Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201252
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114201252.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: K. G., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. F. S., právne zastúpený Mgr. Dušan
Šimún - advokát, s. r. o., so sídlom Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, o zaplatenie
5.072,70 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.111,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 5.072,70 eur od 12.02.2012 do zaplatenia zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 758,37 eur k rukám právneho zástupcu
odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 08.01.2014 doručeným súdu dňa 16.01.2014 sa navrhovateľ
domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu
5.072,70 eur spolu s úrokmi z omeškania v sume 38,36 eur zo splátok za obdobie od 21.02.2011 do
11.02.2012 a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.072,70 eur od 12.02.2012 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške

304,- a titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 453,54 eur.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 15.12.2011 medzi
postupcom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653 (ďalej len SlSp“) a ním ako postupníkom postúpil na neho Postupca pohľadávku voči
odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 17.04.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej

zmluvy Postupca poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitostisúupravenévzmluveavoVOP.Navrhovateľzastávanázor,žezmluvaobsahujevšetkyznaky
a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej navrhovateľ uviedol, že pohľadávka ku
dňu jej postúpenia predstavovala sumu 7.561,96 eur, ktorá pozostávala z istiny 6.997,74 eur, riadneho
úroku 79,93 eur, úroku z omeškania 478,31 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur v súlade s prílohou

zmluvy o postúpení pohľadávok, kde Postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Sumu 5,98 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 478,31
eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní však neuplatňuje. Podľa zmluvy č. XXXXXXXXXPostupca poskytol odporcovi úver vo výške 4.647,15 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach
vo výške 68,55 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si tak uplatňuje splátky úveru splatné
od 20.02.2011 do 20.03.2017 v počte 74 a celkovej výške 5.072,70 eur. Splátky pôvodne splatné od

20.02.2012 do 20.03.2017 sa stali splatnými dňa 11.02.2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Súčasne navrhovateľ uviedol, že si v konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka počnú dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých
splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.02.2011 si uplatňuje úrok z
omeškania od toho dňa. Odporca odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania návrhu neuhradil na

uplatňované splátky žiadnu sumu. Uplatňovaná dlžná suma tak pozostáva z 74 neuhradených splátok
úveru v celkovej výške 5.072,70 eur Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si
navrhovateľ vyčíslil ďalej úrok z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 68,55 eur od 21.02.2011 do
11.02.2012 v sume 6,- eur, zo sumy 68,55 eur od 21.03.2011 do 11.02.2012 v sume 5,53 eur, zo sumy
68,55 eur od 21.04.2011 do 11.02.2012 v sume 5,- eur, zo sumy 68,55 eur od 21.05.2011 do 11.02.2012
v sume 4,50 eur, zo sumy 68,55 eur od 21.06.2011 do 11.02.2012 v sume 3,97 eur, zo sumy 68,55

eur od 21.07.2011 do 11.02.2012 v sume 3,47 eur, zo sumy 68,55 eur od 21.08.2011 do 11.02.2012 v
sume 2,94 eur, zo sumy 68,55 eur od 21.09.2011 do 11.02.2012 v sume 2,42 eur, zo sumy 68,55 eur od
21.10.2011 do 11.02.2012 v sume 1,91 eur, zo sumy 68,55 eur od 21.11.2011 do 11.02.2012 v sume 1,39
eur, zo sumy 68,55 eur od 21.12.2011 do 11.02.2012 v sume 0,88 eur, zo sumy 68,55 eur od 21.01.2012
do 11.02.2012 v sume 0,35 eur a zo sumy 5.072,70 eur od 12.02.2012 do zaplatenia.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 28.05.2014 doručenom súdu dňa 28.05.2014
uviedol, že pohľadávka uplatnená žalobným návrhom zo strany navrhovateľa vo výške 5.072,70 eur, čo
predpokladá, že uvedená pohľadávka pozostáva z istiny - poskytnutého úveru a príslušných úrokov je
dôvodná. Vzhľadom k tomu, že toho času poberá dávky v hmotnej núdzi, nie je schopný svoj finančný
záväzok plniť. Slovenskú sporiteľňu, a. s., ktorá mu poskytla úver, požiadal z uvedeného dôvodu o

odklad, ale toto mu nebolo z jej strany umožnené.
Súd vychádzajúc z vyjadrenia odporcu vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa ust. § 153a ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 153a ods. 4 O.s.p., pričom verejne vyhlásil tento
rozsudok dňa 22.07.2014. Rozsudkom č. k. 6C/121/2014-56 zo dňa 22.07.2014 súd návrhu vyhovel v
plnom rozsahu a o trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto

rozsudku.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie - podaním zo dňa 09.09.2014 odporca, ktorý sa
domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu tak, že by žalobný návrh
zamietol, resp. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca podané odvolanie odôvodnil s poukazom na procesné pochybenie prvostupňového súdu,

ktorý rozhodol vo veci rozsudkom na základe uznania nároku, hoci takýto postup nebol možný pre
rozpor rozhodnutia s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko je nutné na právny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX aplikovať príslušné
zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a teda okrem iného
aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie navrhovateľ pri zosplatnení dlhu v zmysle

ust. § 565 Občianskeho zákonníka porušil. Okresný súd tiež nemohol vyzvať odporcu na vyjadrenie
podľa § 114 ods. 3 O.s.p., pretože zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom obsahuje neprijateľné podmienky. Navyše, odporca požiadal v danej veci o ustanovenie
advokáta, pričom Centrum právnej pomoci doručilo advokátovi rozhodnutie o priznaní právnej pomoci
dňa 21.07.2014 a hneď na druhý deň bol vo veci vyhlásený rozsudok. Pokiaľ aj odporca v konaní zaslal

súdu vyjadrenie, v ktorom predpokladal, že uplatnená suma je dôvodná, uvedené neznamená uznanie
nároku. V konkrétnostiach odvolateľ ďalej poukázal na jednotlivé neprijateľné podmienky v dotknutej
zmluve. Nakoniec odporca v odvolaní poukázal na porušenie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a na
tú skutočnosť, že zmluva o splátkovom úvere č. 0424021438 neobsahuje viaceré zákonom č. 258/2001
obligatórne požadované náležitosti, a preto je poskytnutý úver nutné považovať za bezúročný a bez

poplatkov.
Navrhovateľ sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaní odporcu rozhodol uznesením č. k. 6Co/835/2014-88
zo dňa 21.05.2015, ktorým s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že mal za to, že podmienky pre rozhodnutie na základe uznania nároku neboli
v danej veci splnené. Pokiaľ okresný súd postupoval podľa ust. § 153a O.s.p., odňal odporcovi
možnosť konať pred súdom. Odporca totiž vo svojom podaní zo dňa 28.05.2014 uviedol, že „pohľadávka
uplatnená žalobným návrhom zo strany navrhovateľa vo výške 5.072,70 eur, čo predpokladám, žeuvedená výška pozostáva z istiny poskytnutého úveru a príslušných úrokov, je dôvodná.“. Odporca si bol
zjavne vedomý svojho dlhu, avšak sám vo svojom podaní vyjadril nejasné stanovisko k štruktúre tejto
pohľadávky použitím spojenia „predpokladám“. Takýto prejav nepovažoval odvolací súd za tak jasný a

zrozumiteľný vo vzťahu k celej žalovanej sume, aby mohol založiť postup súdu podľa § 153a O.s.p.
Uznávací prejav možno akceptovať len pri použití takých výrazových prostriedkov, ktoré znemožňujú
jeho rôznorodý výklad. Takýto prejav odporcu v konaní z pohľadu krajského súdu realizovaný nebol.
Dňa 24.07.2015 odporca podal na tunajší súd podanie označené ako „vyjadrenie odporcu k veci“,
v ktorom podaní odporca opätovne zhrnul svoje námietky prezentované v odvolaní voči rozsudku č.

k. 6C/121/2014-56, t. j. poukázal na 1) porušenie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, 2) na
neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere, 3) na porušenie ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ktorej následkom je absencia aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa a 4) na
„bezúročnosť“ a „bezpoplatkovosť“ poskytnutého úveru, nakoľko tento neobsahuje všetky zákonom č.
258/2001 Z. z. požadované náležitosti.
Na vyjadrenie odporcu reagoval navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 19.10.2015, v ktorom

uviedol, že odporca svojim vlastnoručným podpisom na zmluve o splátkovom úvere súhlasil s obsahom
zmluvy, zmluvnými podmienkami, sadzobníkom a všeobecnými obchodnými podmienkami. Navrhovateľ
rovnako nesúhlasil s odporcom prezentovaným výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách,
nakoľko podľa názoru navrhovateľa postúpením pohľadávky prešli na navrhovateľa všetky práva z
nej vyplývajúce, t. j. vrátane práva veriteľa vyhlásiť po splnení zákonných a zmluvných podmienok

mimoriadnu splatnosť záväzku, a preto je navrhovateľ v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
Navrhovateľ sa k veci samej vyjadril opätovne ešte v podaniach doručených súdu dňa 28.10.2015 a dňa
28.12.2015, v ktorých podaniach zotrval na svojom predošlom stanovisku, že na základe ním tvrdených
skutočností a predložených listinných dôkazov preukázal platné postúpenie pohľadávky a svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v konaní.

Odporca sa k veci samej vyjadril ešte v podaní doručenom súdu elektronickými prostriedkami bez
zaručeného elektronického podpisu dňa 11.01.2016 a následne doplnenom písomným podaním
podaným na súde dňa 09.02.2016, v ktorom opätovne zhrnul skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní voči
rozsudku a v podaní doručenom súdu dňa 24.07.2015.
Súd vec opätovne prejednal na pojednávaniach dňa 20.10.2015 a dňa 16.02.2016 (v prítomnosti

právnych zástupcov účastníkov a odporcu a v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
navrhovateľa, keďže tento sa na pojednávania neustanovil, avšak na svojej osobnej účasti na nich
netrval), na ktorom pojednávaní aj vo veci opätovne rozhodol.
Na pojednávaniach obe strany sporu zásadne zotrvávali na svojej skutkovej, ako ja právnej argumentácii
v spore.

Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných
dôkazov.
Dňa 17.04.2007 uzavrela SlSp ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 4 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru dlžníkovi v sume 140.000,- Sk (4.647,15 eur) a záväzok dlžníka úver splatiť, zaplatiť

úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve za nasledovných Základných podmienok: druh
úveru: spotrebný úver - bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby: premenlivá 11,75 % ročne v deň
uzatvorenia zmluvy, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo bezhotovostne, poplatok za poskytnutie
úveru: 2.800,- Sk pri uzatvorení zmluvy, poplatok za správu úveru: 60,- Sk mesačne, výška splátok:
2.065,- Sk (68,55 eur), periodicita splátok: mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej

splátky: 20.05.2007, konečná splatnosť úveru: 20.03.2017, splatnosť úrokov: mesačne v posledný deň
kalendárneho mesiaca, spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu, RPMN: 14 %. (čl. I bod 1 zmluvy)
Dlžník zároveň v čl. II bod 2 vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú medzi iným aj
VOP súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len „VOP“).

Podľa ust. čl. 19 bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok SlSp účinných od 01.08.2002 (ďalej
len „VOP“; dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 5 spisu), klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo

nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s
predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.Dňa 15.12.2011 uzavrela SlSp ako postupca s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1599/2011/CE (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 22 spisu), ktorej predmetom
bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy, medzi inými aj

pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 7.561,96
eur (výňatok z prílohy č. 1; dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 30 spisu).
Listom zo dňa 27.12.2011 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 20 spisu) oznámila SlSp
odporcovi, že postúpila navrhovateľovi pohľadávku voči nemu z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 7.561,96 eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ listom označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru“ zo dňa 23.01.2012 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 21 spisu) adresovaným odporcovi
oznámil odporcovi, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávnený k začatiu inkasa
(zaplateniu) jeho finančnej pohľadávky. Podľa podmienok dohodnutých v zmluve o úvere č. 0424021438
mal byť poskytnutý úver splácaný formou splátok riadne a včas. Vzhľadom na to, že táto zmluvná
povinnosť bola porušená, mu ako jeho nový veriteľ oznamuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku

dňu 23.01.2012 a touto cestou ho žiada o okamžité uhradenie dlžnej čiastky v celkovej výške 7.779,25
eur najneskôr do 02.02.2012. Podľa hromadného poštového podacieho hárku zo dňa 24.01.2013 (dôkaz
produkovaný navrhovateľom na č. l. 21 spisu) navrhovateľ podal tento list na doručenie odprocovi u
poštového doručovateľa dňa 24.01.2013.
Pracovníka SlSp Y. I. správou poslanou prostredníctvom elektronickej pošty navrhovateľovi (dôkaz

produkovaný navrhovateľom na č. l. 123 spisu) navrhovateľovi oznámila, že pohľadávka zo zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX nebola pred postúpením zosplatnená.
Súd v ďalšom považoval medzi účastníkmi za nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa (§ 153 ods. 1
O.s.p.), že SlSp bol odporcovi v zmysle zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutý úver vo
výške 140.000,- Sk a súčasne, že na tento úver neboli uhradené splátky, ktoré mali splatnosť v období

od 20.02.2011 do 20.03.2017.
Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z. z.), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom je

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; [3)
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. [4) § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov]
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom

je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§
476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy

o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991
Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ účinného od 01.04.1964, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nemožno postúpiť
pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004

Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 30.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom od 25.11.2004

do 30.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu [13d) § 52
až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov], sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.
Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 (predtým ods. 7), ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
V danom prípade tak bol predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2007
založený medzi SlSp ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom záväzkovo-právny vzťah, z ktorého

vyplynula SlSp povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok dlžníkovi úver - peňažné prostriedky
do sumy 140.000,- Sk a odporcovi ako dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť SlSp aj s úrokmi
a dohodnutými poplatkami v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.065,- Sk (68,55 eur) so
splatnosťou do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2007a poslednej splátky 20.03.2017. Túto zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie
bezúčelového úveru zo strany veriteľa bez najmenších pochybností poskytujúceho úvery v rámci svojho
podnikania (§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. - banka) spotrebiteľovi (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001

Z. z.; keďže išlo o bezúčelový úver, t. j. nie o úver a výkon zamestnania, povolania alebo podnikania)
možno podľa cit. ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. podradiť pod právnu úpravu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii. Vzhľadom na to, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. nie je samostatným

zmluvným typom, možno konštatovať, že z hľadiska zmluvného typu, išlo medzi účastníkmi zmluvy
vzhľadom na vymedzenie ich zmluvných záväzkov (ako bolo vyššie uvedené) o uzavretie zmluvy o
úvere podľa ust. § 497 ObZ. Neznamená to však, že by v danom prípade nešlo o zmluvu spotrebiteľskú,
a to vzhľadom k tomu, že táto zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. ust. § 23a
ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, teda že bez najmenších pochybností išlo o
tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom ovplyvnil nemohol. Potom v zmysle cit. ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb.
sa na túto zmluvu vzťahujú primerane ust. § 52 a nasl. OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z.
Keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom [cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ] riadi sa
záväzkovo-právny vzťah medzi zmluvnými stranami ustanoveniami tretej časti ObZ (§ 261 a nasl.).
Navrhovateľ si tak v konaní uplatňoval pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal nadobudnúť ako

postupníkpostúpenímpohľadávkyzmluvouopostúpenípohľadávokč.1599/2011/CEzodňa15.12.2011
podľa cit. ust. § 524 OZ od SlSp ako pôvodného veriteľa a postupcu vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pokiaľ sa týka pasívnej vecnej legitimácie odporcu, túto vyvodzoval
u odporcu z jeho dlžníckeho záväzku podľa cit. ust. § 497 ObZ a súčasne z toho, že listom zo dňa
23.01.2012 (vo vzťahu k odporcovi) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Súd sa ďalej v danej veci, a to aj z dôvodu vznesenej námietky odporcu o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa, zaoberal samotným postúpením žalovanej pohľadávky pôvodným veriteľom
SlSp na navrhovateľa. Keďže v danom prípade išlo o pohľadávku pôvodného veriteľa SlSp ako banky,
ktorá poskytla predmetný úver dlžníkovi - odporcovi (ako klientovi) je potrebné v súvislosti s postúpením
tejto pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky postúpiť pohľadávku za podmienok podľa cit. ust.

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Z ust. § 92 ods. 8 vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu bez súhlasu klienta iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to
iba za podmienky, že klient (dlžník) je napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v
omeškaní so splnením tejto časti svojho peňažného záväzku voči banke. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne ust. § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút

postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“. Súd
musí konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie vyššie uvedených podmienok pre
vznik oprávnenia banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči dlžníkovi - odporcovi z predmetnej zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 17.04.2007.
Pokiaľ ide o časť žalovanej pohľadávky zodpovedajúcej splátkam vo výške 68,55 eur splatným v

období od 20.12.2011 do 20.03.2017, t. j. celkovo vo výške 4.387,20 eur (64 splátok x 68,55 eur)
nebolo v konaní preukázané, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 15.12.2011 vôbec došlo
k ich predčasnej splatnosti (keďže mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená až navrhovateľom po
postúpení pohľadávky dňa 23.01.2012, uvedené rovnako vyplýva z vyjadrenia pracovníčky SlSp Zuzany
Bottyánovej zo dňa 22.10.2015). V zmysle už vyššie uvedeného tak nebolo preukázané, že banka bola

bez súhlasu dlžníka - klienta (odporcu), ktorý navrhovateľ v konaní mimo iné nepreukázal (a tento v
zmysle ďalej uvedeného nemožno vyvodzovať ani z ust. čl. 18 bod 18.16. VOP), postúpiť nesplatnú časť
svojej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere.
Rovnako však nebolo navrhovateľom preukázané naplnenie podmienok pre vznik oprávnenia banky
bez súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere aj v ďalšej časti

zodpovedajúcej splátkam splatným v období od 20.09.2011 do 20.11.2011, t. j. vo výške 205,65 eur (3
splátky x 68,55 eur), a to aj napriek tomu, že už išlo o splátky, ktorých splatnosť nastala pred postúpením
pohľadávky, t. j. predo dňom 15.12.2011, avšak omeškanie dlžníka v prípade týchto splátok netrvalo
nepretržite viac ako 90 dní (od splátky splatnej dňa 20.09.2011 do dňa postúpenia pohľadávky, t. j. do
dňa 15.12.2011 prešlo len 86 dní).

Napokon navrhovateľom nebolo preukázané naplnenie podmienok pre vznik oprávnenia banky bez
súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere aj v zvyšnej časti
zodpovedajúcej splátkam splatným v období od 20.02.2011 do 20.08.2011, t. j. vo výške 479,85 eur (8
splátok x 68,55 eur), a to aj napriek tomu, že už išlo o splátky, ktorých splatnosť nastala viac ako 90dní pred postúpením pohľadávky (teda dlžník - klient - odporca bol v omeškaní s plnením týchto splátok
nepretržite dlhšie ako 90 dní), t. j. predo dňom 15.12.2011, avšak navrhovateľ v konaní nepreukázal,
že k tomuto omeškaniu došlo aj napriek písomnej výzve banky podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na výzvu SlSp zo dňa 25.09.2008 a túto predložil súdu
dôvodiac, že táto výzva by mala byť v danom prípade považovaná za výzvu podľa cit. ust. § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z., súd poukazuje na to, že táto výzva sa zjavne nemohla týkať pohľadávky banky
na zaplatenie ktorejkoľvek zo splátok splatných v období od 20.02.2011 do 20.03.2017, keďže tieto
splátky neboli ku dňu datovania výzvy, t. j. ku dňu 25.09.2008 ešte splatné. Navyše odporca namietal

účinné doručenie tejto výzvy jeho osobe, avšak súd vzhľadom na uvedené právne posúdenie v ďalšom
nepovažoval za právne významné, či táto výzva bola, alebo nebola odporcovi účinne doručená.
Keďže tak v konaní nebolo preukázané naplnenie uvedených podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. pre vznik oprávnenia SlSp postúpiť žalovanú pohľadávku na navrhovateľa, súd hľadel
na dvojstranný právny úkon SlSp a navrhovateľa, t. j. na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
15.12.2011 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky, ako na neplatný právny úkon urobený v rozpore

so zákonom podľa cit. ust. § 39 OZ. Na základe neplatného právneho úkonu však navrhovateľ nemohol
nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť
do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od odporcu uspokojenie žalovanej pohľadávky
s príslušenstvom.
Súd sa v danom prípade tak nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

prezentovaného navrhovateľom v jeho podaní zo dňa 14.10.2015. Súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 vety
prvej zákona č. 483/2001 Z. z. je v zmysle vyššie uvedeného potrebné vykladať tak, že pod pojmom
„peňažný záväzok“ použitým v tomto ustanovení treba mať na mysli peňažný záväzok, ku ktorého
splatnosti došlo najmenej 90 dní pred postúpením pohľadávky. K uvedenému záveru možno dospieť aj
autentickým výkladom opätovne vychádzajúc z dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu: „V

odseku7(pozn.terazods.8)saupravujemožnosťpoužiťinštitútpostúpeniapohľadávkyzodpovedajúcej
nesplácanémudlhu,atoajosobe,ktorániejebankou.“.Ajdôvodovásprávatakšpecifikuje,žemusíísťo
nesplácaný dlh, pričom za taký (na rozdiel od argumentácie navrhovateľa) súd považuje len dlh, ktorého
splatnosť už nastala (t. j. dlh spočívajúci v už splatných splátkach). K obdobnému záveru dospel aj
Krajský súd v Košiciach v publikovanom rozsudku spis. zn. 11Co/898/2014 zo dňa 19.11.2015, v ktorého

odôvodnení sa udáva: „Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky)
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto

dôkaz nepredložil, a to písomnú výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky
je neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie
peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.“. Obdobne
tiež judikoval Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 6Co/203/2015-394 zo dňa 19.05.2015, v ktorého

odôvodnení sa udáva: „Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú

pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. Totiž
keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane
úrokovznehovcelostiinémusubjektu.Zmluvaopostúpenípohľadávokz21.10.2010jepretoneplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“.

Na uvedenom závere o neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 v
časti postúpenia žalovanej pohľadávky nemení nič ani vyššie cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP, podľa
ktorého klient (odporca) výslovne súhlasil s tým, že SlSp je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či SlSp vzniesla v súvislosti

s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť
akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Súd totiž považuje túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 4 OZ. Ako
už bolo vyššie uvedené na daný záväzkovo-právny vzťah medzi SlSp a dlžníkom odporcom založenýpredmetnouzmluvouosplátkovomúveresabezakýchkoľvekpochybnostíprimeranevzťahovalaúprava
podľa ust. § 52 a nasl. OZ. V zmysle cit. ust. § 52 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 53 ods. 1 OZ možno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku len takú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v
danomprípadedlžníkodporca)nemoholindividuálneovplyvniťasúčasne(kumulatívne)ktoráspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v
danom prípade dospel k záveru o naplnení oboch podmienok a deklaroval neplatnosť dotknutej zmluvnej
podmienky uvedenej v cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, a
to že vyplývala z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah
spotrebiteľ (v danom prípade dlžník odporca) nemohol individuálne ovplyvniť nepochybne vyplýva
už len zo samotného faktu, že táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred navrhovateľom
predformulovaných VOP, ktoré boli účinné od 01.08.2002 (t. j. ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 17.04.2007) a ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok zmluvy

o splátkovom úvere zo dňa 17.04.2007 bol nútený dlžník odporca prijať, ak chcel vstúpiť do zmluvného
vzťahu s bankou - SlSp ako veriteľom.
Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, t.
j. že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, súd videl v tom, že jednak touto zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala už

uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (resp. v čase účinnosti VOP do 31.12.2008 ods. 7)
a súčasne v tom, že spotrebiteľ (v danom prípade dlžník odporca I.) už vopred pri samotnom uzavretí
zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu
ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu, na tretiu osobu (teda aj na
zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo značne sťažené), zatiaľ

čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku
voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku,
voči banke na tretiu osobu výlučne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto úprava práv a
povinností dodávateľa (v tomto prípade banky - SlSp) a spotrebiteľa (v tomto prípade dlžníka odporcu)
bez ďalších úvah zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa.
S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v konaní, t. j. o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného
práva voči odporcovi, a preto návrh navrhovateľa na začatie konania už bez ďalšieho zamietol. Preto sa
súd nezaoberal z dôvodu nadbytočnosti ani ďalšou argumentáciou účastníkov v spore, ktorá nesúvisela

so súdom posudzovanou platnosťou dotknutej časti spornej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
15.12.2011 podľa cit. ust. § 39 OZ v spojení s cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešným účastníkom v konaní bol odporca,

keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporcovi preto prináleží voči navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania.
Odporca si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu trovy konania v podaní zo dňa 17.02.2016 spolu
vo výške 1.137,20 eur, a to titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola
uplatnená za 6 úkonov právnej služby, a to:.

1. Prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci vo výške 188,97 eur,
2. Podanie odvolania dňa 09.09.2014 vo výške 188,97 eur,
3. Vyjadrenie zo dňa 23.07.2015 vo výške 189,32 eur,
4. Účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015 vo výške 189,32 eur,
5. Vyjadrenie zo dňa 08.02.2016 vo výške 189,51 eur,

6. Účasť na pojednávaní dňa 16.02.2016 vo výške 189,51 eur ,
Súd preskúmal odporcom uplatnený nárok z hľadiska jeho súladu s príslušnými ustanoveniami O.s.p. a
ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“) a konštatuje, že tento bol iba čiastočneuplatnený v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi proti navrhovateľovi priznal náhradu trov konania
celkom v sume 758,37 eur, a to titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
Náhrada trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia bola priznaná za tieto úkony právnej

služby vrátane náhrady hotových výdavkov:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci podľa ust. § 13a ods. 1
písm. a) vyhl. v nadväznosti na ust. § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 180,93 eur, režijný paušál podľa ust. §
16 ods. 3 vyhl., vo výške 8,04 eur, spolu 188,97 eur;
2. úkon právnej služby: podanie na súd vo veci samej- podanie odvolania dňa 9.9.2014 podľa ust. §

13a ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na ust. § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 180,93 eur, režijný paušál
podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 8,04 eur, spolu 188,97 eur;
3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 23.7.2015 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na ust. § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 180,93 eur, režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl.,
vo výške 8,39 eur, spolu 189,32 eur;
4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 16.2.2016 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v

nadväznosti na ust. § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 180,93 eur, režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl.,
vo výške 8,58 eur, spolu 189,51 eur;
5. náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu podľa ust. § 15 písm. a) vyhl. spolu vo výške 1,60 eur
bola priznaná titulom nákladov vynaložených v súvislosti s vyhotovením kópií zo spisu dňa 27.08.2014
vo výške 0,90 eur (viď potvrdenie o úhrade na č.l. 62) a dňa 05.09.2014 vo výške 0,70 eur (viď potvrdenie

o úhrade na č.l. 71).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za všetky
ním žiadané úkony právnej služby. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 3.
úkonprávnejslužby-písomnévyjadrenieodporcuzodňa23.07.2015a5.úkonprávnejslužby-písomné
vyjadrenie odporcu zo dňa 08.02.2016, a to z dôvodu neúčelnosti týchto úkonov. Pokiaľ ide o vyjadrenie

odporcu zo dňa 23.07.2015 súd konštatuje, že odporca jednak na podanie vyjadrenia nebol zo strany
súdu vyzvaný a jednak z obsahu samotného vyjadrenia nevyplýva, že by v ňom odporca uviedol nejakú
zásadne novú argumentáciu, resp. skutočnosti, ako by nebol uviedol v podanom odvolaní voči prvému
rozsudku súdu vo veci. Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu zo dňa 08.02.2016 súd rovnako konštatuje, že
v ňom odporca neuviedol žiadnu zásadnú novú argumentáciu, resp. nové relevantné skutočnosti.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi uvedené trovy konania vo výške vyčíslenej vo výroku tohto
rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu, a to v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.