Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/363/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202271
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115202271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: G. C., bytom Q., D. XXXX/XX, o zaplatenie 2.909,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 20. januára 2016, sp. zn. 27C/53/2015-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 2.909,35 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 28.06.2013
do zaplatenia. Žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu poskytnutia povoleného
prečerpania finančných prostriedkov podľa bodu 4 zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre
fyzické osoby z 26.02.2008 uzavretej medzi veriteľom (bankou) Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava
a dlžníkom - žalovaným. Žalobca sa stal veriteľom predmetnej pohľadávky na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 0655/2013 CE zo dňa 27.06.2013, uzavretej medzi postupcom - Slovenskou

sporiteľňou, a.s. a postupníkom - žalobcom. Uzavretý zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalovaným bolo potrebné hodnotiť v zmysle podmienok uvedených v § 708 ods. 1, 2, § 709, §
710, § 497 Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca
v konaní v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. dôkazné bremeno neuniesol, že mu vznikol nárok na zaplatenie
sumy 2.909,35 Eur na základe uzatvorenej zmluvy z 26.02.2008 č. 310179325. V bode 4 tejto zmluvy
sa uvádza, že „poskytnutie povoleného prečerpania (nastáva) po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom

a MIKROpodnikateľom účinných od 01.07.2007“. V bode 4 je len odkaz na splnenie podmienok, ktoré sú
uvedené v Obchodných podmienkach a že Zmluva o povolenom prečerpaní bude uzavretá v budúcnosti,
až keď budú splnené bližšie nešpecifikované podmienky. Z bodu 4 zmluvy nevyplýva, o aké konkrétne
podmienky ide a je daný len odkaz na Obchodné podmienky, ktoré súdu ani predložené neboli. V
takom prípade nie je možné konštatovať uzavretie riadnej zmluvy o povolanom prečerpaní podľa § 710
Obchodného zákonníka, keďže v predmetnej zmluve nie sú jasne, určite a zrozumiteľne špecifikované
podstatné náležitosti Zmluvy o povolenom prečerpaní. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1

O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol,
že v zmluve z 26.02.2008 je jedným z predmetov zmluvy aj poskytnutie povoleného prečerpania posplnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach. V predmetných Obchodných podmienkach
sú stanovené podmienky, pre poskytnutie povoleného prečerpania a výšky povoleného prečerpania.
Nedopatrením nepredložil súdu spomínané obchodné podmienky a rovnako nešpecifikoval uplatnený

nárok, keďže uvedená skutočnosť nebola súdom rozporovaná a súd ho ani nevyzval na doloženie
a upresnenie uplatneného nároku. Súd prvej inštancie počas konania nevyjadril pochybnosti o
oprávnenosti nároku, neuviedol, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, čím nemohol produkovať
konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 118
ods. 2 O.s.p. a uvedenú skutočnosť v príslušnom štádiu konania mal prezentovať pred účastníkmi ako

spornú. V takom prípade by mu súd vytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 220 O.s.p. zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť civilný sporový poriadok (Zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej

len „CSP“). Krajský súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci až po 1. júli 2016, postupoval na
základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto
zákona. Keďže však odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných

ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základného princípu CSP
a spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj
ďalšieho zákonného princípu o potrebe ústavne konformného alebo eurokonformného výkladu noriem

vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenouosobou(§201,§204O.s.p.vzneníúčinnomdo30.06.2016)protirozhodnutiu,protiktorému
je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods.

1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

7. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

8. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to predovšetkým účastníci konania, ktorí majú povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe sporové konanie je
ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich
preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje
účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má tak povinnosť

tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Táto skutočnosť ale neznamená,
že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej
pravdy, je vyjadrená v § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Nepriaznivé dôsledky v podobe

rozhodnutiasúdu,ktorébudevychádzaťzoskutkovéhostavuzistenéhonazákladevykonanýchdôkazov
nesie účastník vtedy, ak si nesplnil povinnosť tvrdenia a neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení.10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal
dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej istiny, uplatneného podľa bodu 4 zmluvy o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby z 26.02.2008, uzavretej medzi Slovenskou

sporiteľňou a.s. Bratislava a žalovaným (z titulu povoleného prečerpania). Súd prvej inštancie správne
vyvodil, že z bodu 4 predmetnej zmluvy nie je možné vyvodiť, po splnení akých podmienok má žalovaný
právo na poskytnutie povoleného prečerpania finančných prostriedkov. Uvedené podmienky mali byť
prioritne uvedené v zmluve; bolo nedostačujúce pre uzavretie zmluvného vzťahu, ak bol všeobecne
vykonaný odkaz na splnenie podmienok uvedených v Obchodných podmienkach. Nie je teda zrejmé

pre posúdenie uzavretia zmluvného vzťahu, či dané okolnosti uvedené v Obchodných podmienkach v
danom prípade nastali alebo nenastali. Naviac, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca pri
preukazovaní svojho tvrdenia uvedeného v bode 4 zmluvy predložil súdu iné Obchodné podmienky, než
ktoré boli konkretizované v bode 4 uvedenej zmluvy.

11. Odvolacísúdnepovažovalzadôvodnéodvolacienámietkyžalobcu,žezostranysúduprvejinštancie

neboli naplnené podmienky uvedené v § 118 ods. 2 O.s.p.. Zo zápisnice z pojednávania 20.01.2016
vyplýva, že zástupkyňa žalobcu na pojednávaní potvrdila, že v súvislosti s podaným návrhom boli zo
strany žalobcu predložené iné Obchodné podmienky, nie tie, ktoré sú uvedené v zmluve o poskytnutí
balíka produktov a služieb v bode 4 zmluvy. Zároveň účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
o možnosti predkladať dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa a ďalej boli aj vyzvaní v zmysle §

118 ods. 4 O.s.p. k možnosti zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
V tejto súvislosti zástupkyňa žalobcu uviedla, že „doplní obchodné podmienky, ak to súd považuje za
potrebné“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v priebehu konania mal vedomosť o tom, že nepredložil
listinný dôkaz - Obchodné podmienky súvisiace s uplatneným nárokom za zaplatenie žalovanej sumy. V
tomto smere do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca nevykonal žiadny procesný návrh,

na základe čoho súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že pri preukazovaní tvrdenia (o dôvodnosti
uplatneného nároku) žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

12. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)