Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200424
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014200424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek

senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: mjr. Mgr. Z. K., PhD.,
bytom P. S. XX, I., zastúpeného REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., so sídlom Tichá 45, Bratislava,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica, so sídlom Ul. 9. mája 1,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-13-006/2013/PK
zo dňa 07. februára 2014, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 24S/39/2014-81 zo dňa 24. októbra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/39/2014-81 zo

dňa 24. októbra 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-13-006/2013/PK zo dňa 07.
februára 2014 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Brezne č. 120 zo dňa 14. októbra 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalovanému
uložilpovinnosťzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavovýške70€vlehotetrochdníodprávoplatnosti

tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. Preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-BB-
VO2-13-006/2013/PK zo dňa 07. februára 2014 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové
rozhodnutie personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 120 zo
dňa 14. októbra 2013, ktorým bol žalobcovi znížený osobný príplatok z 300 € na 200 € s poukazom
na § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej
len „zákon č. 73/199 Z. z.“) s použitím čl. 6 ods. 3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad
základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru (ďalej
len „nariadenie č. 17/2008“).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že rozhodnutie žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konštatoval, že z ustanovenia § 91 zákona č. 73/1998 Z.

z. vyplýva, že osobný príplatok je fakultatívnou dávkou. Ďalej uviedol, že hoci je osobný príplatok
nenárokovateľnou zložkou platu, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí, musí byť rozhodnuté
spôsobom a v medziach ustanovených zákonom. Taktiež vyslovil, že zákon č. 73/1998 Z. z. v § 247
splnomocnil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý upravípodrobnosti služobného pomeru. Ministerstvo nariadením č. 17/2008 upravilo podrobnosti k služobnému
pomeru a to o. i. aj vo vzťahu k osobnému príplatku upravenému v § 91 zákona č. 73/1998 Z. z.
Tento zákon v § 91 ods. 4 zveril právomoc rozhodnúť o osobnom príplatku nadriadenému. Podrobnosti

o osobnom príplatku upravuje nariadenie č. 17/2008 v čl. 6, pričom z odseku 3 vyplýva, že návrh
na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku predkladá písomne bezprostredne
nadriadený policajta so stanoviskom vyššieho nadriadeného, pričom v návrhu musí uviesť konkrétne
dôvody na priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku.

Následne vyslovil, že v preskúmavanom prípade je z administratívneho spisu zrejmé, že žalobca bol
personálnymrozkazomriaditeľaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvBreznezodňa29.júna2012
vsúvislostispreloženímdofunkciereferentaoddeleniaekonomikyodborukriminálnejpolícieOkresného
riaditeľstva Policajného zboru v Brezne zaradený do 2. platovej triedy, pričom po prehodnotení osobného
príplatku podľa čl. 6 ods. 5 nariadenia č. 17/2008 mu bol priznaný osobný príplatok vo výške 300 €. Na
to, aby mohol byť zákonným spôsobom žalobcovi znížený už priznaný osobný príplatok, je potrebné,

aby boli splnené podmienky stanovené vo vykonávacom predpise, a to konkrétne v čl. 6 ods. 2 a
čl. 6 ods. 3 nariadenia č. 17/2008, v spojení s čl. 6 ods. 9 cit. nariadenia. Ďalej konštatoval, že v
prejednávanej veci rozhodoval o znížení osobného príplatku žalobcovi riaditeľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Brezne personálnym rozkazom zo dňa 14. októbra 2013 s poukazom na § 91
ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. s použitím čl. 6 ods. 3 nariadenia č. 17/2008, avšak prvostupňové

rozhodnutie neobsahuje náležitosti stanovené v § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže neobsahuje
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, a ktoré by osvedčovali splnenie podmienok o zániku
dôvodov, na základe ktorých bol žalobcovi priznaný osobný príplatok, ako aj osvedčujúcich splnenie
podmienok ustanovených v čl. 6 ods. 3 nariadenia č. 17/2008. Neobsahuje ani úvahu, na základe
ktorej prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zanikli dôvody, na základe ktorých bol žalobcovi

osobný príplatok priznaný. Napriek tomu žalovaný, rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu proti
citovanému personálnemu rozkazu o znížení osobného príplatku, tento potvrdil, avšak rovnako, ako
prvostupňové rozhodnutie, ani rozhodnutie žalovaného neobsahuje náležitosti uvedené v § 241 ods. 3
zákona č. 73/1998 Z. z. Súd prvého stupňa preto námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné, pretože neobsahujú dostatočné a riadne odôvodnenie,

považoval za dôvodnú.

Taktiež dal do pozornosti, že žalovaný síce vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že potvrdil
prvostupňové rozhodnutie personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Brezne č. 120 zo 14. októbra 2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. s

použitím čl. 6 ods. 3 nariadenia č. 17/2008 znížený osobný príplatok zo sumy 300 € na 224 € dňom
01. novembra 2013, avšak v odôvodnení neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V odôvodnení rozhodnutia absentuje
úvaha, na základe akých skutočností a z akých dôkazov vyvodil, že boli splnené podmienky na aplikáciu
ním citovaných ustanovení právnych predpisov. Z odôvodnenia najmä nie je zrejmé, z akých dôkazov

mal žalovaný za preukázané, že zanikli dôvody, na základe ktorých bol žalobcovi osobný príplatok
priznaný, pričom tieto dôvody ani nekonkretizoval. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na
to, že podľa § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. možno príslušníkovi Policajného zboru priznať s
prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, osobný príplatok.
Podľa čl. 6 ods. 1 vzor Všeobecných zásad priznávania osobného príplatku je uvedený v Prílohe č. 2,

pričom z týchto vyplýva, že priznať osobný príplatok možno za podmienok, že policajt sústavne dosahuje
veľmi dobré výsledky, kvalitne plní služobné úlohy, úspešne rieši náročné úlohy ovplyvňujúce ďalšie
skvalitnenie výkonu štátnej služby na danom úseku služobnej činnosti, plní náročné a naliehavé úlohy
nad rámec svojich služobných povinností, včas a v požadovanej kvalite, ďalej za iniciatívny, racionálny
a tvorivý prístup k riešeniu služobných úloh novým spôsobom, ktorým sa dosiahol lepší výsledok

práce, ako aj za splnenie kvalifikačného predpokladu na funkciu, do ktorej je príslušník Policajného
zboru ustanovený. Z uvedených zásad vyplýva, že osobný príplatok ako nenárokovateľná zložka platu
policajta, je motivačným nástrojom pre príslušníka Policajného zboru, ktorý sa priznáva za dosahovanie
dobrýchamimoriadnychvýsledkovnadrámecplneniaslužobnýchpovinností.Zasplneniepodmienokna
postup podľa čl. 6 ods. 3 cit. nariadenia je teda možné považovať len zánik vyššie uvedených podmienok

na priznanie osobného príplatku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je možné zistiť,
či a ktoré podmienky na priznanie osobného príplatku žalobcovi zanikli. V preskúmavanom prípade z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobcovi bol osobný príplatok znížený
za tvrdené zistené nedostatky pri vykonávaní služobných povinností - kontrolnej činnosti na Obvodnýchoddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky Brezno, Podbrezová a Pohorelá, kedy žalobca
ako vedúci kontrolnej skupiny spracoval Záznamy o kontrole, ktoré podľa žalovaného neobsahovali
informáciu o preukázaných kontrolných zisteniach, teda z nich nie je zrejmé, ktoré vyšetrovacie spisy

boli predmetom kontroly, a žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán konštatovali, že uvedené
skutočnosti sú v rozpore s § 13 ods. 1 písm. g/ zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe (ďalej
len „zákon č. 10/1996 Z. z.“) a čl. 9 ods. 1 písm. b/ bod 12 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 81/2011 o vnútornom kontrolnom systéme (ďalej len „nariadenie č. 81/2011“). Z odôvodnenia
teda vyplýva, že žalobcovi bol osobný príplatok v podstate znížený za tvrdené nesplnenie povinností

policajta vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu a interného aktu riadenia, ktorých
povinnosťdodržiavaťmuo.i.vyplývaz§48ods.3zákonač.73/1998Z.z.Doplnil,žezavinenéporušenie
povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom, je definované ako disciplinárne
previnenie (§ 52 zákona č. 73/1998 Z. z.), za ktoré možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie podľa
§ 55 a nasl. cit. zákona. Z uvedeného možno vyvodiť, že porušenie právnych predpisov, pokiaľ by bolo
nesporne zistené a preukázané, samo osebe nie je dôvodom na zníženie osobného príplatku bez toho,

aby boli súčasne splnené podmienky stanovené pre zníženie osobného príplatku v zákone, konkrétne
v § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s čl. 6 nariadenia č. 17/2008.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na to, že rozhodnutie
žalovaného neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, či a ktoré podmienky stanovené

všeobecne záväzným predpisom alebo interným aktom riadenia na zníženie osobného príplatku
žalobcovi, boli splnené a neobsahuje ani úvahu, ktorou sa žalovaný pri aplikácii ním cit. § 91 ods. 4
zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 17/2008 spravoval, v dôsledku čoho
je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, súd sa podrobne nezaoberal tým, či bola alebo nebola
žalobcom porušená právna povinnosť vyplývajúca mu ako vedúcemu kontrolnej skupiny z právnych

predpisov.

Rovnako tak súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ by aj z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývala úvaha, že dôvodom na zníženie osobného príplatku
je porušenie povinností stanovených všeobecne záväzným predpisom, resp. interným aktom riadenia,

muselo by odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o. i. obsahovať úvahu, prečo žalovaný považuje
neuvedenie ČVS kontrolovaných spisov do Záznamov o kontrole za porušenie právneho predpisu,
konkrétne § 13 ods. 1 písm. g/ zákona č. 10/1996 Z. z., resp. čl. 9 ods. 1 písm. b/ bod 12 nariadenia č.
81/2011, z ktorých expressis verbis takáto povinnosť nevyplýva. Z cit. ustanovenia vyplýva povinnosť do
Záznamuokontroleuviesť„preukázanékontrolnézistenia“,pričomvzorzáznamujeuvedenývPríloheč.

3 k predmetnému nariadeniu, z ktorého vzoru vyplýva, že je v ňom potrebné uviesť „čo bolo kontrolované
a zistené“. Z predložených Záznamov o kontrole spracovaných žalobcom ako vedúcim kontrolnej
skupiny, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, je zrejmé, že tieto záznamy v texte obsahujú údaje
o tom, čo bolo kontrolované a zistené, i keď bez uvedenia čísiel kontrolovaných vyšetrovacích spisov.
Pokiaľ však znenie čl. 9 ods. 1 písm. b/ bod 12 cit. nariadenia č. 81/2011 umožňuje aj taký výklad, že

v texte Záznamu o výsledku kontrolných zistení nemusia byť uvedené konkrétne čísla kontrolovaných
spisov (a to najmä v prípade, keď v kontrolovanom subjekte nebolo zistené porušenie všeobecne
záväzných predpisov, ani interných aktov riadenia vydaných na ich základe, v ktorom prípade sa
nevyhotovuje Protokol o výsledku kontroly, vyhotovuje sa len Záznam o kontrole), nemožno formuláciu
uvedenú v internom akte riadenia vykladať na ťarchu žalobcu.

Zároveň uviedol, že pokiaľ žalovaný na pojednávaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie, je
potrebné poukázať na to, že žalobca žiadal v konaní preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ktorý rozhodol
v rámci svojich kompetencií v zmysle § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ako odvolací orgán v konaní

o odvolaní proti rozhodnutiu - personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Slovenskej republiky v Brezne, ktorý konal ako oprávnený orgán prvého stupňa v súlade s § 232 zákona
č. 73/1998 Z. z., pričom z § 250 ods. 1 OSP, t. j. priamo zo zákona vyplýva, že pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní, je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Zdôraznil, že ani prípadné nesprávne označenie žalovaného žalobcom v žalobe teda nespôsobuje

nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v konaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch opätovnenamietal nedostatok pasívnej legitimácie v súdnom konaní z dôvodu, že nemá byť účastníkom
tohto konania, napriek tomu, že ho žalobca v žalobe označil ako žalovaného - Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Banskej Bystrici, hoci napadnuté rozhodnutie vydal riaditeľ Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Banskej Bystrici. Uviedol, že nemožno stotožňovať riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Banskej Bystrici a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.
Služobný pomer príslušníka Policajného zboru nemá znaky súkromno-právneho pomeru, ale vždy
mal a má znaky verejno-právneho pomeru vzhľadom na jeho charakter a právnu povahu zvláštnosti
štátu ako „zamestnávateľa“ policajta a súčasne nositeľa verejnej moci. Medzi policajtom a Policajným

zborom, resp. štátom ide o právny pomer štátno-služobný, ktorý vzniká individuálnym mocenským
aktom služobného funkcionára. V štátno-služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie,
čo sa prejavuje v spôsobe vzniku, zmeny a skončenia tohto pomeru, úprave nárokov vyplývajúcich
z tohto pomeru a úprave konania pred služobnými orgánmi. Príslušník Policajného zboru sa
prostredníctvom svojho „zamestnávateľa“, t.j. štátu, priamo zúčastňuje na výkone verejnej moci
a preto má štát výsostné oprávnenie jednostrannými aktmi zakladať, meniť alebo rušiť vzťahy v

takomto služobnom pomere. Práva a povinnosti policajta v služobnom pomere sa zakladajú, menia a
zanikajú rozhodnutím (rozkazom), ktorý vydáva príslušný služobný orgán s personálnou právomocou
(nadriadený). Personálny rozkaz nadriadeného nie je právnym úkonom, ale individuálnym právnym
aktom. Personálny rozkaz je rozhodnutím o verejnom subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje
ochrana v správnom súdnictve podaním návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného

nadriadeným. Teda ak ide o rozhodnutie nadriadeného potom aj žaloba musí smerovať voči tomuto
orgánu - nadriadenému a nie proti inštitúcii, ktorú tento nadriadený riadi. Napadnuté rozhodnutie v
záhlaví obsahuje riadne označenie toho orgánu, ktorý ho vydal a teda riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Banskej Bystrici. Aj v texte napadnutého rozhodnutia je zreteľne označené, že ide
o rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ako orgánu, ktorý v

zmysle ustanovení § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhoduje o odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu. Preto namietal, že súd mal žalobu zamietnuť, nakoľko vecná legitimácia je ustanovením
hmotnoprávnym a následkom nedostatku pasívnej legitimácie je zamietnutie žaloby.

Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrholrozsudokkrajskéhosúduakovecnesprávnypotvrdiť.

Uviedol, že ku všetkým odvolacím námietkam žalovaného sa už v priebehu súdneho konania vyjadril.
Mal za to, že tvrdenie žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie je účelové, keďže žalobca v podanej
žalobe jednoznačne označil rozhodnutia, ktoré žiada správnym súdom preskúmať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) a

dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.

Podľa § 219 ods. l OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,
ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude

nadbytočne opakovať, jeho odôvodnenie považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné, a len
na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP) dodáva:

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-
VO2-13-006/2013/PK zo dňa 07. februára 2014, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 120 zo dňa 14. októbra 2013 o znížení osobného
príplatku žalobcovi z 300 € na 224 €. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo
odôvodnené poukazom na výsledky komplexnej kontroly vykonanej Krajským riaditeľstvom Policajného
zboru Banská Bystrica na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Brezne, z ktorej bol vypracovanýProtokol o výsledkoch kontroly s tým, že pri predmetnej kontrole boli zistené nedostatky súvisiace
s výkonom kontrolnej činnosti, ktorú žalobca vykonával na základe poverenia na výkon kontroly zo
dňa 20. marca 2012, týkajúcej sa dodržiavania nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.

175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a postupe v trestnom konaní na
Obvodnom oddelení Policajného zboru Brezno, Podborová a Pohorelá. Žalovaný pri rozhodovaní o
odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu Okresného riaditeľa Policajného zboru v Brezne č. 120
zo dňa 14. októbra 2013 vychádzal najmä z listinných dôkazov Záznamu o kontrole č. ORPZ-BR-

VO222-002,003,004,005/2012 zo dňa 31. mája 2012 a z Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 01.
októbra 2013, z ktorých vyvodil, že žalobca v rámci kontrolnej činnosti ako vedúci kontrolnej skupiny
pri vypracovaní dôkazov o kontrole neuviedol v Záznamoch o kontrole preukázané kontrolné zistenia,
keďže nie je zrejmé, ktoré vyšetrovacie spisy boli predmetom kontroly, čím podľa žalovaného žalobca
postupoval v rozpore s § 13 ods. 1 písm. g/ zákona č. 10/1996 Z. z. a čl. 9 ods. 1 písm. b/ bod
12 nariadenia č. 81/2011. Za nedôvodnú mal odvolaciu námietku žalobcu, že osobný príplatok mu

bol prehodnotený pri nástupe do funkcie referent oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, od 01. júla 2012 ako referent dosahuje
nadpriemerné výsledky, a teda dôvody na priznaný osobný príplatok nezanikli, keď k tejto uviedol,
že k prehodnoteniu osobného príplatku došlo na základe výsledku z kontroly, Protokolu o výsledku
kontroly až po dátume jeho vyhotovenia dňa 01. októbra 2013, t.j. až po roku od prehodnotenia pri

ustanovení do funkcie referenta oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Brezne. Zároveň dal do pozornosti, že osobný príplatok nie je nárokovou
zložkou služobného príjmu policajta, o jeho zvýšení alebo znížení rozhoduje príslušný nadriadený, ktorý
osobný príplatok môže, ale nemusí priznať. Taktiež uviedol, že žalobcovi bol znížený osobný príplatok
príslušným nadriadeným, ktorý na základe relevantných dôkazov z kontrolnej činnosti dospel k záveru,

že žalobca pri vypracovaní dôkazov o kontrole postupoval v rozpore so zákonom a interným aktom
riadenia, keď neuviedol v Záznamoch o kontrole preukázané kontrolné zistenia.

Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku
podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných

príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.

Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 238 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania

vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval.

Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

K otázke pasívnej legitimácie žalovaného odvolací súd uvádza, že v správnom súdnictve je úlohou
súdu ustáliť, kto vystupuje v postavení žalovaného správneho orgánu, aj v prípade, že žalobca označil
žalovaný správny orgán nesprávne. Pasívna legitimácia je pritom viazaná na rozhodnutie, ktorého

preskúmania sa žalobca domáha, teda žalovaným je správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici nie je sám osebe správnym
orgánom, ale osoba stojaca v čele tohto správneho orgánu. Obdobne to možno porovnať s rozkladovým
konaním na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na judikatúru prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, konkrétne jeho nálezu z

23. októbra 1947 č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho
súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého „ministerstvo
je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného
celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je organizované
monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe

týchto skutočností pojmy minister VRR a ministerstvo VRR je možné považovať za pojmy identické;
nejde preto o prekážku brániacu rozhodnutiu o odvolaní.“ Označenie riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Banskej Bystrici nespĺňa atribúty správneho orgánu, ide len o označenie funkcie bez
právnej subjektivity. Na základe uvedených skutočností, nemožno označenie žalovaného považovať za
prekážku brániacu rozhodnutiu o odvolaní.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na svoju judikatúru napr. rozhodnutie sp. zn.
8Sžo/6/2010 zo dňa 30. septembra 2010 (www.nsud.sk) „Podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je
orgán štátnej správy, aj keď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté žalobou) vydala osoba,
ktorá stojí na jeho čele, v danom prípade vedúci. Právnu subjektivitu má orgán štátnej správy, a nie

jeho vedúci, ako osoba stojaca v jeho čele.“ Z rozhodnutia sp. zn. 2Sži/2/2010 zo dňa 11. augusta 2010
(www.nsud.sk): „Ustanovenie § 250 ods. 4 OSP má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu
účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Napriek tomu, že toto konanie je dôsledne
ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad
rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde

nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP a súd musí túto zásadu aplikovať
vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne
identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny
orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne, resp. neúplné

označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok
pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá,
nakoľko správne resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného
rozhodnutia.“

V súvislosti s výkladom ustanovenia § 91 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolací súd uvádza, že osobný
príplatok je fakultatívnou zložkou platu, ktorá umožňuje oceniť vyššiu než štandardnú výkonnosť a
kvalitu práce. Nemá slúžiť na zohľadnenie jednorazového zvýšenia výkonnosti policajta, ale na ocenenie
kvality a množstva vykonanej práce, ktorá má dlhodobý charakter. Preto sa pre priznanie osobného

príplatku vyžaduje, aby policajt dlhodobo dosahoval veľmi dobré pracovné výsledky. Na ocenenie
mimoriadneho zvýšenia pracovného výkonu alebo kvalitného splnenia zvlášť významnej úlohy slúži iná
nenárokovateľná zložka platu, a to odmena. Rovnako tak v prípade zvýšenia, zníženia alebo odňatia
osobného príplatku je potrebné vychádzať z podmienok stanovených pre priznanie osobného príplatkua súčasne posúdiť, či dôvody pre jeho priznanie trvajú, prípadne či trvajú dôvody pre jeho poskytovanie
v nezmenenej výške.

Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
(COERZ c. Francúzsko a BENKESSIOUER c. Francúzsko, Pellegrin c. Francúzsko), z ktorej vyplýva
všeobecné pravidlo, že veci týkajúce sa náboru, výkonu povolania a ukončenia pracovnej činnosti
štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s uvedením ako
príklad takých činností ozbrojené sily a polícia, teda tak, že všetky spory medzi štátnou správou a

zamestnancami, ktorí vykonávajú zamestnanie implikujúce účasť na výkone verejnej moci, budú vyňaté
spod čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s výnimkou sporov v dôchodkových veciach, avšak súdny dvor
súčasne v týchto veciach vyslovil, že pokiaľ ide o otázky ekonomické, v týchto prípadoch nie je možné
vylúčiť aplikovanie čl. 6 Dohovoru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru,
že keď predmetom konania v danej veci je mzdová zložka žalobcu, je potrebné postupovať v danom
prípade aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože v konečnom dôsledku predmetnými rozhodnutiami

správnych orgánov oboch stupňov sa zasiahlo do jeho ekonomického postavenia, keďže znížením
osobného príplatku došlo k zníženiu jeho platu.

Správne orgány sa majú snažiť, aby rozhodnutia neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho
postavenia, ale najmä z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody,

ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti
a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom
následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali
pochybnostiomožnejsvojvôliazneužívanímocenskéhopostavenia.Zhľadiskaproporcionalityavýkonu
právapovinnostívsúladesdobrýmimravmibolopotrebné,abybolpostupsprávnychorgánovobjektívny

a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu.

Preto aj rozhodnutie o znížení osobného príplatku musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a
obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne
dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku. Práve splnenie uvedených zákonných
predpokladov však absentuje v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v
rozhodnutí žalovaného.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa svojím postupom
žalobcovi odňal právo na konanie a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, ktorý nedostatok neodstránil
ani žalovaný ako odvolací správny orgán.

Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé

spochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja
ods. 3 vety druhej OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom na §

246c veta prvá a § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko úspešný žalobca
si v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil, a žalovanému ich náhrada neprináleží.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.

júla 2016.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.