana spotrebiteľa,
pretože na tento právny vzťah sa aplikovalo ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného v čase uzavretia úveru.
K tomuto záveru dospel aj rozhodcovský súd vo svojom rozsudku. Poskytnuté úvery sa navrhovateľ
zaviazal spolu s úrokom splácať v 42-mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 eur v

termínochsplatnostidohodnutýchvzmluve.Navrhovateľsadostaldoomeškaniasosplácanímúverov,a
toužpriprvejsplátke,azobochúverovsplatillenpo465,85eur.Odporcasidosvojhonárokuzapočítaval
aj sankcie pre porušenie ustanovení zmluvy.

Spolu so zmluvami o revolvingovom úvere uzavreli účastníci tohto konania aj rozhodcovskú zmluvu č.

XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, pričom išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú vyhotovil odporca,
a ktorá bola podpísaná odporcom dňa XX.XX.XXXX a navrhovateľom dňa XX.XX.XXXX. Zásadnou
právnou otázkou v predmetnej veci je vzhľadom na dôvody podaného návrhu vyriešenie otázky, či
rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, je podmienkou individuálnedojednanou, a prípadne či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta OZ sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Navrhovateľ napáda rozhodcovskú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Namietal aj nesprávne
právne posúdenie veci rozhodcovským súdom.

Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktoré sa považuje taká podmienka, ktorá:
1.) je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve,
2.) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
3.) nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ( porov. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo

veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE/230/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011 ). Právna veda na
tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany

pred štandardnými zmluvami.“ (In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú“.

Teda podľa Csacha doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromnýmsúdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa nezvratne arbitráži.

Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide
aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a
spotrebiteľom (čl. 1 ods.1, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS).

Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak,
ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva štátny súd, ktorý je pre neho
transparentný. Nemožno pochybovať o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne
vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho

individuálne („sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity a musí byť aj pre súkromnoprávnu sféru
arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí, a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne

prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní
vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo
najskoršieho privodenia exekúcie.

Dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od

zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný
„súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa ( pre porovnanie § 90
ods. 3 zákona o platobných službách).

Súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne

zmluvnévyjednanie,akspotrebiteľnepoznájehoobsah(vedľajšípredmetzmluvy).Jetakmernotorietou,
že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných
pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne
vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom
nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je spojené

ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky. Tu súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky, a
teda nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu,
aleajrozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiťvšetkyprávnedôsledkyaposkytnúťnáležitúochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu, že rozhodca iba zriedkavo
pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje

ako danú. Konajúci súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom nerešpektovania
práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných

praktík ( klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej
len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže ( predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus

vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľ podal návrh v 30-dňovej lehote odo dňa

doručenia rozhodcovských rozsudkov o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. V rámci dokazovania
bolo zistené, že sa jedná o právoplatné rozhodcovské rozsudky, proti ktorým napriek tvrdeniu odporcu
nebola navrhovateľom podaná žalobná odpoveď. Dôvodmi, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu tohto
návrhu, bolo to, že obidva rozhodcovské rozsudky boli vydané súdom, ktorý nemal v právomoci
rozhodovať, keďže považoval rozhodcovské zmluvy za neplatnú; navrhovateľ namietal aj to, že pri

rozhodovaní boli porušované všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a
poukazoval na neprijateľné zmluvné podmienky, najmä na zmluvnú pokutu, úroky a poplatky; ich
neprijateľnosť a rozpor s dobrými mravmi však podrobne nešpecifikoval. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zrušenie oboch rozhodcovských rozsudkov je dôvodný,
pretože rozhodcovské zmluvy sú súčasťou obsahu formulárových zmlúv, ktoré odporca v rámci svojej

podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Dojednanie rozhodcovských zmlúv pri spotrebiteľských zmluvách je teda neprijateľnou podmienkou,
ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky
neprijateľnejpodmienkyuvedenejv§53ods.1O.z.včaseuzavretiazmluvy.Nazákladetakéhotozáveru

tak skutkového, ako aj právneho, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol
tak,žežiadnemuzúčastníkovprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretoženavrhovateľovivkonaní,
v ktorom bol od platenia súdneho poplatku zo zákona oslobodený, žiadne iné trovy ani nevznikli, a
odporca na náhradu trov konania ako neúspešný účastník nemá právo.

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal nielen zrušenie rozhodcovských rozsudkov, ale aj odloženie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov. O tejto časti jeho návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z

dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).