Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211535
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113211535.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so
sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, práv. zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXX, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa " POS", Nám. Legionárov 5, Prešov , IČO:
42 176 778, právne zastúpené JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánková 1562/6, Košice, v
konaní o zaplatenie 2.618,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 8C/194/2013-312 zo dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanej a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 2.618,42 Eur s príslušenstvom
zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 52, § 53, § 54, § 524, § 525 Občianskeho zákonníka, § 23a

zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z. z., § 2 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V odôvodnení konštatoval, že zmluvou o splátkovom úvere dňa 30.11.2006 uzatvorenou medzi
právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovanou, právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 2.323,57 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver

mesačnou splátkou vždy k 1. dňu toho ktorého mesiaca, výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na
12 % ročne, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 01.12.2006 s konečnou splatnosťou úveru k
01.11.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 pôvodný veriteľ
Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila pohľadávkou voči žalovanej na žalobcu. Súd prvej inštancie mal
za preukázané, že k predčasnej splatnosti jednotlivých splátok úveru zo strany pôvodného veriteľa -
banky nedošlo, a preto bolo potrebné ustáliť, čo bolo predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
SLSP, a. s. ako bankou a žalobcom. V rámci prvoinštančného konania žalobca síce predložil dôkaz -

listinu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, ktoré bolo adresované žalovanej, avšak nakoľko
žalobca nebol k takémuto právnemu úkonu oprávnený, súd prvej inštancie mu nemohol prikladať právny
význam. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, vznesenú zo strany Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa “ POS“ považoval za dôvodnú.Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania žalobca nepreukázal, že žalovanej bola zo strany
banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bola žalovaná nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku.

Poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré umožňuje banke postúpiť písomnou
zmluvouinejosobe,atoajosobe,ktorániejebankouzapredpokladudoručeniapísomnejvýzvyklientovi
banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd prvej inštancie
ustálil, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia

pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými (dospelé
splátky), čo napokon vyplýva aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výrok o trovách
konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý svoje odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ďalej dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

predsúdom.Podľaodvolateľapodstatanesprávnostirozhodnutiaspočívanajmävnesprávnomprávnom
posúdení § 92 ods. 8 zákona o bankách v nesprávnom právnom posúdení zosplatnenia úveru a jeho
následkov, ďalej tiež v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, tiež
možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu, v
nerovnakom postavení súdu k žalobcovi a k žalovanému. Ďalej namieta, že zákon o bankách ani

zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách ako dôvod neplatnosti právneho úkonu neuvádza. Podľa Ústavného súdu SR je podľa názoru
odvolateľa zákonný len taký postup, kedy (i pri inom právnom výklade ako uvádzame vyššie, na
ktorom trváme) nemožno vyvodiť neplatnosť postúpenia pohľadávky. Uvádza, že v nadväznosti na
historicky rovnakú právnu úpravu tak Ústavný súd SR ako i Ústavný súd ČR preferujú platnosť právneho

úkonu, neumožňujú hľadať jeho neplatnosť „za každú cenu“, neumožňujú vyvodzovať jeho neplatnosť
z okolností, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti.Súd nemožnosť postúpenia nijako konkrétne
neodôvodnil - odkazom na konkrétny právny predpis, jeho konkrétnu časť, jeho znenie, jeho výklad a
jeho použitie na prejednávaný prípad a podobne. Odvolateľ osobitne namieta tú skutočnosť, že súd
prvej inštanciev priebehu konania neoboznámil žalobcu najmä v 1/ so svojou úvahou o nemožnosti

postúpiť živý úver, 2/ o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom na § 92 ods. 8 zákona o
bankách (s čím však nesúhlasíme), 3/ k nemožnosti zosplatniť úver inou osobou ako bankou (s čím
však nesúhlasíme), 4/ ďalej tým, čo súd považuje za dostatočné na preukázanie aktívnej legitimácie
žalobcu v tomto konaní, čím súd prvej inštancie opomenul aplikáciu § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, čím bola žalobcovi odňatá možnosť v priebehu konania zaujať postoj k týmto úvahám súdu,

navrhnúť a predĺžiť relevantné dôkazy a konať tak, aby boli zachované základné princípy korektného
procesu. Napadnutý rozsudok je podľa odvolateľa postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia v časti týkajúcej sa právneho posúdenia § 92 ods. 8 zákon o bankách
v nadväznosti na jeho podanie doručené súdu pred rozhodnutím vo veci, v časti možnosti postúpiť
živý úver, v časti záverov a požiadaviek Ústavného súdu SR k preferencii výkladu uchovávajúceho

právny úkon v platnosti. S poukazom na uvedené odvolateľ napadá rozsudok Okresného súdu Prešov
zo dňa 17.12.2015 v konaní sp. zn. 8C/194/2013 a požaduje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie: sumy vo výške 2.618,42 Eur, úroku z omeškania
vo výške 8,05 % p.a z istiny 2.178,- Eur od 01.11.2014 do zosplatnenia, trov konania spočívajúcich v
zaplatenomsúdnompoplatku157,-Euratrovprávnehozastúpeniažalobcupodľapodaniaz03.02.2015,

alternatívne navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 17.12.2015 v konaní
sp. zn. 8C/194/2013 v rozsahu tak, ako je uvedené vyššie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP a 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej
časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil

na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.03.2017 a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva:

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa,
a.s.) a žalovanou bola dňa 30.11.2006 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0503944652, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 70.000 Sk, čo je 2.323,57 Eur. Konečná splatnosť

úveru bola dohodnutá na deň 01.11.2014. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle § 2
písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluvou spotrebiteľskou.

9. Dňa 21.12.2010 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE medzi Slovenskou

sporiteľňou, a. s. a GENERAL FACTORING, a. s. (žalobca v tomto konaní). Z obsahu spisu vyplýva, že
žalovaná bola v omeškaní 1.391 dní.

10. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

11. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

12. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné
vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu.

13. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je

nesplácaný určitú dobu dlh.

14. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do

zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

15. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

16. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu

nemá.

17. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v
danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že omeškanie žalovanej trvalo ku dňu postúpenia
pohľadávky 1.391 dní, čo je 3,45 roka. Za toto obdobie, ak právny predchodca žalobcu by iba
predpisoval splátky, poplatky a úroky, takýto postup by nebol postupom a konaním s náležitou odbornou
starostlivosťou banky.

20. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať

bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

21. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.

Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

22. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v

súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

23. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného

konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 CSP v spojení s stanovením § 262 odsek 2 CSP tak, že úspešnej žalovanej a Združeniu - Pomoca ochrana spotrebiteľa „POS“ proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)-

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).